XXXI. Malokarpatský maratón, Trnava, 15. 10. 2005

Napriek tomu, že Vladislav Lipovský ( 2:33 - 1. / 1. M20 ) vyhral 31. MKM, neodpustí si nástenkár poznámku kacírsku. Nepovažuje za dobré, ak V. L. hromadí na jeho možnosti priemerné maratónske výkony. Telo a hlavne hlava si na ne rýchlo zvykajú a nechce sa im potom behať rýchlejšie. Ale čo je doma, to sa počíta. Vyhrať maratón sa nedarí každý 

deň, preto treba Vladislavovi pogratulovať ale opäť pripomenúť, nezvykni si na pomalé ... 

O druhom v poradí Edovi Králikovi ( 2:35 - 2. / 2.M20 ) veľa nevieme. Poznáme len profesora Králika z Vrchní prchni, ale ten asi v Trnave nebol. Edovi, ôsmemu mužovi maratónskej sezóny 2005 však ďakujeme za 12 najrýchlejší maratón v roku 2005. Samozrejme že zatiaľ.   

O moc viac znalostí nemáme ani Michalovi Kavackom ( 2:38 - 3. / 3.M20 ), bronzovom v celkovom poradí, aj medzi mladými puškami. Ešte bude musieť vyše desať minút z času maratónu skresať, kým porazí trénera Milana Slivku.  

Postavou malý, rozptyl zásahov okolo 2:40 v položke maratón 2005 však ešte menší. Malý veľký skaličan  Ján Moravec ( 2:40 - 4. / 4.M20 ) je od 19. po 28. priečku AA SR rebríka zavesený hneď päť krát!
"Čo mi vzal Boh na vzroste, to mi pridal na chvoste." Také je krédo Tiborka Vaňa ( ??? ), ktorému asi nepadala karta autostopová. Preto sa 4:30 nekonalo a vo výsledkoch je bez uvedeného času. U Tiborka však o časy nejde.

Fascinovala nástenkára Andrea Berešová ( 3:02 - 1. Ž ) svojou schopnosťou stlačiť výsledný čas aj napriek nepriaznivým podmienkam Pod tri hodiny. V Trnave opäť nadstrelila. Chyba bude vo vodičoch. Niektorý pracuje ako odpor. Bývalí sú opotrebovaní, a neopotrebovaní asi neboli. Kto vie kde bol Ivan Ďurkovský? Ani Žilina, ani Trnava.  

Rozruch veľký spôsobil Števo Polc ( 2:58  - 10. / 1.M50 ) v Senici, keď porazil Petra Poláka a vyhral päťdesiatnikov. Nešlo to do hlavy Petrovi, nešlo to do hlavy ani ostatným. V Trnave vyhral v M50 tiež. Nebola to teda náhoda, alebo nedajbože... Časom pod tri hodiny sa nominoval do prvej stovky Slovenských maratónskych výkonov v roku 2005. Z päťdesiatročných mládencov sú rýchlejší iba Jano Štrompl, zatiaľ neoverený Juraj Kovaľ a už spomínaný Peter Polák.
Števove obrátenie nástenkára zaujalo. Kto ale Diplom vyrobí, keď Divízia Ohrievanie vlastnej polievočky je zrušená. Vlastná je ale len polievočka SZM, čiže ...

Presvedčili sme nástenkára, aby už nebol taký zlý na SZM. Uznal že traja sa  výsledky dodať pokúsili, preto zahráme aj szmácku pesničku. Netuctovým výkonom sa prepracoval do prvého tucta Miro Pavlacký ( 3:04  - 12. / 3. M40 ). Bol tretí v M40, ale..... Nástenkár pozor, Mirova 99 akcia!

Nespokojný bol so svojim výkonom druhý najrýchlejší SZMák. Kto vymyslel boľavé achilovky musel byť mizantrop najhrubšieho zrna. Od 15 km tento nepekný vynález dovolil Milanovi Vagovi ( 3:15 - 18. / 6. M40 ), bežať tak, ako bežal. On hovorí, že zle, my hovoríme, keby to aspoň takto vydržalo zo 20 - 30 rokov. Od Milana máme informáciu o výbornom počasí. "Kto mal nabehané na osobák, mohol ho bežať."
Po štvormesačnej absencii opäť v maratónkach doprevádzalala Milana jadrová dvojička, Jaro Szeliga ( 3:18 - 18. / 2. M50 ). Za Milanom síce zaostal presne o tri minúty a dve priečky, ale medzi päťdesiatnikmi ho porazil iba obrátený a v Trnave neporaziteľný Štefan Polc. Gratulujeme Jaroslav.
Neukážeme Vám chlapcov pekných z Trnavy. Nemáme ich fotky lebo nechodia do Rajca. 

Nedávno mu to nástenkár predpovedal, aby to už v Trnave dokázal zrealizovať. Jožo Zeleník ( 3:23 - 26. / 4. M50 ) sa po niekoľkých pomalých maratónoch vracia k 3:20. Svoj najlepší tohoročný výkon si zlepšil o 5 minút a potvrdil slová Milana Vaga, že kto mal nabehané... 

333. Krásne číslo. Už aj Slovensko má borca, ktorý dokázal toľko maratónov úspešne zdolať. Zapamätajte si dátum a čas. Na druhého držiteľa 333 akcií si pár rôčkov počkáme. V Trnave, 15. 10. 2005 21 sekúnd po 13:35 si pre 333. akciu pribehol Šaňo Simon ( 3:35 - 28. / 5. M50 ).
Šaňo je parketový, ale aj asfaltový lev. Foto ho zachytilo pri foxtrote s fešandou počas púte do Čičmian a späť. O MKM 2005 zmýšľa Šano nasledovne,:
"Podľa toho čo som videl, veci boli zvládnuté na úrovni. Potešila ma čerstvá publikácia "Maratón" od Paľa Gleska.   

Dostal ju každý pretekár v "štartovom" balíku. A naviac som výnimočne v rámci tomboly dostal peknú publikáciu o Trnave. 
Počasie bolo predpokladám podobné, aké ste mali v Žiline. Druhá polovica ani nie
teplá, ale bol nejaký divní vzduch. Po behu sme sa na tom zhodli viacerí.
Občerstvovačky na pohľad dobré ( Šaňo ich tradične ignoruje, preto na pohľad - pozn. nástenkára ). Ponúkali ionťák, čaj, vodu aj ovocie a keksy či čo. Myslím, že bolo všetko v norme a OK.
Klasické menu v jedálni ( tu musí nástenkár doplniť a pochváliť, že v Trnave sa tradične podáva kompletný obed ) a vyhodnotenie na štandardne vysokej úrovni a so šmrncom.
Tombola bola dopredu vylosovaná. Takže mala spád, žiadne veľké zdržovanie. MKM 2005 ako celok hodnotím pozitívne." 

Sezóna 2005 priniesla jeden zaujímavý paradox. V jej úvode Šaňo avizoval, že už nemá dôvod naháňať sa za počtom maratónov. Paradoxom je, že ich v roku 2005 má na svojom konte už 35, ale zároveň aj dodržal slovo. Nenaháňa sa. Dôkazom toho je voľná nedeľa po Trnave, lebo necestoval do Poznane a aj pokles počtu Hamburgov.

Nástenkár nenaháňanie počtu víta, lebo už ŠS štarty začínali dramaticky drať klávesnicu. 
Záverom jubilejného prezidentského 333okienka otázka. Povolia v Slovenskom Ríme Šaňovi odbehnúť aj jeho 666 maratón? 

Najvyšší predstavitelia SZM a. s., prezidentka a prezident dobehli v rámci SZMákov za sebou. Poznáme rýchle začiatky prezidenta aj rýchle závery prezidentky. Určite sa s blížiacim cieľom obrovský Šaňov náskok dramaticky zmenšoval až na konečných 6 minút. Je známe, že prezidentka Evka Seidlová ( 3:41 - 2. ŽŽŽ ) je špecialistka 

na tropické podmienky. V nich je pomalšia len o trochu, ostatní o veľa.
Na Trnavský stupeň víťaziek sa zmestilo celé dámske oddelenia. Stupeň však mal normálnu veľkosť, len dievčat prišlo málo. Ale politickú stranu by založiť mohli. Boli totiž tri. Vďaka nízkej účasti si prezidentka o akciu posilnila svoj úrad pred nájazdami východných kmeňov pod vedením náčelníčky Zlatky.

Karol Holý ( 3:44 - 37. / 8. M50 ) našiel spôsob, ako sa odtrhnúť od svojich pracovných povinností v Rakúsku (?). V Trnave odbehol svoj druhý tohoročný a 138 maratón celkovo.  

Do skupiny "Divný vzduch" zjavne nepatril  Peter Pavuk ( 3:48 - 39. / 9. M50 ). Trnava bol jeho piaty tohoročný maratón. Len jeden z prvých štyroch bežal tesne pod 4 hodiny. V Trnave z neho ubral 10 minút. 13. maratón v jeho druhej stovke nebol pre neho nešťastný.  

Ani Tóno Gombár ( 4:07 - 50. / 2. M60 ) "divný vzduch" nepotvrdil. Potvrdil len výborné podmienky. Tie ale vyhovovali viac jeho tradičnému súperovi v kategórii M60, Jirkovi Březinovi. Tóno si možno neuvedomuje, že doteraz súperil s korunným princom, ale v Trnave už s Českým kráľom maratónskych zberačov. Byť hneď za kráľom, čo by za to iní dali, aby mohli byť druhí hneď za kráľom.

197 je už veľmi blízko od 200. Iba traja Slováci si s 200 tykajú. Trpezlivý čakateľ  Jozef Hlávka ( 4:13 - 52. / 15. M50 ) onedlho trojicu zmení na kvarteto. Už budú môcť dvestovkári hrať aj sedmu z kríža. Jožo bežal jeden z dvoch svojich rýchlejších maratónov v sezóne. V Senici bol v lepšej pohode, lebo napriek teplu tam bežal o pár sekúnd 

rýchlejšie. Kto vie, či Joža tiež pribrzdil "divný vzduch"?

Kto a čím nahneval Vaška Krejsu ( 3:51 - 42. / 10. M50 )? Kvalita jeho výkonu je závislá od stupňu jeho nasrdenia. Dokonca má metodiku autosrdenia, ktorú používa v príliš harmonickej spoločnosti. Nesledujeme jeho výkony podrobne, ale mnoho rýchlejších maratónov v poslednom čase nebežal. Trnava mu dala aj nový zdroj srdenia.

O viac ako dve minúty ho porazil Karel Budík ( 3:49 - 40. / 15. M40 ). Václav sa vie neuveriteľným spôsobom nahnevať, Karel sa vie naopak neuveriteľne srdečne radovať. Škoda že nástenkár nebol pri gejzíre Karlovej radosti, lebo takýto bystrý maratón už dlho neabsolvoval.

Malokarpatský maratón 2005 bol každým zo štartujúcich, s ktorými bol nástenkár v kontakte, hodnotený kladne. Nemienime sa už venovať veľmi malému početu štartujúcich. Nepamätáme si, kedy v Trnave štartovalo iba 65 maratóncov.
Na hľadanie príčin však nemáme dostatok podkladov, ale hlavne už ani síl a chuti.