XXXIII. Chřibský maraton, Kroměříž, 29. 10. 2005

Úvodom si povedzme, že tento rok nebolo treba na popredné umiestnenie bežať príliš rýchlo, napriek tomu, že na štarte boli borci schopní bežať okolo 2:30. Prečo teda tak aj nebežali? 1. - lebo Chřiby, 2. - lebo okolo obeda už tam hore moc prikurovali, 3. - lebo niektorí už málo trénovali, 4. - lebo niektorí mali v nohách majstrovský 100 km beh, 5. - lebo niektorý nepochopil trať a príliš skoro začal pretekať a lebo, lebo, lebo...  

Muži 50 - 59 roční
2. Jiří Strakoš      1. Jaroslav Kaše      
3. Jozef Zeleník

foto: Jaroslav Hrabuška

Nech nám moravskí rýchlejší šohaji prepáčia, ale začneme nezdvorilo od nášho Joža Zeleníka ( 3:28 - 36. / 3. M50 ). V Trnave bol v age kategórii štvrtý. Po hĺbkovej analýze veľmi rýchlo odhalil príčinu.
Miro Stroka
, v Trnave tretí, mal v bode zlomu pri sebe energy gel, Jozef naopak nie. Snaha zohnať si ho v nemenovanom TESCU Baťovany bola neúspešná. Nemenované Tesco gely nevedie, lebo omladzovacie kúry starého mäska a zmeny ich rodných listov im kapacity vyťažujú nad 100%. 
Do svetla reflektorov slávy, svietiacich zaslúžene na Jozefa ( a to nie je fikcia, to je fakt. Pozri foto. ), sa nehanebne tlačí aj nástenkár. Vraj Jozef uspel vďaka gelu Penco, ktorý mu predal zo svojich zásob práve on. Hoci jeden gel úspech neurobí, 

pravdou je, že na tretie miesto sa Jožo prebojoval tesne pred štadiónom. Predbehol dovtedy tretieho, Miroslava Osladila ( 3:29 - 37. / 4. M50 ), ktorý bežal len pred tromi týždňami M ČR v behu na 100 km ( 8:23 - 8. / 3. M50 ) v tempe len o 4 sekundy na km pomalšie, ako Kroměříž. Tam je hlavná príčina jeho 4. miesta. Ak náhodou nástenkára stretnete, nehovorte mu to. Nech si myslí, že on pomohol vyštverať sa Jožovi Zeleníkovi na stupeň víťazov.
A keby ste mu to povedali, aj tak ho nepresvedčíte. Určite si zistí, že víťaz kategórie M50
Jaroslav Kaše ( 3:06 - 15. / 1. M50 ) tak isto bežal 100 km a napriek tomu maratón vyhral s veľkým prehľadom. Dokázal bežať tempo 4:25/km. Porazil Mira Osladila o 23 minút. 
Neberte tento argument a oponujte, že v 100 km behu Jaroslav pred 21 dňami ( 8:19 - 6. / 2. M50 ) v tempe 5:00/km porazil Mira iba o 4 minúty. Miro teda bežal stovku 

s väčším úsilím a zákonite potrebuje aj dlhší čas na regeneráciu. 
Cestou domov nástenkár a Jožo Zeleník riešili zapeklitý problém. Čo asi tak si Miro Osladil počas behu púšťa do uší z prehrávača na trenkách? Nevyriešili, musia sa opýtať. 

Jiří Strakoš ( 3:11 - 22. / 2. M50 ) si do Kopřivnice ( nemá byť do Kopřivnic? ) odniesol druhé miesto ešte s väčším prehľadom pred tretím, ako víťaz pred ním. 

Muži absolútne poradie
2. Vlastimil Bukovjan   1. Daniel Orálek   3. Pavel Horák   4. Igor Heleš

foto: Jaroslav Hrabuška

Víťaz 33. Chřibského maratonu Daniel Orálek ( 2:36 - 1. / 1. M20 ), s ktorým sa nástenkár nerozprával, mu renesančným három neguje jeho teóriu o vplyve strihania na úspešnosť v maratóne. Neguje, neneguje, to sú len slová, ktoré obrátiť sa dajú. Keby sa Dan pred 100 km, ktoré bežal tiež ( 7:30 - 2. / 2. M20 ), dal nakrátko ostrihať, možno by dokázal to čo Miro Osladil. Na stovke by bol na km len o 4 sekundy pomalší ako v maratóne a zabehol by 6:18! 

Takéto chobotiny nástenkár píše, aby zakryl to, že nevedel ku ktorému telu patrí meno Daniel Orálek. Telo pozná, občas ho na maratóne vidí. Meno pozná. Často sa s ním stretáva v ultravytrvaleckých výsledkoch. Bolo mu ale trapné pýtať kto je Orálek. Nechcel dopadnúť ako Tiborko Vaňo, ktorý sa sťažoval priamo Jožovi Zeleníkovi na Joža Zeleníka.  

Svaťa Sedláček z Brna usmerňoval tápajúceho pred tým, pokiaľ nemal fotky od Jaroslava Hrabušku ( 3:27 - 13. / 11. M40 ). Pre istotu sem zavesíme aj druhú fotografiu víťaza, aby už pri Danovi nástenkár tápať nemusel. Ale priatelia, keby niekto tvrdill, že na fotke je vynikajúci bluesový, alebo rockový gitarista, nástenkár by tomu veril. Daniel má gitarový esprit.

U Vlastimila Bukovjana ( 2:38 - 2. / 1. M40 ) sa netápalo. Vďaka jemu vieme aj niečo o priebehu maratónu:
"Dan bežal stále vpredu. Po desiatke sa odpútal s Poliakom
Jaroslavom Kostrzewskim ( 2:44 - 4. / 2. M20 ), ktorý s ním vydržal asi po 25 km, kde som ho dobehol. Neviem, čo tým sledoval, ale správal sa ako zmyslov zbavený. Neustále nasadzoval trháky, aby sa o chvíľu opäť ku mne vrátil. Ja som so silami neplytval, bežal som si svoje tempo a plánoval po prudkom klesaní na hlavnú cestu dobiehať Dana. Poliaka, ako som predpokladal, zdolala jeho vlastná a hlavne hlúpa a nervózna taktika. 
Náskok Dana, ktorý bol 1 minúta a 40 sekúnd som dokázal zmenšiť približne o minútu. Viac to nešlo. Nemám nabehaný dostatočný tréningový objem. V závere som sa teda už sústredil iba na udržanie druhého miesta. 

S tretím Pavlom Horákom ( 2:38 - 3. / 2. M40 ) sa nástenkár tiež nerozprával, lebo ... to čo Daniel. A to ho máme zapísaného v Návštevnej knihe a bol tretí na Považskom maratóne a často ho vída na maratónoch. Pavel bežal výborne. Od druhého miesta nebol ďaleko, dokonca bežal rýchlejšie, ako na Považí. Nabudúce už s Pavlom určite poklebetíme, lebo nástenkár ho už pozná a aj on už pozná nástenkára. 

Telo a meno Igora Heleša ( 2:48 - 5. / 3. M40 ) je v hlave nástenkár pevne a hlavne správne spojené. Po dišpute s ním konečne vie príčinu jeho pomalého behu v Trnave. Vedel totiž, že Trnava a Liptovský Mikuláš majú byť jeho rýchle maratóny. 
To, že Trnava rýchla nebola majú na svedomí karty. S
Petrom Portášikom si dal počas prvých 10 km partičku 

Čierneho Petra. Rozbehli bláznivo rýchle tempo, kto prvý odpadol, bol Schwartz Peter. Peter zaostal s Petrom. Igor mohol zvoľniť a až do cieľa predýchavať nerozumne svižné úvodné tempo. Samozrejme za neustálej ostražitej kontroly 1. miesta v M40. 
12. 11. bude Liptovský maratón. Igor tam obhajuje minuloročné víťazstvo a plánuje bežať rýchlo. Preto Kroměříž bežal zadržane, v tempe 4 min / km. Tož, ukaž synek, co je v tobě. Vytáhni se před Marou Liptovskou.

V Kroměříži prví dvaja štyridsiatnici s Igorom karty o prvé miesto hrať odmietli. Hrali len Vlasta a Pavel. Igor si našiel iného karbaníka, Romana Baláža ( 2:55 - 9. / 4. M40 ). Hrali o tretie a opäť Romana odsúdil na miesto štvrté. Roman tiež bežal M ČR v behu na 100 km ( 8:16 - 5. / 2. M40 ). Aspoň tam sa mu podarilo kliatbu štvrtých miest zahnať. Titul Majster Quatro mu zatiaľ odňať nemôžeme. 

Muži 60 a viac roční
2. Ladislav Janků        1. Ervín Podžorný          3. Jaroslav Kabelík

foto: Jaroslav Hrabuška

Medzi šesťdesiatnikmi neohrozene vládol Ervín Podžorný ( 3:26 - 32. / 1. M60 ), ortodoxný odporca pomalého behu. Pri konzumácii pomaratónskej klobásy si opäť kládol otázky typu, načo behať veľa pomalých maratónov. 
Nástenkár sa iba usmieval do kofoly, ale do diskusie sa nezapojil. Nevedel by mu Ervín odpovedať na otázku, čo je pomalý maratón. Nevedel by mu odpovedať na otázku, či niekedy v živote bežal rýchly maratón. Existuje množstvo 60ročných borcov, ktorí by za pomalý označili aj jeho 3:26. Existuje veľa v súčasnosti pomalších borcov, ktorý by v porovnaní so svojim najrýchlejším maratón označili Ervínov najrýchlejší za veľmi pomalý.
Ervínov behonázor ho odsudzuje k postupnému zhoršovaniu sa. Naopak behonázor zberača, ktorý preferuje počet maratónov pred ich kvalitou, mu umožňuje zlepšovať sa každým maratónom. Aj posledný maratón znamená posun o stupienok hore, čiže zlepšenie.
Z tohoto svetonázorového stretu nás vyvedie len múdra veta
Jiřího Březinu ( 3:58 - 68. / 4. M60 ). Napriek tomu že

patrí do skupiny "pomalých maratóncov" na tieto diskusie  odpovedá jedinou, nie ironickou vetou: "Ervínek je borec!"  

Druhý šesť krížikový Ladislav Janků ( 3:41 - 54. / 2. M60 ) si do Kroměříža tiež prišiel po víťazstve v 100 km behu ( 10:22 - 18. / 1. M60 ) zrýchliť nohy na kratučkej, 42 kilometrovej trati.

Živijó! Okrúhly 250. maratón Jardu Kabelíka ( 3:54 - 63. / 3. M60 ) sa bude volať Chřibský. Po rozpačitom začiatku sezóny, kedy niektoré maratóny nedobehol, v jej závere pravidelne lezie na vytúženú bedňu.
Jardo svojim nekonečne dlhým názvom klubu dokáže priviesť výsledkárov k zúfalstvu. Slovácka Slávia Uherské Hradiště má s medzerami 32 znakov.

Jardo, smelo si píš aj sto znakov. My Ti ich aj tak okrešeme. Ale určite neokrešeme ďalšie maratóny, ktoré ešte absolvuješ. Nech ich je veľa, preveľa.   

Dievčatá mali iba jednu kategóriu, lebo staré predsa neexistujú
2. Marie Dostálová     1. Michaela Mertová      3.
Eva Münstrová 

foto: Jaroslav Hrabuška

Sedem dievčat, ktoré nemali vypísané vekové kategórie, sa uchádzalo o tri miesta na našej fotografii. Bola to dievčenská vojna nebývalo vyrovnaná. Rozptyl časov potrebných k vystúpeniu na stupeň víťazov, víťaziek menší ako minúta, to nebýva jav príliš frekventovaný. 
Druhá
Marie Dostálová ( 3:35 - 45. / 2. FFF ) má psov radšej, ako pečené mleté mäsko v črevku. Počas kŕmenie Bobinov Romana Baláža sme sa dozvedeli, že bežala svoj prvý maratón. Jej optimistický výzor prezrádzal, že s výkonom a umiestnením bola spokojná. 
S ostatnými dievčatami sme nerozprávali, ale teraz dumáme, že maska novinára, by mohla byť náhradou nástenkára za zbierku motýľov.        

Šesť SVK pozitívnych malo aj ku Kroměřížu vzťah pozitívny. O najúspešnejšom Jožovi Zeleníkovi ( 3:28 - 36. / 3. M50 ) sme už toho natárali dosť.

Druhé miesto v SVK sekcii venujeme Vladovi Stopkovi ( 3:33 - 42. / 19. M20 ). Bez jeho auta by Považská výprava 5 členná nebola. Trabant toľko ľudí neodvezie.
Vlado si trochu spravil chuť po nevydarenom MMM, kde sa rozhodol prestúpiť ku chodcom. Našťastie stojí za dverami SZM tesne za chodcom excelentným Petrom Tichým. Ten mu vysvetlil, že keď bežec kráča, nič sa nedeje. Ale keď chodec beží, čaká ho ťažký žalár. Preto sa Vlado radšej vracia k bežcom.  

Prvý sa na tartan z exkurzie po Chřibskom pohorí vrátil zo Slovenskej výpravy Miro Pavlacký ( 3:09 - 19. / 8. M40 ). Podľa jeho slov sa mu bežala prvá polovica nebývalo dobre. Polmaratón za 1:30 sľuboval čas blízko ku trom hodinám. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. V druhej polovici stratil 9 minút. 
Až Miro musel nástenkárovi pripomenúť, že po 98 nasleduje ešte 99, nie 100vka. Nástenkár uznal a napriek tomu odovzdal už v Kroměříži kartu za 100 akcií, hoci ich Miro má len 99. Nevadí, nevadí.   
Modrý Mauritius je tiež vzácny len pre tlačovú chybu.   

Šaňo prezident Simon ( 3:40 - 51. /. 5. M50 ) dorazil vlakom, tradične. Začal svižne, tradične. V druhej polovici spomaľoval, tradične. Pokiaľ nebolo teplo bol v hre o miesto na stupňoch víťazov. Potom prikúrili a on trochu klesol, tradične. Neklesol ale jeho SVK rekord v počte maratónov. 

Opak je pravdou. Svojim 37. maratónom v roku 2005 ho posunul na 335. 
Nástenkár s ním bol len pár minút pred štartom a pár po štarte. Príliš krátko, aby si Šaňo stihol spomenúť na vec, čo mu chcel povedať a nie tak dlho, aby nástenkárovi zaplo, že mu má po ňom poslať tričko pre Vlada Krčmárika. Doručuje mu ho už dva a pol mesiaca.  

198, 199, až potom 200. Pre istotu opakujeme, aby nástenkár nechyboval, ako u Mira Pavlackého. Štvrtý muž na rebríku Jozef Hlávka ( 4:26 - 80. / 11. M50 ) si 200 maratón odkladá skoro na svoju domácu pôdu. Trenčianske Teplice sú od Ilavy na skok. Práve by mali SZM a.s. získať štvrtého akcionára s 200 kusovým balíkom akcií. 
10 maratón v roku 2005 a 200 maratón za život. Čo Jozef   

naplánoval, to aj Jozef splniť musí. My môžeme len palce držať. 

Miroslav Kriško ( 3:50 - 61. / 23. M40 ) zažil věci vskutku famózní. Bol to iný zážitok, ktorý si zaslúži samostatný článoček. 
Nechceme už predlžovať beztak dlhý stĺp textu.     

zapísal nástenkár:  

1. 11. 2005