3. Maratón perly Karpát - Trenčianske Teplice, 20. 11. 2005
Organizácia okom nebežiaceho nástenkára

INTRO

Iný je pohľad na podujatie bežiaceho pozorovateľa, v porovnaní s pohľadom nebežiaceho. Iný je pohľad človeka, keď sa veci daria, v porovnaní s pohľadom, ak sa veci správajú inak. 

PRIHLÁŠKY 

Bez zložitostí. Z možností: osobne na podujatiach, poštou na predtlačený formulár z Rozpisu 3. MPK ( dobre dostupným ), elektronicky mailom, alebo na mieste si každý zo 69 štartujúcich v maratóne vybral možnosť srdcu svojmu blízku. Štartovné sa platilo na mieste. Jeho výška 100 Sk je už ojedinelo nízka. 

PREZENTÁCIA 

Bolo máličko čakania, ale skôr z dôvodu malého priestoru, ako zbytočných zložitostí. Možno by do budúcnosti bolo lepšie presunúť prezentáciu do telocvične, ako na Liptovskom maratóne 2005.  

ŠATNE A SPRCHY

V priestrannej a dokonca vykúrenej telocvični pár krokov od priestoru štartu a cieľa. K dispozícii boli aj menšie šatne. Miesta dosť aj pre 300 pretekárov. 
Sprchy po ruke, ale teplá voda bola bonusom len pre rýchlejších. Po nemilej skúsenosti organizátor telocvičňu po štarte zamkol a otvoril až pri dobehnutí prvých pretekárov do cieľa. Vďaka tomuto riešeniu a zvýšenej ostražitosti pretekárov odchádzali snáď kompletní.   

TRAŤ 

Trať MPK už začína byť bežcom známa. Obnovené značenie bolo dostatočne viditeľné. Nástenkár môže hovoriť iba o úseku od štartu na métu 1/2 maratónu. Predpokladá, že rovnako prehľadné bolo po celej trati.
Ochranou organizátora pred nepríjemnosťami je kontrola konca štartového poľa. Bez informácie, koľko pretekárov ešte beží, rastie so zvyšujúcou sa vzdialenosťou neistota obsluhy na občerstvovačkách a križovatkách. 
Nemalo by sa stať, že pretekár je na trati a nik o ňom nevie. Len sa predpokladá, že vzdal. V dobe, keď má mobil už skoro každý, nie je problém, aby organizátor vedel, kde sa posledný pretekár nachádza. 
Prípad s Vladimírom Hrdličkom, na ktorého už nikto v cieli nečakal, lebo nevedeli, čo je s ním, je skôr úsmevný, ako vážny. Horšie by to bolo, keby mal kolíziu s autom, alebo vážnejšie zdravotné problémy. Z verdiktu riadneho súdu by sa organizátorom "pretočili panenky".

Verdik nástenkárského súdu v kauze Hrdlička vs. Hudák.  

1. Hnev Vladimíra Hrdličku bol:

O P R Á V N E N Ý  

Nebol vypísaný časový limit, preto mal právo na rovnakú starostlivosť zo strany organizátora, ako pretekári pred ním. Poškodený neopustil trať pretekov. Je starosťou organizátora, aby mal o jeho pohybe aktuálne informácie. 

N E O P R Á V N E N Ý  

Ventilovanie si hnevu vyčerpaným pretekárom na prvom, kto sa mu priplietol do cesty hodnotíme ako pochopiteľné, ale nie správne. 

V I N N Ý    O R G A N I Z Á T O R  

Nástenkový súd nemá represívnu, iba odporúčajúcu funkciu,

Odporúčame:  

1. Zorganizovať funkčný informačný systém o pohybe pretekárov na chvoste štartového poľa.
2. Vypísať limit na 23 km 2 hodiny 45 minút.
3. Pretekárov, ktorý limit nesplnia, nediskvalifikovať. Poznačiť si ich číslo, nasmerovať ich do cieľa a vo výsledkoch uviesť dosiahnutý čas s poznámkou o ubehnutej vzdialenosti ( cca 23,5 km ).

Žiaľ ani sebalepšia kontrola konca štartového poľa nevyrieši zlozvyk pretekárov, nenahlasovať rozhodcom odstúpenie z pretekov. 

Ako sa tomu vyhnúť? Ťažko. Snáď zdôrazniť pred štartom povinnosť pretekára nahlásiť svoje odstúpenie rozhodcom.  

O dvoch kamošoch z Malej Čiernej nevedeli rozhodcovia pri kompletizácii výsledkov nič. 
Len nástenkár si náhodou pamätal, že po zbehnutí z Machnáču do Trenčianskych Teplíc už nepokračovali v behu na Omšenie. Iba dokráčali do cieľa. Urobili to, čo odporúčame v 3. bode. Keby vo výsledkoch nemali VZDAL iste by im bolo veselšie.

OBČERSTVOVACIE STANICE

Nástenkár videl iba občerstvovaciu stanicu na 22 km. Traja chalani, auto na ohriatie sa, štandardná ponuka. Nemáme viac čo dodať. 

OBČERSTVENIE PO BEHU

Čaj, sušienky. Niečo varené v reštaurácii, ale neodpozorovali sme čo. Za 100 Sk si latku nárokov neslobodno stavať vysoko. 

VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV 

Podľa rozpisu. Dobre ozvučený, chladný priestor štartu a cieľa so stupňom víťazov poskytol dostatok miesta na dôstojné vyhlasovanie najlepších.  

VÝSLEDKY

Kombinácia: robiť výsledky a aj bežať maratón nie je ľahká. Juro Hudák bežal rýchlo, trochu pomalšie to išlo s výsledkami. Nestihol pred štartom nabiť kompletné údaje o štartujúcich do počítača. Niečo naťukal počas  behu jeho syn. Nestihol ale všetko. Preto vznikol malý posun pri tlačení výsledkov pre pretekárov. 

Z toho vyplynula aj chyba v poradí pri vyhlasovaní najlepších 12 pretekárov v absolútnom poradí. Ale viac krát sme spomenuli, že najlepší lovci chýb sú samotní pretekári. Na správnom poradí sa veľmi rýchlo dohodli.

Juro pred štartom poprosil nástenkára, aby dozrel na syna pri ťukaní štartovej listiny. Určite by radšej ťukal v teple do klávesnice, keby vedel ako na méte polmaratónu vymrzne. Ale nedozvedeli by ste sa porovnania poradie v cieli s poradím na 1/2M.  
A to tam bol iba necelú hodinu a pol. Mali by si bežci občas miesto behu postáť v chlade na občerstvovačke, alebo na kontrolnom stanovisku. Inak by potom na ľudí čo to musia robiť počas ich behu pozerali.

OUTTRO 

S každým ďalším ročníkom MPK bude realita zháňania prostriedkov na zorganizovanie podujatia ubíjajúcejšia. S každým ďalším ročníkom MPK bude klesať počiatočná eufória organizátorov. S každým ďalším ročníkom bude demotivujúca skutočnosť, že nový ročník treba stavať opäť od základov, nie pokračovať na poschodí minuloročnej stavby, ťaživejšia. Nástenkár po 7 rokoch organizovania triatlonov vie o čom hovorí.

Napriek malým nedostatkom bol 3. MPK zorganizovaný veľmi dobre. Ťažko sa dnes dá na organizovaní menšieho maratónu zarobiť. Jediný zisk je pre organizátora spokojnosť pretekárov. Za nebežiaceho pozorovateľa môžeme povedať, že spokojný bol.

Prajeme, organizátorom na čele s Jarom Pavlackým, aby navliekli na niť Váhu ešte mnoho Perál.

Zapísal nástenkár 21. 11. 2005