|
Štafetový
beh Annecy - Liptovský Mikuláš.
Liptovský
Mikuláš nadviazal nedávno družbu s mestom Annecy. Alpským mestom,
ležiacom na Francúzsko - Švajčiarsko - Talianskom pomedzí. Popri iných
aktivitách, ktorých zdrojom je spomínaná družba, dostali bežci KTK
Liptovský Mikuláš pozvánku zúčastniť sa nesúťažného štafetového
behu z Annecy do Liptovského Mikuláša.
Podobné štafetové behy sú dielom zástupcu Annecy pre kultúru a
medzinárodné styky. Počas svojej dovolenky vyberie trasu, dá dokopy
zopár fanatikov a beží sa. O rok napríklad plánuje beh do Škótska.
Štartovalo sa v Annecy 22. apríla 2005 o 13,00 hod. 2402 km trasa
viedla popri hranici so Švajčiarskom, cez Nemecko, Rakúsko, Slovensko
do Poľska a späť cez Námestovo do Liptovského Mikuláša. Na námestie
v LM sme dobehli presne podľa plánu o 19,00 hod. 30. apríla
2005.
Podujatie je nesúťažné. Nevyhodnocuje sa najlepšie družstvo, ani
jednotlivec. Išlo len o dobrodružstvo. Bežalo sa nonstop. Boli
vytvorené tri skupiny. V každej z nich tri družstvá po 5 bežcov. To
znamená, že štafetového behu sa zúčastnilo 40 francúzskych
vytrvalcov a 5 slovenských. Každá skupina mala bežeckú pohotovosť
12 hodín. Dĺžky úsekov neboli určené. Určovalo si ich družstvo
podľa vlastného rozhodnutia. Ale behalo sa po 200 m úsekoch ( nemalo
byť 2000 m? otázka nástenkára pre Petra ), inak sa to neoplatilo.
Prišli sme na to až po troch dňoch, pozorovaním skúsenejších družstiev.
Dlhšie úseky, ktoré sme plánovali, by spôsobovali väčšiu únavu.
Tempo bolo stanovené cca 6 hodín na 70 km. Za etapu som nabehal 20 -
25 km a osobne som nemal žiadne problémy s nohami.
Trasa viedla väčšinou prírodným prostredím. Vynikali Alpy. Stúpalo
sa často nad 2000 m n. m.. Alpy sú Alpy, ale trasa cez Slovensko a
najmä Slovenský Raj v ničom nezaostali v kombinácii náročnosti a
krásnej prírody. Škoda, že väčšinu času pršalo.
Stravu zabezpečoval organizátor. Mal na to vyhradený kamión, ktorý
viezol stravu z Francúzska. Raňajky, obed a večera boli jediné
vopred určené kontrolné body. Často sme blúdili, kým sme ich našli,
o to menej spali. Spoločná strava mi osobne moc nesedela. Doplňoval
som to svojou stravou ( cereálie, hrozienka, čokoláda a podobne ).
Konvoj podujatia tvorilo asi 18 áut. Aby sme celkom nezdiveli,
proviantný kamión viezol aj baby, masérky. ( Boli to masérky športové,
alebo erotické? Otázka nástenkára. )
Umývali sme sa tam, kde sa počas trasy narazilo na vodu. Hľadanie
vody by bola časová strata a o to menej by bolo spánku. Spali sme v
aute, keď počasie dovolilo, tak vonku.
Nešlo o žiadny výlet. Bolo to podujatie pekné, ale fyzicky, časovo
a aj finančne poriadne náročné. Bez sponzorskej pomoci mesta
Liptovský Mikuláš a organizátorov by sme si to nemohli dovoliť. S
podobným podujatím sme nemali žiadne skúsenosti. Vcelku úspešne
sme sa učili za pochodu. Nazdávam sa, že zorganizovať podobné
podujatie u nás je nereálne. Nenašlo by sa dostatok bežcov schopných,
alebo ochotných zaplatiť vysoké naklady na organizáciu.
Družstvo Liptovského Mikuláša tvorili: Dzuroška Vlado, Kutnár Dušan, Ivan
Ďurkovský a Lenka Plchová - repr, v behu na lyžiach a ja.
Neľutujem, že som bol účastníkom tohoto dobrodružstva, ale neviem,
či sa niečoho podobného v budúcnosti zúčastním. Ak áno, väčší
dôraz treba klásť na zloženiu družstva. Musí byť vekovo vyrovnané.
Jeho členovia sú 9 dní a 8 nocí spolu. To dá zabrať fyzicky, ale
hlavne psychicky.
Behu zdar!
Petr
Bačík
|
