|
Považský maratón 1990 |
||
|
Správa 28. 11. o prekopnutom maratóne Michala Kavackého, meno Alexander Neuwirth vo výsledkoch Porubského dvojmaratónu ( ktorý nedobehol ) a poetika Mikulášskej tradície synergickým efektom spustili spomienkostroj nástenkára. Jeho spätný chod sa zastavil v máji roku 1990 v Novom Meste nad Váhom. Predmetný jav, prekopnutý úvod maratónu ( nástenkárom ) a osoba Alexandra sa stretli v jednom bode, presnejšie na trati Považského maratónu z NMnV do Květné - Strání a späť. |
||
|
|
||
|
Miroslav Kriško,
Alexander Neuwirth 11, Miroslav Miko 12 |
||
|
Bolo to obdobie, keď som zvažoval skončiť s triatlonovou kariérou. Nechcelo sa mi bicyklovať, podobne ako teraz behať. Neznášal som pocit nebežeckých nôh po cyklistike. Hoci som ešte občas bicykel osedlal ( cyklisticky biele stehno je dostatočný dôkaz ), najazdil som menej kilometrov, ako nabehal. Považský
maratón býval v tom čase v máji. Pár dní po ňom bolo naplánované
Triatlonové sústredenie reprezentácie SR. Tam som chcel oznámiť, že
sa už nemienim triatlonu venovať a vzdávam sa výsady reprezentanta. V príprave som v roku 1990 príliš veľa kilometrov nenabehal, ale veril som heslu: Na Považí kilometráž nezaváži. Bill Rogers behával maratón na lačno. Dal si iba kávu. "Ja si nedám ani tú, lebo lačné psy lepšie ťahajú". Vtedy som ešte nevedel, že je to myšlienka výborná, ak je štart ráno. Štart PM bol popoludní. Mal
som ojedinelo veľkú chuť pretekať. Hneď po štarte šiel do čela môj
slávnejší skoro menovec
Pavel Kryška
( 2:24 - 1. ). Nie náhodou to so svojim priezviskom dotiahol až medzi
vybrané slová po "r". Alexander Neuwirth ( 2:28 - 2. ) si ma pohrdlivo premeral a zavelil vodičovi Mirovi Mikovi ( 2:33 - 4. ), aby zrýchlil. Lenže ja som mal ojedinelo veľkú chuť pretekať. Páčilo sa mi, ako moja prítomnosť Sašu znervózňuje. Dobre som sa bavil a relatívne bez problémov zachytával Mikove trháky. Až medzičas na 10 km ( 34:38 / 16:52! ) mi zapol rozum. Keby to bolo o kúsok skôr, mohol som byť v cieli o veľký kus skôr. Teraz viem, že som mohol byť tretí. Po spomalení na 10 km ma predbehol ďalší Pražák Petr Novák ( 3:32 - 3. ) a dobehol výborne bežiaci Igor Buček ( 2:33 - 5. ). Áno, je to ten Igor, čo chce na hrebeňoch Nízkych Tatier Žít Non stop, stále a non stop. S ním som bežal až po 30 km. Tam bolo treba začal platiť daň za zábavky v druhej päťke. Siedma za 19:30 bola iba preddavok. Hlavná daňová ťarcha na mňa dopadla v ôsmej päťke - 22:00 a v daňovom vyrovnaní po 40 km za 9:46. V cieli z toho bolo nakoniec nevalných 2:38:10 a šieste miesto. Miroslav Miko tiež platil za zverstvá v úvode. Podľa slov Igora Bučeka, ktorý ho skoro predbehol, zaplatil daň nie len z poradia a času ( 2:33:26 / 4. ), ale aj naturálnu. Daňový moloch bol tak nedočkavý a neúprosný, že daň z obsahu jeho útrob vytiahol spodkom skôr, ako si Miro stihol stiahnuť trenky. Mám vo svojej zbierke ešte zopár maratónov rozbehnutých nie optimálnym tempom. V niektorých bola daň dokonca krutejšia ako v opisovanom. Nikdy som sa ale už tak vzdorovito neťahal za prsty s lepším borcom. Poučil som sa, že do osieho hniezda pichať neradno. P.
S. V kronike mám nalepenú iba prvú stranu výsledkov, to je 50 pretekárov.
Pohľad do nich je ako do dnešných. Samé známe mená, len časy sú
menšie. |
||
|
|
||
|
Spomínal a čitateľom na Mikuláša venoval nástenkár 5. 12. 2005 |
||
