27. marec 2006

3. ročník Furčianskeho maratónu je vlastne štvrtý, lebo prvý ročník bol nultý. To nám trochu pripomína: Čo to rastie na tom strome? Žlté slivky. A prečo sú červené? Lebo sú ešte zelené.

Takto sa eN pokúša zahnať zlú náladu z nepríjemnosti s cestovaním, ktoré mu spôsobilo neskoré vyhodnotenie. Len vďaka ochote lidí z města pražského, ktorí porušili svoj zákon a odviezli autobusom bezmiestenkového pobehaja, sa dostal na svoju obľúbenú planétu. Ak niekedy prestane chodiť na maratóny, tak len pre oštaru s cestovaním.

Koniec hundrania priatelia, eN už bude iba chváliť. Podarené podujatie sa na Furči uskutočnilo. Bez piatich stovka bežcov sa pasovala s celou, alebo polovičnou traťou maratónu. 

Furčiansky maratón sa odohráva na 3516 metrovom stredne členitom lesnom asfaltovom chodníku. Pretekár ašpirujúci bežať maratón ho musí absolvovať 6 krát tam a späť. Chodník bol lemovaný topiacimi sa snehovými mantinelmi. Krátky ľadový úsek organizátor po prvom kole odstránil. 

Na štartovú čiaru maratónu sa postavilo 38 borcov a tri dámy.  

Úlohu favoritky splnila Alžbeta Tiszová ( 3:46 - 1. ). O Betke nevie eN, okrem toho, že je chudá, povedať nič. A keďže sa chudých žien veľmi bojí, preto si radšej ani nič nebude vymýšľať. 

O našej prezidentke Evke Seidlovej ( 3:50 - 2. ) vieme viac. Aj knihu by sme mohli napísať. Výprava do Košíc bola pre prezidentku dôležitá z dvoch dôvodov. Udržala si štvorakciový odstup od prenasledovateľky, ktorý o

týždeň môže zmeniť na päťakciový, ale hlavne do Tlmáč si nesie prezidentskú štandardu. SZM je chudobná organizácia. Má síce dva prezidentské paláce ( Tlmače a Žilina ), ale iba jednu štandardu, vlajúcu na paláci, ktorého úradujúci dobehne do cieľa maratónu v priamom súboji skôr. Na Furči to bola Evka. Vo svojom 120 klasickom maratóne ( 133. akcia ) bežala rýchlejšie, ako prezident zo Žiliny. 

Hostiteľka Zlatka Semanová ( 4:05 - 3. ) sa na svojom domácom maratóne predstavila v lepšej forme, ako tomu bolo pred rokom. Bola rýchlejšia o 16 minút. 
Zlatka nie je TBC+. O týždeň sa jej úrad prezidentky o jednu akciu pravdepodobne vzdiali. Ale je možné, že tento súboj viac zaujíma eN, ako samotné dievčatá. V konečnom dôsledku je jedno, kde štandarda vlaje. Dôležité je len jedno, aby viala.

Na pánskom oddelení bolo favoritov viac. Minuloročný víťaz Maďar Bogár Jánoš, Čech Igor Heleš, minule druhý, ultravytrvalecká slovenská jednotka Slavomír Lindvai a tretí z M SR v behu na 50 km Ondrej Evin.  Ťažké bolo hádať, kto vyhrá.

Minuloročným lídrom sa tento rok na Furči šťastie nepriklonilo. 

Igor Heleš nemal nervy hrať hru na Čierneho Petra. Po 15 km vzdal z tretieho miesta. 
Systematickým pravidelným tréningom je možné dosiahnuť tak vysoký stupeň trénovanosti, ktorý umožní jedincovi absolvovať neuveriteľné tréningové dávky, ktoré ho s určitosťou premenia na paradoxne podpriemerného bežca. Po eN, ktorý tento tréningový paradox nie len objavil, ale kedysi sám na sebe aj overil, je Igor vynikajúce médium na jeho definitívnu verifikáciu. Keby ste vedeli, čo minulý rok so sebou v tréningoch stváral, v nemom úžase by Vám klesla sánka. „A výsledek se brzy dostavil. Skazil jsem si zrak", povedal Bystrozraký.

Diametrálne rozdielny postup má na riešenie neoptimálneho priebehu pretekov Bogár Jánoš ( 3:11 - 9. / 6. M40 ). Polovicu trate viedol. Potom sa prepadol. Ale nevzdal ako Igor. Obliekol sa, lebo fúkal chladný vietor a maratón doklusal. Málokedy vídané, ale vždy nasledovania hodné.

M18 - 1. Slavomír Lindvaj,    2. Ondrej Evin     3. Jaroslav Pancurák

Jánoša na prvom mieste striedal Slavomír Lindvai ( 2:44 1. / 1. M18 ). Tri kolá zo šiestich bežal na druhom mieste s miernym odstupom. Domnievali sme sa, že je v ňom ešte únava z 24 hodinovky. Nebola. Výrazným zrýchlením v štvrtom kole, spolu s druhým členom víťaznej štafety, roztrhal súperov ako písanku. Urobil si dostatočný náskok a potom opäť zvoľnil, aby osamotene dokrúžil na prvom mieste až do cieľa. V cieli nám o svojom trháku povedal: "Jednoducho som využil situáciu. To isté mohli urobiť aj konkurenti a dopadnúť ako Jánoš som mohol ja."

Jediný, ktorý dokázal konkurovať víťazovi po jeho trháku bol Ondrej Evin ( 2:48 2. / 2. M18 ). Ondrej bežal napriek chladnému vetru iba v tielku a trenkách. Je z Mokroluhu. Chlad a mláky na chodníku, cítil sa ako doma. Nebežal svoje maximum, lebo zvažuje štart aj na TBC. Peniaze, ktoré vyhral môže dať za mačku vo vreci Nenásytným. Vychádza z jednoduchej a logickej úvahy. Okrem jedného, dvoch kvalitných borcov ich tam viac nebude. Skús Ondrej, snáď sa podarí. Keď nič iné, aspoň dodáš na rebrík lepší čas.

Prví dvaja borci sú mladé pušky  pod 40 rokov. Tretí v tejto kategórii bol Jaro Pancurák ( 3:19 - 12. / 3. M18 ). Záhadný Jaro, po ktorom eN päť mesiacov pátral, aby mu odovzdal Slávu nesmrteľnú č. 004.
Jaro je veľmi vzácne sa vyskytujúci druh slovenského maratónskeho bežca, ktorý rokom narodenia 1981 aspoň trochu vyvracia dojem, že maratón je zábava len pre starších a pokročilých pánov. Minulý rok na Furči vzdal, tento rok bol tretí, o pár rokov môže vyhrať.  

M40 - 1. Rudolf Lorenčík,    2. Róbert Tatrai     3. Tibor Tisza

Bola že to lomenica o tretie miesto v absolútnom poradí a zároveň a tri miesta medzi štyridsiatnikmi. Celú trať bežali štyria kandidáti na dve miesta spolu. Po predbehnutí Jánoša Bogára začali hrať Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. Prvé sa otupilo US Steel ostrie Jana Tirpáka ( 2:56 - 6. / 4. M40 ). Odmenou nech mu teda aspoň je čas pod 3 hodiny. 

Tibike Tisza ( 3:55 - 5. / 3. M 40 ) si svoje tretie štyridsiatnicke miesto poistil minútovým predným a zadným airbagom.

Do posledných metrov sa nevedelo, kto vyhrá M40. Len dve sekundy rozhodli v prospech Ruda Lorenčíka ( 2:54 - 3. / 1. M40 ) pred Robom Tatraiom ( 2:54 - 4. / 2. M40 ).

M50 - 4. Jaroslav Horný,    1. Peter Polák     2. František Gallik

Päťkrížikových vyhral s prehľadom Peter Polák ( 3:08 - 7. / 1. M50 ). No konečne aj červená farbička! Peter vo štvrtom kole položil nemiestnu otázku smerom k eN: „Ty bežíš celý maratón?" Márne si po zbytok behu eN lámal hlavu, čo viedlo Petra k takej impertinencii. Až pri párkoch mu povedal, že to bola odplata za zdôraznenie v článku o Petrovej 12-hodinovke v Lohji, že ho predbehla žena. Zatracené ženské pokolení. Vyvyšuje sa to nad mužov a eN na to potom dopláca.

Druhý päťdesiatnik Fero Gallik ( 3:20 - 13- / 2. M50 ) má vraj migrénu. Migréna = nedostatok tekutín. Fero nebuď lenivý a napi sa. Túto radu ber ako odmenu za to, že si eN ukázal, kto je Jaro Pancurák.

Keďže tretí v M50 Gejza Vargaeštok ( 3:28 - 17. / 3. M50 ) chýbal na vyhodnotení, právo byť fotený prenechal SZM-ákovi Jarovi Hornému ( 3:29 - 19. / 4. M50 ). Jaro bol súčasťou zdravého jadra. Veľkého balíka US Steel, ktorý bežal celý beh vo veľmi vyrovnanom tempe. Len ku koncu sa trochu natiahol, lebo sa bojovalo o umiestnenia.

A práve to bolo v poslednom kole osudná pre hosťujúceho Petra Bačíka ( 3:32 - 22. / 5. M50 ). Až dovtedy bežal v kontakte s eN, ktorý sa obával, že pristúpi jeho kryse chvost a predbehne ho. Päť kôl na tretej M50 figure, v poslednom pád o dve figury dole. Škoda. US oceľ nám ufikla kus zo slávy SZMáckej.

M60 - 1. Michal Krivda,    2. Juraj Fotul     3. Jiří Březina

Aj víťaza M60 vyprodukovalo zdravé jadro. Vstup do kategórie skúsených oslávil Michal Krivda ( 3:29 - 20. / 1. M60 ) najlepšie ako sa osláviť dá. Kategóriu vyhral.

Juraja Fotula 15 dobehlo zdravé jedro: Peter Korotvička, Michal Krivda, Jaro Horný

Medzi pretekármi Košického MMM 1968 by sme našli mladíka, ktorý o 38 rokov neskôr obsadí druhé miesto na Furčianskom maratóne v kategórii mužov šesťdesiat ročných. Tým mladíkom je služobne najstarší SZMák Juraj Fotul ( 3:41 - 27. / 2. M60 ).  Pre zaujímavosť, rozdiel medzi časmi je 9 a pol minúty v prospech času z 1968. 
Jurovi dáme domácu úlohu. Musí dohľadať bratovi Viktorovi chýbajúce časy z MMM v posledných rokoch. eN nemá výsledky od 1991 po rok 2001 a okrem jedného ich určite bežal a dobehol. Jeden v tom období nedobehol.

Rok má 365 dní. Predstavte si každý deň v roku odbehnúť jeden maratón. Za rok by ich bolo 365. Že problém? Za jeden rok samozrejme, ale za jeden život sa to dá.

Jiří Březina ( 4:13 - 36. / 3. M60 ) je druhý Čech, ktorý to dokázal. Slovensko stále hľadá superstar. Ešte sedemnásť zastavení Šaňa a dokáže to aj Slovák.
Keby na každý deň v roku zavesil Jiří jeden zo svojich

odbehnutých maratónov,  Furčianskym 2006 by oslávil Silvestra.
Jirko dokázal to, čo je snom iného českého, ale nie tak cieľavedomého borca, Frantu Novotného. Netvrdíme, že sa to Františkovi nepodarí. Kým to ale dokáže, stihne Jiři ovešať aj druhý rok. To tiež netvrdíme. To Jiřímu s pokorou, akej nás učí on, spolu s gratuláciou prajeme. 

Oslavu bez oslavy zažill počas nekonečného čakania na Godota Miro Pavlacký ( 3:10 - 8. / 5. M40 ). Na Furči si zapísal svoj stý klasický maratón.
eN to oznámil čakajúcej maratónskej obci, tá mu srdečne zatlieskala, eN mu potriasol labkou a koniec. Je rozhodnuté, tričká za 100 maratónov sa budú rozdávať za celý rok v Rajci.
Srandista je ten Miro. Keď sa s eN posledný krát míňal

Oslavu bez oslavy zažill počas nekonečného čakania na Godota Miro Pavlacký ( 3:10 - 8. / 5. M40 ). Na Furči si zapísal svoj stý klasický maratón.
eN to oznámil čakajúcej maratónskej obci, tá mu srdečne zatlieskala, eN mu potriasol labkou a koniec. Je rozhodnuté, tričká za 100 maratónov sa budú rozdávať za celý rok v Rajci.
Srandista je ten Miro. Keď sa s eN posledný krát míňal približne na 40 km ( eN cca - 37 km ) pripravil si neuveriteľný žartík. Šprintoval proti nemu tempom snáď 2:30/km. Po nepochopiteľnej otázke od Petra Poláka ďalšia záhada. Miro sa v cieli priznal, že tak bežal iba pár desiatok metrov a potom do cieľa svoj žartík ťažko rozdýchaval. Ale zamestnať myseľ eN sa mu podarilo dokonale, lebo až po vysvetlenie nechápal, čo to vlastne videl.

Akú požičaj, takú vráť. eN zmeškal vlak vo Vrútkach. Miro ho musel z Ilavy vyvážať do Trenčína. Tam čakať, či ho autobus vezme. Našťastie vzal. Keby nie, žartík by pokračoval. eN by sa mu nakvartýroval do bytu.

Zmeškaný vlak nebol zapríčinený neskorým vyhodnotením. Pilot lietadla Peugeot, Vlado Stopka ( 3:33 - 23. 6. / M18 ) by stihol Košice - Vrútky za dve hodiny. Prekazil to len dážď so snehom. Vlado má Košickú fóbiu. Nebehá sa mu v metropole východu dobre. A je jedno či je to MMM, alebo FM. Fotografia ho zachytáva v prvej polovici behu. Bežal spolu s

Miroslavom Kriškom ( 3:26 - 15. / 11. M40 ). Ten už druhú polovicu bežal radšej sám. Obával sa spomínaného zdravého jadra, ktoré Vlada zhltlo. Keby ho dobehlo, určite by mu stupili na jeho krysu, ktorá začína spolupracovať a už ho tak nebrzdí. Plánoval výkon okolo 3:30, bežal 3:26, bol spokojný. Je pre neho cťou, že sa na štyri akcie priblížil k Milanovi Furínovi, ktorý bežal polmaratón. Na druhej strane ho ale neteší, že sa vzďaľuje od Zdena Bohuněka, ktorý stále nebehá.

Zo SZM-ákov, ktorých sme nespomenuli, musíme ešte ukázať na Jozefa Vrabeľa ( 3:39 - 26. / 6. M50 ). Sezónu na Furči otvoril podobným výkonom, akým minulú uzatváral na Liptove. Napriek tomu, že Furča bola o minútku pomalšia, my hovoríme, že podal lepší výkon ako na Liptove. Furča je pomalšia trať ( lebo je presne zmeraná :-) ). Desať krát musíte zastať a rozbiehať sa  a súčet prevýšení tiež nie je zanedbateľný. Jožo si pripísal už 90 akciu. Blíži sa chlapec ku Kóte 100.

Žilinský prezident Šaňo Simon ( 3:55 - 33. / 10. M50 ) prišiel na Furči o prezidentskú vlajku. Jeho forma je priamoúmerná počtu maratónov, ktoré behá. Mesiac nebol žiaden, nečudo, že bežal pomaly. Jeho tachometer má natočených málo km.
Ale už robí kroky na návrat vlajky do Žiliny. Len čo bude zjazdná trať na Bôriku, rozbehne sa Neverending Hamburg story. Pár Hamburgových km sa natočí a Šaňove časy sa vrátia pod 3:30.

Veľa nechýbalo a prezidentov skalp by si zavesil do svojej zbierky Peter Pavuk ( 3:57 - 34. / 11. M50 ), ktorý bežal väčšinu trate sám.
Konečne ho spoznal aj eN. Dlho sa im nedarilo stretnúť. Aj s Milanom Hrušovským ( 3:16 - 11. / 8. M40 ) si ho preto vyfotografoval, aby už nezabudol. Pamäť nie je to čo bývala.
<<< Peter, klikni na seba. Uvidíš sľúbenú fotku.

Oslavu bez oslavy mal Miro Pavlacký, ale vlastne aj Jozef Hlávka ( 4:37 - 38. / 13. M50 ). Na rebríku mu akcia č. 200 naskočila až po Furčianskom maratóne 2006.
Stále je totiž nevysvetlené jeho chýbajúce meno a výkon vo výsledkoch jedného z Kysuckých maratónov. Túto spornú akciu až do vysvetlenia neregistrujeme.
Jozef má svojský rituál rozbehávania sa pred maratónom a výklusávania po ňom. Rituál vykonáva v 

ľubovolnom supermarkete. Pochodí, popozerá, nič nekúpi a je pripravený. Náš Jozef, ten sa vyzná.