|
Pán Pukalovič,
som rád, že TBCM bol. Ale to, že bol, je jediné pozitívum celej tejto akcie.
Napriek tomu, že sa pán primátor rozplýva na stránke Bratislavy nadšením, všetko ostatné bola úplná katastrofa ústiaca v obrovskú nespokojnosť bežcov. A aby ste si nemyslel, že len ja mám výhrady, stačí si prečítať v SME článok "Maratón a maratónci".
Začnem otázkami, ktoré súe oproti ostatným problémom len prkotinou: Načo ste vyhlásili 10 mužských a 10 ženských kategórií, keď ste nepovažovali za potrebné ich ani len vyhodnotiť?
Kde sú medaily, ktoré ste sľubovali všetkým maratóncom? (Máte to jednak v propozíciách, ktoré ste mi poslali mailom a ešte aj teraz je na oficiálnej stránke maratónu v rubrike Suveníry veta "- maratónci dostanú medailu".) Keď som sa pri odovzdávaní čipu opýtal, kde dostanem medailu, pozerali na mňa, akoby som práve spadol z mesiaca.
No a poďme k vážnejším problémom:
- nekonečné problémy s on-line prihlasovaním cez www.ticketportal.sk a s následným platením cez priehradky ticketportalu.
- na oficálnej stánke maratónu neboli zverejnené štartovné listiny, tie ktoré boli na www.sportpayment.com <http://www.sportpayment.com... ste mi mailom označili za neoficiálne
- z pokynov, ktoré účastníci dostali pri prezentácii sa nedozvedeli skoro nič, personál prezentácie nevedel odpovedať ani na tie najjednoduchšie otázky
- na trati nebol ani jediný kilometrovník (v rozhovore pre SME sa na to sťažuje aj víťaz maratónu)
- vrcholom nekompetencie bolo, že na občerstvovacích staniciach bola len čistá voda. Ten, kto tak rozhodol, v živote o maratóne nič nepočul
A pritom to bolo také jednoduché - stačilo dať víťazovi o 10tis. korún menej (aj tak by mal, na slovenské pomery, nadštandardné prize-money) a za tých 10tis. korún kúpiť v Kauflande 1000 fliaš neperlivej minerálky po 5,90Sk za fľašu (čo je asi 3,5l na človeka) a kúpiť 5kg farby a urobiť 42 očíslovaných čiar na ceste.
- vlastné občerstvenie bolo treba odovzdať deň vopred. Odvolával ste sa na pravidlá Slovenského ľahkoatletického zväzu, aj keď v propozíciách nie je uvedený žiadny konkrétny predpis, podľa ktorého sa preteky uskutočnia. Pritom ste vôbec nemysleli na tých, ktorí sa budú prezentovať až ráno. Veď to nemôže byť žiadny problém o 9:00, keď sa končí prezentácia, za hodinu rozviezť autom individuálne občerstvenie na jednotlivé občerstvovacie stanice.
- obsluha občerstvovacích staníc bola absolútne nepoučená. Hubky podávali v dvoch miskách, v každej jednu hubku, a nedajbože, aby bežalo okolo viac pretekárov naraz, ako dvaja; v inom prípade stáli s vedrom s hubkami práve na opačnej strane cesty, ako bežali pretekári a pod. Dokonca na jednej občerstvovacej stanici som musel zastať a sám si hľadať svoj nápoj
- pri obrátke na cca 8. km vládli nekonečné zmätky a pritom stačilo rozdeliť cestu piatimi kužeľmi na dva koridory a medzi ne dať tabuľu so šípkami na jednu stranu "maratón", na druhú "1/2maratón (samozrejme, ako píšem nižšie, bolo to celé rozlíšenie medzi maratónom a polmaratónom zbytočné)
- šatne boli také malé, stiesnené, že sa mnohí účastníci sa pred pretekmi radšej prezliekali na schodoch
- v šatniach bolo jediné WC s dvoma kabínkami a jediným pisoárom
- po maratóne tiekla v až dvoch sprchách len studená voda
- vo výsledkových listinách nemá žiaden účastník zo Slovenska (až na drobné výnimky) uvedenú klubovú príslušnosť, na rozdiel od zahraničných účastníkov, ktorí ju uvedenú majú. Pritom som presvedčený, že ju väčšina Slovákov v prihláške uviedla (ja určite).
- no a lahôdku som si nechal na koniec. Už niekedy v januári som Vás telefonicky upozornil, že druhá polovica maratónu, tak ako bola nakreslená na pláne trate je príliš dlhá (obrátka bola nakreslená pod hradom). Ubezpečil ste ma, že sa nepobeží až pod hrad a po dvoch ďalších korektúrach z toho napokon vznikla trať, ktorá je popísaná na stránke maratónu a ktorej plánik dostal každý bežec. Nechcem sa teraz zaoberať tým, že ste v propozíciách zneužili meno AIMS, keďje tam uvedená veta "Trať má certifikát IAAF-AIMS", pričom AIMS o TBCM vôbec nič nevie. Chcem sa zaoberať tým, že táto trať by nemohla dosťať certifikát od nikoho, lebo bola zmeraná, ako keď meral Jánošík.
Vyjdime z toho, že druhá polovica maratónu do Devína a späť kopíruje trať Národného behu Devín-Bratislava - tá meria 12330m. V popise trate TBCM stojí "Devínska cesta po križovatku s Kremeľskou ul., kde bude otočka". Tá otočka tam skutočne aj bola. Stačí si teraz zobrať podrobnú mapu Bratislavy a merať:
Od štartu behu Devín-Bratislava po križovatku Kremeľskej s Devínskou cestou je 1200m. Takže po obrátke do cieľa (podľa plánu trate, nie aká v skutočnosti trať bola) je 12330-1200=11130m.
Od Nového mosta do cieľa je asi 500m, takže od Nového mosta po otočku na uvedenej križovatke je to 11130-500=10630m.
K tomu treba pripočítať úsek od konca Nového mosta (kde bola časomiera na asi 20550m) po nábrežie, čo je približne 200m. Takže trať do Devína na otočku merala 10830m a od otočky do cieľa 11130m. Keď k tomu pripočítame časť trate po medzičas na konci Nového mosta, dostaneme 20550+10830+11130=42510m, čo je už o vyše 300m viac, ako je oficiálna dĺžka maratónu (42195m). Asi sa usporiadatelia zľakli, že aj napriek dlhšej trati by sa tu mohli zabehnúť dobré časy, tak pridali na cca ôsmom kilometri na Vajanského nábreží 2x400m a v závere pretekov ešte 2x850m (od Nového mosta po Starý most a späť). Čiže ďalších 2500m navyše. Suma-sumárum vychádza, že maratónska trať bola o 2800m dlhšia, ako mala byť.
A nielen to. Ak by aj tak bola ešte trať prirýchla, tak vymysleli na nej čo najviac protismerných zákrut, ktoré nielen, že spomaľujú bežcov, ale im berú aj sily. Veď si to spočítajme: otočka na Ružinovskej, otočka na Vajanského nábreží, zbytočná otočka na hrádzi, ktorá sa dala ušetriť natiahnutím úseku pred otočkou na Vajanského nábreží, otočka v Devíne a otočka pri Starom moste.
Som presvedčený, že zoznam negatív, ktoré som uviedol, nie je úplný. Stále však trvám na tom, čo som Vám kedysi v maile napísal - účastníci si kúpili za drahé peniaze mačku vo vreci.
V novinách som čítal, že pri organizácii maratónu ste použili know-how z Rakúska. Na takto zbabranú organizáciu nijaké know-how netreba. Aj keby sa človek riadil len sedliackym rozumom, musí to urobiť aspoň o sto percent lepšie. Len to by nesmel byť tvrdohlavý a musel by si nechať poradiť.
Čo sa mňa týka (ale takých ohlasov som po maratóne v šatni i pred pódiom počul veľa), muselo by sa niečo naozaj zásadné zmeniť, aby som sa budúci rok na TBCM zúčastnil.
Ján Štekauer
|