22. Podvihorlatský maratón - Michalovce, 22. 4. 2006
SZM a neSZM story 

Dvadsiateho druhého apríla 2006 sa dvojročnom spánku k životu prebral dvadsiaty druhý Podvihorlatský maratón v Michalovciac.

Na pekne zrekonštruovanom námestí, nemilosrdne ohrievanom usilovným slnkom, sa na štart postavilo 50 maratóncov a 39 "inlajnistov". Veľmi malý počet maratóncov pripisujeme polohe Michaloviec. To čo je pre stredoslovákov a západo slovákov ďaleký východ, je pre Michalovčanov blízky západ. Chýbala aj približne desiatka istých maratóncov z Košíc, ktorí štartovali V Linzi.  

Celkové poradie sme prezradili včera. Dnes o vekových kategóriách pôjde reč.

Mladí muži obsadili prvé dve miesta. S prehľadom si pre víťazstvo dobehol Vladislav Lipovský ( 2:35 - 1. / 1. M20 ). Bežal presne tempom, aké mailoval eN pred štartom. Až na ôsmu päťku, ktorá bola 5 sekúnd nad 19 minút boli všetky v rozmedzí okolo 18:30. Mal iba dvoch vážnejších súperov. Od Maďarského sa odpojil už pred polovicou, druhého opustil o pár km neskôr. Štart bral ako náhradu za dlhý tréningový beh, ktorý mal v pláne. V závere ho trochu zaskočila bolesť kolien, ktorá sa mu doposiaľ vyhýbala.

Slavo Lindvai ( 2:39 - 2. / 2. M20 ) bol jedým z dvojice, ktorá mohla skomplikovať pohodu víťazovi. Ešte polmaratón za  1:17 bežali plece pri pleci za. Bolo to asi zbytočne rýchle. Druhú polovicu mal Slavo pomalšiu o skoro o 6 minút. Vladislav spomalil iba o necelé dve minúty. 

Ondrej Evin ( 2:49 - 5. / 3. M20 ) si ukážkovo rozložil sily. Rozdiel medzi 1/2M mal iba 1:11. Pred ním bola veľká diera, za ním tiež. To bola príčina, prečo trošku zaostal za plánovaným 4 minútovým tempom na kilometer. 
Ondrej zmeškal vyhlasovanie. eN ho medzi trojicu najlepších mladíkov doinštaloval, lebo v jeho oneskorení má prsty. Ondro je jeden z dvoch gumených mužov, ktorých fotografoval. 

Víťaz štyridsiatnikov, Bogár Jánoš ( 2:40 - 3. / 1. M40 ) bol druhý s potenciálom znepríjemniť beh Vladislavovi. Podľa medzičasov bežal väčšinu trate sám a možno preto nezadrel motor tak, ako na Furčianskom. Bol Slavovi vyrovnanejším súperom. Dokonca ho v druhej polovici trochu dobiehal.

O zvyšne dve pódiové miesta bojovali Milan Hrušovský ( 2:55 - 7. / 2. M40 ) s Tiborom Tiszom ( 2:56 8. / 3. M40 ). Rozhodla o necelú minútku rýchlejšia koncovka. Obaja v zápale boja asi prekopli prvú polovicu. Milan bol v druhej pomalší o 6:17, Tibor o 7:03. Napriek tomu obaja dodali na rebrík čas pod tri hodiny a to sa počíta.
Znalcom neuniklo, že na fotografii nie je Tibor, ale Peťo Polák. Rodina Tiszovcov sa úspešne vyhýba nie len rebríku, ale aj objektívu. Peter za Tibora iba preberal cenu. 

Medzi päťdesiatnikmi už Peter Polák ( 3:02 - 10. / 2. M50 ) zastupuje seba a  SZM. Prvé červené meno eN píše. Začal veľmi smelo. Polovica za 1:27:20. Spomalenie skoro o 8 minút v druhej ho obralo o čas pod 3 hodiny. Jeho druhé miesto by zostalo nezmenené ani po výraznejším spomalením, lebo tretí päťdesiatnik

Vargovič Jozef ( 3:10 - 12. / 3. M50 ) zo Strážskeho strácal na Petra v cieli sedem a pol minúty. 

S obrovským prehľadom vyhral kategóriu M50, opäť v starej forme bežiaci, Paľo Obraz ( 2:45 - 4. / 1. M50 ). Dokázal, že minuloročná operácia je už zahojená a zabudnutá.

Kategória M60 by sa mohla nazývať Majstrovstvá osádky auta zo Zvolena. Päťčlennú osádku tvorili prví štyria v M60.  eN, zasran M40, ktorý bol piatym členom posádky pokazil ako vekový priemer, tak aj priemer "age" umiestnení.

M60 vyhral vodič posádky z hlavného mesta 60-nikov, zo Zvolena. Ján Hazucha ( 3:23 - 19. / 1. M60 ) je druhý gumený muž z pripravovanej štúdie o svalovo- kĺbovej uvoľnenosti. Svoju vekovú kategóriu vyhral podobne suverénne, ako Paľo Obraz M50. Jeho rozloženie tempa v jeho 30-tom maratóne patrilo medzi tie lepšie. Druhá polovica pomalšia o 2:49 patrí medzi tie menšie straty. K pohode Jana neprispelo 4 hodinové sedenie za volantom pred štartom a pozabudnutie na "maličkosť". Nenamazal si podpazušie. Teplý vietor rýchlo sušil pot a vytváral soľný šmirgeľ. Ale o tom netreba rozprávať, všetci to poznáme a aj majster tesár môže občas zabudnúť. 

Janči zabehol svoj štandard. Od svojho minuloročného sa výrazne vzdialil tretí z auta M60 Tóno Gombár ( 3:41 - 39. / 3. M60 ). Jeho lekár asi našiel dobrú náhradu betablokátorových pirúl, ktoré Tónovi minulý rok nedovoľovali behať tak, ako by mohol. 
Tóno je neveriaci Tomáš. Neveril, keď mu eN tvrdil, že ľadová voda má na unavený sval regeneračný vplyv. Neveril, že to praktizuje Paula Radcliff. Neveril, chcel dôkaz. V sprchách tiekla iba studená voda. Mohol sa Tomáš rán dotknúť, presvedčiť sa. Odmietol, otužilec jeden neveriaci. 
Na polovičnej méte Tóno fujazdil minútu pred v cieli druhým v M60, SVK lokálpatriotom
Jozefom Truskom ( 3:39 - 38. / 2. M60 ). Jozef má už na svoj čestný titul aj certifikát, lebo mu konečne eN odovzdal certifikačný Diplom. Napriek polročnému opozdeniu bol stále aktuálny, keď tvrdil, že najviac výhradne Slovenských maratónov odbehnutých jedným bežcom je 139. Už to pravda nie je. Jozef túto hranicu posunul na 140. 

Milan Krajči ( 3:48 - 40. / 4. M60 ) porušil pravidlo o neponáhľaní sa v prvej polovici z osádky červeného auta zo Zvolena najvýraznejšie. Kým Janko stratil 2:49, Jozef 4:59, Tóno 8:34, Milan vyrobil sekeru 14:04. Ale to je stále slušný rozdiel. Vo výsledkoch nájdeme aj 20 - 50 minútové sekery. 
Milan bežal svoj posledný maratón 4. 9. 2004. Za ten čas telo zabudne odhadnúť primerané tempo. Dôležité je, že koleno, ktoré mu bránilo v behaní minulý rok, sa umúdrilo a ani po maratóne nebolelo. V Michalovciach si pripísal svoju 96 akciu. Stovková gravitácia silnie. 

Najbystrejší SZM-ák bol Peter Polák. Druhý najrýchlejší, ale určite najviac vyťažený bol Vlado Hirjak  ( 3:05 - 40. / 4. M60 ). Aj on stál pri oživení PM, aj on ho pripravoval, aj on sa podieľal na vyhlasovaní. A navyše ho aj bežal. Vraj musí vybehať stres ktorý sa v ňom nahromadil počas prípravy maratónu. Stres musel byť obrovský, lebo Vlado bežal vynikajúco. Vlado má na svojom konte 55 maratónov. Rýchlejší ako posledný bol jeho 38. maratón. Keď prezradíme, že to bolo v roku 1995, určite všetci uznáte, že utekal vynikajúco. 
Ďakujeme Vladovi,
Gabovi Szabovi ( zabudol eN odfotiť ) a Michalovčanom za PM 06. 

Štefan Polc ( 3:20 15. / 5. M50 ) sa mračí. Nebol spokojný so svojim výkonom. Zvykol si minulý rok na lepšie výkony a tým aj na lepšie umiestnenia. 
V rozhovore s eN dokonca zapochyboval o zmysle suchej viery. Keď ju nedodržoval, behal vraj lepšie. Štefan, scestná úvaha. 
Keď si pozrieme medzičas ( 1:31 ), nie je to vzhľadom na minuloročnú výkonnosť rýchle. Vzhľadom k momentálnej však áno. Dokazuje to spomalenie v druhej polovici o 17 minút. Kde je chyba, musí odchaliť sám. Ale v inej ako suchej viere ju Štefan nehľadaj!
Život ide predsa ďalej. Nabudúce sa ti podarí lepší výkon. Doplň chýbajúce akcie a veľa nových získaj. To je ten správny smer. 

Podobne nespokojný bol určite aj Fero Gallik ( 3:24 20. / 6. M50 ). Napriek tomu, že bolo teplo iba prvú hodinu a pol, Frantu prekotilo, ako keby bolo 30 st. C. Stratil počas návratu do Michaloviec 14 a pol minúty. Tvrdú konkurenciu mali 50-nici. Kto pomýšľal na umiestnenie, musel risknúť aj svižnejší začiatok. 

Petr Bačík ( 3:24 - 21. / 7. M50 ) neriskoval. Bežal profesorsky rozložené tempo. Nemožno inak nazvať tempo, keď rozdiel medzi prvou a druhou polovicou je iba 36 sekúnd. Na 1/2M strácal Peter na Fera 7 minút. V cieli iba 24 sekúnd. 
Peter je zaklínač dažďa. Na štarte, kedy slnko neúprosne pražilo do hláv, ukázal smerom ku koncu Šíravy a povedal: „Tam bude pršať". 

Uškŕňal sa Miroslav eN Kriško ( 3:25 - 23. / 9. M40 ) nad predpoveďou zaklínača. Keď pribehol na miesto, ktoré Peter ukazoval, začalo tam popŕchať. Nie príliš, iba toľko, aby uveril, že Peter je zaklínač. 
Napriek tomu, že pozná, čo dokáže urobiť teplo v kombinácii s prílišnou usilovnosťou, nerozbehol sa príliš nesmelo. Na medzičase strácal na neho Peter 1:20. Okolo 30 km ho zaklínač dobehol. A zaklial mu aj krysu. Nevládal ju ťahať a zároveň sa Petra udržať.
Neopláca sa neveriť zaklínačom. 

Užovky či zmyje? Užovky, zmyje eN spomínal len aby sa mu rýmovali s Čítajte viac beletrie. O čo kráča. Toľko rozjazdených užoviek, koľko bolo na ceste okolo 25 km eN ešte nevidel. Smutný bol pohľad na užovky, ktoré si sveta príliš neužili a ktorým kolesá automobilov tretí rozmer neúprosne kradnú. Ploské sa medzi ploskými žabami na ceste sušili.
Maratón v Mělníku sa beží tiež po ceste, cez ktorú žaby putujú na kúpalisko. Tam sa o ne lepšie dobré duše postarajú. Vytvoria im plot, ktorý ich zavedie až k tunelu popod cestu, alebo do vedra, do ktorého padnú. V ňom ich cez cestu prenesú a na kúpalisko už trafia samé. 

Jozef Zeleník ( 3:29 - 26. / 10. M50 ) už pracuje, skončilo trudné obdobie nezamestnanosti. Robí strážnika len pár metrov od výrobnej haly, v ktorej celý život pracoval a z ktorej ho vyhnali na ulicu. Osud je niekedy krutý srandista. Do Michaloviec mal cestovať spolu s eN. Toho na poslednú chvíľu prichýlili starí páni zvolenskí. 7 hodinovú cestu absolvoval sám. Nečudo, že nebežal s takou iskrou, ako v Bratislave.

Zdĺhavú cestu vlakom absolvoval Paľo Kincel ( 3:38 - 32. / 12. M50 ). Ale určite neľutoval. Maratón bol pripravený dobre, odniesol si tričko, výborne sa najedol ( kompletný výborný obed ) získal 64. akciu. Čo si viac zberač želať môže?

Evku Seidlovu ( 3:38 - 36. / 3. FFF ) sme už chválili včera. Ale nechválili sme jej sestru. Tú chváli eN dnes. Zavolala Evku k sebe na návštevu a tým sa uvoľnilo miesto vo Zvolenskom červenom aute, ktoré ponúkla eN. Ten to ocenil darčekom pre prezidentku, ale zabudol jej ho dať. Nič sa nestalo, bežecké thermo gate budú použiteľné až na jeseň. Dovtedy sa eN s prezidentkou určite niekde stretne. 
Hľadáme Majstra rovnomerného tempa. Evka s 1:13 bola blízko od nuly. 

Horšie si sily rozložila Zlatka Semanová ( 4:06 - 43. / 4. FFF ). Pomýlila sa až o 19 a pol minúty. Päťakciový odstup od prezidentky sa po Michalovciach nezmenil. V tomto súboji má Zlatka jedného veľmi dobrého pomocníka. Je ním 10 ročný rozdiel. V čom, to neprezradíme.

Tesne vedľa planéty eN, do Handlovej, nech letí náš titul Majster rovnomerné tempo. Miroslav Šorek ( 3:14 - 14. / 6. M40 ) sa k nule priblížil veľmi tesne. Pomýlil sa iba o šesť sekúnd. Miro minulý rok príliš nebehal, túto sezónu sa rozhodol byť usilovnejší.
Bežalo sa mu vraj veľmi dobre. Cesta do Michaloviec mu neprekážala, napriek tomu, že z Handlovej vyrážal o polnoci.
S úsmevom porovnával svoje pocity po 5 km behu v Handlovej z pred dvoch týždňov. Nevedel urobiť pre "svalovicu" normálny krok. S pocitmi po Podvihorlatskom maratóne sa to vraj nedá ani porovnať. Nič mu nie je.

Zapísal eN 23. 4. 2006