1. Visegrad maraton
Podolínec - Rytro, 18. 6. 2006

Inaugurácie 1. Slovenského zberačského Deda Mráza - 17. 6. 2006
Zprava: Jiří Březina, Števo Lehocký, Šaňo Simon, Miro Kriško a Vlado Krčmárik.
 

Uškŕňali sa eN a prezident SZM a. s., keď hútali, či vyraziť do Rytra, na 1. Visegrad maraton. Počiatočné nejasnosti im totiž veľmi pripomínali TBC 06. Ale dali Rytru šancu presne tak, ako ju dali na jar Bratislave. A Rytro ju na rozdiel od TBC využilo s nebývalou gracióznosťou. Blyslo sa  organizáciou, ktorá sa len tak ľahko nevidí. 

Cestou do Ružbách si eN dodatočne splnil povinnosť, ktorú trestuhodne prespal. Odovzdal Šaňo-prezidentovi Diplom za jeho 358. maratón. Prečo práve pri nemeckom cintoríne pod Tatrami, to eN nevie. Vie ale, že 1. Slovenský zberačský Dedo Mráz už má v ruke certifikát.  

Od príchodu do Hotela Kráter vo Vyšných Ružbachoch, kde bola prezentácia, sa eN neprestával diviť, ako hladko všetko odsýpalo.

Prezentácia bola za pár minút hotová. Odniesol si z nej pekné tričko a jedného Zlatého bažanta. Šokovaný zostal, keď ho napriek nestihnutiu zaplatenia štartového poplatku v termíne, nevyhnali a za 0 korún mu Kráter požičal na jednu noc posteľ. Také sa mu ešte nestalo.

Pasta párty v štýlových katakombách pod Hotelom Kráter bola, ako ináč, opäť OK. 

Zo skoro troch stoviek pretekárov sa tretina neprezentovala. To je úskalie pre organizátorov, ktorí umožnia platiť štartový poplatok až pri prezentácii. 

Nevieme, koľko bežcov vzdalo, lebo vo výsledkoch sú uvedení spolu s neprezentovanými sa. Vieme ale, že veľmi členitú trať z Podolínca do Rytra zvládlo 210 bežcov, 17 žien a 193 mužov.

Muži: zľava T. Chawawko, B. Dziuba, V. Lipovský, G. Czyż, A. Musiał, Š. Rácz.

Vyhral Bogdan Dziuba ( 2:38 - 1. / 1. M30 ). Ten čas nie je preklep. Bogdan bežal tak pomaly. Trať je profilom veľmi náročná, Prvé cca dve hodiny bolo veľmi teplo, ale eN od neho očakával oveľa lepší čas. 

Modrý Ján Mochnacký zachytený pri tajnom rokovaní.
Náš agent V.K. ( v strede ) nenápadne, ale ostražito sleduje. 

Podarilo sa nám pred štartom zachytiť Jana Mochnackého pri rokovaní s novou akvizíciou svojej stajne? Asi nie. Ale keby Bogdan nevyhral, kto vie, či by sa neprepriahalo. Naša tajná služba pracuje na identifikácii bežca, s ktorým Janči rokoval. Do konca správy snáď dôjde k jeho identifikácii.

Tomasz Chawawko ( 2:39 - 2. / 2. M30 ), ktorého zalomilo v Čadci bol Bogdanovi v Rytre prekvapivo vyrovnaným súperom. eN sa ho pýtal, či dôjde do Senice. Tamasz sa ho opýtal na nagródy. Zaskočil tým eN. Nevedel koľko miest je peňažne odmeňované na Záhorí. Tamasz vedel, 

Tomasz Chawawko a náš kamarát a pohoďák Jerzy Wyka.

tri. Uvidíme, či príde, lebo sa dozvedel, že tam bude utekať aj Pefo. Iné veci si všíma eN, iné Tomasz. 

Pred štartom si Vladislav Lipovský ( 2:41 - 3. / 1. M35 ) veril. Trúfal si poraziť aj Bogdana. Po Čadci sa mu behalo dobre, nepociťoval únavu. 

eN nemá právomoc niekomu zakázať štart. Nechýba mu. Ale keby ju mal, Vladislavovi by štart v Rytre po Čadci určite zakázal. 
Vie, že po vydarenom maratóne trvá regenerácia dlhšie. Beží sa naplno až do cieľa, lebo je k tomu dostatok motivácie. To má za následok hlbšie siahnutie do rezerv organizmu. Pri zbabranom maratóne sa jeho veľká časť už naplno nebeží. Vyčerpanie zásob nie je dramatické, organizmus ich dokáže skôr doplniť. 
Tomaszovi Čadca nevyšla. Bežal na svoje pomery pomaly. V závere už šetril sily na Rytro. Preto dokázal Vladislava po Čadci poraziť. Ten mal na Kysuckom motiváciu bežať s nasadením až do cieľa. Bola ňou šanca dostať sa pod 2:30. To ho ale stálo viac síl. Preto v Rytre, po dvoch hodinách behu pociťoval ich deficit. Jeho organizmus za týždeň nestihol zásoby doplniť. 
Vladislava Rytro stálo hodne síl, napriek tomu, že dosiahnutý čas tomu nezodpovedá. V hlave sa mu už rysujú ďalšie štarty. Najbližší maratón bude asi až Rajec. Chce tam bežať minimálne tak rýchlo, ako v Čadci. Držíme palec.

Ahoj, 

prepáč, že som sa neozval ako som sľúbil. Nedalo sa. Tento maratón ma značne položil. V tom si mal pravdu. Ja som to aj tušil, no čo už, zažil som aj horšie.

Moje nohy si vytrpeli a trpia ešte aj teraz. Ale ako sa poznám, sedem dní voľného kluskania ma postavia späť na nohy a bude dobre. 

Tu sú moje pocity z Rytra: určite najťažší maratón mojej kariéry. Čo sa týka profilu, nič pre mňa. Je o mne známe, že mam radšej rovinu ako kopce.

Vybehli sme vcelku svižne, vzhľadom to na to, aké bolo počasie. Bežal som plece pri pleci z Bogdanom, a T.CH. sa za nami vozil celých 20 km. 

Ale ako sme vybehli na vrch,  na prekvapenie prvý zaútočil Tomáš. Samozrejme, že Bogdan sa ho chytil. Ja som zaostal. Nevzdialili sa mi viac ako 50 až 60 metrov. Na 28 km sme boli opäť spolu. 

Za hranicou sme ušli Tomášovi dobrých 200 metrov. Od 30km po 34 km som sa cítil veľmi dobre. Ale potom to prišlo. Nohy mi hrozne oťaželi a z tempa 3:40 / km som klesol na 4:00 / km. 

To okamžite využil Bogdan a ušiel. Ostal som sám a cítil, ako ma každým krokom dobieha Tomáš. Na 37 km som úplne rezignoval. Keď okolo mňa prebehol, zdalo sa mi, že stojím na mieste. 

Posledné 2 km a 195 metrov som zabehol za nepochopiteľných 10 minút a 30 sekúnd. Tie minúty sa mi zdali dlhšie ako celý maratón. Bol som rád, keď som prebehol cieľom. 

Ale stálo to za to. Musím povedať, že naozaj po organizačnej stránke to bolo na jednotku s hviezdičkou. 

S pozdravom Vlado.

Pripájam aj medzičasy, ktoré si pýtal:

 5 km.....18:30...18:30
10 km.....37:07...18:37
15 km.....56:09...19:03
20 km...1:17:01...20:51
25 km...1:34:12...17:10
30 km...1:51:49...17:37
35 km...2:11:15...19:26
40 km...2:31:19...20:04
42 km...2:41:47...10:29

1/2 maratón 1:21:00

 - - - - - - - - - - - - - - doplnené 21. 6. 2006 - - - - - - - - - - - - 

Števo Rácz ( 2:48 - 6. / 2. M45 ) vie meniť identitu. Pribehol do cieľa o hodinu skôr a už vysprchovaný sedel na múriku, keď eN dotiahol do cieľa svoju krysu. Na sebe mal červenú polokošeli so štátnym znakom Poľska na hrudi. eN zbieral známkovania a pri Števovi vajatal. Tvár hovorila, že je to ten, ktorý preháňal minulý rok Slava Lindvaia v Žiline na 50 km. Orlica na jeho hrudi ale hovorila, neotravuj. Až Vlado Balošák, ktorý s ním začal štebotať, odohnal orla a Štefan pridelil známku: jedna mínus. 

Ženy vedia robiť všetko lepšie. Vedia viac milovať, viac nenávidieť a vedia sa lepšie hádať o ceny. 

V Rytre dávali organizátori prvej šestke mužov a žien v absolútnom poradí nagrody pieniężne. Pretekár, ktorý sa umiestnil, už nebol vyhlásený vo vekovej kategórii. U mužov to fungovalo. Števo Rácz nestál na stupni víťazov v M45, napriek tomu, že bol v tejto kategórii druhý. 

Lenže, čo funguje u mužov, býva u žien zdrojom problémov. Žien dobehlo do cieľa presne 17. To znamená, ceny v kategóriách malo brať 11. dievčat od 7. miesta. 
Fatálna chyba, vnesená do tohoto systému hlásateľom, odštartovala "dívčí válku". 

Evku Hatalovú ( 4:00 - 5. / 1. F30 ) --> zo SNV, postavili v kategórii F30 na prvý stupeň. To vybudilo aj ostatné dievčatá, ktoré pred ňou nevyhlásili. Nedali sa, bojovali, vyhrali. Za tribúnou sa skoro poškriepili, čo si vybrať z toho, čo zostalo z tomboly. Kto vie, či by dievčatá behali aj vtedy, ak by ich nádej na cenu bola taká, ako u väčšiny mužov, to je žiadna. 

Často eN cituje klasika: „Víš, holky težší to maj'." A komu česť, tomu česť. Anka Balošáková ( 3:25 - 2. / 1. F45 ) bežala tretí maratón za 14 dní. Plitvickým výkonom, ktorý jej stačil na 3. miesto, by víťazku Visegrad maratonu v Rytre zdolala. Ale dva maratóny v nohách ( Plitvice, Čadca ) a aj o dva krížiky na chrbte, ju odsunuli na druhé miesto, s ktorým bola veľmi spokojná. Spokojná bola aj s organizáciou a napísala Rytru veľkú jednotku. A pani učiteľky, tie sa v známkovaní nemýlia.

Nebyť VL, eN by nevedel, že dvojboju chôdza + beh, ktorému sa zanietene a dobre venuje náš Pefo, holduje i Košičanka  Henrieta Rusnáková ( 3:45 - 3. / 1. F35 ). Ale má jednu nevýhodu. Dievčatá 50 km nechodia. Pefo si veľa akcií vypochodoval. Henrieta si ich bude musieť vybehať. Ale Rytro nebol to jej prvý maratón. Má už na svojom konte štyri kúsky. Už len 46 a berieme ju. 
Naše nové žlté maratónske tabuľky 2005 Heňu poznajú. Patrí jej v nich siedma priečka za výkon 3:31. Jej jednotka, ktorú Rytru pridelila, vzišla z porovnávania. O to jej hodnotu vyššia. 

Milan Mládek, Český polyhistor, sa v jednej zo svojich geniálnych úvah zamýšľa, aká by mala byť ideálna žena. Dospel k záveru, že od pásu dole má byť normálna, aby sa dalo ... to a od pásu hore by mala byť "bagr, aby hodně vydělávala."
Naše dievčatá vedia "vydělat" aj bez bágra. Stačia im šikovné nohy. 

Evka Seidlová ( 3:53 - 4. / 1. F35 ) nie je vysoká. Jej dôchodok je ale ešte nižší. Preto si ho behaním musí valorizovať. Ide o ojedinelý a veľmi náročný spôsob valorizácie, ktorý sa zatiaľ Evke darí. 
Keď konečne docestovala do Ružbách, vítala nás slovami: „Ľudia moji, veď to je koniec sveta!" Je, ale veľmi pekný, dodávame my.
Ruky Evky ukazujú zárobok z brigády v Rytre za necelé 4 hodiny. Škoda, že sa tak nedá brigádovať denne aspoň osem hodín. Čadcu utekala naša prezidentka rýchlo, preto v Rytre za ňou trochu zaostala. 
Ale bohato to stačilo na obhájenie si prezidentskej štandardy nad jej prezidentským palácom v Tlmačoch. Po treťom kole prezidentského duelu Evka - Šaňo 2006 je stav 3:0
Na sedem akcií zvýšila aj odstup pred Zlatkou Semanovou, ktorá bola prihlásená, ale cestu na "koniec sveta" sa jej nájsť nepodarilo.

 - - - - - - - - - - - - - - doplnené 23. 6. 2006 - - - - - - - - - - - - 

Vďaka pravidlu jeden krát a dosť, ktoré u mužov fungovalo, sa na nás z pódia pre najlepších v M45 usmievajú dvaja Slováci. 

Vlado Balošák ( 2:57 - 9. / 3. M45 ) sa objavil v Rytre nečakane. Nebol prihlásený. Rozhodol sa s Ankou na poslednú chvíľu. Vlado je zvyknutý počas maratónu často kontrolovať svoje tempo podľa naznačených kilometrov. V Rytre sa mu namerané kilometre nezdali označené správne. Nedarilo sa mu preto nastaviť počiatočné tempo, preto dal dvojku organizátorom 119-teho maratónu, z tých, ktoré už absolvoval. Rovosť vládne v rodine Balošákovcov, ale rebrík SZM nedovoľuje stáť na jednej priečke dvom osobám. Vďaka väčšiemu počtu štartov je Vlado v rodine až druhý najlepší zberač. 

V M40 tento rok končí Milan Hrušovský ( 3:04 - 15. / 4. M45 ). Znakom dobrého veterána je, že pri prestupe do vyššej vekovej kategórie sa tí, od ktorých odchádza radujú a tí ku ktorým prichádza obávajú. Milan sa vie umiestňovať v M40 aj napriek veku 49 rokov. Spĺňa znak dobrého veterána. Určite ho nepoteší zmena, ktorú avizuje Považský maratón. Podľa najnovšej kategorizácie, veterán je človek od 35. roku života. Ak to na budúci rok začne platiť, Milan začne opäť tú horšiu z dvoch päťročníc života vo vekovej kategórii M45.
Škoda, že sa eN Milana zabudol opýtať na hodnotenie maratónu. Vie iba, že ho zaskočili záverečné 2 km. Zle si pozrel výškový profil pred štartom. Očakával stúpanie iba pár metrov. Ale, zaskočení brutálnym záverom boli aj tí, ktorí si profil pozreli. 
Milan dáva krvopotne dokopy svoje akcie. Má ich vraj okolo stovky. Pracuj Milan, nech Ťa môžeme u nás privítať.  

Zapísal eN, 20. 6. 2006 - 21. 6. 2006