
Minuloročný
Senický paradox organizátori dokázali vyriešiť. Posunuli cieľ 1/2
maratónu bližšie k štartu. O hodne ďalej behávali podmiereční. Jeden
paradox je vyriešený, ale na druhom organizátori nepochopiteľne lipnú.
Podľa nás by najvyššiu odmenu mali odovzdať prvému v cieli. Ak to
bude 100 ročný borec, o to viac si ju zaslúži. Senica
to vidí inak. Najvyššiu odmenu, 10 000 Sk dostane víťaz v M20. Ak
pribehne do cieľa prvý veterán, má smolu. Dostane iba polovicu.
Dokonca menej, ako druhý v M20. Prečo? Je jeho celkové prvenstvo
menejcenné? Škoda,
že sme sa nespýtali na názor toho, koho sa to najviac týkalo. Vlastimil
Bukovjan ( 2:39 - 1. / 1. M40 ), už 45 ročný Český bežec z
Otrokovíc s prehľadom zvíťazil. Jeho výkon poznačila 31 stupňová
teplota vzduchu na štarte, ktorá klesla v cieli iba na 28 stupňov.
Na najvyššom stupni pre celkového víťaza 18. ZM nebolo badať jeho
rozčarovanie, alebo nespokojnosť.
Nevieme, či nás Vlastimil číta. Nemáme na neho ani kontakt. Radi by
sme poznali jeho názor na diskrimináciu starších pánov.
Pokúsime sa ho zohnať, lebo náš hlas, ktorých sa delenie peniažkov
netýka, k ušiam organizátorov do Senice len ťažko doletí.
Pošetilé
by bolo pýtať sa najrýchlejších troch M20-károv, či má byť M20 zvýhodnená.
Zatiaľ im to neprekáža. Opýtame sa, keď budú M40, alebo M35, ak aj
na Slovensku začnú platiť nové veteránske kategórie.
Peter Tichý ( 2:43 - 2. / 1. M20 ) sa netajil ambíciou prvé
miesto z minulého roku obhájiť. Pri minuloročnej konkurencii by sa mu
to napriek teplu a boľavej nohe aj podarilo.
Vlastimil je ale tvrdší oriešok. Nezabúdajme, že mu patrí 10. miesto
v Slovenských historických maratónskych tabuľkách za výkon 2:16:02!
Aj keď to bolo už pred 15 rokmi, na to, aby ho Pefo porazil, musí byť
100 % fit. A to v Senici v roku 2006 nebol.
Ceníme si, že sa s nami Peter podelil o dojmy, napriek tomu, že sa mu
maratón nevydaril celkom podľa očakávania.
Ahoj.
Tu je dôkaz
môjho sunutia sa do cieľa. Čoho som sa najviac obával, sa
potvrdilo.
Teraz
je 0:25 hod. Vrátil som sa z oslavy švagrových menín ( Ján ).
Našťastie mám garáž iba 20 m od domu. Ale aj to bolo pre mňa
utrpenie prejsť. Achilovka ma ukrutne bolí.
Od
5 km mi Vlasto ušiel. Dal som na Teba a nehnal som sa za ním.
Ale od 10 km som už na ľavú nohu našľapoval iba ako chodec. Napriek tomu som ho 200 m po obrátke
dobehol.
Na 25 km som bol rozhodnutý, že
prebehnem ešte jednu 5 ku a končím. To som už len tak šolichal. Bolesť začínala byť neznesiteľná.
Žena ma však na tridsiatke autom nečkala, za čo som ju preklínal. Objavila sa až na 32 km. Nezastala. Iba mi oznámila, že
mám vraj pred Moravcom náskok 3 min a Bukovjan je M40. Z prvého
miesta sa vraj nevzdáva.
Keby som ju dočiahol, tak by som ju
hádam zbil. Tak som bol na ňu nahnevaný. Ale nakoniec som
rád, že ju mám. Nedobehol by som to bez nej.
Podržala mi psychiku tak, ako na prvej chodeckej 100
vke. Tiež som mal v úmysle vzdať. Iba vďaka nej som ju vtedy došiel a určite by som sa na štart ďalších šiestich 100 viek nepostavil.
Dnes,
lebo zajtra bude až keď sa vyspím, som sa presvedčil, že darmo je srdce v
pohode, keď štrajkuje pohybový aparát. Od stredy som cítil, že to s pätou nie je v
poriadku, ale nechcel som si to pripustiť, lebo fyzicky som sa cítil
veľmi dobre.
Ale
po mojej "vydarenej zime" bežať v priebehu piatich týždňov tri
maratóny, medzitým chodeckú 10 tku po 4:30 / km a bežeckú 6
tku po 3:13 / km som asi nejako pocítiť musel. Možno to tak má byť a na nejaký čas ma to aspoň
umerkuje.
Počítam,
že týždeň ( a to budem rád ) určite neurobím bežecký
krok. Potom uvidím. Chodecké by som nejaké rád urobil, na veteránske
ME by som išiel rád.
Tu
sú ešte moje medzičasy
5
km - 18:10 / 18:10
25 km - 1:31:10 / 18:15
10 km -
36:22 / 18:12 30 km -
1:51:54 / 20:44
15
km - 54:47 / 18:15
35 km - 2:12:50 / 20:56
20 km -
1:12:55 / 18:17 40 km -
2:33:52 / 21:02
42
km - 2:43:23 / 9:31
Maj
sa, idem sa pokúsiť zaspať. Čauko. Pefo
-
- - - - -
25.
6
Bol som u
suseda, ortopéda. Je to s najväčšou pravdepodobnosťou zapálená
achilovka. Dva týždne kľud. |
eN
dumá nad riadkami, ktoré Peter poslal. Najprv ho bolela päta, po behu
prešla bolesť do achilovky. Vitaj v Klube! Takéto problémy má eN už
vyše desať rokov a na oboch nohách. Z
troch prvých pretekárov, ktorých eN stretol pri vbiehaní do Šaštína
bežal s najväčšou iskrou Ján Moravec (
2:46 - 3. / 2. M20 ). eN vtedy tipoval, že aspoň jedného z vedúcej
dvojice by snáď mohol aj poraziť. Po behu nám potvrdil, že sa mu
vtedy bežalo veľmi dobre.
Mal hlásenie, že Peter Tichý má problémy a kráča. Nechápal, že ho
nedobieha. My chápeme. Peter je chodec, vie kráčať veľmi rýchlo.
Janov výkon potešil pokladníka Záhoráckeho maratónu viac, ako výkon
Vlastimila. Možno aj preto, že bolo Jána, dostal o liter viac. To, že
meniny mal aj Vlasto BukovJan, si už pokladník nevšimol.
Radoslav
Pauliny ( 2:46 - 5. / 3. M20 ) z Liptovského Mikuláša sa tento
rok špecializuje na tesné podliezanie kultových hraníc. V Čadci to
bolo tempo 4 min / km, v Senici tri hodiny. Bol piaty a posledný pretekár,
ktorému sa to v Záhoráckej peci podarilo. Potešil tým rebrík, ktorému
sa zdá, že výkonov s dvojkou na začiatku je toho roku málo.
Organizátori to patrične docenili. Napriek tomu, že za Vlastimilom
zaostal 20 minút a štyri priečky, jeho výkon mal na Senickej burze
cenu iba o 1000 korún nižšiu. Nevytýkame to Radovi, ale Senickej
burze.
18.
ZM odštartovalo iba 45 pretekárov, z toho dve ženy. Obe do cieľa
dobehli. Zo 43 mužov do cieľa nedobehli štyria. Najpočetnejšou age
kategóriou bola M40. Odštartovalo 18, dobehlo 16 borcov. V
"hlavnej" M20 12/11, M50 9/9 a v M60 4/3. 
M40
bola nielen najpočetnejšia, ale dodala aj nedoceneného víťaza v absolútnom
poradí, o ktorom sme sa už zmienili.  Druhého
40-nika Jana Kuchárika ( 2:54 - 4. / 2. M40
), napriek tomu, že je Jano a mal tiež meniny, eN vyhrešil.
Zbytočne si totiž minul jeden maratónsky náboj. Minulý rok strieľal svojim delom dva krát. Skvelé
zásahy ( 2:35 a 2:40 ).
Na tropickej Senickej strelnici bola však jeho streľba vopred odsúdená
na zásah mimo cieľ. Jano veľa maratónov za rok nebehá. Dúfame,
že aspoň jeden čas, podobný minuloročnému nám vystrelí a na rebrík
do konca roka zavesí.
Utrpenie Jana na trati, ktoré si musel vytrpieť každý pretekár, pre
neho nekončilo v cieli. Pokračovalo aj počas vyhlasovania víťazov.
Tak, ako sa nevedel dočkať cieľa, nevedel sa dočkať ani konca
vyhlasovania. Ale dočkal sa. Cieľa, aj konca vyhlasovania a ako dokazuje
foto vpravo aj zlepšenia nálady.
Vlado
Balošák ( 3:03 - 6. / 3. M40 ) docestoval do Senice s Petrom Tichým.
Asi prvý krát v živote videl u neho našu nástenku. Nevie si inak eN
vysvetliť jeho zmenu názoru. Už chce zaknihovať aj nadmierečné behy.
Pošle, započítame. Akcií nie je nikdy dosť.
V Senici sa Vlado stal lídrom rodiny. Anka neprišla, on púť žeravým
údolím smrti zvládol. Má 120 akcií, Anka 119. Ich manželský rekord
už počúva na číslo 239.
Vo svojom treťom maratóne v tomto roku sa mu nepodarilo dostať pod tri
hodiny. Okrem veľkého tepla má jednu poľahčujúcu okolnosť. Rytro.
Miro
Šorek ( 3:16 - 9. / 4. M40 ) chytil druhú miazgu. Netajil sa cieľom,
umiestniť sa medzi šesticou najlepších vo svojej kategórii. eN sa z
toho teší hneď dva krát. Po prvé preto, že dopraje dobrý výkon každému,
po druhé, Mira opäť maratón baví a jeho auto mu rieši ťažkosti s
cestovaním za nimi.
Za výborným výkonom na Kysuckom maratóne, ktorý na umiestnenie nestačil,
zaostal v Senici až 20 minút a stačilo to na umiestnenie. Príčiny
pomalého behu sme všetkých pretekárov sme už viac krát spomínali.
Počtom svojich maratónov sa Miro sa blíži k 50-ke. O chvíľu je náš.
Veľmi
skoro dobehol Milan Vago ( 3:31 - 14. / 5.
M40 ) eN a jeho krysu. Vie dávkovať tempo na lekárnických váhach. Beži
len o jeden centimeter na jeden krok rýchlejšie, ale eN sa ho nevie udržať.
Ale teraz sa o to ani nepokúšal. Cítil, že ešte dostatočne nestihol
stráviť Rytro. Nečudo, že mu Milan cca od 27 km nadelil 10 minút. Na
trati sa Trnavský atóm opäť trochu rozštiepil a mezi jeho dvomi časticami
dobehol eN. Ale hneď po dobehu sa oddelené častice dali dokopy. Na foto
sa už eN nezmestil, lebo TT atóm tvoria iba dve elementárne častice,
Milan Vago a Jaro Szeliga.
Rozdelilo
sa aj bratské duo z Trenčianskych Teplíc. Mira pritiahli Donovaly, Jaro
zvolil Senicu. V Čadci sme pekne vítali po dlhej zberačskej pauze Jara
Pavlackého ( 3:36 - 16. / 6. M40 ). Odvtedy zveľadil bratský
rekord už o dve akcie. Jaro dobehol eN tesne po obrátke. Dlho sa striedali vo
vedení. Pred poslednou dedinkou náhle ožil a ušiel mu. Horúce počasie
roztiahlo koľaj, po ktorej utekal eN aspoň o 10 kilometrov. Nebývala
kedysi dedinka tak dlhá. Jarove koľaje sa asi neroztiahli. Dobehol 5 minút
pred eN, ktorý ho zachytil pri pohľade do budúcnosti. Určite počíta budúce
Perly a akcie.
-
- - - - - - - - - - Doplnené 27. 6. 2006 - - - - - - - - - - - 
Peter
Polák ( 3:13 - 7. / 1. M50 ), víťaz M50, nemá vo zvyku chváliť
sa. Dokázal to na stupňoch víťazov. Vo svojej odpovedi na otázku, ako
sa mu bežalo, nezabudol zdôrazniť, že dosiahol najhorší čas, zo
svojich 155 maratónov.
58
ročný borec, 226 akcií, z toho 155 klasických maratónov, si na prvom
stupni M50 sype popol na hlavu, že čas 3:13 je jeho najhorší! Peter
nie je Babička, paní kněžná preto mlčí. A miesto nej vzdychá eN:,
„Šťastný to muž!"
Peter nás poprosil, aby sme sa poďakovali dobrodincovi na bicykli, ktorý
mu na trase od meškajúceho vlaku k prezentácii ( 4 km ) odviezol tašku.
Ľahšie sa mu klusalo. Pochvalu dobrému cyklistovi posielame, ale
Petrovi započítavame maratón. Tie štyri nadmierečné kilometre
neberieme do úvahy. Práve
v Senici sa eN v roku 2000 zoznámil s Jiřím
Strakošom ( 3:16 - 8. / 2. M50 ). eN sa vrátil po siedmich rokoch
na maratón, ktorý sa mu v roku 1993 podarilo vyhrať. Skoro celú trať
s Jiřím urputne bojoval, aby v cieli zistil, že je čerstvý 50-nik.
Obaja vyhrali vo vekových kategórie.
Po ďalších šiestich rokoch rozdal osud karty úplne inak. Jiří
bol v cieli o 25 minút skôr. Už nie je súperom pre eN. Pre Petra Poláka
v Senici však bol. Veľmi pozorne si Peter musel strážiť svoj náskok.
Jiří dokáže o umiestnenie urputne bojovať.
Keby
mal eN označiť borca, ktorý podľa neho podal najlepší výkon, bez
zaváhania by povedal, že Peter Bačík (
3:16 - 8. / 2. M50 ).
Už pred štartom si všimol, že má veľmi dobrú náladu. Keď eN
dohadoval s Vladom Balošákom započítanie ultrabehov do manželského
akciového rekordu, s úsmevom sa opýtal, či si môže pripočítať aj
akcie frajerky. Vraj, aby Balošákovci nemachrovali. eN sa schuti
zasmial, ale aj zamyslel. Kde začína a kde končí frajerka. Svadba -
rozvod ( alebo ... ), to sú jasne definované hranice. Frajerka - ? Stará
Bystrica sa o rekord zatiaľ obávať nemusí.
Peter sa rozbehol rozvážne. Borca, ktorý je pripravený a má na svojom
konte 263 maratónov, už nemá čím 264. prekvapiť. Aby eN podoprel
tvrdenie o Petrovom výbornom výkone, povie len:
A - 2:22:21 je jeho najlepší čas 2006. Zabehol ho v Senici 31.
st C.
B - 2:22:22 je jeho Senica 2005, v neporovnateľne vľúdnejšom počasí.
C - už ani nie je potrebné, ale našli by sme.
Ľud
SZM, svojmu 1. viceprezidentovi buď povďačný za cinch, z ktorého môžete
získať info o zľave na MMM. Po Petrovej otázke, ako to vlastne je s
MMM, si eN uvedomil, že nášmu oku milý oznam už na www.mmm.sk
už nie je. U nás ale je, lebo do 15. 9. 2006 platí!
O
Jankovi Pobudovi ( 3:28 - 13. / 4. M50 ) sme
vedeli pred štartom iba to, čo sa písalo v knihe pri dohadovaní
dopravy. Po Senici vieme, že nadelil eN a jeho kryse toľko minút, aké
bolo jeho poradie v cieli - 13.
Ešte šťastie, že v Senici nebehá veľa ľudí. Predstavte si, že by
Janko dobehol na mieste 1440. eN by potom dobehol až za jeden deň.
Jaromír
Szeliga ( 3:45 - 20. / 5. M50 ) je 50ty ročník. 50te miesto mu
patrí aj na SZM rebríku. O chvíľu ho vymení za 49te. Pozdraví s Adamom
Košťálom, ktorý už počet svojich akcií zvýšiť nemôže.
Jaro áno. Ak získa ešte dve, bude ich mať doslova kopu. A malá kopa pýta
viac.
Podobne ako v Čadci dobehol nebezpečne blízko za eN. Elektrónové väzby
v Trnavskom atóme pevnejú. eN časticu z pomedzi seba vypudia onedlho ešte
pred cieľom.
Aké
šťastie, že Jarov kamoš Milan Vago presadil na nástenke zákon, ktorý
ignoruje akademické tituly. Keby neplatil, eN by sa k smrti uťukal pri
šiestom borcovi v kategórii M50.
Doc. PhDr. Jozef Oborný, PhD. – FTVŠ UK. Buď pochválený Trnavský
atóm a Milan Vago v ňom. Jozef
Oborný ( 3:53 - 23. / 6. M50 ) bežal druhý tohoročný maratón.
Za TBC síce zaostal, ale štyri hodiny napriek úpeku s prehľadom
podliezol.
Pracovisko FTVŠ, dlhý had titulov. Jozef určite ovláda problematiku športovej
prípravy na maratón do bodky. eN o trochu menej, ale hovorí, že radšej
by vedel ešte menej, lebo znalosti v
ňom zabíjajú vieru v zlepšovanie. Vie odhadnúť svoje možnosti a nie
sú to nádejné vyhliadky. Keby nevedel odhadnúť, naďalej by veril
neskonalo.
Keby náhodou na FTVŠ otvárali študijný odbor Beh s upútanou krysou,
eN je odborník na slovo vzatý. Lepší špecialista na túto
problematiku u nás asi nie je. Jozef, daj potom vedieť.

Diskusie
o spôsobe rozdeľovania peňazí sa M60 netýkajú. Ako jediná, z
piatich kategórií nemala vypísané žiadne finančné, ale iba tri vecné
ceny. A máme ďalšie Prečo?, na ktoré nevieme odpovedať. Tušili by sme, keby
starí páni neplatili štartovné. Ale asi platili. Nechajme to radšej
tak. Prišli,
videli, zvíťazili, ale hlavne obhájili. Reč je o dvojici Zvolenčanov
na prvých dvoch miestach. Tóno
Gombár ( 4:02 - 26. / 1. M60 ) sa neobával hry na Čierneho
Petra, ktorú rozohrali štyria 60-nici. Má z nich najlepšiu výkonnosť.
Netajil sa ani ambíciou bežať pod štyri hodiny. Aj keď sa mu to tesne
nepodarilo, s veľkým náskokom potvrdil, že Zvolen je hlavné mesto
maratónu aj vtedy, keď Janči Hazucha uteká
hrebeňom Nízkych Tatier. Milan
Krajči ( 4:24 - 36. / 2. M60 ) nebol so svojim výkonom spokojný.
Prelomil po prvý krát štvorhodinovú hranicu. A hneď o 24 minút. Horúce
počasie mu počas behu robí väčšie ťažkosti, ako je ochotný znášať.
Dokonca zvažuje možnosť, že vynechá Rajec a 99. a 100. maratón si
posunie z leta na jeseň. Ale rozhodnutia tesne po maratóne nebývajú
definitívne. Uvidíme. Ani
Štefan Hrnčirík ( 4:57 - 39. / 3. M60 ) to
nemal ľahké. Saunoval sa medzi Senicou a Šaštínom bezmála dva krát
toľko, ako víťaz. Štefan mal inú motiváciu ako čas, alebo miesto na
stupni víťazov. Spieval si počas behu už 18 slohu neprerušenej Záhoráckej
pesničky.
V cieli povedal, že je to z roku na rok náročnejšie, ale aspoň dve
slohy by si ešte rád v Senici zaspieval.
Na každom z doterajších 18. ročníkov ZM stál Štefan na štartovej
čiare. Každý z nich aj dobehol. Držíme palce, nech mu ich ešte hodne
pribudne. 
Koniec
dobrý, všetko dobré. Dve dievčatá, ktoré sa odhodlali bežať 18. ZH,
sme si nechali na koniec. Obe dobehli, obe Andrea
Berešová ( 3:17 - 1. ) sa nemala kam ponáhľať. Naša
prezidentka, jej jediná súperka, síce obľubuje horúce počasie, ju
ohroziť nemohla. Napriek tomu dobehla Andrea do cieľa na 10.
mieste.
Andrea sa nemusí obávať, že si zabehne najhorší čas v živote.
Viedeň toho roku ju na mnoho - mnoho rokov tohto stresu zbavila. Evka
Seidlová ( 3:56 - 2. ) to má ťažšie. V náročných
maratónoch, akým Senica 06 bola, ju strašia štyri hodiny. Evka nechce
nad túto hranicu behať. A behať musí. Pokus nahradiť behanie záhradkou
sa nepodaril. Polovicu zeme jej nedávno odniesla veľká voda. Ale
polovicu inej nepriniesla. Evka musí behať.
Senica bol pre Evku 125. maratón a zároveň 138. akcia. Prezidentský
palác v Tlmačoch má čoraz pevnejšie základy. Košice by už museli
prekonať osmoro akciových hradieb a Žilina by v Senici utrpela už štvrtú
prehru v boji o prezidentskú štandardu. Evka
po zverejnení výsledkov na nástenke protestovala, že čas Karola
Holého ( 3:56 - 39. / 3. M60 ) vo výsledkoch, na sekundu zhodný
s jej časom, je nesprávny.
Evka má pravdu. Karol určite bežal pod štyri hodiny a určite dobehol
za prezidentkou, lebo eN má vo fotoaparáte najprv ju, až potom Karola.
Karol spomínal, že v Rakúsku behá málo a pomaly. Ale musí sa venovať
svojmu niekdajšiemu koníčku, kulturistike. Aj na maličkej fotke vidieť
vyrysovanosť stehna. Podobne vyrysovaný má aj chrbát. eN mu zrazil
body iba za hrudník.
Karol sa venuje dvom antagonistickým koníčkom. Nezanevrel na maratón
ani na posilovanie. Jeho kresba svalstva a 140-ty maratón to potvrdzujú.
|