3. júl 2006 - 1. opravná skúška.

Lomnica u Tišnova leží v krásnom a fotogenickom kraji. Týmto krajom sa uteká v týždni od 2. júla do 8. júla vrátane sedem etáp 14. ročníka MORAVSKÉHO EURO-ULTRAMARATONU 2006. Sedem rôznych, 43 km dlhých okruhov, to je MUM.

eN o ňom veľa počul, ale nikdy ani jedinú etapu nebežal. Až do včera. Zúčastnil sa prvej, Lomnickej etapy, medzi znalcami označovanej za ťažkú.

Lomnica je hodne zašitá, malebná dedinka. eN sa domnieval, že leží pár km od Brna. Problém, ako tých pár ( ale krát tri ) kilometrov zdolať a Základnú školu, v ktorej je hlavný stan MUMu nájsť, pomohol havko na obrázku. Nezištne mu uvoľnil miesto na zadnom sedadle auta, ktoré náhodou išlo cez Žabovřesky okolo Kapličky a mierilo priamo do Lomnice.

Pravdu povediac, nebola to až taká náhoda. V aute sedel pán bieleho havka, Daniel Orálek. eN ďakuje nielen novému bielemu kamošovi za miesto, ale aj Danovi a jeho pani ( ? to vlastne eN nevie ), ktorá šoférovala, že ho odviezli z Brna a dokonca aj späť.

A keď sa darí, tak sa darí. Dan sa ponáhľal po behu na oslavu, preto nevyložili eN pri Kapličke, ale o kúsok ďalej. Lenže ďalej bolo bližšie. Bolo to kúsok od Zborovskej 13, kde býva synovec eN. Tam mal hlavný Brnenský stan, z ktorého vyrazil dobývať Lomnicu a kam sa s akciou na ramene vrátil po úspešnom boji. Aj tam nech jeho dve poďakovania zaletia. Vďaka Hanka, vďaka Tom.   

Chlapík pri prezentácii by mohol predávať smrť. Predal by a kupujúci by s úsmevom odchádzal. S úsmevom oznámil borcovi, ktorý sedel na stoličke v rade pred eN, že štartovné je 3300 CZK. Borcovi zabehlo, šťastie že sedel, ale chlapík s úsmevom počkal, kým prehľadal aj najtajnejšie zákutia peňaženky a zložil kauciu. Treba doplniť, že suma v sebe obnášala ubytovanie, stravu, lekára, občerstvenie počas behu... Pretekár si nemusel objednať ubytovanie ani stravu. Čistý poplatok len za štart v jednej etape bol 150 CZK. Do ruky iba štartové číslo.

Štart bol o 15:00 na Námestí. Ihneď po ňom šla do čela skupina favoritov na prvé miesta. Dan Orálek, Rus Simutin, Švéd Rittela a náš Ivan Ďurkovský.

Po pár sto metroch od štartu nasledovalo vcelku brutálne stúpanie na horský hrebeň, chrániaci Lomnicu. V ňom štvorica zmizla z dohľadu eN, ktorý sa držal pri Mirovi Osladilovi, lebo on poznal trať. Okrem Mira bežal v skupina Mirov kamoš z Olomouca, dvaja rečniaci chlapíci a borec sumou šokovaný.

Tempovo mužom velila žena, Ruska Jelena Simutina, ktorej manžel cestoval 1. triedou. eN ju sledoval, zo skupiny vyzerala najlepšie. Nie len postavou, ale hlavne spôsobom behu. Nepočuteľné dýchanie, technika behu prezrádzajúca dráhovú minulosť. Do kopca s chlapcami trochu cvičila.

Miro Osladil tesne pred 1. občerstvovačkou zachránil celú skupinu. Okrem neho, všetci prebehli odbočku. Nebyť Mira, bežali by dodnes ak by nepomreli.

Za občerstvovačkou nasledoval pekný úsek vedľa železničnej trate a po ňom nádherný proti prúdu rieky. Skupina sa občas rozpadla, ale vždy sa opäť spojila. Prvú balalajku stále hrala Jelena.

V jej kroku, na rozdiel od ostatných bolo stále vidieť razanciu. Po 20 km začala zo skupiny vytriasať málo razantných, až s ňou nakoniec zostal iba eN. Ten si pozrel mapu iba zbežne. Vedel že po prebehnutí hrebeňa nad Lomnicou ho bude treba prebehnúť pri návrate opäť. Netušil ale, že až tri krát bude stúpanie, ktoré mu týrilo jeho boľavé päty.

Aj po 30 km bežala Jelena dobre. Nebolo na nej badať únavu. Stále viac krivila úsmev eN v stúpaniach. Nebeží sa dobre eN s neznámou ženou. Nemôže si prdnúť vtedy, keď potrebujete. Ale nechať ju bežať ďaleko pred sebou, alebo jej nedajbože ujsť nechcel. Dvaja predsa viac vidia, ako jeden.

Asi na 33 km dobehla  Jelena a eN zjavne prekvapeného Švéda Rittelu. Vypadol z 1. triedy do zbytku triedy druhej. Dole kopcom mu to bežalo. Do kopca ale kráčal.

Jelena vyzvedala u eN, či ho ide naháňať. Asi na ňu začala sadať únava.

„My ho dobiehať nemusíme, sám príde ku nám", zahral sa na dobrého proroka eN. Bol rozhodnutý bežať až do cieľa s dámou.

V poslednom príkrom stúpaní Švéd opäť kráčal. Vykráčal ho aj eN, lebo pri behu do kopca ho ukrutne boleli päty. Na jeho veľké počudovanie bol hore kus pred Švédom, ale aj pred Jelenou.

Nepočkal ju, chrapúň jeden! So Švédom sa začal pasovať v klesaní, kde mal doteraz severan navrch. Urobil si nevýrazný náskok, potešil sa, keď medzi stromy uvidel vytúžené Lomnické bledo červené strechy.

Pri vbiehaní do dediny v radosti, že koniec je pár sto metrov pred ním, nedával pozor a trochu zneistel, či beží správne. Zastal, obzrel sa Švéd pár metrov za ním! eN utekal správnym smerom, ale žiaľ pomaly.

Druhý úder: na občerstvovačke mu povedali, že je na 38 km. Do cieľa 5 km. Nechápal, kde to chcú po Lomnici ťahať.

O chvíľu pochopil. Nebol v Lomnici, ale v Ochoze. Našťastie Švéd už po poslednej občerstvovačke neotravoval, tak eN dobehol na štvrtom mieste. Ale nebol to veget. Pondus štvorhodinovej hranice bol nebezpečne blízko.

Keď sa Švéd dozvie, že eN bežal iba prvú etapu, určite bude  kliať. Aké šťastie že na neho už nedočiahne, lebo ho Dan Orálek, ktorý skončil druhý, z jeho dosahu odviezol. Dana porazil o necelé dve minúty Rus Vitalij Simutin. eN vie dôvod. Ak neviete, pozrite sem.

eN zostal v cieli šokovaný, keď zistil, že Ivan Ďurkovský dobehol pred ním iba 10 minút. Ivan nemal také šťastie, ako eN, že na neho, po sekunde nepozornosti kamarát zakričal a vrátil ho. Nadbehol si, podľa jeho odhadu 4 km. Aspoň bude mať čo v nasledovných etapách doháňať. Nezabúdajme, že Ivan je majster druhého ( a ďalších dní ).

eN má iba tieto výsledky, s pekným dôkazom, že cieľ bol v škole a písalo sa na školskej lavici.

Záverom eN zopakuje, že svoju prvú skúsenosť s MUM hodnotí kladne. Organizačne bola veľmi náročná 1. etapa zvládnutá. Značenie trate bolo jasné a dostačujúce. Zbehnutia idú na vrub nepozornosti pretekárov.

MUM je však pre eN, podľa jeho metodiky "dal som, dali mi" príliš drahý. Uznáva, že jeho organizácia je výrazne zložitejšia a nákladnejšia, ako Porubského pětimaratonu v Ostrave. Ten je šitý zberačom Ottom, presne na mieru zberača, ktorý sa nepotrebuje kochať krásou kraja. Potrebuje maratón lacný, s nenáročným profilom, bez potreby študovať mapu, alebo mať neustále oči na stopkách a hlavne, čo MUM určite nemá, presne zmeranú trať.