3. PORUBSKÝ PĚTIMARATON
Ostrava - Poruba, 5. 7. - 9. 7. 2006

Organizátori 3. ročníka Porubského pětimaratonu ( P5M ) pripravili pre bežcov novú, 13- okruhovú trať. Je situovaná v tesnej blízkosti Sokolovne, kde mohli pretekári bezplatne prenocovať. 

Podľa slov autora trate a hlavného rozhodcu Vladimíra Pastrňáka je trať rovinatá. Prvý z piatich dní, v ktorých sa na spomínanej trati krúžilo 42,195 km, by sa mohol nazvať ako neúspešné hľadanie roviny. Kratšie úseky by sa za rovinu považovať mohli, ale väčšina trate mierne stúpa, alebo klesá. Mierne stúpania sa s pribúdajúcim počtom kôl menia na príkre a mierne klesania na rovinu.

Ale nie členitosť terénu je hlavným úskalím novej trate, na ktorej plánuje MK Seitl Ostrava usporadúvať a ostatné svoje maratóny. Tým je situovanie značnej časti trate v zastavanej časti. V prípade teplého počasia, ktoré toho roku neodškriepiteľne bolo, múry domov spolu s asfaltovým povrchom znásobujú účinky slnka.

Časť trate, ktorá viedla lesom bola po saune na slnku bazén so studenou vodou nie len obrazne, ale aj doslova. Bežci využívali sviežu vodu horského potoka na chladenie. Keby bol potok väčší zmenil by sa maratón na aquatlon.

Spomínaný les poskytoval okrem možnosti zníženia telesnej teploty aj zmenšenie dĺžky metra. Boli jedinci, ktorý neodolali, ale boli to výnimky, ku ktorým sa už nebudeme vracať.

Úlohu favorita potvrdil Igor Heleš. Nie je iné, ako jeho meno na pomyselnom podstavci P5M. Tri krát štartoval, tri krát s veľkým náskokom vyhral.

Tretie víťazstvo znamenalo pre Igora aj jednu kvalitatívnu zmenu. Poslednú, z jeho 15-tich etáp, ktoré doposiaľ absolvoval nevyhral.
Tvrdil, že úmyselne. Je otázne, či šlo o úmysel, alebo o privysoko visiaci pätnásty strapec, ktorý radšej označil za "kyslý".

Roky pribúdajú aj Igorovi. eN pozoroval, že začína mať na tomto podujatí problém s motiváciou. V jednom rozhovore dokonca pripustil možnosť, že by o rok už P5M nebežal. Vzhľadom na vek je Igorova výkonnosť vysoko nadpriemerná a eN netrpezlivo čaká, kedy sa konečne rozhodne bežať 100 km, kde má vysoké ambície. Ak to Igorovi pomôže, tak nech vie, že mu eN drží palce.

O Pätnásty etapový triumf na P5M pripravil Igora 30 ročný Poliak, Jerzy Wyka. Štartoval v Porube druhý krát a druhý krát obsadil druhé miesto.

S výnimkou prvej etapy, kedy rýchly začiatok v kombinácii s veľkým teplom znamenal obrovskú 20 minútovú stratu na Igora, mu bol v ďalších  dňoch veľmi vyrovnaný súperom ( +4, +2, +3, -1 ).

Jerzy obdivuhodne rýchlo regeneruje. Po nevydarenom prvom dni nestratil ani kúsok zo svojej bojovnosti a motivácie vyhrať. Toľko pokúšal šťastie, až v piaty deň svoj cieľ dosiahol. Ak príde utekať P5M aj o rok, je pre eN hlavný favorit, nezávisle od toho, či Igor pobeží, alebo nie.

Jerzy zostáva verný behaniu výhradne na pretekoch. Mimo ne beh nepozná. Je viac, ako pravdepodobné, že na budúci rok dosiahne stovku maratónov. Ak sa mu to podarí, pre eN bude najmladším stovkárom, akého pozná a Diplom SZM ho neminie.

Josef Kubále bol pre eN pred P5M neznámou osobou. Na prvých dvoch výkonnostne nedočiahol, ale napriek tomu, že to bol pre neho prvé päť etapové preteky, dokázal bežať vzácne vyrovnane. Od svojho priemeru 3:14 sa odchýlil najviac v treťom dni, ale iba o +3 minúty. Žiaden z tucta borcov, ktorým sa podarilo bežať 5 maratónov nemá takú vyrovnanú bilanciu.

Za Jerzym zaostal Josef 19 minút a pred štvrtým mal náskok vyše hodiny. Napriek tomu nestratil motiváciu a aj v posledných etapách sa snažil o čo najlepší čas.

O rok, ak príde už s tohoročnými skúsenosťami, bude pre Jerzyho a Igora určite vyrovnanejším súperom.

V celkovom poradí štvrtý, hoďku za Josefom bol

August Jakubik je 47 ročný poľský ultrabežec z Rudy Slaskej s typickým energeticky úsporným frekvenčným ultra krokom. August sa v Porube určite pripravoval na nejaký mnohohodinový beh.

Mal dokonalý servis. Na občerstvovačkách nestrácal ani sekundu. Všetko potrebné mu podával z termoboxu rodinný doprovod. Treba dodať, že úplne v zhode s pravidlami.

Tiež mohol, vzhľadom na hodinovú stratu na pretekára pred sebou a dvojhodinový náskok pred piatym stratiť motiváciu. Nestratil.

V piatej etape dokázal, že aj s drobným frekvenčným krokom dokáže byť rýchly. Vyoddychovaný eN sa za ním viezol 35 km. Dobre vedel, že August dokáže držať vyrovnané tempo okolo 3:30. To mal v pláne. Po 35 km August trochu spomalil. eN šiel pred neho. Posledné kolo musel pridať, lebo sa k nemu nebezpečne približoval ďalší pretekár. Chybne sa domnieval, že jeho živý tempomat za ním zaostal. Asi 300 metrov pred cieľom sa August objavil v tesnej blízkosti. eN natiahol krok, zrýchlil,  ale nemal šancu. Poľský ultravytrvalec sa okolo neho prehnal neuveriteľne kratučkým, ale aj nebývalo frekvenčným krokom. eN takú rýchlosť nedokáže vyvinúť ani oddýchnutý, nie na konci maratónu. V cieli, pri podávaní rúk s Augustom eN uznal, že August si zaslúžil vyhrať. Veď 35 km sa staral o tempo on.

Súboj August verzus eN v závere piateho maratónu rozveselil Vladimíra Langra, bývalého maratónca, teraz hobby fotografa ostravských bežeckých podujatí. Vladimír nebehá, ale dobrá nálada mu nechýba.

- - - - - - - - -  Doplnené 20. 7. 2006  - - - - - - - - - - 

Poľský čerstvý päťdesiatnik, to je Andrzej Cejner. Prvý deň s ním eN bežal posledné dve kolá. Andrzej je typ bežca, ktorý musí pri behu rozprávať. Počas šiestich km, čo bežali spolu sa eN dozvedel, že má odbehnutých iba pár maratónov, že jeho honor by mu nedovolil "vybenúť" z lesa, ako pretekár, ktorého spolu s eN videl. Každej osobe ženského pohlavia ( asi 100 ), okolo ktorej prebehol, zložil poklonu, že je "piekna". Asi 100 krát sa pri pohľade na hodinky potešil, že beží rýchlo. Keď sa k nim v poslednom kole nebezpečne priblížil pretekár, o ktorom ešte dáme reč, dokázal na pol kola zrýchliť. eN nemal srdce ujsť v závere takému dobrému parťákovi a dobehli do cieľa ruka v ruke.

Lepší z dvojice hluchonemých bieloruských borcov, ktorí dokázali zdolať všetkých päť maratónov P5M, bol Heorhi Nalivajko. Jeho, možno až trochu podozrivé zlepšovanie sa od prvého po tretí deň, pribrzdil boľavý členok. Ak by pokračoval vzostupným trendom až do konca, jeho šiesta priečka by bola o jednu lepšia. 
eN podľa nôh rozpoznal, že Heorhi je lepší bežec, ako sa predvádzal v posledných dvoch dňoch. Na piate miesto sa so zraneným členkom prebojovať nemohol, ale mohol stratiť aj šieste. 

Tadeusz Guzek, siedmy v celkovom poradí však nedokázal využiť záverečné Heorhiho spomaľovanie. Vo štvrtom maratóne síce ubral z náskoku Bielorusa päť minút, ale piaty deň iba tridsať sekúnd. S Tadeuszom bol v Ostrave aj syn. Každý deň absolvoval od pár kôl až po polmaratón. V piaty deň vykonával aj lesnú stráž. Pomáhal niektorým pretekárom v orientácii, a zabránil tak ich "blúdeniu". 

Ostro sledoval Šaňo Simon, ôsmy v cekovom poradí, v TV predpoveď počasia. Čakal na ochladenie a dážď, ktorý mu minulý rok v piaty deň pomohol excelovať. 
Nedočkal sa. Palermo od začiatku do konca. Napriek tomu sa posledným maratónom posunul o jedno miesto hore. Dôležitejšie ako ôsme miesto bolo, že v piaty deň dobehol svoj 365. maratón. Dosiahol tak Kótu Frantu Novotného. Znamená to, že odbehol toľko maratónov ( v SZM aj spolu s ultra ), koľko dní má kalendárny roka. Šaňo je tretí CZ-SK borec a prvý Slovák, ktorý to dokázal. Prvý sa na Frantovu kótu dokázal postavť Otto Seitl, organizátor P5M, o druhom Čechovi, ergo Moravanovi, ešte bude reč. 
eN riskuje, že dostane "důtku" z prezidentskej kancelárie za zverejnenie Šaňoprezidentskej grimasy, ktorou ŠS oslávil na cieľovej čiare dobytie Frantovej kóty a teda aj svoje prvé zberačské narodeniny. Žiadne eN slovo nedokáže tak presvedčivo opísať, že Šaňo si nemohol dovoliť oslavovať už počas behu. 

Za chrbtom mu totiž dupotal veľmi zdatný súper. Mirek Krummer dokázal Šaňa v dvoch maratónoch poraziť. V dvoch s ním udržal krok, nezaostal veľa. Rozhodol tretí deň, v ktorom Šaňo bežal najrýchlejšie a ušiel mu o 16 minút.
Za povšimnutie stojí, že Mirek bežal najrýchlejšie štvrtý a piaty maratón, v ktorých sa dostal pod štyri hodiny. Vďaka tomu sa, podobne ako Šaňo, posunul v posledný  deň o jedno miesto hore v celkovom poradí. Z 10. miesta poskočil vďaka rýchlym posledným dňom na konečné deviate miesto. 

Borec, ktorého odsunul za seba, bol Roman Asayevich, druhý z BLR dvojice. Doplatil asi na svoje vystrájanie v druhom a treťom dni, za ktorými zaostal štvrtý deň pol hodinu a v piatom dni dokonca 50 minút. Stálo ho to dve miesta pri konečnom účtovaní. Z ôsmeho miesta klesol na desiate.

Pochvalu posielame Romanovi a Heorhimu, telesne postihnutým borcom z Bieloruska. Napriek ťažkostiam v záverečných dvoch dňoch nevzdali a päť maratónov za päť dní dokázali pokoriť. Zaradili sa tým do top tucta mužov, ktorým sa to na 3. P5M podarilo. 

Nebavilo už Vladimíra Herolda behať okolo Hradce. Do Poruby okolo Myslivny si prišiel zakrúžiť. Zaujímavou bilanciou výkonov v piatich maratónoch si vybehal jedenáste miesto.
V prvom sa zastreloval na 4:30. O necelé dve minúty prestrelil. Keď v druhom 4:30 skolil, zameral sa v treťom na 4:15. Najprv prestrelil o 42 sekúnd, štvrtý len o 30. Posledný deň zostrelil o 54 sekúnd aj 4:15-ku. 
Škoda, že nebolo viac súťažných dní. Ďalší Vladov cieľ, podľa ním predvedenej postupnosti, by bol 4:00. Prvý cieľ zostrelil na druhý pokus. Cieľ č. 2 si vyžiadal tri pokusy. Na cieľ č. 3, 4:00, by podľa tejto postupnosti potreboval štvoricu pokusov. Ale to je len šedá eN teória, strom P5M je zelený.

Minimálne tak zelený, ako maratónsky strom Jiřího Březinu, Přerovského to rytíře štíhlé postavy. Dvanásty do tucta borcov, ktorí z Poruby odchádzali s plným počtom maratónov. Jirko sa o svoj strom príkladne stará. Každoročne ho ozdobí desiatkami nových maratónov. Navešal ich naň už vyše 380. Bez jedného, všetko klasické maratóny. Je tým nespomenutým druhým bežcom v  priestore Česko-Slovenskom, ktorý dobehol na Kótu Frantu Novotného a beží ďalej. 

Po štvrtom maratóne, otcovsky v šatni poučil v " rudém tričku běžíciho" Tomáša Grolmusa, ktorý dával nahlas najavo nespokojnosť so svojim výkonom 3:32.
„Jó hochu, tady ve 30° C se jenom trénuje na podzim." Tomáš bežal iba jeden z piatich maratónov, preto mu vo výsledkovej listine patrí 20. miesto. 

Prvé miesto za dvanástkou 5maratónových obsadil náš Maďarský kamarát András Maczó. Odbehol tri maratóny. Posledné dva nemohol, lebo mu kolidovali s Behom okolo Neusiedlerského jazera.
András sa tohoto dvoj etapového behu zúčastňoval po piatich maratónoch v Ostrave. Posun termínu P5M mu to skomplikoval. Po troch porubských maratónoch celú noc cestoval, aby sa ráno postavil na štart prvej z dvoch 60 km etáp behu v Maďarsku.
Andy je pre eN symbolom zberača. Maďarsko asi nemá zberačský rebrík. Ak by malo, je veľmi pravdepodobné, že by bol na ňom najvyššie. Má totiž viac akcií, ako najlepší Slovák. Cez Frantovu kótu prebehol už dávno.

eN si za svoj výkon na P5M obrázok na nástenke nezaslúži. Za dva maratóny mu patrí priečka č. 14. Dva maratóny, prvý a posledný, bežal aj Alfons Vytisk. eN mal v piaty deň deja vu. Priebeh oboch maratónov bol identický. Alfons začal pomalšie, po 20 km sa začal zvoľna k eN približovať až na pár desiatok metrov, aby v poslednom kole opäť trochu stratil.
Alfons sa veľmi úspešne vyhýbal fotografom. Je iba na jedinej fotografii, ktorú urobil Otto Seitl mobilom.

Je na nej aj ďalší dvojmaratónec Karel Budík. Prvý maratón sa mu nevydaril. Uletel až nad päť hodín. Pirátska šatka na hlave mu nedovolila odísť. Prenocoval u Sandokana a na druhý deň sa na miesto činu vrátil. Dlho bežal spolu s Andrásom. V závere ho opustil a dostal sa 9 minút pod 5 hodín.

Vďaka druhému maratónu obsadil v konečnom účtovaní 16. miesto a dostal sa pred

Otakara Pachmanna, ktorý odbehol tiež dva maratóny, ale bol v nich pomalší. Patrí mu za ne 17. miesto. Otík si užíva dôchodku. Je nepriateľom úzkej ľahkoatletickej špecializácie. Tvrdí, že je potrebné behať všetko. Od šprintu po maratón. Sám sa považuje za šprintéra, ale behá aj maratóny. eN si kladie otázku: „Existuje na svete, okrem Otakara Pachmanna, šprintér, ktorý odbehol 122 maratónov?"  „To ťažko!", si aj sám odpovedá.

Jedno maratóncom patria vo výsledkoch miesta od 18. po 27..
Najrýchlejší bol Jasek Tadeusz, 50-nik z Poľska. Jeho svojský, prihrbený spôsob behu poznáme aj z maratónov na Slovensku. Jasek má 55 rokov, ale stále vie maratón hlboko pod tri hodiny. V Porube sa mu to nepodarilo jednak z dôvodu veľkého tepla, ale aj z nedostatku času, poriadne sa na štart pripraviť. 
Nevedel, že štart je posunutý o dve hodiny. Keď sa prezentoval, pretekári už stáli na štartovej čiare. Nakoľko nemohol celkové poradie ovplyvniť, organizátor mu umožnil neskorší štart. Niekoľko minútovú stratu dohnal a o niekoľko minút čelo predbehol. Necelé dve minútky mu chýbali k pokoreniu troch hodín. Z 81 maratónov, ktoré bežci na 3 P5M odbehli, bol preto iba jeden lepší troch hodín. Zabehol ho Igor Heleš v prvom dni. 
eN sa na Jaseka jedno kolo veľmi hneval. Na občerstvovačke mu z ruky ukradol jeho špongiu, na ktorú sa 3 km tešil. Celé nasledujúce kolo mu nevedel prísť na meno. Našťastie po 3 km ďalšia špongia, ktorú mu už nik neukradol, jeho zlosť z neho zmyla. 

Druhý najrýchlejší z borcov jeden maratón bežiacich bol Pepa Kalát z Litvínova. Prvý deň, kedy bežal, bol štart o 10,00 hod. Užil si viac slnka, ako keby štartoval o 8,00. To mu nejakú minútku k jeho času 3:13 pridalo. Obsadil tretie miesto a jeho foto, ktoré eN odchytil už po behu v šatni, neprezrádza ani náznak nespokojnosti. Či je spokojný s celkovým 19. miestom, nevieme. Chýba nám foto po piatom dni. 

Dávno sme na nástenke nepostavali orloj. Postavíme teraz, aby potešil

Tomáša Grolmusa ( č. 31 ), ktorý je na ňom postavička č. 1. Už sme stratili pár slov o nespokojnom Tomášovi v súvislosti s Jirkom Březinom. Tomáš, patrí Ti prvé miesto na našom nástenkovom orloji, si tretí najrýchlejší medzi tými, ktorí utekali jediný maratón, v celkovom poradí Ti patrí 20. miesto, tak "jaké pak co pak"?

Druhá postavička ( č. 30 ) je Petr Hrček. Obsadil 21. miesto. Bežal predposledný kúsok len o pár sekúnd rýchlejšie, ako eN v prvom dni. Aj to bol dôvod, prečo eN v poslednom dni na štart nastúpil a snažil sa, čo mu sily stačili.
Petr nemá vo zvyku lepiť štarty deň po dni. Má svoj týždenný rytmus, ktorého sa drží. Nemáme údaje o jeho počte maratónov. Nemá ich ešte sto, čo je podmienka, aby sa nachádzal na českej stránke zberačov. Ale tento rok patrí určite medzi najusilovnejších.
eN Petra na P5M predbehol. Jeho najlepší tohoročný čas, 3:15 z Českej Lípy je hodená rukavica. eN by ju rád zodvihol, ale nedosiahne na ňu. Je hodená príliš ďaleko.

Vladimíra Peřinu, ktorého nemáme vo verzii utekajúcej postavičky, zaskočil na orloji neznámy kaskadér. Upozornil nás na neho Vláďa Langer. Už dvadsať rokov pravidelne beháva trasu, na ktorej Sandokan postavil trať maratónu. Nikdy sa nezúčastnil žiadneho preteku. Behá si sám pre seba. To je podľa eN rekreačný bežec. Nepotrebuje sa stresovať tým, aký čas zabehne, aké miesto mu bude patriť. Nesúťaží, behá len pre dobrý pocit. A dobrý pocit má aj eN, že ho umiestnil na orloj a predstavil Vám ho.
Keby sme nevyhrabali z krabičky s nápisom Jelcz 06 foto Vláďu Peřinu, 22. v celkovom poradí,  určite by si myslel, že sa na neho hneváme. eN mu totiž vo výsledkoch omylom pridal k času 20 minút. Až upozornenie od Jarmily Mathonovej, dobrej duše MK Seitl Ostrava, ktorá sa päť dní starala o kľúčový bod P5M - občerstvovaciu stanicu, dala veci do poriadku. Nech je umiestnenie Jarky na nástenku poďakovaním púšťou putujúcich, za ich spásu pred strašnou smrťou od smädu. 

eN, aby si prihrial vlastnú polievočku, porušil pri radení postavičiek na orloj výsledkové poradie. Preskočil dvoch borcov a štvrtú pozíciu pridelil Petrovi Minaříkovi, ktorý bol so svojim výkonom spokojný asi tak, ako Tomáš Grolmus. Nechceli jeho koníky v úmornom teple ťahať podľa jeho predstáv. Zabudli, kadiaľ je cesta do ich stajne a dotiahli ho do cudzej, štvorhodinovej.

Prvé, čo napadlo eN pri pohľade na  Poliaka Jerzyho Bednarza (č. 27),  bol Ernest Hemingway. Potom ústredná myšlienka zo Starca a more: „Človek nie je stvorený pre porážku. Človeka je možné zničiť, ale nie poraziť".
Jerzy prišiel do Ostravy z MUMu, kde absolvoval 3. a 4. etapu. Z P5M si vystrihol etapu druhú. Na chrbte už nesie šesť krížikov, jeho časy začínajú tiež šestkou. Ale ku svojim dvom stovkám maratónov stále pridáva ďalšie, lebo človeka je možné...

Existujú stretnutia, po ktorých bolieva krk. Foto Otta Seitla, špecialistu na fotografie zozadu, to dokumentuje. Jarmila nesleduje lietadlo, ale hľadí do tváre Tomáša Kalinu počas prezentácie. Ak sa mu chcete pozrieť do tváre aj Vy, musíte zakloniť hlavu a hľadieť o dva PageUp vyššie, až k Alfonsovi a k pirátovi Karlovi.
eN sa s Tomášom poznal iba z webu. Má tam svoj blog, ktorý našiel medzi adresami stránok, z ktorých sa ľudia pripájajú na nástenku. Prvá návšteva Forest blogu ho náramne pobavila. Bolo tam video na ktorom Tomáš cvičí na bradlách. eN mu ihneď pridelil titul Gymnastický tragéd.
Nevedel, že Tomáš tragéd je, ale aeróbny. Má na aj to certifikát v podobe dresu. Až z odpovede na mail sa eN dozvedel o jeho výške na gymnastiku nie najvhodnejšej.
Keď eN uvidel na štarte prvého maratónu P5M výšavu, opásanú opaskom s fľaštičkami a s igelitkov s ďalšími fľašami, bol doma. To nemôže byť nikto iný ako Tomáš. Sandokan mu to ešte počas behu potvrdil.
Štart prvých dvoch maratónov bol nezmyselne vzdialený od okruhu, na ktorom sa behalo. Stačilo to Ottovi povedať, tretí deň sa už štartovalo od občerstvovačky a pridal sa jeden malý okruh.
Tomáš začal bez bázne a hany. Igelitka v ruke mu v tom nebránila. eN nechápal, prečo si ju neodložil na občerstvovačke. Ale Tomáš nemal predstavu, ako je trať postavená. Nevedel kde končí nábeh na okruh a kde už je okruh. Zachránil ho Otto, ktorý ho asi po dvoch km behu so závažím oslobodil.
Je zbytočné písať viac o Tomášovom behu. Prečítajte si autentickú story na jeho blogu. Dostanete sa naň, keď kliknete na Otto - foto, zachytávajúce ako sa chrbát eN pripravuje predbehnúť tragédí chrbát Tomášov.

Ak na Forest blog trafíte, dozviete sa, že Tomáš rád počúva Pink Floyd. Rovnako ako eN. A že sa mu tiež rovnako páči Unplugged In NY od Nirvany. A keď sme vzali do úvahy, že Forest Gumpove NIKE visia na logu Žilinských Hamburgov, museli sme zaradiť Forest blog medzi naše odkazy, lebo naša nástenka 42195.sk je vlastne tiež eN blog.   

Všimli ste si, ako nenápadne sa eN vpašoval na obrázky, ako si prihrieva svoju polievočku, ktorá mu vychladla počas jeho trojdňovej absencie medzi aktívnymi účastníkmi P5M?

Nenechal si ujsť ani ďalšiu príležitosť. Vpašoval sa aj medzi Prešovskú dvojicu, ktorá štartovala na prvom maratóne.

O chvíľu budeme meno Jozef Tomečko ( vľavo ) farbiť na červeno. Jozef je veľmi blízko od 50ky akcií. Zíde sa nám na rebríku doktor.
Za čas pár sekúnd nad štyri hodiny mu patrí 23. miesto. v závere cítil, že by sa pod 4 hodiny dalo dostať, ale rovnako cítil, že v horúcom počasí by pri väčšom vypätí mohol skolabovať. Doktor v jeho hlave mu dobre poradil, aby neriskoval. Jozef ho počúvol, lebo doktor doktora musí rešpektovať.

Laco Maras ( vpravo ), rovnako ako už spomínaný Karel Budík, využil spoľahlivý tempomat Made In Hungary - typ András Maczo. Laco len pred týždňom utekal v Poľsku 80 km beh a Porubu si dal iba ako "poprávku". Bol galantnejším Andyho spoločníkom. Karel v závere tempomatu zdúchol. Laco s ním dobehol plece pri pleci až do cieľa. Za to nám Nadácia Slovensko Maďarského priateľstva pridelia grant ešte na jednu Lacovu fotografiu, za podmienky, že bude na nej aj András. 

Záverom je treba pripomenúť odkaz Ivana Ďurkovského Ottovi Seitlovi. Ivan, ktorý obsadil na MUMe tretie miesto, by rád štartoval aj na P5M. Termínová kolízia mu to neumožnila.

V našom priestore sú MUM a P5M jediné etapové podujatia. Bežcov, ktorí majú potrebnú odolnosť, ale hlavne chuť k účasti je málo. Preto sa nám zdá, že zhodný termín škodí obom podujatiam.

eN už môže porovnávať. P5M podražel, čím sa misky eN váh trochu zrovnali. Jeden maratón MUMu koštuje bez ubytka a stravy 150 CZK. S ním cca 550 CZK.
Poruba pýta 120 za jednotlivý štart, ale ponúka rabat. Pri prihlásení sa na päť maratónov za jeden pýta 100 CZK. Obrovským tromfom Poruby je bezplatné ubytovanie.  Tromfom MUMu je situovanie v prírode.

eN je stále na strane Poruby, ale už nie tak ortodoxne, ako pred absolvovaním jednej z etáp MUMu.

Zapísal eN 14. 7. a 20. 7. 2006