3. eXtrém maratón

Košice - Furča, 29. 7. 2006

Na 44 hláv zo štyroch krajín sveta nasadili organizátori 4 okruhového 3. roč. eXtrém maratónu ( ďalej eXm, škoda mohol byť 4. ) modrú šiltovku s Košickou domovenkou. 

eXm sa beháva na tej istej trati, ako jarný Furčiansky. Má ale o 1 km posunutú obrátku. A práve tento kilometer dal letnému maratónu na Furči prívlastok eXtrém, lebo počas neho trať prudko klesá a po obrátke sa treba z jamy vyštverať. To Všetko štyri krát. Pretekár musí prekonať celkové prevýšenie 1200 metrov. 

Druhým dôvodom k eXtrém prívlastku býva horúce počasie. To bolo tento rok prívetivé. Odrazilo sa to na výrazne rýchlejších časoch, ako v predošlých ročníkoch.

zľava: 1. Alžbeta Tiszová, 2. Zlatka Semanová, 3. Eva Hatalová

Nebývalo vyrovnaný súboj o prvé tri miesta predviedli ženy. Alžbeta Tiszová ( 3:54 - 1. ) bežala s veľkou pohodou. Bolo na nej vidieť, že beží zadržane. V jej silách bol čas snáď aj o 10 minút lepší. Jej rozdiel medzi štvrtinami trate bol iba 37 sekúnd! Nebyť tretieho kola, bol by iba 10 sekúnd. Tak rovnomerne nedokázal bežať žiaden muž. Beh svojej manželky pozorne sledoval zo sedla bicykla Tibor Tisza. Či si od Majsterky rovného tempa dokáže vziať príklad, uvidíme na najbližšom maratóne, ktorý pobeží. Možno už ako SZM-ák.

"Hnuli se ledy!" Po piatich rokoch snaženie sa snáď už podarí dostať do našich radov aj druhý manželský pár. K Balošákovcom by mali konečne pribudnúť aj Tiszovci. eN dostal od Betky echo, že sa už chystá svoj a Tiborov zoznam poslať. Čakáme Tiszovci z východu.

Najlepší SZM-áci: Zlatka Semanová a  tréner, Peter Bačík.

Tibor bol s výkonom Betky určite spokojný. Dôvod k spokojnosti určite mal aj tréner Zlatky Semanovej ( 3:57 - 2. ). Celú trať bežala na tretej pozícii, ale najväčšia strata na vedúcu dvojicu po koniec tretieho kola nepresiahla minútu a pol. To bola jej strata úvode štvrtého kola. To ale zabehla vynikajúco. Pred poslednou obrátkou už strácala na druhú iba 5 sekúnd a v cieli už mala pred ňou náskok 2 minúty. Právom jej patrí druhé miesto v súťaži žien a také isté aj v súťaži o Majstra rovného tempa. Jej rozdiel medzi 10,5 km úsekmi bol iba 1:35. 
Druhé miesto patrí Zlatke aj na Rebríku SZM za 137 akcií. Rozdiel medzi ňou a prezidentkou Evkou Seidlovou, ktorá na Furči nebežala, sa znížil na 7 akcií.

Evka Hatalová ( 3:59 - 3. ) bežala tri kolá po boku víťazky. Ako sa ukázalo, bol to pre ňu prirýchly vodič. Ale aj napriek 4 min. spomaleniu v poslednom kole, čo ju stálo druhé miesto, sa dokázala vtesnať pod štyri hodiny. To ju oprávňuje na menej členitej trati a pri optimálnejšom rozložení síl pomýšľať na čas o 10 až 15 minút lepší.

Štvrtá dáma, Markéta Muzyková ( 4:32 - 4. ), docestovala až z Čiech. Samolety, klub, ktorý je za jej menom vo výsledkovej listine, Internet nepozná. Nevieme teda, koľko musela Markétka precestovať. Vieme ale, že nestihla štart a štartovala bezmála s hodinovou stratou. Lenže na Furči majú rozhodcovia dobré srdcia. Merali čas od jej štartu a s takým ju zaradili do výsledkov. Furča tak vrátila pekné gesto, ktoré urobil Kroměříž, keď Šaňo Simon a Peter Bačík zmeškali vlak. Musíme si pomáhať.
Markétka je urastená baba a číslo si pripla doslova na prsia. eN nevie či aj rozhodcom, ale jemu vždy hodnú chvíľu po prebehnutí poskakovali oči, ktoré chceli prečítať jej zvlnené a neposedné štartové číslo. Keď Markétka dobiehala do cieľa, Garden party, vzhľadom k jej posunutému štartu už frčala na plné obrátky. Hodovníci na chvíľu prestali žuvať chleba s masťou a cibuľou, oškvarky a uhorky a poslali jej za bojovný výkon búrlivý aplauz.

Poskakujúce oči by mal eN ešte teraz, keby štyri dievčatá využili výnimku z pravidiel, ktorú oznámili rozhodcovia pred štartom. Vzhľadom na predpokladané horúce počasie, povolili bežať hore bez. Dievčatá o výnimku záujem nemali, páni naopak áno.

Bez trička, ale s obrovským prehľadom vyhral János Bogár (2:51 - 1.) z Maďarska. Sedem z ôsmich úsekov po ceste tam a späť bežal rovnomerným tempom na výsledný čas 2:45. V poslednom 5 km úseku, keď zistil, že súperi už jeho tempu nestačia, zvoľnil. Myslel na ďalšie preteky, ktorých behá neúrekom. Je jedným z najčinorodejších zberačov v Maďarsku, aj keď označenie zberač je u neho nepresné. Presnejšie je zberč víťazstiev. Nabudúce sa spýtame, koľko už odbehol maratónov a ultrabehov. Neprekvapilo by nás, keby sa vyrovnal Andrásovi Maczovi, zberačovi najzberačskému.
Z medzičasov Jánosa eN vyčítal, že si precvičil prudké zrýchlenie po polovici behu. Práve tým ho na jarnom Furčianskom maratóne na jar zlomil Slavo Lindvai. Prvú polovica tretieho kola prebehol za 19:03. Je to najrýchlejší úsek zo všetkých 344 meraní. To čo platilo na jar na neho, v lete už platilo na jeho súperov.

Dokonca bol rýchlejší, ako úvodný medzičas Slavomíra Lindvaia ( 2:55 - 2. ). János neprijal prehnane rýchle tempo, ktoré ihneď po štarte začal Slavo diktovať. Keby tempo, akým Slavo ustrelil súperom ihneď po štarte udržal, jeho výsledný čas by bol okolo 2:42.
Nie je to výkon, ktorý by nebol v silách v súčasnosti najlepšieho ultravytrvalca na Slovensku. Vhľadom k profilu trate, počasiu a faktu, že bežal od štartu sám, sa však tempo ukázalo ako nereálne. Minúta, o ktorú bol pred Jánosom po prvej päťke, sa mu mnohonásobne vrátila v poslednom kole. Bežal ho o osem minút pomalšie, ako priemer prvých troch kôl.
Ale takýto útočný spôsob pretekania je Slavovi vlastný. Počas eXm s ním neuspel, ale v jarnom Furčianskom maratóne s jeho pomocou uťahal Jánosa priam ukážkovo. Slavovu fotku hore bez nemáme. Iba zababušeného. Nech sa páči.

Nebyť svalového problému Roba Tatraia ( 2:55 - 3. ) v poslednom kole, ktoré ho stálo určite viac ako päť minút, Slavo by skončil až tretí. Pri vbiehaní do posledného kola bol už Robo pred ním. Na tretie miesto sa vrátil vďaka spartakiáde, ktorú si precvičoval medzi 32 a 33 kilometrom. O nej, aj o povstaní z popola, po ktorom sa na Slava nebezpečne dotiahol, sme podrobne písali v správe z 2. 8.. Až cieľová čiara ukončila jeho stíhaciu jazdu. Na druhé miesto mu chýbalo už iba 9 sekúnd.
Nevieme sa ubrániť dojmu, že kŕčové stavy do nôh Roba vohnalo prudké zrýchlenie Jánosa Bogára po druhom kole. Robo sa ním snažil udržať krok, neúspešne. János mu ušiel a Robovi nechal za dve kolá spoločného behu plece pri pleci ako odmenu kŕč v stehne. 

Pod tri hodiny dokázal utekať aj štvrtý muž v celkovom poradí, Ján Tirpák ( 2:59 - 4. ). Svojim časom, ktorý je len 3 minúty a 40 sekúnd horší od jeho jarného výkonu na Furčianskom maratóne, potvrdil, že hlavným dôvodom slabších výkonov bežcov v predošlých ročníkoch eXm bolo hlavne horúce počasie, nie členitosť terénu.
Jano je čerstvý 40-nik. eN pridelil v M40 Janovi vo výsledkoch eXm tretie miesto, napriek tomu, že na 3. eXm sa vyhlasovali výsledky iba v absolútnom poradí. Pre pódiové umiestnenie si bude musieť Ján zájsť na niektorý iný maratón. Výkonnosť ho totiž oprávňuje pomýšľať na umiestnenie v trojici najlepších medzi svojimi rovesníkmi.  

Rado Pauliny ( 3:03 - 5. ) sa obracal do druhého kola po boku Jána Tirpáka v medzičase, ktorým bez bázne a hany mierili na výsledný čas 2:50. Ale nebežali pri sebe. Ján má lepšie nastavený voľnobeh. V klesaniach Radovi utekal. Rado má motor s väčším výkonom, v stúpaniach stratu dobiehal. Ale zvýšené úsilie v stúpaniach berie veľa energie. Zrýchlenie v klesaní, ak bežec vie odbrzdiť, je skoro zadarmo. To sa ukázalo v treťom, ale hlavne vo štvrtom kole ako rozhodujúce. 
Rado je ročník 1976 a maratónu sa začal venovať iba minulý rok. Stále ho kombinuje s futbalom, ktorému sa naopak venuje od malička. Futbal a maratón je podobná kombinácia, ako puding s klobásou. Samé o sebe chutia, ale spolu do úst príliš nepasujú. Rado si to uvedomuje a do budúcnosti dáva prednosť behu. Ale žije v prítomnosti. Na druhý deň po eXm obul kopačky a nastúpil na futbalový zápas v dedinke neďaleko Liptovského Mikuláša.

Medzi piatym a šiestym miestom bola väčšia medzera, ako medzi borcami na prvých piatich miestach. Vlado Balog ( 3:14 - 6. ) mal síce za piatym stratu 11 minút, ale Furčianska trať mu bárs vyhovuje. V roku 2006 bežal štyri maratóny. Dva na Furči sú najrýchlejšie. Čas z eXm je iba o necelé dve minúty horší, ako jarný Furčiansky, teda vzhľadom na profil a počasie to je  najvydarenejší výkon.  Ani v Michalovciach, ale ani v Prahe nebežal rýchlejšie. Veľmi dobre hospodáril so silami. Dôkazom je 6. miesto v rovnosti tempa ( 10 km úseky ). Z toho vyplýva, že domáca  košická klíma mu vyhovuje. MMM bude Vladov tretí "domáci" maratón. Mal by byť najrýchlejší. Uvidíme      

Maratóncov okolo tridsiatky je na Slovensku žalostne málo. Na eXm sa okrem Rada objavil ešte jeden. Peter Jendželovsky ( 3:19 - 7. ). Je ročník 77, čiže logicky musel obsadiť 7. miesto. Vie zabehnúť maratón pod tri hodiny, ale eXm bral skôr ako prípravu. Vyplýva nám to z jeho medzičasov. Podľa nich bežal na výsledný čas okolo 3:15. Prvé tri kolá utekal strojovo presným tempom, vo štvrtom spomalil. Ale nejednalo sa o tragické spomalenie. V oboch rebríkoch rovnosti tempa obsadil 9. miesta. Petrovu fotku asi nemáme. Asi preto, lebo nevieme ako vyzerá. Aby sme ho potešili, eN mu pridelil v 3. miesto v M20 a vyrobil mu aj virtuálnu medailu. 
Nevedeli sme, ako Peter vyzerá. To bola pravda iba dovtedy, kým si pre nás tajuplný medailista prečítal eXm story. Už vieme, že vyzerá vysmiato. Nech sa páči, zoznámte sa prosím. 
Peter bol najmladším mužom medzi štartujúcimi eXtrémistami. Najmladším utekajúcim človekom však nebol. "Kam pak na naši Markétku?" Tá je ročník 82.

Už sme spomínali, že vekové kategórie sa v 3eXm nevyhodnocovali. Napriek tomu na 3. miesto v M20 mali zálusk dvaja vyrovnaní borci. Úspešnejšiemu, už spomínanému Petrovi J. dýchal na chrbát menovec, Peter Hus ( 3:20 - 8. ) Rozhodlo prvé kolo, ktoré Peter s kratším priezviskom bežal bezmála o dve minúty pomalšie. V druhom stratu znížil na minútu a tretie a štvrté bežali Petrovia ako podľa "kopíraku".
V tabuľke s medzičasmi jednotlivých kôl sme v riadku  Petra Husa našli chybu. Ak si údaj o jednom jeho 10,5 km kole za 27 minút prečítal Bekele, tak sa chudák trasie ešte teraz. Ak ho stretnete, povedzte mu, že to sa iba eN pomýlil, nech nevešia tretry na klinec.

Konečne môžeme aj v pánskom oddelení vytiahnuť červené pero a napísať ním meno Peter Bačík ( 3:23 - 10. ). Najlepšieho SZM-áka medzi mužmi tipoval eN ako víťaza v súťaži o najrovnejšie tempo. Väčšina pretekárov mala najpomalšie posledné, zo štyroch kôl, z ktorých trať eXm pozostávala. Peter nie. Zaradil sa medzi štyroch rozvážnych, ktorých najpomalšie kolo bolo prvé. A navyše bol najrozvážnejší z rozvážnych, lebo rozdiel najpomalšieho, prvého kola a priemeru zvyšných troch kôl bol u neho najvyšší, presne 3:11.

eN sa domnieva, že rozlúskol kód Petra Bačíka. Konverzácia eN - PB pozostáva iba z viet holých, keď sa Petrovi nevydarí beh podľa jeho predstáv.
Ale eXm na Furči bežal výborne. Dali reč o Liptovskom poklade. Ten poklad nazakopal Juro Jánošík niekde v horách Liptova. Máme na mysli  bedňu plnú výsledkov maratónov, ktoré Peter bežal od roku 1982. A Peter ich od vtedy odbehol 270! Sú tam výsledky maratónov, ktoré už zanikli a ktoré by sa zháňali veľmi ťažko.
eN má utkvelú predstavu, vytvoriť databázu z výsledkov Slovenských maratónov. Hľadanie zabudnutých kúskov by sa stalo minulosťou. Na naplnenie utkvelej predstavy je potrebné obrovské množstvo energie. Ale s pomocou ľudí, tejto myšlienke naklonených, by sa to snáď podariť mohlo. Liptovský poklad by mohol byť začiatkom.

Úsmevné kúsky vystrájal na Furči najlepší účastník zo zahraničia, Josef Kubále ( 3:28 - 11. ). Najprv zmeškal štart. Orientoval sa podľa rozpisu pre Furčiansky maratón, ktorý máva štart o 10,00. Odštartoval teda o hodinu neskôr.
Dva km po štarte predbiehal trojicu, ktorá už mala za sebou 10 km a v ktorej bežal aj eN. Ten ho poznal z Porubského 5maratónu. Prehodili pár slov o zmeškanom štarte a Pepa zmizol. Ale o chvíľu sa opäť objavil. Rútil sa v protismere. Obrátil sa na obrátke naštudovaného Furčianskeho maratónu. Našťastie trojica ho usmernila. Jeho láska k FM ho stálo iba minútku behu.
Potom už neblúdil, ale aj tak podal výkon ďaleko za jeho možnosťami. Maratón nemá rád nervozitu. A Josef jej zažil v úvode behu vyše hlavy. Odrazila sa na rýchlom začiatku a pomalom závere. V oboch rebríčkoch rovnosti tempa sa umiestnil až v tretej desiatke.
Josefovi poradíme, aby o rok prišiel na Furču opäť a napravil svoju reputáciu. Furčiansky maratón má naštudovaný dokonale, pozná už aj záľudnosti trate eXm. Nič nebráni v tom, aby dokázal, že je oveľa lepší bežec, ako naznačil jeho prvý štart.

Víťazom súťaže Majster rovného tempa ( 5 km úseky ) sa stal, SZM-ák Jaro Horný ( 3:34 - 13. ). Rozdiel medzi najpomalším a najrýchlejším 5 km, členitosťou veľmi rozdielnymi úsekmi, mal Jaro iba 2 min. 48 sek..
eXm bol jeho piaty tohoročný maratón. Za excelentným výkonom z Linzu (3:19) zaostal, lebo ako tvrdil, oslavoval. Beží vraj jubilejný maratón. Dôvodom boli dve osmičky. 88 maratónov a 7 ultra behov je 95 akcií. Ešte päť a jaro získa honor viceprezidenta SZM. Jaro má pravdu. Každý maratón je jubilejný. A v zberačskom ponímaní nie len jubilejný, ale aj lepší, ako ten pred nim, lebo index zberačskej kvality je o jednu akciu vyšší.

zľava: Peter Hus hodujúci, Janko Mičko a Jaroslav Horný.

Preto tvrdíme, že Janko Mičko ( 4:34 - 37. ), ktorý s úsmevom na Garden post párty presviedčal Jara Horného o tom že je lepší, má pravdu. Je lepší o dve akcie  ( 86 + 11 ). Presne o ne je k stoličke viceprezidenta SZM bližšie ako Jaro.
Vo svojom druhom tohoročnom maratóne zaostal Jači za prvým skoro o 20 minút. Pohľad do jeho medzičasov nám prezrádza prečo. Príčinou je rýchla štvrtá päťka. Zrýchľovanie tempa okolo méty 1/2M býva ošemetné. Málokedy sa prejaví inak, ako spomalením v závere. 
Dobrému viceprezidentovi už leštíme za okrúhlym stolom SZM stoličku. Ešte nie v úrade, ale už úraduje. Vniesol jasno do vzniknutej nejasnosti okolo Roba Tatraia. Odohnal mrak, ktorý by pri jej neriešení, zakrýval slnko na inak veľmi jasnej oblohe eXtrém maratónu 06.

Veľký Podiel na prvenstve titule Jara Horného - Majster rovného tempa má jeho klubový kolega. Verná dvojička na oboch maratónoch na Furči, Peter Korotvička (3:34 - 14.), je druhý Majster rovného tempa. Bežal ako na FM (obr.), tak aj na eXm na sekundu rovnaký čas, ako Jaro. Nevieme, čo sa udialo v prvej polovici druhého kola, ktorú Peter utekal o minútu rýchlejšie. Ale na méte 1/2M už boli opäť pokope. Polovica zo zubatej žltej šípky teda právom patrí chlapíkovi v čiernej čiapke, ktorým je Peter, sprevádzajúci Jara na FM 06.

Druhý zahraničný bežec v cieli 3. eXm bol Český maratónec Petr Hrček ( 3:44 - 15. ). Aby nemal víkend bez absolvovaného maratónu, musel precestovať takmer celú svoju i celú našu republiku a dve noci stráviť v Košickom hoteli. Bežal mierne za svojim štandardom. Nevyvaroval sa spomaleniu v závere, ktoré začalo v druhej polovici tretieho kola a vyvrcholilo v závere posledného, štvrtého kola.
Peter sa cieľavedome približuje k stovke maratónov. Pri jeho pripisovaní si jedného maratónu každý týždeň, sa do Českého 100MC+ zaradí už o pár týždňov. 

Peter Bendík ( 3:47 - 16. ), Rasťo Trocha ( 3:48 - 17. ) a Zdenko Krasnay ( 4:39 - 39. ) sú hrdinovia správy z 1. augusta. Ak Vám ich hrdinské činy už vyšumeli z pamäti, naša nástenka je relatívne večná.

Vo vetách o piatom najrýchlejšom maratóncovi na 3. eXm sme spomenuli, že futbal a maratón sa nám príliš nerýmujú. Keby tomu Radoslav neporozumel, Gabo Nepko ( 3:49 - 18. ) mu môže dať presvedčivú prednášku. Jeho zimný telocvičňový futbalík skončil zlomenou nohou. To prekazilo čerstvému 50-nikovi plánované víťazné ťaženie v tejto kategórii. Gabo je už fit, ale mnohotýždňový výpadok je citeľný. Ešte to nie je ten starý Gabi, ktorý vie po voľnom začiatku ukážkovo stupňovať tempo a posúvať sa v konečnom poradí veľmi vysoko. Jeho tíbia ( holenná kosť ) si už na zlomeninu nepamätá.
eXm bol Gabiho prvý maratón v tomto roku. Foto dokumentuje, že bol po svojej 56 akcii veselý. Ešte veselší bude po pár týždňoch behania, keď na fraktúru zabudnú aj jeho srdce a pľúca.

Prepáčte zníženú kvalitu obrazu, ale dobeh tejto dvojice do cieľa je jedna z mála akčných eXm fotografií, ktoré máme k dispozícii. To, že na nej nevidíte ani náznak revnivosti, nespôsobil šum, ale skutočnosť, že žiadne súperenie sa nekonalo.
Juraj Fotul ( 3:52 - 20. ), vyznavač teórie, že bič má plieskať na konci, bol tejto zásade verný aj vo svojom 114-tom maratóne a 118-tej akcii. Miro eN Kriško ( 3:52 - 21. ) utekal sedem osmín pretekov pred ním. V prvej polovici posledného kola stratu zlikvidoval a na poslednej obrátke bol už o pár sekúnd skôr. Bičom pleskol veľmi ostro, ale nie dostatočne na konci. Jeho útok prišiel príliš skoro.
eN ktorý sa v poslednom prudkom stúpaní po obrátke neponáhľal, lebo nechcel zobudiť svoju krysu, ktorá mu dovtedy driemala na ramene, si mohol dovoliť to, čo sa asi nikomu nepodarilo. Zablúdiť. Po stúpaní, na úseku, kde bola každých 30 cm na zemi nakreslená značka a niekoľko upozornení na odbočku bežal rovno. Ale po pár sekundách na to prišiel. Stratu, ktorá nepredstavovala ani 30 sekúnd zlikvidoval podobne, ako náskok Juraja.
Napriek tomu, že do cieľa zostávalo ešte asi 1500 m, už sa Jurajovi nesnažil ujsť, ale dobehli spolu. eN totiž vyznáva inú teóriu: Poraziť v závere o pár sekúnd borca o 11 rokov staršieho je väčšia prehra, ako s ním o pár sekúnd prehrať.
Jurajovi pár dní pred štartom eXm zomrela matka. Preto bežal s čiernou stužkou pripnutou na drese. Po behu povedal, že celú trať na mamu myslel a pomáhalo mu to.
eN to pozná. Nosí čiernu stužku vo svojej mysli už skoro dvadsať rokov. Muži to priznávajú neradi, ale máloktorá sociálna väzba je tak pevná, ako väzba medzi matkou a synom.
eN svoj nevalný výkon považuje za výhru. Počas trápenia sa v závere 29. ŽH bol už rozhodnutý, že do Košíc nepocestuje. Názor zmenil až po hláške Šaňa Simona: „Extrém pod štyri hodiny nedáš." Je rád, že to riskol a ešte radšej že Šaňo nemal pravdu.

Každý odbehnutý maratón je dôvodom na oslavu. To, čo sme pred chíľou tvrdili v spojitosti s Jarom Horným, nám na Furči potvrdil Peter Pavuk ( 3:56 - 23 ). Dobehol maratón č. 120 a posunul sa na rebríku na 17. priečku. Dostatočný dôvod na pohostenie kolegov bežcov vínkom. Peter prišiel na Furču zabudnúť na Rytro. To sa mu trochu vymklo z rúk a čas uletel nad štyri hodiny. Furču už držal v rukách pevnejšie a pod štyri hodiny sa s prehľadom zmestil. 
Keď jubileum, tak od základov, povedal si Peter. Aj igelitka, musí byť jubilejná. SNV jubileum nemá, tak použil LM. Už iba 600 kúskov a vyrovná sa aj stolici Liptova.
Peter na staré kolená opustil školstvo. eN, ako učiteľ to vidí nasledovne.

Ak muž nedokáže opustiť školstvo, je to znakom jeho potenciálnej neschopnosti.
Ak muž dokáže opustiť školstvo, je to znakom jeho potenciálnych schopností.
Ak sa muž po opustení školstva späť nevráti, je to potvrdenie jeho schopností.
Ak sa muž po opustení školstva vráti späť, je to potvrdením jeho neschopnosti.
eN má vypracovaný aj eNtypologický učiteľský trojuholník, ale o tom niekedy inokedy. Napríklad pri Petrovej 130-ke.

Meno Rastislav Štenda ( 3:58 - 26. ) bolo eN povedomé z Ultra okienka MM, v ktorom figuruje na 9. mieste v historickej Slovenskej tabuľke v behu na 12 hodín. Bežal aj 48 hodinovku v Brne, ale tam ho v mysli eN zatienil víťaz Ivan Ďurkovský. Rasťo sa na maratónoch vyskytuje iba sporadicky, preto je eN rád, že má aspoň jeden jeho obrázok. Story o eXm dokončujeme dva týždne po a už vieme, že Rasťo sa na ňom pripravoval na 24 hodinovku v Kladne, kde sa mu nie veľmi darilo ( 142 km). 

Šaňo Simon ( 4:12 - 31. ) odhadoval pred štartom eXm svoje možnosti reálne. Ide o deviaty maratón v teple po sebe. Šaňo má teplo veľmi rád v saune, nie počas behu. Napriek tomu skúsil, či motyka nestrelí. Začal, ako býva u neho zvykom, svižne. Keď po polovici zistil, že motyka je nenabitá, zvoľnil a pomaly sa prepadal ku dnu štartového poľa. Venoval sa svojmu obľúbenému koníčku, odskakovaniu si z trate do lesa, kríkov atď. 
Dobehol by ešte v horšom čase, aký dosiahol, keby nezachytil informáciu, že je pred ním Amík. Čistokrvný Američan "direct from Pitsburgh". Američana sa nám nepodarí predbehnúť každý deň. Šaňo to využil a predbehol najvzdialenejšieho účastníka 3. eXm.

Škoda že nemáme foto pretekára z Ameriky. Potešili by sme ním Joža Bebjaka zo Žiliny, ktorého chudosť často spomíname. Mitchell Radella ( 4:16 - 32 ) je ešte chudší ako Jožo, rozbehol sa bláznivejšie ako Slavo a spomaľoval výraznejšie, ako 
Josef Tuček ( 4:58 - 41. ), posledný klasifikovaný pretekár v cieli. Konečne pozná eN silu, ktorá ťahá pretekára z Pardubíc až na ďaleký východ Slovenska. Príbuzenské vzťahy sú tou silou. 

zľava: Jozef Čurlej a komentátor Viktor Fotul .

Na koniec sme si nechali jednu z kľúčových postáv eXm, bez ktorej by jeho usporiadanie bolo veľmi otázne. Je ňou Jozef Čurlej ( 4:44 - 40. ). Po ročnej pauze sa Jozef rozhodol pridať jednu akciu na svoje konto. Presvedčil sa, že návraty bývajú boľavé. Podľa medzičasov si najviac vytrpel v treťom kole, ktoré bolo jeho najpomalšie. Vo štvrtom sa otriasol a bežal ho o 13 minút rýchlejšie. Registrujeme mu 59-tu akciu, za ktorú mu patrí na SZM rebríku 50-te miesto.
Úsmevné bolo, keď Jozefa vylosovali v tombole. Všetky ceny v nej, mimo inej pomoci, venovala totiž jeho firma. Jozef neholduje záľube obdarúvať seba samého ako Mrs. Been. Ceny sa zriekol. Možno práve preto vyhral jeho fľašu vína notorický abstinent eN. Potešila ho. Spomienku si nechal a fľašu posunul Petrovi Bucovi, ktorý bežal 1/2M a odviezol ho autom na stanicu. Červené meno Petra nie je omyl. Máme už jeho zoznam maratónov a čo nevidieť sa opäť objaví na rebríku.

Zapísal eN 3. 8. a 11. 8. 2006