zľava:
Jano Ružbarský, Vlado Krčmárik, Miro Kriško, Petr Hrček, Mirek
Krumer,
Šaňo Simon, Jirko Březina, Jožo Bebjak, Ľubo Líška a Jano Dujčák.
horné foto: Samo Spúšť, montáž eN
ostatné foto: Marián Michalík
Na
ŽH pomery sa 5. augusta na Bôriku zišiel dav pretekárov. Rekordný,
dvojciferný počet pozostával zo šiestich maratóncov, dvoch na bežcov
na polovičnej trati a dvoch na 10 kilometrov.
Husársky
foreportérsky kúsok, alebo odfotenie všetkých bežcov v akcii sa nám
podaril vďaka Marianovi Michalíkovi.
Hamburg síce nebežal, ale pri návrate z tréningu zaskočil behom
zaneprázdneného eN a jeho foťákom zachytil desať postavičiek, ktoré
Hamburg rekord utvorili. Marian má u nás Ultra
okienko a od tejto chvíle aj svoju prvú a trvalú výstavu fotografií.
Začneme
z opačného konca výsledkovej listiny, ako býva na nástenke zvykom.
Novým menom v análoch ŽH je Ján Dujčák
( 51:30 - 10. / 2. na 10 km ). Jano je ročník 1991. Prvých 5 km bežal
v kontakte s víťazom maratónu za 23:45. Nezdalo sa, že by mu tempo
robilo nejaké problémy. Asi mal v pláne bežať iba päťku. Potom sa
od vodiča odpojil a na métu 10 km dobehol so zníženým úsilím.
Je dobré, keď sa medzi postaršími pánmi objaví aj mladá bežecká
puška. Hamburgové pravidlo, utekaj ak chceš a koľko chceš, im umožňuje
vybrať si tempo a vzdialenosť najmilšiu ich srdcu.
Ak sa Jano ešte niekedy na Bôriku objaví, určite bude chcieť bežať
za víťazom maratónu viac, ako 5 km. A určite sa mu to podarí, lebo on
bude zajtra lepší, ako dnes. Starí páni, ak sa im bude veľmi dariť,
budú len takí istí, ako dnes.
Vlado
Krčmárik ( 47:39 - 9. / 1. na 10 km ) bežal. Nech Vás nemýli
jeho poloha sediaceho vizionára. Keď sa Marián Michalík ujal role zúrivého
fotoreportéra, Vlado už mal svoj beh za sebou.
Vlado má vo zvyku na Hamburgoch behávať 1/2 maratón. Bežal ho aj na
29. ŽH. Po ňom ho začalo bolieť lýtko. Zabránilo mu štartovať na
eXm v Košiciach a zabránilo mu bežať 1/2M aj dnes. Preto v polohe
sediaceho filozofa, hľadiac do budúcnosti vyzerá, kedy mu boľavé lýtko
začne opäť verne slúžiť.
Nechýbalo veľa a Vlado by sa zapísal do histórie ŽH. Mohol dokázať
to, čo eN márne plánuje od ich počiatku. Odfotografovať našu
najvernejšiu dvojicu fanúšikov.
Presne o 10,00 hod prichádzajú povzbudzovať bežcov na Bôriku vysoký,
chudý pán s jedovitým foxteriérom, ktorého cholerické
skandovanie prispieva ak nie k zvýšeniu rýchlosti bežcov, tak k
rastu ich ostražitosti určite. Nemáme fotografiu havka .
Vybité batérie boli proti nám.
Ale Vlado, napriek tomu, že stále nie je na rebríku, lebo SZM kariéru
plánuje započať až ako viceprezident, doniesol z domu náhradné. Len
vďaka tomu mohol eN urobiť hornú fotografiu rekordnej desiatky bežcov
na 30. ŽH.
Ľubo
Líška ( 1:34:45 - 8. / 2. na 1/2M ) nie je na Bôriku nováčikom.
Na 1/2M trati testoval tuningové úpravy na svojom monoposte, ktorý si
pripravuje do Rajca. A priatelia, vôbec ho nešetril. Keď vo svojom záverečnom
okruhu so zapnutou fosážou predbiehal dvojicu eN - Jožo Bebjak, druhý
menovaný skoro od strachu vyskočil na strom. Hlasné Ľubove dýchanie
ho pomýlilo. Myslel si, že útočí zúrivý rotvajler.
Po ostrom 1/2M Ľubo utekať neprestal, ale s maratóncami ešte odbehol
zopár okruhov. Dobrý automechanik vie ako sa k motoru, od ktorého požadujete
maximálny výkon treba správať.
eN si na Ľubovi všimol ešte jeden účinný, ale málo využívaný tréningový
prvok. Je to beh s odporom. Nemáme na mysli odpor emočný, ale odpor
aerodynamický. Dosiahol ho obrovskou rozlohou trička, v ktorom bežal.
Ak bude v Rajci utekať v tielku, musí si dávať pozor, aby na obrátke
v Čičmanoch
stihol zabrzdiť a nevybehol až na Zliechov.
Polovičnú
maratónsku dávku si naordinoval pred Rajcom aj Žilinský
nástenkársky kolega eN, Jano Ružbarský
( 1:27:25 - 7. / 1. na 1/2M ).
Začal vo veľkom štýle. Už po piatich kolách mal pred eN náskok jedného
okruhu. eN nesledoval jeho čas, ale bežal tempom výrazne pod štyri minúty
na km. Potom tempo zmiernil. V závere nebežal ani na pohľad, ani na
posluch s takým nasadením ako Ľubo. Náskok pred ním už nenarastal
tak strmo, ako v úvode.
Jano sa tiež pripravuje na Rajec. Svojim tričkom si preto modeloval atmosféru. Rajecký maratón je zaradený do Bežeckej ligy Žiliny,
ktorej výsledky JaRu celý rok sumarizuje a uverejňuje na svojej stránke.
Minulý rok na Rajeckom maratóne Jano zadrel motor. Veľa bodov do BLŽ
mu Rajec nepriniesol. RM je samozrejme zaradený do bodovania ligy aj
tento rok. JaRu plánuje určite vyšší bodový zisk, ako pred rokom.
Hamburgistom držíme palce vždy. Nech sa mu podarí.
Jirko
Březina
( 4:08 - 6. ) po 29. ŽH podstúpil 13-denný maratónsky pôst, lebo do
Košíc na 3. eXm necestoval. Nemal však oddych, lebo o jednu akciu si
rozšíril svoju druhú úctyhodnú zbierku. Absolvoval 50 km diaľkový
"pochod". Úvodzovky preto, lebo Jiří má vo zvyku značnú čas
pochodov utekať. Zbierka Jiřího maratónov má 384 exponátov. Jeho
"pochodová je ešte o pár kúskov väčšia.
30. ŽH si újsť nenechal. 22 krát už Jiří vstával v Přerove veľmi
skoro ráno, aby mohol už o ôsmej hodine utekať v Žiline maratón. 22.
maratón v roku 2006 v žiline dobehol a ešte 22 maratónov ho delí od
vyrovnania Českého zberačského rekordu. Drží ho Otto Seitl a znie
406 akcií.
eN často nadáva na svoju lenivú krysu. Všetci mu hovoria, že ju
nevidia. Ani nemôžu, veď je vymyslená. Ale za Jirkom eN jednu vidí. A
tá nie je vymyslená. Je ňou vek. Jiří je ročník 1939 a s krysou
veku bojuje udatne a veľmi úspešne. Jeho čas len pár minút nad štyri
hodiny, 22. tohoročný a 384. maratón celkovo je dostatočným dôkazom.
Jirkov
Přerov leží od Žiliny ďaleko. Ale jeden malý Ostrov, z ktorého
dorazil na Bôrik Mirek Krumer
( 4:00 - 5. ), leží ešte ďalej smerom na západ. Po premiére na ŽH doskách
pred 14-imi dňami pricestoval na prvú reprízu.
Mirek sa maratónu nevenuje niekoľko desaťročí, ako väčšina jeho
rovesníkov. Dá sa povedať, že je medzi zberačmi novic. Ale výkonný.
Za tri sezónu už nastrádal vyše 50 štartov. U nás by už visel na
rebríku. Slovensko nie sú Čechy. Ale pri jeho činorodosti sa rebríka
onedlho dočká aj doma.
Po niekoľkých týždňoch chladnejšie počasie, ktoré bolo 5. 8. v Žiline,
využil Mirek v závere maratónu k útoku na hranicu štyroch hodín.
Bravúrnym posledným kolom to skoro dokázal. V cieli mu chýbalo k času
pod 4 hodiny iba 7 sekúnd. Keby sa na hodiny pozrel o pol kola skôr, tak
...
Stať
venovanú Jožovi Bebjakovi ( 3:45 - 4. ) začneme pohľadom
na jeho ruku po behu. Znalci chápu, ostatným
vysvetlíme. Bledé konce prstov sú znakom veľkého energetického
deficitu v organizme. Prejavuje sa stŕpnutím a odkrvením prstov na rukách,
poklesom krvného tlaku a z neho prameniaceho zaľahnutia v ušiach.
Jožo vraj večer pred behom nebol hladný. Na večeru si dal jedno pivo.
Raňajkoval jednu kávu a maratón. Mohol podať dobrý výkon? Nie! Chýbajúce
raňajky by mu jeho organizmus ešte odpustil. Ale keď nedostane večeru,
alebo radšej dve, to neodpúšťa. Deficit glykogénu najprv nahrádza
presmerovaním metabolizmus na tuky a bielkoviny, na čo potrebuje viac
kyslíka, čiže je potrebné znížiť tempo behu. Spaľovanie bielkovín
veľmi zaťažuje organizmus a kradne telu svalovú hmotu.
Po takom drastickom vyčerpaní energetických zásob, ako predviedol Jožo
a následnom dostatočnom prísune energie vzniká v organizme takzvaný
superkompenzačný efekt. Zľaknutý organizmus si vytvorí vyššie zásoby
glykogénu, aké vytvára obvykle. Ak už Jožo nebude ašpirovať na členstvo
v klube anorektikov, v Rajci by mal utekať oveľa lepšie, ako počas
jeho hladového behu na Bôriku.
Neviame,
či preziden Šaňo Simon ( 3:37 - 3. ) bol
so svojim výkonom spokojný. Bežal o 35 minút bystrejšie, ako pred týždňom
na Furči. To by k spokojnosti stačiť mohlo. Na inom maratóne možno,
ale doma asi nie. Počasie bolo Šaňovi naklonené. Čo nevyšlo dnes,
podarí sa zajtra. O dva týždne si na Bôriku naordinoval reparát.
V stati o Jirkovi sme spomenuli jeho vek k nemu až obdivuhodnú vitálnosť.
Vo vetách o Šaňovi vek spomíname len výnimočne. Ale uvedomme si
priatelia, že v čase Víťazného Februára bol už Šaňo na svete. Obýval
zemeguľu spolu s Eduardom Benešom, Sergejom Eizenštejnom,
Mahátma Ghándim,
Franzom Lehárom... Šiesty krížik, ktorý mu stružliká život je blízko
pred dokončením. Na budúci rok ho neúprosne Šaňovi položí na chrbát.
Štvrť stovky maratónov v roku 2006 a 368 celkom už zaknihoval
prezident SZM. Veľmi ťažké klady ukladá na seba. Poznáte niekoho,
kto by ich v budúcnosti vládal posunúť ďalej? My zatiaľ nie.
Veľké
nedostatky v technike behu, spôsobené skrátením svalstva prednej
strany stehna vidí Miro eN Kriško ( 3:29 -
2. ) na obrázku. Nepekné vytočenie stehna von má za následok odkláňanie predkolenia zo smeru behu
a následné bolesti v trieslach. Odstrániť sa to dá strečingom.
Ale...
Zanedbanie kĺbovo svalovej pohyblivosti je príčinou zranení a škaredého
behu. Zanedbanie srdcovo - cievnej kondície spôsobuje také trápne vystúpenia,
aké predviedol eN predminulý týždeň na 29. ŽH. Ale má aj jednu výhodu. Každý tréning
spôsobí citeľný rast výkonnosti. Za 13 dní od svojho groteskného
vystúpenia sa eN na javisko ŽH postavil opäť. Za ten čas absolvoval
šesť tréningových jednotiek a jeden maratón. Stačilo to na zlepšenie
o 26 minút a hlavne na beh bez ťažkostí od štartu až do cieľa.
Keby aj na ďalšie zlepšenie o 26 minút stačilo 6 tréningov a jeden
maratón, to by bolo.
To
by eN dokázal poraziť aj víťaza 30. ŽH, Petra
Hrčeka ( 3:25 - 1. ). Ale aj keby ho poraziť vládal, na Bôriku
by to neurobil. Petr štartoval v Žiline po piaty krát a piaty krát
maratón vyhral. Vyrovnal tým víťaznú bilanciu Igora
Heleša.
Ani pri budúcom štarte nebude eN túžiť po výhre nad českým bežcom
z Brandýsa nad Labem. Nechce totiž vyvrátiť teóriu o Osvietení Petra
na Bôriku, ktorej je autorom. Ale to, že ho porazí mu sľúbil.
Všimnite si na hornom obrázku Petra. Drží v ruke maratónky NIKE, nad
ktorými vyriekol trest smrti. Po fotografovaní ich chcel zahodiť.
Skrblík eN mu to nedovolil. Adoptoval nechcené maratónky. Zodratý dezén
na pätách opraví a na nejakom maratóne ešte Péťu porazia. Tak
znie plán obdivovateľa starých vecí.
eN si oranžové sirôtky doma prezrel. Vzhľadom na ich veľmi nízku hmotnosť majú
neuveriteľne pevný zvršok. Nenašiel ani náznak budúcej diery.
To jeho
SAUCONY mu budúce diery naznačili po pár kilometroch. Ale je zas od
nich pekné, že neklamali. Po ďalších pár kilometroch sa naznačované
stalo skutočnosťou. Diery sú presne tam, kde bolo naznačené.
Zapísal
eN 5. 8. - 6. 8. 2006
|