23. RAJECKÝ MARATÓN

Rajec, 12. 8.

168 bežcov odštartovalo. 11 dievčat a 157 mužov. V cieli z nich bolo klasifikovaných 147. Napriek veľmi prívetivému počasiu vzdalo 10 mužov.

Priemerný vek štartujúcich bol 43,8 rokov. Vrátil sa po neustálom raste na úroveň roku 2000. Podiel na tom majú sporadicky, ale predsa sa objavujúci mladší maratónci. 

Benjamínkom bol 15 ročný gymnazista z Komárna, Kiss Bence ( 4:30 - 141. / 43. M18 ). Bence ak nás čítaš, pošli nám svoju fotku. Dáme ju na nástenku. Nech sa svet zoznámi s najmladším slovenským maratóncom, o ktorom máme vedomosť.

Okrem Benceho štartovali ešte dvaja 20-roční a dvaja 24-roční bežci. Dvadsiatnikov bežalo 12 + 1 teeneger, tridsiatnikov 43, štyridsiatnikov 60, päťdesiatnikov 43, šesťdesiatnikov 8 a jeden sedemdesiatnik. 

Obrázok gymnazistu Benceho zatiaľ nemáme. Máme ale obrázok pána Františka Zikeša ( 5:06 - 146. / 1. M70 ), 78 ročného bežca z Frídku. Po roku sa do Rajca vrátil. Bol opäť najstarším bežcom v štartovom poli 23. RM. eN si všimol, že František vylepšil výstroj. Plátené trenírky, v ktorých beží na minuloročnom DIPLOME, vystriedal výstroj najvyššej kvality. Adidas je pre majstrov, akým pán František nepochybne je. 

V súvislosti s Františkom opäť pochválime Rajec. Nerobí im problém vypísať kategóriu M70 a aj ju vyhodnotiť, napriek tomu, že je do nej prihlásený jediný bežec. 70 ročných maratóncov nie je veľa, lebo nie je jednoduché, v tak vysokom veku, absolvovať maratón. Každý, kto to dokáže, si zaslúži ocenenie. Rajčania to vedia a podľa toho aj konajú.

Najstaršieho bežca spovedal na pódiu, počas vyhlasovania výsledkov, komentátor 23. RM Jozef Polešenský. Ďalšia dobrá voľba Rajčanov. Prvý krát v roku, v ktorom eN beháva za virtuálny klub 42195.sk, nezostal hlásateľ novou klubovou príslušnosťou zaskočený. Každému chýba v názve mesto. Ale eN rozhodol, že pridanie mesta Nástenkovo by predlžovalo názov a my písmenká šetríme na iné. Napríklad na túto story.
Hlásateľ v Rajci vedel, že sa jedná o nástenku SZM. Niet sa čo diviť. Je editorom "chodeckej nástenky" www.chodci.sk. 

Preto ho neprekvapila ani tretia žena v cieli. Davu prizerajúcich sa priaznivcov športu a jarmokov určite nezabudol pripomenúť, že Henrieta Rusnáková ( 3:27 - 3. ) je obdoba nášho zraneného, preto v Rajci iba prizerajúceho sa, Petra Tichého. Medzi maratóncov odskakuje podobne ako on, z tábora športovej chôdze. V druhom tohoročnom maratóne, v ktorom Henrietu sledujeme, obsadila podobne, ako v Poľskom Rytre, tretie miesto. Jej Rajecký výkon je však o 18 minút lepší! V Rytre jej chýbalo na druhú priečku 20 minút, v Rajci to znížila na 9. Možno ešte mohla zo svojho času nejakú minútku ubrať. Ale 9 minútová strata za lepším umiestnením nedokáže vyburcovať k siahnutiu hlbšie do rezerv. A ešte menej to dokáže 13 minútový náskok pred ďalšou pretekárkou.  

O prvé miesto medzi ženami sa odohrával strhujúci súboj. Košičanka Erika Billa ( 3:19 - 2. ) si v úvodných kilometroch kontrolovala čelo ženského pelotónu. Pred obrátkou zaostala a obracala ako druhá, so 45 sekundovou stratou. Nebývalý rozruch spôsobila asi 50 metrov pred cieľom, kedy sa dotiahla na spokojne si cupkajúcu, dovtedy vedúcu
Anku Balošákovú ( 3:19 - 1. ). Tej na 40 km hlásili, že má pred Erikou náskok 5 minút. Táto chybná informácia mohla spôsobiť, že Anka by sa o svoj 10 triumf v Rajci musela pokúsiť až o rok.
Orientáciu jej sťažovali bežci, ktorí dobiehali spolu s ňou. V rozhovore s eN pripustila, že keby Erika, o ktorej blízkosti netušila, zaútočila o pár metrov neskôr, asi by nestihla zareagovať.
Anka svojim 120 maratónom opäť prevzala vedenie v rodine. Vlado má rovnaký počet, ale v tomto roku bežal o jeden menej. Aby sa nám na rebríku nepohádali, dali sme medzi nich Fera Gallika.
Prvé víťazstvo v Rajci zaznamenala Anka v roku 1985. Zatiaľ posledné, desiate, o ktoré musela bojovať až do posledného centimetra, v roku 2006. Vypočítajte si, koľko to je rokov. A potom vraj nestarnú muži.

Paľo Obraz, ktorý pre bolesti v stehennom svale nebežal, iba kaučoval Eriku, správne vsádzal na jej 800-vkársku minulosť. Nechýbalo veľa a stávka by vyšla. Spolu s jej najlepším časom v 2006 by oslavovali aj víťazstvo. Podľa slov Paľa dobehla Erika s Ankou na pásku plece pri pleci, nie s 3 sekundovým rozdielom, ako uvádzajú výsledky.

Aj keď nie telo na telo, ako o prvé miesto, ale rovnako srdnatý boj sa odohral aj o štvrté dievčenské miesto. Prezidentka SZM, Evka Seidlová ( 3:41 - 4. ) si štvrté zaistila o dve minúty rýchlejším behom do Čičmian. Po obrátke pridala ďalšiu minútu. Evka si aj vo svojom siedmom tohoročnom, 126-tom celkovo a vo svojej 169 akcii udržala obdivuhodne vysokú výkonnosť. Rovnako si drží prezidentský úrad, ale pomyselnú prezidentskú SZM štandardu si v Tlmačoch neudržala. Tá bude po RM viať nad prezidentským palácom v Žiline. Ako dlho, na to nám odpovie onedlho Považský maratón. Tam je naplánovaný ďalší súboj prezidentov SZM o jedinú štandardu.

Prenasledovateľkou prezidentky nielen na rebríku SZM, ale hlavne na trati 23. RM bola Zlatka Semanová ( 3:43 - 5. ). Dokázala sa, po nie celkom presvedčivých výkonoch v troch ( 4 ) tohoročných maratónoch, pripraviť výborne. Ubrala z najlepšieho výkonu 15 minút.
( 4 ) znamená, že Zlatka ešte nemá započítaný len nedávno odhalený štart na maratóne v Miškolci. Ak ho započítame, bude jej kôpka 133. akcií menšia od  kôpky prezidentky Evky iba o 6 akcií. 

V pánskom oddelení sa až tak srdnato, ako v oddelení dámskom, o prvé miesto nebojovalo. Ale desať sekundový rozdiel medzi prvým a druhým miestom napovedá, že sa o veniec 23. RM bojovalo až do posledných metrov.

Nie, že by nás víťazstvo a druhé miesto netešilo, ale začneme miestom tretím. Pretekár na treťom mieste nás potešil najviac. A dá sa povedať, že aj najviac prekvapil. 

Nevedeli sme, že Róber Roľko ( 2:33 - 3. / 2. M18 ) je prihlásený na RM. Štartová listina bola "Top Secret". A eN to nevedel, ani keď sa bežiac na obrátku stretal so štvorčlennou skupinou, ktorá prenasledovala osamoteného vedúceho pretekára. Róbert utekal v nej, ale eN ho až do vyhlasovania poznal len podľa mena. Bol presvedčený, že kvarteto je bez slovenského zastúpenia. Robo výborne zaskočil za zraneného víťaza RM 04 Petra Tichého a chorého Vladislava Lipovského, ktorých mená sme spájali so Slovenskou nádejou na dobré umiestnenie. 
V cieli sme sa od Žilinských bežcov dozvedeli, že Róbert bežal svoj tretí maratón, ktorý je zároveň jeho najrýchlejší. Vzhľadom na jeho rýchlosť v ňom drieme potenciál na časy pod 2:30 a Rajec určite nebol jeho posledným maratónskym slovom. 
S radosťou sme vešali jeho kvalitný výkon na štvrté miesto v AA SR. Nepočítali sme s ním, o to viac nás teší.

Bežcom, ktorý po obrátke viedol s náskokom pred spomínaným kvartetom, bol Vlastimil Bukovjan ( 2:30 - 2. / 1. M40 ). Obracal spolu s Jaroslawom Kostrzewskim ( 2:46 - 8. / 3. M18 ) pol minúty pred párom Rolko - Chawawko a 47 sekúnd pred Jánosom Bogárom.
Vlastimil veľmi dobre pozná podmienku na víťazstvo v Rajci, ktorou je výrazne bystrejší beh dole, ako hore. Na jeho zrýchlení po obrátke, ale podľa nás hlavne na nezmyselnej snahe kŕčovito sa ho držať cestou k nej, špatne zadrel motor Jaroslaw, minuloročný víťaz RM. Počas návratu do Rajca stratil na neho tragických 16 minút. Jeho 3. M18 mu boľačku nezahojilo, lebo v Rajci kategóriu do 40 rokov nepoznajú. Chránia staršieho pred mladším, nie naopak.
Vlastimil bežal dole o tri minúty rýchlejšie, ako hore. Nestačilo.

Tomasz Chawawko ( 2:30 - 2. / 1. M40 ) kĺzal dole ešte o minútu rýchlejšie. Vďaka tomu dokázal nie len zlikvidovať stratu, ktorú nazbieral cestou do Čičmian, ale aj si vybudovať 10 sekundový náskok na Rajeckom rínku.
Minulú sezónu nemal víťaz 23. RM príliš vydarenú. Zlepšenie nenaznačoval ani zbabraný Kysucký maratón. Ale druhé miesto v Rytre, napriek tomu, že členitosť trate znehodnotila výsledný čas o pár minút, ale hlavne odstup len necelé dve minúty za víťazným Bogdanom Dziubom už návrat bývalej formy naznačoval. 
Tomasz nie je v Rajci nováčik. Na prelome ticícročí súkal časy pod 2:30 na počkanie. Neprekazili mu to ani horúčavy nad 30° C. Naša nástenka si pamätá, že v roku 2001 tu bol druhý, o rok na to vyhral a v roku 2003 obsadil opäť 2. miesto. 

Vlastimil Bukovian kraľoval neohrozene v M40. Senické patálie, kde musel zaplatiť pokutu 5 000 Sk za prekročenie rýchlosti vzhľadom na vek už v Rajci nezažil. K druhému miestu v absolútnom poradí si priložil víťazstvo medzi 40-nikmi. 

Druhé miesto si veľmi kvalitným výkonom zaistil  János Bogár ( 2:34 - 4. / 2. M40 ) z Maďarska. 
V súťaži o rovné tempo obsadil 5 miesto s rozdielom 14 sekúnd medzi prvou a druhou polovicou trate. Naše šťastie. Keby sa rozbehol dole rýchlejšie, tak by ohrozoval nášho tretieho Roba. János mal na neho v cieli stratu minútu a osem sekúnd.  
eN splnil sľub, ktorý dal v eXm story a zistil, koľko maratónov už odbehol tento sympatický bežec. Presne to János povedať nevedel, ale je to číslo okolo 200. Plus, mínus mikrobus. 
Andy Maczó, ktorý napriek tomu, že bol prihlásený, tento rok do Rajca nemohol pricestovať, môže spávať kľudne. Má na Jánosa náskok bezmála dvoch stoviek akcií.

Maličké tváričky na fotografii najlepších 10-tich bežcov 23. RM, uverejnenú v správe 13. 8., by mohli uviesť čitateľov do omylu. Aj na väčšej tvári Poliaka Slawomira Sztejstera ( 3:35 - 5. / 3. M40 ) sú náznaky podobnosti so Slavom Lindvaiom. Podobnosť vo vzhľade nepatrná, ale vo výkonnosti značná. Slavomir bol piaty borec, ktorý sa dostal pod hranicu 2:40. Rozložil si sily lepšie, ako pred ním dobehnuvší János. Stratu 1:29 na obrátke znížil na 35 sekúnd v cieli. Za ním bola päť minútová diera.

Prvým bežcom za Slawomirom, žiaľ už v čase nad 2:40 bol Róbert Tatrai ( 2:40 - 6. / 4. M40 ).
Napriek tomu, že Story Rajec 06 sa striktne drží pravidla prví traja a dosť, Roba musíme spomenúť, aj keď bol štvrtý. Nie preto, že od veľmi úzkoprofilových časov pod 2:40 zaostal iba 23 sekúnd, ani preto, že výkon z Rajca je jeho najlepší zo šiestich tohoročných štartov.
Dôvodom je osveta. Priatelia, neverte vykladačom písma. Čítajte a vykladajte si nástenkové písmo sami. Vyhnete sa tak nedorozumeniu, aké vzniklo medzi Robom a eN v súvislosti s eXm.
eN mal obrovské šťastie, že sa sunul na obrátku po ľavej strane cesty. Robo, rútiaci sa už dole, bežal po opačnej strane. Keby bežali po zhodnom okraji cesty, eN by ešte teraz ležal v priekope. Prekotili by ho tam nervózne šermujúce Robove pästičky. Hundral, ako chorá vrana. eN v momente vedel príčinu. Počul, nečítal.
Ale v cieli stačilo 15 sekúnd na to, aby eN Robovi vysvetlil, že podozrenie o jeho skrátení si trate na eXm  on  nevymyslel, ale naopak ho vyvrátil. Takto budeme postupovať aj do budúcnosti. Taktne zistíme a potom s radosťou vyvrátime, alebo so smútkom potvrdíme podozrenie z nešportového správania.
eN môže o rok bežať bez obáv po ktorejkoľvek strane cesty. Dôkazom je to, že multilinguálny Robo bol tlmočníkom pri zisťovaní počtu maratónov Jánosa Bogára. eN po Maďarsky nemírtem.

Maratónsky beh, prvé miesto, kategória M50, vysoké čelo, Poľská orlica na hrudi. Kto je to? Ľahká hádanka: Jaszek Tadeusz ( 2:53 - 14. / 1. M50 ). Pohľad do medzičasov hovorí, že sa Tadeusz hore veľmi ponáhľal. Dole bol o 1:23 pomalší. V Rajci býva pomalšia druhá časť znakom nepohody. Jej veľkosť určuje časový rozdiel. Minúta a pol nie je nijak dramatický rozdiel, preto si svoje prvé miesto na obrátke a náskok 2:25 pred druhým uhájil aj v cieli. Zníženie náskoku na 1:38 pred druhým v M50,

Petrom Polákom ( 2:55 - 14. / 2. M50 ) ho už neohrozilo. Možno sa natíska otázka, že Peter mohol hore utekať rýchlejšie. Nedobrá rada. Peter vie, že každá mínusová sekunda pod optimálne tempo hore, znamená dve plusové k výslednému času. Napriek tomu, že sa Petrovi nepodarilo Tadeusza poraziť bežal vynikajúco.
Keď zabehol tohoročný Kysucký maratón za 2:58:08, tvrdil, že je to jeho maximum. O tri minúty sa sekol. Rajec bol za 2:55:17.

V M50 obsadil v strede sediaci Peter Polák druhé miesto. Druhé miesto mu patrí aj v nástenkovej súťaži o úsmev mesiaca.

Ale stálo ho to veľa síl. Peter beháva Rajec s akustickým posilovačom dýchania. Jeho "volume na max" si všimla aj tichučko cupitajúca prezidentka Evka a nechápala. eN chápe. Peter pri svojich 227. akciách vie, že treba bojovať až po cieľovú čiaru. Súper môže tempo zlomiť aj kilometer pred cieľom. Preto bojoval. Súpera nezlomilo, ale zlomilo jeho. Nebol na vyhlasovaní. nemáme jeho pódiové foto. Našťastie tesne pred odchodom na svoju planétu ho eN našiel už vysmiateho, tak máme foto bufetové.

Svoje umenie zrýchľovať v druhej polovici tento krát do repertoáru použitých stradegicko-taktických prostriedkov Anton Šuška ( 3:07 - 34. / 3. M50 ) nezaradil. Ale aj z rýchleho začiatku a o dve minúty pomalšej druhej polovice dokázal zabehnúť svoj najlepší čas v tomto roku. Využil neprítomnosť Paľa Obraza, ktorý by asi poradie päťdesiatnikov posunul o jedno miesto dole a vybojoval si tretie miesto.

Predpokladáme, že k máličko prekopnutému tempu v prvej polovici vyprovokoval Antona štvrtý v M50

Jozef Zeleník ( 3:09 - 36. / 4. M50 ). Anton musel byť z neho veľmi prekvapený. Ešte nedávno Jozef dobiehal za Antonom dvadsať a viac minút a v Rajci sa už motal okolo neho. Čo sa zmenilo?
My vieme, zmenila sa všemocná, neuchopiteľná a asi pre väčšinu z nás nepochopiteľná ľudská psychika. Jozef s nájdením nového zamestnania našiel aj stratenú rovnováhu a radosť z behania, o ktoré prišiel po prepustení zo starého zamestnania. Znovu ho baví žiť, znovu ho baví pretekať, znovu pozerá na najvyššie stupne víťazov. V Rajci sa to o kúsok nepodarilo. Ale Jozef už vidí ponad nové obzory na nové ciele, medzi ktorými vidí aj ... Nové Mesto nad Váhom.

Náš tieňový redaktor, Jožo Mecele, si vo svojej úvahe v KNIHE výborný výkon Joža Zeleníka všimol. Trestuhodne však prehliadol prvého viceprezidenta SZM. Peter Bačík ( 3:10 - 39. / 5. M50 ) tradične  volí úvode voľnejšie tempo, ktoré s blížiacim sa záverom stupňuje. Na obrátke bol 59. V druhej polovici, ktorú bežal o 1:44 rýchlejšie, sa posunul o 20 priečok hore. Tiež musel byť prekvapený, že z 3 minútovej straty na Joža Zeleníka na obrátke, ubral napriek zrýchleniu ani polovicu. Peter si zlepšil svoj najlepší tohoročný čas o 12 minút. Ak by sme chceli nájsť jeho lepší výkon a odhliadli by sme od minuloročného divného Bodrogkerestúra, museli by sme sa vrátiť a to znie až neuveriteľne, o šesť rokov späť, na Ostravský maratón 2000! 271. akcia v Petrovom zozname je obzvlášť vydarená.

Odvykol si posledné roky Janči Hazucha ( 3:21 - 53. / 1. M60 ) počas maratónov na Slovensku súperiť s rovesníkmi. Súperov si hľadal v nižších vekových kategóriách, lebo nebolo u nás 60-nika, ktorý by s ním vládal držať krok, čo len pár kilometrov.
V Rajci si na súboj o prvé miesto vo vekovej kategórii musel narýchlo spomínať. Ale pamäť mu slúži rovnako dobre, ako nohy. Víťazstvo si dokázal vybojovať. Ale iba pár sekundový náskok pred druhým borcom dokazuje, že oň musel bojovať úplne do konca.

Pavol Rajec ( 3:21 - 56. / 2. M60 ), nováčik v M60 bol na obrátke pár sekúnd pred Jánom. Ako keby chcel dokázať, že byť o jednu sekundu na obrátke skôr, znamená po obrátke stratiť za ňu dve. Ako Pavol, tak aj Janči bežali dole pomalšie. Pavol o 2:44, ale Ján iba o 2:04. A práve to rozhodlo o konečnom poradí. Pavol bežal svoj prvý tohoročný maratón. V porovnaní s minulým rokom, kedy bežal iba v Rajci, je o 13 minút rýchlejší. Uvidíme, či má v tomto roku naplánovaný ešte nejaký štart. Ak áno, Zvolen bude musieť o titul Hlavné mesto šesťdesiatnikov tuho bojovať.
Ohľadne Vaška Krejsu ( 3:55 - 107. / 31. M50 ), ktorý neskoro a preto neúspešne žiadal Rajčanov o sociálne dávky v podobe odpustenia štartového poplatku, vznikla diskusia, komu a či vôbec odpúšťať. Pavol by sa mal domáhať nie odpustenia, ale vyplácania štartovného. Veď už 60 rokov robí Rajcu svojim priezviskom reklamu.

V sekcii 50-nikov sme hrešili tieňového redaktora, že prehliadol výborný výkon Peťa Bačíka. Nech je mu odpustené, lebo ďalší a podľa nás relatívne najlepší výkon si už všimol.

Tóno Gombár ( 3:34 - 83. / 3. M60 ) bežal famózne. Žeby to mal na svedomí nový dres a trenky TIGA. Nanovo odetého Tóna s bielou čelenkou si eN pomýlil s Vaškom Krejsom. Ako keby tušil, že obaja pobežia rovnomerne, ako podľa cestovného poriadku. V súťaži rovnosti tempa bol Tóno s rozdielom 12 sekúnd tretí a Václav s rozdielom iba 6 sekúnd dokonca druhý.
Bonzovať sa nesmie, ale hlásiť sa to musí. Tóno sa s novým úborom iba zžíva. Tričko si obliekol naruby. Reklamu svojho mecenáša, firmy TIGA, napísanú na chrbte veľkým písmom si dokázali prečítať iba planšetisti. To mu ale nezabránilo získať veľmi cenný skalp, aj keď je pravda, že

Ervín Podžorný ( 3:45 - 99. / 4. M60 ) mu to svojim spomalením v druhej polovici až o 14 a pol minúty veľmi uľahčil. Ervínove ťažkosti so žalúdkom zabránili jeho nohám dokázať starú pravdu, že: ERVÍNEK JE BOREC. Počas vyhlasovania výsledkov už mal borec z Českého Těšína brucho v pohode a zahral nám: Komu sa neľúbi, ten nech si zatrúbi.