|
|
|
|
18. august 2006
V správe z 11. augusta sme dumali nad dôvodom, prečo Václav Krejsa, český maratónec z Prahy poslal žiadosť o odpustenie štartového poplatku za 23. Rajecký maratón nám. Neprišli sme na to. Václav sa asi mylne domnieval, že luskneme prstami a Rajec vykoná, čo požadujeme. Keby tak mal pravdu. Pred štartom by sme mali štartovú listinu. Prosili sme, prsty sme si išli ulúskať, nestalo sa. Václav skúšal to, čo skúša aj na iných maratónoch a čo sa mu občas podarí. Ale do Rajeckého rybníka nahodil návnadu veľmi neskoro. Nevedeli o ňom a asi zacvakal 450,- Sk, lebo nebol prihlásený. Rečičky o tom, ako príde za posledné peniaze, ako mu jeho malý plat neumožňuje také veľké výdaje, ako bude bežať bez čísla... sa ukázali len ako strašenie. Václav zaplatil, Václav bežal s číslom, Václavov 24. tohoročný maratón je riadne uvedený v oficiálnych výsledkoch. Václav konal tak, ako sa konať má. Chápeme jeho snahu o zmiernenie finančných požiadaviek, nechápeme však jeho hnev, keď neuspel. Rozhodnutie o tom či dáme, alebo nedáme niekomu 10 korún je len na nás. Pýtajúci má právo byť vďačný, ak mu ich dáme. Ale nemá právo byť nahnevaný, ak ich nedostane. Václav
má výnimočný metabolizmus. Jeho telo vie okrem glykogénu, tuku a
bielkovín pracovať aj na hnev. O čo viac je nasr-ný, o to lepší výkon
podáva. Rajec utekal za 3:55:36, čo je len o dve minúty horšie, ako
jeho toho roku naj výkon z májového PIM.
Ale nie každý sa vie na vybočenie z konformity pozerať poetickým okom. Mnohí Vašíka považujú za čudáka a lajdáka. Nechápu jeho nepotrebu riadneho bytu. „Měsíční nájem, to jsou dva, tři hezké výjezdy na nějaký běh," hovorí Vašek a uspokojí sa s malou maringotkou. Nechápu jeho posadnutosť zúčastňovať sa behov. Raz na to doplatil. Keď sa blížila na Prahu veľká voda, miesto, kde mal svoju maringotku, bolo v ohrozenom pásme. Dal prednosť pretekom. Keď sa z nich vrátil, maringotku už nenašiel. Voda mu ju preparkovala o pár kilometrov bližšie k moru. Nám trochu Václav pripomína postavičku z Monthy Python filmu Life of Brian. Bývalý malomocný nevedel prísť na meno Kristovi, ktorý ho vyliečil. Zdravím kypiacemu mladíkovi už žobranie nevynášalo tak, ako keď bol chorý. Kto vie, ako by Vašek odpovedal, keby podobné prosby, ktoré vysiela on, našli jeho, ako adresáta. Kto vie, aké číslo by povedal, keby sa ho niekto opýtal, koľkým ľuďom už pomohol on. Kto vie, ako by odpovedal na otázku, koľko krát pomohol finančne, alebo organizačne nejakému mládežníckemu bežeckému podujatiu. Kto vie ... My Vašíka rešpektujeme ako výkonného českého superzberača. Patrí do tej skupiny šťastných ( Alebo nešťastných? ) ľuďí, ktorým cez ego prechádza nielen os zeme, ale leží tam aj stred celého vesmíru. Trošku u neho postrádame vlastnosti, ktorými je obdarený iný veľmi výkonný český zberač, rytier štíhlej postavy, Jirko Březina. Václava Krejsu už raz SZM ocenilo DIPLOMOM za Český rekord v počte maratónov za kalendárny rok. Od vtedy rekord posunul na 42 maratónov, ale v odovzdaní druhého diplomu nás trochu brzdí Vaškova predstava, že je to naša povinnosť. Kto vie, či už niekto napísal Vaškovi básničku. My tak urobíme, lebo nemusíme. A on za to o rok príde do Rajca aj bez sociálneho štipendia. | |
|
|
Archa zberačov Zlomil Václav tužku tenkú Rajec bez sociálnej dávky Krv vyteká na nástenku V pudilári pohľadávky Kríž urobil zlostným gestom Nad rodinným striebrom našim Nasrdený bežal presto Pod štyri sa zmestil Vašík Koľko krát už takto lámal To snáď nevie ani Venca Koľko krát že končí klamal Koľko krát do vetra remcal Tužku inú na čiarky má Tú stráži jak v hlave oko Čiarkuje ňou leto - zima Rekordér je už pár rokov Zberačský trón - pasie po ňom Václav Zlostný Český Kráľ Pokora cnosť hýbe koňom Zlosťou ho neosedlá Nápis zo zberačskej archy Kráľov robia nie len čiarky |
Keby mu
pri prezentácii oznámili, že musí platiť 1000,- Sk, nasrdil by sa
tak, že by snáď utekal aj pod tri hodiny.
Václav
je samorast. A samorast musíte brať tak, ako narástol. Keby žil pán Hrabal,
vedel by o ňom napísať krásnu poviedku, podľa ktorej by pán Menzel
natočil veľmi pekný film. 
