1. Euregio Egrensis Marathon (EEM)
Cheb - Martkredwitz, 10. 9. 2006

10. septembra 2006 bolo v Chebe na námestí ráno ako maľované. Slnko postupne vychádzalo spoza historických striech, na  rozprávkových domoch, ktoré sa hrdo hlásia ku svojim Nemeckým koreňom.

Ale skupinku bežcov na námestí zaujímalo iné, ako architektúra Chebu. Pátrali, kde je prezentácia maratónu. To našli ihneď. Ale nenašli nemecký personál, ktorý ju mal robiť. 

„Kde jen je příslovečná Německá preciznost?" pýtal sa sám seba chlapík, ktorý skupinku bežcov vpustil do budovy MÚ prezliecť sa, keď  začal prezentáciu bez organizátora. To bola posledná nevydarenosť.

Najprv prifrčala skupina motorkárov na parádnych strojoch. Za nimi autobus, ktorý doviezol štartovné čísla a vrecia na osobné veci. Hostitelia z Chebu ešte stihli pozvať pretekárov na neplatenú exkurziu do verejných WC na námestí a presne s úderom 10-tej hodiny na vežových hodinách skupinka 35 bežcov odštartovala. Je veľkou opovážlivosťou, organizovať maratón "only one day after" po tak silnom hráčovi, akým je Kladno. 

Pretekári zakrúžili dva krát okruh po Chebe a vydali sa smerom do Nemecka. Trať maratónu vznikla z 30 km behu, ktorý sa medzi Chebom a Marktredwitzom beháva viac rokov. Potrebné kilometre organizátori nazbierali odbočkami z hlavnej cesty a motaním sa po dedinkách, ktoré sa pri 30 km prebiehali priamo. 

To vyžadovalo dokonalé značenie a množstvo personálu na usmernenie pretekárov. No problem. Vynikajúco zorganizovaní motorkári zamedzili blúdeniu medzi obcami. Poletovali v smere a protismere behu a stíhali zahatať aj na pohľad bezvýznamné odbočky z trate. Motorkári dokonca zapisovali aj štartové čísla, čoby kontroly.

V obciach stáli na križovatkách ľudia, polícia hasiči. O bezpečnosť pretekárov bolo postarané na 100%. Na zemi nebola nakreslená ani jedna šípka. Nahradili ich žlté, z diaľky dobre viditeľné tabuľky. Máloktorý maratón má takú kľukatú trať ako EEM, ale na máloktorom je tak precízne vyriešené usmerňovanie pretekárov.

Trať je veľmi členitá. Nejedná sa o dlhé stúpania, ale o hafo krátkych a prudkých. Tie spolu s často sa meniacim povrchom a množstvom prudkých zákrut robia trať nie príliš rýchlu, ale na pohľad veľmi peknú. 

Občerstvovačky boli po 25-ku každých 5 km. Vodu, alebo Isostar obsluha stíhala podávať, lebo štartové pole sa ihneď po štarte roztiahlo. 

Po 25 km si eN spmenul na Rytro, alebo na Rychnov, kde je možné napájať sa častejšie, ako po 5 km. Slnko hrialo, schovať sa nebolo kde. A div sa svete, od 25-ky boli občerstvovačky hustejšie. Len pochvala a nič viac ako pochvala. Vytknúť niet čo. 

Ako lastovičky sa najrýchlejšia dáma a najrýchlejší páni naukladali pri vyhlasovaní víťazov. 

Jediná dáma v cieli je Martina Hussenether ( 4:21 - 1. ). Vieme, že stojí tretia zľava. Ale identifikovať pánov nevieme. Sú tam traja prví, ktorí vraj bežali mŕtvy závod, je tam štvrtý a je tam aj piaty, Jindra Mikeš ( 3:21 - 5. / 2. M40 ), z Karlových Varů. Ak stoja v poradí, mal by to byť konkurentom Roba Tatraia v kráse Franc-Josefovských fúzov. Pošepkajte, nech vieme, kto bol najlepší Čecho Slovák na Prvom EEM.

Z Kladna sa do Chebu presunulo kvarteto SVK a CZE postavičiek. Piata sa pridala až v Chebe. Absencia šiestej postavičky na orloji Kladensko - Chebskom je vysvetlená v závere story.

Havko na hornom obrázku si obzerá dobeh do cieľa. Nejde mu do hlavy, prečo Peter Valach ( 3:52 - 10. / 4. M45 ) nevybehol tesne pred cieľom na tartanovú dráhu, ale odbočil na betónový chodník. Kovové zábradlie ho preto od cieľa odrezalo. Vraj mohol vyňuchať, kadiaľ bežali bežci pred ním. Niet nad rady havkov.

Miro eN Kriško ( 3:52 - 9. / 3. M45 ), ktorý bežal tesne za ním vybehol na tartan. Deja vu ako vyšité. Spomenul si na Dušana Laššáka a v momente vedel čo má robiť. Zakričal na Petra, že stratil stopu, zastal a počkal kým podliezol ohradu. Je možné že mal rovnaký čas, ako Peter, ale evidentne dobehol za ním, lebo si dával veľký pozor, aby ho na posledných metroch nepredbehol. 

V cieli bol veľmi spokojný, že mohol šľachetný čin, ktorý mu kedysi Dušan L. požičal, vrátiť po rokoch niekomu inému. 

Cieľového rozhodcu však robil Excel. Asi preto, že ho eN 3. septembra pochválil, ho vo výsledkoch dal pred Petra. Ale je to medvedia služba. eN a Peter sú rovnaká veková kategória a eN napriek tomu, že Petra nechcel a ani nepredbehol je na treťom mieste a Peter na štvrtom. 

Troch prvých pretekárov rozhodcovia vyhlásiť vedeli, napriek tomu, že pravidlá atletiky to hádam ani nevedia. Prečo nevedeli vyhlásiť dve tretie miesta, keď už neurčili poradie, to je záhada. 

eN sa z "pohárika" za tretie miesto vôbec neteší. Neskonalo by sa tešil zo štvrtého a bol by hrdý na svoje športové správanie. Teraz vyzerá ako nadržaný žrebec, ktorý využil zaváhanie súpera a obskočil jeho kobylku.

Peter sa zo štvrtého neteší tiež. Určite by ho viac tešilo tretie. Teraz si eN uvedomuje, že sa to mohlo vyriešiť na mieste. Chlapík pri výsledkoch bol ústretový, Diplom by snáď vytlačil a výsledky opravil.

Čo by ste robili Vy na mieste eN. Napísať organizátorovi zložitým Nemeckým jazykom, nech výsledky opraví? Opraviť to len u nás a dať Petrovi pohárik, ktorý je jeho a Diplom z našej Hvezdárne? Vybodnúť sa na to a nechať si na duši jazvu, za ktorú nemôžete?

Peter predbehol eN na občerstvovačke medzi 35 a 40 km. Kuriózny skutok vtedy robil eN. Všímal si počas behu neuveriteľnú čistotu dediniek, cez ktoré utekal. Na občerstvovačkách zásadne nestojí. Pije počas behu, ak nie je pripravená nádoba na poháre, hádže ich na zem.
Lenže v tak čistej dedinke mu nedalo robiť smeti, preto sa otočil, vrátil sa pár metrov k smetnému košu a pohár hodil do neho. Vtedy ho Peter predbehol.

Nehnal sa za ním, ale z radaru ho nestratil. Mal s ním neustále vizuálny kontakt. O chvíľu sa pred dvojicou Slovákov objavil tretí. Tak obrovský náskok, aký mal

Šaňo Simon ( 3:55 - 13. / 1. M55 ) pred eN na 25 km, kde bolo vidieť cestu veľmi ďaleko a prezident už na nej nebol, dokáže stratiť na pár kilometroch snáď iba on.

Z Chebu do Marktredwitzu bežali traja Slováci a na 38 km bolo poradie Šaňo, Peter, eN. To stačilo, aby si hravý eN vyhlásil Majstrovstvá Slovenskej republiky v behu z Čiech do Nemecka. Na 39 km predbehol Šanibáčiho, ale radšej nepovedal nič. Nechcelo sa mu šprintovať až do cieľa podobne, ako v Kladne. Ale šprintovať sa nežiadalo ani Šaňovi. Peter Bežal asi s 20 - 30 m náskokom.

Tabuľka 40 km bola umiestnená až na 41 km. eN pozrel na stopky a preľakol sa, že to nestihne pod 4 hodiny. Musel pridať. Dotiahol sa na Petrov chrbát a už videl tabuľku 42 km. Zabehol si v závere maratónu osobák na 2 km! Potom už nasledovalo iba posledné stúpanie na štadión, nedôsledná práca cieľového rozhodcu a zrušenie M SR. Nevie sa eN tešiť z nezaslúžených titulov.

Šaňo doklusal tri minúty po zblúdení Petra. Mal čas 3:55:55. Tie štyri päťky mu dáva eN z taktiky. Ale aj jednotku za šírenie slávy SZM. Obsadil prvé miesto v M55. Na fotografii sa usmieva vedľa fotogenickej pani starostky Marktredwitzu. Za nimi je chlapík, na ktorého asi doľahla nespravodlivosť, s akou skončil súboj Petra s eN.
Šaňo mal tiež úsmevný zážitok s Nemeckou poriadkumilovnosťou. Pohár po občerstvení hodil na zem. Miestny domorodec ho verbálne napadol s landsmanchaftovskou ráznosťou.
„Hanbil som sa ako pes," skonštatoval Šaňo. Á vo tom to je. Lebo neporiadok bude vždy, ak tí čo ho nerobia, budú mlčať, keď vidia tých, ktorí ho robia.

V Kladno story sme Vás oboznámili s revolučnou rekreačnou teóriou, ktorú vytvoril Mirek Krumer ( 4:03 - 18. / 3. M55 ). Na ceste z Chebu do Marktredwitzu ju aj potvrdil. Po náročnom manuálne odpracovanom týždni sa v Kladne zrekreoval a ako jediný z kvarteta dablistov bežal v nedeľu bystrejšie, ako v sobotu. Trofej za 3. miesto je v M55, ktorá bola pýchou CZE-SVK výpravy je mu odmenou.

Vašek Krejsa ( 4:09 - 19. / 5. M50 ) má jeden pekný a jeden nepekný zvyk. Tým pekným je nosenie účastníckej cetky dlho, predlho po pretekoch. On si medailu snáď vyzlečie až keď získa novú. Pri jeho obdivuhodnej zberačskej činorodosti ich ale strieda veľmi často.
Nepekným zvykom je málo pokory pred súperom. To mu ich porážanie paradoxne sťažuje. Pred nedeľným štartom, hláškou smerom k eN ho "vystrašil" tvrdením, „Teba raz tiež porazím, ako Šaňa. Keby som mal včera RedBull, tak by som ťa porazil už včera."
eN mu na to odpovedal, že je to možné už aj dnes a keby dokázal vypiť na ex 50 litrov RedBulu, druhá časť jeho tvrdenia by už pravdou bola.
Vašek, nehovorí sa teba raz porazím, ale Teba by som raz chcel poraziť. To v súperovi oveľa menej mobilizuje obranné reakcie.
V Kladne utekalo okrem eN 145 bežcov. 144 by eN doprial, aby ho predbehli. Pre nedostatok pokory to iba jedinému, pokiaľ mu budú sily stačiť, neumožní. Hádajte komu.

Určite to nie je Maczo Andras ( 4:57 - 35. / 7. M55 ), chýbajúca šiesta postavička na hornom orloji. Ten má v sebe pokory na rozdávanie.

Dve bytosti sa veľmi ťažko fotia. Neposedný nemecký havko, ktorý zožral eN dve klobásky z jeho žemle a za odmenu Petrovi Valachovi poradil, že nabudúce má cieľ vyňuchať.

Druhou je Andy Maczo. eN mu chce, ako najlepšiemu Maďarskému zberačovi, urobiť Diplom. Tri roky sa pokúša o jeho fotografiu. Ani po Marktredwitzi ju nemá. András sa vyhýba foteniu, ako Krováci, ktorí sa boja, že im fotoaparát ukradne dušu.
Pre eN je tento nadšenec z Maďarska symbol zberačstva. Keby bol Slovák, je prezidentom SZM. Má viac akcií, ako Šaňo Simon. A čo eN obdivuje najviac, cesty si sám platí. Nemá žiadnu zľavu. Klobúk dole dáva eN zo svojej hlavy, keď sa mu ten, z hlavy Andrása zložiť nedarí.

Precestuje za maratónmi celú Európu. Stačia mu k tomu dve PVC tašky z umelého hnojiva. V nich má všetko čo potrebuje. Dokonca aj pivo pre eN, ktorý ho vždy posúva Šaňovi, lebo pije iba nealkoholické.

András je veľvyslancom Budapeštianskeho maratónu. Roznáša propozície po podujatiach, kde štartuje. To chápeme. Je Maďar a behá za Futapest Budapest.

Bez toho, že by sme chceli hrať Maďarskou kartou, nejde nám to do palice v spojitosti s prezidentom SZM. V Budapešti je pekný maratón, ale v tom termíne máme doma MMM. Uvidíme ako sa Šanike zachová o rok. Terminy maratónskych jednotiek v HUN a SVK sa nekryjú.

1. EEM sa konal v deň významný pre Čechov. 10. septembra 1652 sa narodil Jan Sladký Kozina. Vybral si radšej smrť, ako poddanstvo. Do roka a do dňa ... je jeho pamätný slogan.

Nie sme si istí, či do roka a do dňa zopakujeme maratónsky dvojboj Kladno - Marktredwitz, lebo veľmi hlboké jazvy zanecháva v peňaženke eN. Počkajme si rok, ako si počkal Lomikar.