45. OSTRAVSKÝ MARATÓN - Ostrava, 24. 9. 2006

Ostrava je region razovyty, gde žyju kratke zobaki.

Napriek tomu, že organizátor MK Seitl Ostrava vypísal ženské vekové kategórie po 5 rokov, mnoho finančných cien nenašlo svoju majiteľku. Odštartovalo 14 žien, do cieľa z nich dobehlo 11. 

Ako prvá dobehla poľská "veteránka" Ewa Fliegert ( 3:03 - 1. / 1. F40 ). Okrem toho ešte vieme, že bola v cieli o dve sekundy skôr, ako najrýchlejší viditeľný SZM-ákom. O koho ide sa dočítate na spodnejších palubách tejto Ostravskej story. 
Pefa, nášho jediného člena ktorého na rebríku nevidno, ešte našťastie dievčatá nepredbiehajú. 

Druhé a tretie miesto v absolútnom poradí žien si vybojovali dve Anky. 

Druhá, Anka Báčová ( 3:10 - 2. / 1. F35 ), je pre nás Krásna neznáma. Pre maraton.cz je iba Krásna. Pozná jej 12 doterajších zachytených maratónov. Pozná jej najlepší výkon za 3:07 z tohoročnej májovej Prahy. 
Na základe toho tvrdíme, že Anka sa domov vracala spokojná. 13-ty maratón nebol pre ňu smolný. Skončila druhá medzi ženami, vyhrala svoju vekovú kategóriu, aj nejakú korunku do Svitáv priniesla. Asi bude na 45. OM v dobrom spomínať.

O tretie miesto na absolútne dámskej bedni sa tuho bojovalo. Naša Anka Balošáková ( 3:14 - 3. / 1. F45 ). vie v záveroch zabojovať. Sedem sekúnd v čase a 15 rokov vo veku mala v cieli náskok pred štvrtou dámou v poradí. Toho roku bežala rýchlejšie o pár sekúnd iba iba chladnejší Plitvický maratón. 
Anka doplnila svoje akcie o dva 100 ultrabehy, z ktorých veľmi jasne žiari 7:33:02 z roku 1999. Prvá na MS, prvá v historických Slovenských tabuľkách. A v neposlednom rade prvá z rodiny Balošákovcov na rebríku SZM. Vlado už zaostáva za Ankou o 4 akcie. 

So štvrtou dámou 45. OM mal eN tú česť cestovať vlakom zo Svinova a kráčať z hlavného nádraží k Radnici. V F18 bola na naše pomery nebývalá tlačenica. Šesť najmladších sa uchádzalo o tri najvyššie, financiami odmeňované miesta. 
Marienka Dostálová ( 3:14 - 4. / 1. F18 ) si s nimi, poradila lepšie, ako s našou Ankou. Cestou z nádraží sa eN dozvedel, že zlatovláska Marie študuje telesnú výchovu so zameraním na mentálne a telesne postihnutých. 
OM absolvoval aj jeden z jej budúcej klientely. Starý známy,  Zbigniew Stefaniak ( 3:40 1/2M), pravidelne štartujúci na behoch nie len v Ostrave, ale aj na Slovensku. 
Marie si ho na trati určite všimla a sledovala jeho zápolenie. Radiť mu nemohla, lebo súperky dotierali. Môže o tom niekedy napísať diplomovku. 

Do story z Kladna sme dodatočne prilepili obrázok a pár viet o víťazke. Preto už Jiřinka Kociánová ( 3:23 -  6. / 3. F18 ) nie je pre nás neznámou. V Kladne ju dao, behajúci fotograf, predbehol o 36 minút. V Ostrave Jiřka zmenšila odstup na 30 minút. 
Prečo potom nebola Malá morská víla spokojná? Kľúčom k odpovedi je nespokojnosť dao, o ktorej píšeme o palubu nižšie. 
eN počas lachtania sa vo fontáne pod Amorom z bronzu poradil Jiřinke, že nie je dobré lepiť maratóny príliš za sebou, pokiaľ cíti šancu na zlepšovanie sa. Či sa podľa toho zariadi nevieme. 

Výborný odohrala svoj opus č. 141, napriek avizovanej chorobe, prezidentka SZM, Evka Seidlová ( 3:36 - 9. / 1. F55 ). Bez náznaku problémov si poradila so Šaňoprezidentom v súboji o prezidentskú štandardu SZM. Neohrozene veje aj po Ostrave v Tlmačoch. Neplánovaná odveta je už o týždeň V Košiciach. Šaňovi presunuli Budapešť. Vidina "absťáku" ho donútila k štartu na MMM. 
Keď Evka videla, že Šaňo nie je vo svojej koži a na strechu jej paláca v Tlmačoch na vyšplhať nedokáže, našla si inú obeť. Neúprosne dobiedzala do eN. V Ostrave sa to Evke nepodarilo, v Košiciach býva jej dobiedzanie usilovnejšie. En už má bobky. 

Tu malo byť dnes aj Glory story. Nestíhame. Iba zablahoželáme Petrovi Vabrouškovi ( 3:35 - 7. / 2. M18 ) k jeho včera naskočivším kristovým rokom a k jeho umiestneniu v prvej desiatke 45. OM, len pár dní po víťazstve na Panamerických majstrovstvách v Grand Coulee (USA), ktoré ho posunulo do čela svetového pohára v triatlone. 

A ešte Vám ukážeme medzičasy, ktoré nachytal pred svorkou vlkov na bicykli prchajúci Sandokan. Ostatné až zajtra. 

Nemali to trénerky slovenských maratóncov, do ktorých sme vkladali nádeje spojené so štartom na 45. OM, vôbec ľahké.

Vladislav Lipovský, prvá nádej SVK, nedobehol. 20 km bola na neho radosť pozerať. Bežal ľahko, uvoľnene, naoko v pohode. Napriek tomu, pod dobre zahranou pohodou bol kameň, na ktorý Vladislav narazil. eN sa nazdáva, že bol príliš rýchly. 20 km za 1:10 znamená maratón za 2:27. Dve minúty nad, podľa nás, optimom VL (Čadca 1:12:20 = 2:29:44) vzali príliš skoro bežeckú pohodu. V NMnV Vladislav tiež dobiehal na dne síl, ale aspoň na figúre s financiami. V Ostrave bolo viac bežcov, ktorí ihneď trestali každé spomalenie vytesnením z honorovanej pozície.
Možno Vás teraz prekvapíme, ale schvaľujeme Vladislavovo odstúpenie. Trápiť sa vyše 20 km, zabehnúť podpriemerný čas a potom sa dlho dávať dokopy? Pre Vladislava by to nemalo význam. Keby bol zberač, to by bola iná pesnička. Problémom je len psychický blok, ktorý vzniká a naštrbuje sebavedomie. O týždeň po OM je MMM. Radíme, aby ho Vladislav bežal. Bez veľkých individuálnych cieľov. Iba s cieľom pomôcť klubu v M SR družstiev. Maratón okolo 2:35, odbehnutý ľahko, z pomalšieho začiatku je dobrý liek na ubolenú maratónsku dušu.

Ani druhá trénerka nemala dôvod výskať od radosti. Ale situácia druhej nádeje Slovenskej výpravy v Ostrave bola skôr lotériou, ako hrou na istotu. Peter Tichý ( 2:46 - 12. / 4. M35 ) mal dlhý tréningový výpadok. Začal trénovať len krátko pred Ostravou. Prekvapivo rýchlo sa rozbehol, pár kontrolných štartov bolo nádejných. Ale oklamať maratón je ťažké.
Petrov beh bol od začiatku nie jeho behom, napriek tomu, že je nebývalo bežecky fotogenický. Na fotke pôsobí veľmi rýchlym dojmom.
Bežal ťažko, veľmi rýchlo stratil kontakt s najlepšími. Keď videl, že to nejde, poňal zbytok trate ako prípravu na chodeckú 100-vku v Taliansku, kde ho pravidelne pozývajú a kde aj on štartuje veľmi rád. Budeme sledovať jeho chodenie po Taliansku, lebo to bude jeho 50-ta akcia. Po dlhom roku od vystavenie Diplomu pre prvého olympionika v radoch SZM, sa Peter objaví na rebríku. Jožko Liskaj, vzorná ostraha záveru rebríka, si konečne cez zimu trochu orazí.
Vďaka rýchlejšiemu začiatku a nie úplnému vypusteniu záveru si Peter Tichý udržal aspoň štatút najrýchlejšieho Slováka na 45. OM. Keď niet väčšej radosti, aj malá poteší viac, ako trest od trénerky. Schovala mu žltú bežeckú vestu NB, ale zabudla kde. Ak ju niekto našiel, vráťte mu ju do Kysuckého Nového Mesta, lebo Pefo ju má rád. Myslíme vestu, ale aj trénerku.

Až trénerke tretieho slovenského želiezka v ostravskom ohni, ktorú nepoznáme, sa splnilo očakávanie. A splnilo sa aj naše, ktorým sme nového Žilinského Hamburgistu motivovali pred týždňom.  Peter Gajdoš ( 2:50 - 13. / 4. M40 ) potvrdil, že 2:48 z Rajca nebola náhoda. Škoda, že iba 13 sekúnd ho delí od hranice 2:50. 2:49:59 znie oveľa lepšie ako 2:50:12. Ale na AA rebríku by bolo aj za 13 sekúnd lepší čas rovnaké 39. miesto.
Nie obľúbené 4. miesto vo vekovej kategórii škrieť nemuselo. Na tretí stupeň víťazov by musel urobiť skoro 15 minútový skok. A Peťo vie rovnako dobre, ako my, že príroda skoky nerobí.

Prosíme tuš! Zoznámte sa s ďalším Slovákom, ktorý má na začiatku svojho osobného rekordu to isté číslo, ako najlepší maratónci sveta. Dvojkou už začína čas Mira Tomčányho ( 2:59 - 18. / 7. M35 ). eN mal tú česť pár desiatok metrov utekať s ním. Nepoznal štíhlého bežca, ktorý ho pred vbiehaním do posledného okruhu predbiehal o kolo. Len nápis Jogging ... Dubnica ho upozornil, že ho predbieha Slováčisko. Miro bol posledný, kto sa pod  3 hodiny zmestil a jeho výkon je 81. tohoročný SVK maratón z 83. pod vysnívanú 3H hranicu. Gratulujeme.

Cez microport priamo do PÚM ( Považské ústredie maratónov ) hlásil ihneď po prebehnutí cieľom 45. OM Miro Pavlacký ( 3:03 - 20. / 6. M40 ), že bol najrýchlejší SZM-ák, ale až druhý Miro od Váhu.
eN mu ušiel len o kúsok z jednokolovej lopaty. Svoj 109-ty maratón bežal navlas rovnako ako 107-my. Rajec a Ostrava za 3:03:07 sú zatiaľ jeho najlepšie výkony 2006. Uvidíme či primát najrýchlejšieho Mira od Váhu pri ďalšom Dueli MT vs. MP poputuje späť do Trenčianskych Teplíc, alebo zostane v Novej Dubnici.

V úžasnej fazónke sa predstavil na nábreží řeky Ostravice Jaro Szeliga ( 3:22 - 40. / 5. M55 ). My hovoríme že svoj 60-ty maratón oslávil časom bližšie k 3:20, ako hovoria výsledky. Vieme totiž, že ho rozhodcovia, poslali do cieľa o kolo skôr. Jaro ich nedokázal presvedčiť, že musí bežať ešte jeden okruh. Pozná hodiny, pozná svoje možnosti, vie, že rozhodca má vždy pravdu, ale aj to, že ju niekedy nemá. Po 150 m behu k cieľu a pohľade na stopky s časom hlboko pod tri hodiny sa otočil a rozhodol sa verdikt rozhodcov nerešpektovať a odbehnúť mierečnú vzdialenosť.
Jaro pricestoval do Ostravy V sobotu a chcel sa prezentovať. Najprv nevedel nájsť ulicu. Prišiel na chybu v propozíciách, ktoré Sokolskú za Sokolovskú mali. Našiel radnicu, ale o maratóne mu nevedel povedať nikto nič. Preto sa odprezentoval až v nedeľu. Vtedy už všetko klapalo na "jednyčku". Bernolákovsky tvrdú známku dávame aj Jarovi za jeho výkon. Do Trnavy Milanovi Vagovi bonzujeme: „Bacha, Jaro má pred MMM formu ako hrom!"

Vyhrešený Učiteľom národov za sprostotu počas cesty do Ostravy sa Miro eN Kriško ( 3:31 - 51. / 9. M45 ) išiel roztrhať, aby si to u Ámosa vyžehlil. Vedel, že výkonom nezaujme patróna učiteľov. Bežal Vlastík Bukovjan. Preto sa správal podľa školského poriadku. Obaly z gelov nehádzal na zem, ale do košov na odpadky. Pekne sa poďakoval za podané pitie na občerstvovačke. Ale Jan sa na neho stále mračil. Preto musel použiť silnejší kaliber a urobiť rytiersky čin.
Keď ho Pepa Kubále ( 3:00 - 19. / 4. M18 ) dobehol o kolo už sa dlhšie hral na lepidlo. Prilepil sa na bežca, ktorý ho predbiehal o kolo a bavil sa na tom, ako ich to znervózňuje. Asi to znervózňovalo aj Pepu, ale bol už dosť zlomený a nevedel sa lepidla zbaviť.
eN skontroloval čas a vyšlo mu, že by si Josef ešte mohol zabehnúť osobák. Z 40 km stačilo utekať kúsok pod 12 minút. Držal potrebné tempo, Pepa bojoval ako lev. Nakoniec mu chýbalo pod tri hodiny iba 13 sekúnd.
Škoda, že eN altruizmus neslávil úspech u kamaráta. Pomohol aspoň jemu ... skoro do hrobu. Pepa odbočil do cieľa, eN musel utekať ešte jedno 6 km kolo. To sa jeho kryse neveľmi páčilo. Keď bežal posledný krát tvárou otočený k Ámosovi, nedovidel, či sa ešte mračí, alebo už usmieva. Svet bol zrazu rozmazaný.

Vladimír Stopka ( 3:36 - 56. / 14. M35 ) sa po štarte na chvíľu zviezol s eN. Pár km stačilo, aby lekár amatér v eN zistil, že má chytené horné dýchacie cesty. Napriek tomu sa Vladovi tempo automatického eN pilota javilo pomalé. Nečudo, len pred pár minútami vystúpil zo svojho červeného lietadla Peugeot, ktorý priviezol Mira Pavlackého a Joja Hlávku. Z neho je navyknutý na vyšší MACH, ako produkoval eN. Po prvom kole šiel teda za svojou hviezdou asi 30 km svojim tempom. Potom ho eN opäť dobehol. Ale zase si piloti nepadli do oko. Pre zmenu bol automat na Vlada rýchly.

Tretí z Vladovho lietadla, Jozef Hlávka ( 4:09 - 88. / 10. M55 ) bol príčina verejného pokarhania eN prezidentom. eN mylne prejudikoval, že Jojo napriek tomu, že je prihlásený nepriletí. Lenže Jojo priletel, pripísal si 202. akciu a udržal dotieravého eN deväť akcií pod sebou. A to má ešte jednu, zatiaľ nevysvetlený absenciu jeho mena vo výsledkoch z Čadce v talóne.

Nedáme foto, nebudeme veľa písať. Zle sa píše o nevydarenom. 377. maratón Šaňa Simona ( 4:30 - 96. / 11. M55 ) nevydareným určite bol. Začal podozrivo opatrne, napriek tomu musel posledné kolo dokráčať. Zradilo ho trieslo.
behej.com nás informoval, že Budapeštiansky maratón je posunutý. Šaňovi vznikla v prvý októbrový víkend neplánovaná diera. Uvidíme, čo vymyslí, ak sa mu trieslo ukľudní.

Len pre čiarku do CZE-POL-SVK pohára si dofrčal Laco Maras ( 4:44 - 104. / 18. M40 ). Hody mal pred týždňom vo Waršawe, kde sa po prvý krát po svojom návrate k behaniu dokázal zmestiť pod hranicu 4 hodín. To si zaslúži odmenu, povedal si eN a konečne mu po troch mesiacoch odovzdal v Rytre zabudnutý šilt.