Sám s nohami na stole, zrazu život ma prebolel ( P. Nagy )
foto: eN

22. Krosmaraton - Česká Lípa, 5. 11. 2006.

Na úvodnom obrázku nie je Peter Nagy. Je to dva krát Otík Pachmann, ombucman pomalších maratóncov, sú tam Otíkove nové "střevíce", je tam Jirko Březina, Knockin' on 400's Door a je tam František Tůma, riaditeľ Kladenského, asi najlepšie zorganizovaného maratónu z tých, ktoré eN stihol v roku 2006 u brata na západe utekať. 

Všetko so všetkým súvisí. Otík nie je "skrblík" ako eN. Investoval 2200 CZK do nový střevíců. Tie sa mu hneď odmenili výborným časom v Stromovke. 

eN neinvestoval. Nevzal si ľahké, ale už vyžité Saucony, ktoré sa nepáčia kolenu. Vsadil na staré, veľké botky, ktoré sa mu tiež odmenili. Musel už po treťom kole, kolo pred cieľom skončiť. Päty počas behu ho boleli tak, ako teraz duša. Už dva maratóny plánoval utekať a ročné počítadlo sa nepohlo. Stále je na ňom tridsaťtrojka.

Zmieril sa v prvom kole s tým, že ho asi porazí Václav Krejsa. eN sa usilovne učí mať Vašíka rád. Tak ďaleko, aby sa mu nechal poraziť bez maximálnej snahy prekaziť mu to, sa ale ešte nedostal. Možno časom. 

V druhom kole sa zmieril aj s tým, že sa nezmestí pod štyri hodiny. Raz sa to aj tak stane, tak prečo by to nemalo byť práve na pieskových chodníkoch v lese pri Sosnovej?

Zmieriť sa ale s tým, že vďaka neustálemu spomaľovaniu nestihne bus do Prahy a prepadne mu pol litrový cestovný lístok z Matičky stověžaté na jeho planétu už nedokázal. Radšej vzdal. 

Všetko so všetkým súvisí, ale všetko zlé je na niečo dobré. Vzdávač eN si akciu z ČL nepriniesol, priniesol si zopár pikošiek, lebo sa stihol pozhovárať s najlepšími. 

Žiaľ výsledky Vám neukážeme. Neboli dostupné. S počítačom organizátori zatiaľ nepočítajú, do zdĺhavo vypisovaných štartových listín počas prezentácie časy nezapisujú. Ani snaha odfotiť si časy so štartovými číslami a štartové listiny s číslami a menami nebola úspešná. Dievčatá vypisovali Diplomy a nedali sa vyrušovať.

Na http://atletika.ceskolipsko.net/ by sa mali  objaviť v pondelok. 

Viete kto sa vie tešiť z  úspechov viac, ako tí čo ich dosahujú?  Ich matky. Michal Michálek ( 2:46 - 1. ) by to mohol potvrdiť. Pozrieť sa na víťazstvo svojho syna prišla z neďalekého Mělníka jeho mama. Odchádzala isto iste spokojná, lebo Michal vyhral systémom štart cieľ.
Plánoval utekať rýchlejšie, okolo 2:40, ale ako povedal, chýbal mu tlak súperov. Že existujú, tušil iba v prvom kole. Ďalšie už utekal po vlhkom piesku lesom v tesnej blízkosti autodromu osamotene. Stretal iba tých, ktorých predbiehal o kolo. 
Michalova mama musí ešte trochu zapracovať a naučiť syna lepšie si zaväzovať šnúrky. Dva krát ich musel počas behu zaväzovať. To bolo okrem galantných súperov druhé zdržanie, ktoré spomenul. Tretím, obligátnym, boli dve zastávky na...a posledným chlad a hlavne dážď, po ktorom sítil, ako mu oťažieva odev. 
Len tieto dôvody uviedol Michal, keď pátral eN, prečo nebežal tak, ako plánoval. Povrch trate neuviedol. Neprekážal mu. Vedel vždy nájsť takú stopu, kde piesok pod nohami cítiť nebolo.
Plán 2:40 mal podľa eN postavený veľmi skromne. Vie 1/2M za 1:10, na M-ČR v bol toho roku ôsmy. Maratón si naplánoval ako záverečý punkt za sezónou, v ktorej behal iba kratšie trate. Krosmaraton bol prvý a jediný maratón v roku 2006.
Nevylúčil možnosť, že sa o rok pripraví na jarný maratón, s cieľom utekať na čas okolo 2:30. To už hodnotíme ako primerané k jeho bežeckým schopnostiam na kratších tratiach.
Záverom príbehu o víťaznom Michalovi si eN zistil, že má 33 rokov. Tragická 33-ka u neho neplatí tak, ako na 33 akcií eN. Žeby už aj v poverách platila protekcia? 

Asi platí. Lebo Miloš Lambert ( 2:53 - 2. ) bežal svoj 13-ty maratón v živote a nič. Žiadna smola, bol druhý. Povrch mu vyhovoval a trať sa mu páčila. Prvé kolo skúšal bežať s víťazom, ale zistil, že kope vyššiu ligu, tak ďalej pokračoval podľa svojho tempa. Krosmaraton bol jeho šiesty tohoročný kúsok. Najrýchlejšie utekal 2:45, na jar v Prahe. 

Ani víťaza, ani Miloša eN na štarte nepoznal. Poznal ich však tretí muž v cieli, ktorý nám známy je.

Miloša uviedol Tomáš Ulma (3:00 - 3.) ako súpera, ktorý bude nad jeho sily. Pred štartom si nedával cieľ v podobe umiestnenia nestanovil. 
„Ak zabehnem pod tri hodiny, tak budem spokojný", povedal Tomáš tesne pred štartom. Dal za 3:00:15. Štvrť minúty od spokojnosti, to by bol nespokojný snáď každý. 
Ale až tak nespokojný, ako sa nám snaží nahovoriť nešikovne cvaknutá fotka, Tomáš nebol. Bol tretí, dobehol svoj 10-ty tohoročný maratón. Dva pridal z triatlonov. Niet dôvodu na sklamanie. 

Keď zlomený eN tlačil svoju káru plnú bolestí do predčasného cieľa, predbiehali ho najrýchlejší o kolo. Tomáš bežal tretí a za ním sa ako kliešť držal Miro Osladil. Na štarte si ho eN nevšimol. Nešlo mu to do hlavy, lebo prehliadnuť Mira, to je pre človeka aspoň so zbytkami zraku úloha neľahká. eN dvojičke Tomáš - Miro 5 km pred cieľom vôbec nerozumel.
Až v autobuse z Prahy, keď sa mu trochu  mozog zregeneroval, záhadu vyriešil. Či správne, to mu povedia až výsledky. Miro pravdepodobne štartoval neskôr. Nebežal asi celý maratón a trochu si  rýchlejším behom za Tomášom prevetral biele svalové vlákna. 
Takto sa Miro v Lípe na foťák eN neusmieval. Stretli sa len raz na trati. Veselý Miro je z Benešova. 

Josef Kubále ( ????? - 4. )  dostal nástenkové privilégium, ako keby vyhral. Do Lípy s mamou nepricestoval, tak ju na širokouhlom obrázku nahradila kamarátka. Prečo privilégium? Utekal Hamburg, maratón v Žiline, v sídle prezidenta SZM a.s.. Tak musíme.
Ale zas až také privilégium, aby sa nad dámu o hlavu vyvyšoval sme mu nedali. Dámu, ktorej meno Vám povieme až keď budeme mať výsledky a keď v nich budú uvedené aj štartové čísla, sme o hlavu narástli.
S Pepom sme sa o jeho behu nebavili. Aj nám je to divné. Výsledný čas mal niekde medzi 3:00:15 a 3:04:22. Bavili sme sa s ním len o zložitosti cestovania. 
Mladá Vožice je planétka, kde začínajú a končia jeho výlety za behaním. Na orbit 20 km od svojej planétky sa dostať vie. Potom je to zložité. Občas musí zbytok výletu dokončiť behom a la Komandosa, to znamená v oblečený nebežeckom, s báglom na chrbte. 
Možno práve tam je príčina jeho úsporného dvíhania nôh od zeme počas behu. Keby trochu viac otvoril krok a nechal nohu, aby vyletela po odraze vyššie a dvihol vyššie koleno, krok by sa natiahol a behal by určite rýchlejšie. 

Naučiť by sa to mohol od pretekára, ktorý bežal kúsok za ním. Ten vie krok otvoriť ukážkovo. O Jardovi Bohdalovi ( 3:04 - 5. ) sme toho roku už písali. 

V správe zo 7. mája 2006 si môžete zistiť, že vyhral Sokolský maratón. Ponáhľal sa vtedy do práce, neprehodili sme s ním ani pár viet. V sobotu a do práce? V Kladne? Je to jasné. Nepretržitá ČKD, tipol si eN a mal vystaráno. Dobrý tip, len kúsok mimo.

Jára sa ponáhľal do práce aj z Českej Lípy. Šichta mu začínala o 20:30. Bolo viac času, ako v Ostrave, eN sa aj viac dozvedel. Nie ČKD, ale SOČR je je jeho zamestnávateľom. Pracovným nástrojom nie je kladivo, ale koncertné husle z roku 1899. z dielne českého husliarskeho majstra Dvořáka. Pre istotu dodáme, že SOČR je skratka, skracujúca názov firmy: Symfonický orchestr Českého rozhlasu .

Aj dnes, tak ako vo filme Kolja, robia hráči "kumštýřske melouchy", aby vyžili. "Šichta" na ktorú sa Jaroslav večer hotoval, bol koncert sláčikového kvarteta, v ktorom hrá prvé husle a na play liste majú výhradne Mozarta. Okrem toho je aj členom Thuri kvarteta.

SZM-ák Robo Berky, kamoš eN, je tiež muzikant. Spomínal, že po maratóne nemá rád koncerty, lebo ho bolia nohy. Robo hrá v dychovke na klarinet a počas hrania stojí. Jaroslavovi maratón pred koncertom neprekáža. On si pri hraní oddýchne, lebo sedí.

Pravdepodobne najlepší huslista medzi českými maratóncami a zároveň najlepší maratónec medzi českými huslistami, Jaroslav Bohdal, stihol popri majstrovskom hraní na husle absolvovať 36 maratónov. Najlepšie za 2:44 v Benešove u Semil v roku 2002. Toho roku bol najrýchlejší na jar v Prahe za 2:54.

Pokračovanie až po pohľade do výsledkov.

Až v utorok 7. 11. sme sa prepracovali k výsledkom. Vďaka ultrabeh.sk, kde sme výsledky náhodou našli, lampiónový marš na počesť VOSR, nahradilo ich česanie výsledkov, ale  hlavne dobudovanie tejto story.

Začneme opravou nepresností prameniacich z absencie kompletných výsledkov. Hneď po priznaní sa, že nepoznáme dámu na fotografii sa s nami skontaktoval dobrotivý vševidiaci a vševediaci Boh...k.  Pozná pretekárov a pretekárky, utekajúcich maratóny na jeho Furči.

Markétku Muzikovú ( 3:49 - 1. / 1. F18 ) sme na obrázku s Pepanem zdvihli bližšie k troposfére. A vieme už aj že Pepov čas bol 3:02:11.

Ešte vyššie ako my, sa svojim výkonom podvihla sama. Nad prvé miesto sa stúpať nedalo, tak aspoň Markétka zväčšovala svoj náskok pred zvyškom päť člennej dámskej spoločnosti. Na 35 minút.

O víťazke 22. Horolezeckého krosmaratonu sme už na nástenke písali. Bežala eXtrem maraton 20006. Napriek tomu, že spolu s ňou sa na členitej trati presúšal aj eN, v Českej Lípe ju nespoznal.

Nebudeme znovu opakovať príčinu klopenia zraku eN pri stretaní sa s Markétkou. Čítajte si sami.

Dvojica Tomáš - Miro Osladil ( 3:27 - 12. / 4. M50 ). Miro odštartoval neskôr, ale maratón absolvoval celý. Jeho beh musel byť ako mačka vo vreci. Nevedel či sú päťdesiatnici pred, alebo za ním. Až v cieli zistil, že pred ním boli traja. Najrýchlejší z Abrahámovej družiny bol

Josef Kalát ( 3:13 - 7. / 1. M50 ). Poznáme ho tiež z Ostravy, z 5M. Odtiaľ je aj jeho foto. A práve na 5M tiež boleli eN päty, tiež mal obuté nevhodné botky, tiež dúfal, že sa to zlepší, tiež ho dobehol Mirek Krumer ( neskôr ), tiež utekal chvíľu za ním, tiež nevládal, tiež mu Mirek ušiel a eN tiež zabalil maratón predčasne. 

7 x tiež. To nie je náhoda! eN s úsmevom označil Míru za zdroj jeho problémov. 

„Z chrbta Ti vyžaruje zhubné žiarenie, ktoré ma zabíja," obvinil eN s úsmevom Mira, ktorý sa bránil, že za to nemôže. Pepa Kalát sledoval smiešny rozhovor a neotáľal s radou.

„Tak si ho mal predbehnúť a nemal by si problém." Najlepšie rady bývajú najjednoduchšie. Škoda, že nebol dobrý radca k ruke eN, keď sa začal jeho pieskový hrad rúcať :-) 

Trenky a holé nohy neboli medzi polstovkou maratóncov príliš k videniu. Teplota 4°C a dážď sa so sporým odevom nie príliš rýmuje. Sam Straka ( 3:30 - 14. / 4. M40 ) bol jedným z mála sporo odetých. 

A práve Sam, keby chcel, mohol byť vyfešákovaný v USA oblečku illumiNITE®. Dováža bežecký odev s reflexnou úpravou do Čiech.

Sľúbili sme, že mu pomôžeme, aby bol videný aj na Slovensku, ale maród počítač nám v tom zatiaľ bráni. Sľub však určite splníme.

eN trestuhodne a nezberačsky vzdal. Zlyhal ako bežec, ale ako Nástenkár bol zodpovedný. Do bodky splnil ciele spanilej jazdy.

Prvým bol Petr Hrček ( 3:33 - 17. / 5.M40 ). Konečne má v rukách Diplom za Chodbový maratón s jeho medzičasmi, ale hlavne Diplom za 100. maratón v Kladne.

„Ty jsi rychlejší, než Sandokan", uškŕňal sa Petr, keď si preberal 100-vkový Diplom. Podklady na zaradenie do rebríčka českých 100-vkárov odovzdal vzorne. Sandoš ich vzorne spracoval a na požiadanie vzorne poslal eN, ako podklad na Diplom. Ale či ich vzorne poslal aj Ottovi, aby Petra zaradil do Českého rebríčka, to nevieme. Asi nie, keď na ňom Péťu márne vyzeráme.

Urobili a odovzdal sme už veľa Diplomov SZM. Ak by sme mali určiť, na kom sme pozorovali najväčšiu, ani nie radosť, ale hrdosť, bol by to Český rekordér v počte odbehnutých maratónov za kalendárny rok. Vašek Krejsa ( 3:51 - 26. / 10. M50 ) žije behom a žije pre beh.

K Diplomu mu eN pribalil aj bonus. Dlho odolával snahe buldoga Václava, aby v Českej Lípe neodolal. Vašek do cieľa dobehol, eN nie. Václav zvíťazil nad eN! Bonus, na rozdiel od Diplomu, nedával eN zo srdca. Keby čo len trochu mohol, dobehol by pred Vašíkom. Ale nevládal, zostalo mu iba Vaškovi zagratulovať. 

40 kúskov z roku 2004, zlepšil VK na 42 v 2005. 82 dobehnutých klasických maratónov za dva roky a navrch ešte nejaké nadmierečné behy. Konkurenta v usilovnosti počas vydarenej zberačskej dvojročnice v Čechách nemal. V roku 2006 ho našiel. 

Mirkovi Krumerovi ( 3:51 - 26. / 10. M50 ) sme dali titul RunDr. Nie nadarmo. Míra má "našlápnuto" prekonať nie len Vaškov 42-kový rekord za kalendárny rok, ale aj rekord Karla Budíka v odbehnutí prvých 100 maratónov za čo najkratší čas.

Nebudeme chodiť s väčším bubnom na zajace. Snáď malý plechový bubienok, na ktorý búchame, rekordy pána RunDr. neodplaší.

eN bežal druhé kolo s Mírou. Podľa dýchania poznal, že beží vysokým úsilím. Tipoval, že v druhej polovici spomalí. Ale Mirek nespomalil. Po druhom kole v pohode odpojil špatne tipujúceho a bez spomalenia absolvoval zostávajúce dve kolá. Vďaka tomu sa dostal v cieli pod štyri hodiny.

Streda, dokončiť to treba, teda okrem iného. 8. 11. 2006

Richard Bottram uteká krížom-krážom Európou aj so svojim verným psíkom. Od 30. 7. 2006 každý deň maratón jeden maratón. Dnes, 9. 11. beží už 103.!!!

Smutno je mu. Priateľku vzala zlá choroba. Smutno je aj eN, lebo Elise Bila vedela maľovať veľmi pekné obrázky. Tak pekné, že si náladu jedného požičal na vytvorenie Diplomu Kóta FN365.

Jiří Březina ( 4:13 - 34. / 4. M60 ) je prvý, kto v Česko Slovenskom priestore na vrchole vymyslenej kóty preukázateľne stál.

Na diplom si eN požičal iba kótu. Na backround obrázku s Pražákom Vašíkom, Přerovákom Jirkom a Kladeňákom Františkom, dal aj vizionárov do budúcnosti hľadiacich, ktorých Elise umiestnila na špicaté kopce.

Vizionármi sa pokúsili byť Šaňo a eN. Pátrali, kedy by mal Jiří, opäť ako prvý v Česko Slovenskom priestore, vystúpiť na Kótu 400. Kótu len pre tých, ktorí odbehli 400 klasických maratónov. Je na dosah od vrcholu.

Nie je problém získať foto Jiřího, Přerovského rytiera štíhlej postavy. Jiří nie je Andy Maczó, pred fotoaparátom utekajúci. Ťažšie, ako foto Andyho, je ale získať informáciu o Jirkovej budúcnosti.

Jeho prst, ukáže tam, kam ukazuje prst tragéda Jána z obrazu majstra Leonarda da Vinci. Firewall pokory Jirkovi bráni verejne hovoriť o budúcnosti.

„Ještě nedávno jsem mluvil s kamarádem. A už je pod zemí," znela Jiřího odpoveď. Na prvý pohľad odpoveď od veci, ale iba na prvý. Nepovedal či, nepovedal kde a nepovedal ani kedy.

Šaňo, na rozdiel od eN vizionárom, je. Už tiež dosť dlho stojí na vrchu Kóty FN365. Má výborný prehľad. „Ak pôjdu veci tak, ako ísť majú, bude to na Perle, 19. 11. 2006. Ale len ak veci...".

Ako Šaňo, tak aj eN rozumejú Jirkovej odpovedi na inú otázku, dokedy plánuje behať maratóny: „Chtěl bych běhat do devadesáti let. Ale či po tomhletom rozhovoru dojedu živý domů, za to nezaručím. Hlavné je zdraví!"

Keď Jirko v treťom kole predbiehal eN, zvädnutého to paradoxne trochu pookrialo. Keď ho predbiehal Vašek, to ho hnevalo. Márne dumal prečo. Až pri písaní tejto správy na to prišiel.

To, že rytier Jiří Březina dobehol pred eN nie je nič nové. Rytiera totiž eN nikdy nepredbehol a ani nepredbehne. Odpoveď, prečo je tomu tak, hľadajte v riadkoch nad týmto odstavcom.

Šaňo Simon ( 3:48 - 23. / 7. M50 ) nie je dobrý herec. Chcel na fotografii zahrať prísneho, ale je skôr smutný. Smutný z toho, že eN neurobil dobré meno SZM a.s., ktorej prezidentuje.

Jemu sa niečo podobné nestáva. Dobehnúť za každú cenu, to je krédo, ktoré ctí. A to je krédo, ktorému  sa eN klaňať nedokáže. A preto ani nedokáže to, čo  dokázal a stále dokazuje Šaňo.

384 / 41. Také číslo si z Českej Lípy priviezol. Je to jeho počet maratónov celkovo a  v roku 2006.

Celá Českolipská story sa nám od samotného Krosmaratónu odkláňa. Viac hovoríme o inom, ako konkrétne o lesnom behu pri Sosnovej. Štýl "odkláňania sa" použijeme aj u Šaňa.

Delegácia SZM, skoro na najvyššej úrovni sa stretla v Žiline, vo vozni s lehátkami. Svet je veľmi malý. Velitel vozňa, ktorý bol z Košíc, sa veľmi dobre pozná s Robom Tatraiom. Kým šli Šaňo a eN spať, sedeli v jeho kupé a diskutovali o behu.

Svet je veľmi malý, aby sa v trojicou nenachádzali aspoň dvaja tipujúci fanatici. Diskusia bola diskusiou, pokiaľ domáci nenasmeroval reč na tipovanie. To robiť nemal. Svet je totiž veľmi veľký, aby sa Šaňo stretol s niekým, kto s ním udrží krok v hovoroch o tipovaní.

Zavalil domáceho záplavou  remízových koeficientov, na ktoré je špecialista. Z detskej nákupnej tašky, bez ktorej sa nepohne, vybral štós štvorčekového papiera s korelačnými krivkami remíz za posledné roky. Snáď aj analýzu hokejovej ligy v Sudáne by ste tam našli.

Dialóg sa zmenil na Šanikeho monológ. Šokovaný pán domáci stratil reč napriek tomu, že mal veľmi dobrý prehľad. Vzala mu ju suma, akú za rok Šaňo vyhrá a to s akým malým peniazom hrá. Do sedadla ho pribila prezidentova obľúbená veta:

„Ja športu nerozumiem. Nesledujem, akého hráča mužstvo kúpilo, alebo kto je zranený. Ja rozumiem matematike. To mi stačí na to, aby som v tipovaní vyhrával."

Šaňov monológ pokračoval, aj keď si do kupé prisadli obsluhy ďalších lehátkových a lôžkových vozňov vo vlaku. Napriek tomu, že sa téma zmenila, nikto z nás nemal šancu dostať sa k slovu. Pás nábojov v Šaňovom slovnom guľomete je nekonečný. On nabíja, iba strieľa.

Peknou spomienkou na Rýchle šípy sme nástenkové novembrové správy odpálili. Veľa čitateľov nástenky to potešilo. Snáď ich poteší aj záver.

Kúsok po štarte sa bežalo okolo skaly, ktorá ako by z oka vypadla tej, na ktorú vyliezol Červenáčik a nevedel, ako zliezť dole.

eN si vždy myslel, že také skaly existujú iba v Rýchlych šípoch. Tri krát sa presvedčil, že existujú aj v reálnom svete. Keby sa mu podarilo presvedčiť sa o tom aj štvrtý raz, už by veril navždy. Snáď niekedy bude mať ešte príležitosť, aby obehol okolo peknej skaly štyri krát po sebe.

Trať Krosmaratónu je vytýčená iba v lese. To zvyšuje nároky na orientáciu. Na štarte sa niekto opýtal, ako je trať značená. „Trať je vyznačená dobre", znela odpoveď organizátorov. Žiaľ nemôžeme s nimi súhlasiť. Trať bola vyznačená vynikajúco. Výborne viditeľné značky žltou farbou na stromoch boli doplnené vytyčovacími páskami na križovatkách, zamedzujúcimi beh po nesprávnej ceste, alebo chodníku . Veľmi záslužnú prácu vykonal Jan Berounský ( 4:51 - 42. / 6. M60 ), s ktorým eN docupkal tretie kolo.

Márne sa ho Jan pokúšal presvedčiť, aby s ním pokračoval. Tak dobre, aby našiel smer aj do štvrtého kola Jan trať nevyznačil. A keby aj vyznačil, autobus v Prahe na Florenci by na komótneho eN určite nepočkal.

Na záver ukážeme rozhodcov, ktorý si vychutnávali atmošku navzdory daždi a teplote 4°C.

Ak sa Vám zdá, že Českolipská story je v porovnaní s veľkosťou 22. Krosmaratonu neúmerne dlhá, je to tak. Je dlhá. eN sa ňou snažil kúpiť si odpustok za svoju nezvládnutú rolu na pieskovom javisku v lese pri Autodrome Sosnová.

Zapísal eN 6. - 8. 11. 2006.