Zľava: eN, Jiří Březina, Šaňo Simon, Mirek Krumer, Pefo Tichý, Pepa Kubále
foto: Samo Spúšť

Žilinský Hamburg  35/12 - Žilina, 17.11.2006

"Šaňo59narodeninový"

Záhadu šiestich borcov na štarte v hmle a siedmich v slnečnom cieli 35. ŽH objasníme v závere Narodeninovej story.

Ťažko by si eN, v momentálne nie optimálnej forme, naložil dva dni pred Perlou rovnakú, 42,195 km porciu, nebyť osobného pozvania.

Nástenkový protokol nedovoľuje nad pozvánkou z kancelárie prezidenta ani uvažovať, tobôž ju odmietnuť. eN sa dosunul nie len do cieľa, ale aj na narodeninové posedenie v Hoteli Bôrik, ktoré bolo druhým bodom stretnutia zberačov, pri príležitosti 59. narodenín Šaňa. 

Jej účastníci nemajú tú možnosť, akú má eN, preto sa aj za nich v úvode tejto story poďakuje za obed a príjemné posedenie. Veľká vďaka "pane prezidente" a ne Ti to behá nie len do tej 500-vky. 

Šaňo Simon ( 3:47:54 - 2. ) sa vo svoj sviatok na Bôriku výnimočne neponáhľal. Asi po dvadsiatich km dobehol eN o kolo. Ten už kul pikle, že sa za neho pripojí a bude bežať podľa neho. Ale Šaňo mal rovnaký plán. Mal kolo náskok, o dva dni v pláne ďalší maratón, prasknuté rebrá ho pri väčšom úsilí stále bolia, nemal sa kde ponáhľať. 

eN nechápal, prečo ho oslávenec nepredbieha a postupne spomaľoval. Šaňo spomaľoval tiež, akurát nechápal, čo bezmála  šesťkilové tempo eN ( 5:40 / km ) znamená. 

Na 30 km eN pochopil, že Šaňo mu dnes zajaca robiť nebude a trochu zrýchlil. Šaňo je na Bôriku majster obrany. Vie si svoj náskok ustrážiť aj proti lepšie disponovaným borcom, ako je eN. V pohode dobehol druhý.

Pepa Kubále ( 3:06 - 1. ) nám určite odpustí, že sme ho napriek víťazstvu, zaradili až za 59 ročného mladíka Šaňa. Pepo, nástenkový protokol je sviňa, ten nepustí.
Pepove odysey do Žiliny fascinujú eN. Strašný kus cesty musí Josef nocou uraziť, aby odbehol maratón a ten istý strašný kus absolvoval naspäť. Cestovanie vie unaviť viac, ako samotný maratón.

Planétka Josefa nie je až tak malá, ako sa domnieval eN. Dokonca majú funkčný "sajt". Kliknime na baner, roztočme počítadlo, možno meno Josef Kubále zaradí admin medzi slávnych Vožičanov, ako najlepšieho zberača v histórii mesta. Bežal svoj 52 maratón. Na našom rebríku by už visel, na Český nebude pri jeho činorodosti dlho čakať.

Jeho druhý štart na Bôriku je ešte na cestovanie údesnejší, lebo pár hodín po návrate na svoju planétu ju bude musieť opäť opustiť. Chce totiž štartovať aj na Perle. Šaňo ponúkol Pepovi prezidentský palác na preklenutie soboty, ale on je asi najradšej na svojej planéte. Presne tak ako eN, ktorý už píše žiadanku chlapcom vo hvezdárni, či by neboli tak dobrí a neodmenili Pepu, za jeho oddanosť Žilinskému Hamburgu Diplomom za jeho prvé 1. miesto.
Jozef sa na počudovanie eN pred Perlou obzvlášť nešetril. Trielil od štartu. Pod chvíľou ho predbiehal. Druhú polovicu zmiernil iba trošku a dosiahol skoro rovnaký čas, ako pri svojej premiére na Bôriku, kedy bol druhý. Skoro rovnaký, ale z tej lepšej strany. Zlepšil svoj Hamburgový osobák o 6 sekúnd. 

Jirko Březina ( 4:28 - 5. ) je iba krok od vrcholu, na ktorom ešte noha z Višegrádskej štvorky nestála. Po Maratóne Perly Karpát by ma vrchole kóty 400 mohla zaviať vlajka Jiřího Březinu z Přerova a na nej zoznam štyroch stoviek klasických maratónov. 
Úmyselne bohorovne netvrdíme, že zaveje. Jiří to nemá rád. Opäť by na nás zdvihol výstražne prst. Netvrdíme, ale o to viac to Jirkovi prajeme. Je za tým kusisko zberačskej práce. Nečudo, že vzhľadom na svoj vek už začína pociťovať únavu.
Rozhovory s Jiřím má eN veľmi rád. Učia ho pokore. Z nich vie, že sa Jirko v budúcej sezóne plánuje venovať maratónu s menším nasadením, ako v posledných rokoch. 
Prednosť dostane jeho prvá láska, diaľkové pochody, cez ktoré sa prepracoval k behaniu maratónov. Neznamená to, že na maratón zanevrie. To určite nie. Len obmedzí počty štartov za rok. Nebudú už dosahovať štyri desiatky, ako v posledných sezónach. Odpoveď na prečo, hľadajte v čísle 68, ktoré značí počet rokov Rytiera štíhlej postavy v roku 2007.
Kóta 400 je na dosah. Bezprostredne za ňou leží kóta 407+, najvyšší štít Českého zberačského pohoria. Vlaje na ňom vlajka Otíka Seitla a 407+ znamená počet jeho maratónov a ultramaratónov dokopy. Znamienko + značí, že Otto má opäť chuť a potenciál, aby po ročnej pauze počet svojich akcií zvyšoval. 
Ak bude Jirkovi slúžiť zdravie, rád by vystúpil aj na 407+. Ale nie je to pre neho priorita číslo jedna. Tou je zdravie. 

Mirek Krumer ( 3:59 - 4. ) pripíja. Zatiaľ iba na občerstvovačke Budiškou. Dosiahol 41. km svojho behu rokom 2006. Na jeho konci by mal byť Český rekord v počte odbehnutých klasických maratónov za  kalendárny rok. Znie kultovo. 42! Skoro až škoda posúvať ho vyššie. Pre niekoho škoda, pre Míru cieľ, za ktorým už 10 a pol mesiaca svedomito putuje.
Na Perle by ho mohol vyrovnať a po každom ďalšom dobehnutí už môže pripíjať šampanským.
Zdá sa, že Mirek už striasol zo seba galibu, ktorá mu zabránila utekať Stromovku. 
Na Bôriku 17. 11. RunDr. Míra Krumer opäť vytiahol svoje lekárnické váhy a ustrážil si čas pod štyri hodiny. eN ho predbehol o kolo až na 34 km. V čase, keď sa so Šaňom predháňali vo zdvorilosti, kto má bežať prvý, ich Mirek dokonca začal dobiehať. To neuniklo Jiřímu a vystríhal eN. 
Po behu bol Mirek spokojný. Bežalo sa mu dobre a verí, že na Perle to bude ešte lepšie. Uvidíme, či jeho Teórie rekreačnej relativity platí aj pri dvojštarte obdeň. 

Ľuba Líšku ( 1:43 - 6. 1/2M ) musí slnko neskonalo milovať. Na každej fotke ho máme vyžiareného až do biela.
On má na svedomí matematickú disbalanciu medzi počtom štartujúcich v hmle a počtom dobiehajúcich slnkom ožiarených.
Pravidlá Hamburgu povoľujú posunutý štart a Ľubo to využil. Bežal len 1/2 M, nelámal rekordy, lebo ladil nohy na Perlu a uznanlivo hodnotil Pepove tempo. 

Kto sa dá do spolku s eN, musí počítať s tým, že bude na konci story.
Kto beží na Hamburgu najkratšiu vzdialenosť musí počítať s tým, že bude na konci výsledkov.
To  sa prihodilo Petrovi Tichému ( 1:18 - 7. 15 km ). Prišiel na Bôrik iba klusať pred plávaním. Svoju plánovanú dávku splnil, možno trochu pomalšie, ako keby bežal sám, ale eN sa dozvedel veci, ktoré potreboval na dokončenie Liptov story.
Pefova účasť na Hamburgu rieši veľký problém, kam schovať počas behu osobné veci. Je to otázka, ktorá je riešiteľná až následne, po vyriešení Rómskej otázky. 17. 11. sa počas behu na Bôriku malí cigáni Rómskej národnosti z neďalekého hlavného stanu neobjavili. Ale hrozba ich invázie je stále živá. Pefove auto rieši problém bezbolestne a bez genocídy.
eN je fascinovaný nadhľadom Pefa. Nemá maniere hviezdy. Vie si prísť zaklusať s pobehajmi, vie ísť na preteky deň po maratóne, kde ho porazia bežci, ktorí ho za normálnych okolností poraziť nemôžu. „Je to len o prioritách", hovorí. "Sú preteky, kde urobím všetko pre to, aby ma neporazil nikto a sú preteky, ktoré považujem skôr za tréning. Tam sledujem iný cieľ, ako umiestnenie a ak ma porazí slabší bežec, fakt mu to doprajem." 
Pefo musí prísť do Trenčianskych Teplíc. Je na čase, aby mu eN konečne odovzdal Diplom, ktorý už rok suší doma. Skoro každý údaj na ňom je aktuálny, napriek ročnému sklzu. Iba rok a počet akcií o jeden kúsok nesedí. eN nevyrobil nový, páči sa mu ročná patina, ktorá dokazuje, že Nástenka je dynamický, neustále sa meniaci a zdá sa, že aj spod kontroly eN unikajúci kolos. 

Miro eN Kriško ( 3:49 - 3. ) sa netajil obavami, že v tak zanedbanom bežeckom stave, v akom sa opäť nachádza, nezdolá maratón, ale maratón zdolá jeho. Dobehol len preto, že si na tanier položil ropuchu primeranej veľkosti. Hlavu, rečniac s Pefom, dokázal zjesť bez ťažkostí. Horšie to už bolo po odchode Pefa na plaváreň. 
Brucho a nohy mu už príliš nebrali. Ale mohol jesť pomaly, lebo Šaňo sa dopredu nehrnul. Keď mu zostal na tanieri iba zadok, pokúsil sa o zrýchlenie, ale bola to skôr komédia, ako zrýchlenie. Po dvoch hodinách zmizla hmla a zasvietilo slnko. To nakteslilo vedľa eN ostrý tieň starčeka, ledva pletúceho nôžkami, ktoré sa snáď ani neodliepali od zeme. 
Nepekný pohľad pre oko učiteľa Tv to bol. „Od sebe kolena a cizí ruka kolem pasu", povedal by Jarek Nohavica. Ruka mu nedovolila zrýchliť, újsť starčekovi a dobehnúť tieň, ktorý behával vedľa neho ešte nedávno. Pri pohľade naň mu oko neslzlo. Každému podľa tréningových zásluh pán eN. V tom je beh spravodlivý.
Nemá eN vo zvyku vystavovať svoje obrázky. Tento musí, ako odstrašujúci príklad toho, kam vedie lenivosť. Tento stoj s miernym prednožením je beh eN okolo 35 km. Pefo, ktorý sa vrátil z plavárne fotil s eN foťákom. Keby eN bežal, bol by rozmazaný, ako jeho ľavá ruka. Ale on "bežal", teda jeho obrázok je vykreslený na jednotku. Na jednotku dodržuje aj kontakt s podložkou. Nejeden chodec by mu mohol závidieť. 
Ale úsmev mu nechýba, čiže nechýba mu ani nadhľad. Vie že jeho  telo stále reaguje na tréningové podnety, len sa mu ich nedostáva. Vie aj o múdrej vete, ktorú vyslovil Ervínek z Těšína: „Nejsme tak talentovaní, abychom byli dobrí bez tréninku." Múdre a pravdivé. Ervínek je Borec. 

Zbytočne eN presviedča svoju zazimovanú krysu, aby mu povolila behať aj iné, ako preteky. Odmieta mu uveriť, že začínajú byť okoliu na smiech. Vraj sa jej páčia viac obrázky ostré, ako rozmazané. 

Zľava: eN, Šano, Mirek, Pefo, Pepa, Jirko a Ľubo
foto: Samo Spúšť

Úsmevne začala púť eN za svojou akciou č. 200. Autobus mu z jeho planéty do Žiliny odchádzal 20:40. 

Dosť času na to, aby stvoril svoju geniálnu teóriu pojedania ropúch.

Dosť času aj na to, aby vyrobil obrázok švédskeho stola s ropuchou, pred na ktorú sa až slinky zbiehajú. 

Trochu menej času na to, aby stihol zalomiť doják Svaťky Cintulovej z MMM 2006 a kriticky málo času, aby dlhočizný text stihol prizdobiť obrázkami.

Všetko napokon stihol, teda okrem dovarenia večere. Tú vyškrtol z plánu. Vzal si so sebou iba chleba. 

Na stanicu prišiel s kráľovskou rezervou 4 minúty. Na svetelnej tabuli svietili iba autobusy, ktoré odchádzajú od 20:05 do 20:30. Jeho 20:40 tam ešte nenaskočil.

eN na stanicu prišiel, ale jeho autobus nie. Čkal do celej, autobus nikde. S myšlienkou vytvoriť aj Klub nepriateľov SAD sa odobral domov. Ďalší plánovaný a ďalší nezrealizovaný štart si už pripisoval na svoje konto. 

Keď prišiel domov, bola u neho sestra so švagrom a niečo lovili na internete. eN sa im posťažoval, že nešiel autobus a ráno sa už do Žiliny nedostane, lebo je sviatok.

„A akým si chcel ísť?" prekvapene sa spýtal švagor, ktorý vie odchody autobusov spamäti.

„20:40 do Martina a odtiaľ 21:30 do Žiliny," nahnevane sa sťažoval eN.

„Ale teraz je iba 19:20," zapojila sa s rehotom do pánskej rozpravy sestra. 

eN sa tak ponáhľal s dokončením správy, že predbehol o hodinu aj čas. Veselo sa zvrtol a zabudnúc si igelitku s proviantom sa vracal na späť na stanicu, kde svetelná tabuľa stále ukazovala odchody autobusov od 20:05 do 20:30, ale autobus do Martina prišiel presne aj bez toho, aby to tabuľa oznámila svetu.

Až pri druhom príchode na autobusové nádražie si eN všimol, že zelené ledky, ktoré ukazovali aktuálny čas, svietili do tmy pravdu, nič viac ako pravdu. Prečo 30 cm čísla eN pri prvom príchode prehliadol je rovnaká záhada, ako predbehnutie času o hodinu.

Zabudnutú igelitku s proviantom vyriešil Šaňo večerou, ktorú mal pre zmätkára pripravenú. Ako vedel, že príde hladný je ďalšia záhada? 

Úsmevne začalo aj Hamburgové ráno. eN šiel od Šaňa z Minčolskej 2 na Bôrik peši skôr, ako Šaňo. Ten napriek nedávnej havárii s výsledkom dve prasknuté rebrá, na bicykel nezanevrel a musí ráno prebehnúť na teletexte výsledky všemožných líg. eN zase musel prebehnúť nejakým obchodom. 

V obchode našiel všetko, čo potreboval, ale nájsť cestu na Bôrik už nevedel. Hmla bola taká hustá, že nevidel ani jeden z orientačných bodov, ktoré si nestabilné bielkoviny v jeho mozgu pamätajú. Po troche blúdenia sa zorientoval, ale spôsobil posunutie štartu o 15 minút.

Po štarte sa už darilo a veľmi pekný deň si eN vkladá do svojej pamäti.

Zapísal eN, 17. 11. 2006