|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
zľava:
Peter Lazár, Miro Stroka, Miro Lietavec, Ondrej Hanzlík, Šaňo Simon, Peťo Tichý, Mirek Krumer, Ľubo Líška, Laco Sventek, Miro Kriško, Jano Ružbarský Žilinský
Hamburg č. 40/1 eN našiel vo výsledkoch jednu nezrovnalosť, ktorú musí konzultovať. V priebehu dňa výsledky zverejníme a story snáď tiež. Na
Bôrik chlapcov jedenásť / Prišlo sa pohrať
eN sa na hodiny počas behu pozrel iba raz. Vtedy, keď Laco dobehol do cieľa, lebo zhodou okolností bol pár desiatok metrov za ním. Teda pár desiatok metrov a deväť kôl, aby sme boli úplne presní. Jeho stopky mu ukázali čas 3:00:22. S Lacom sa nám nepodarilo spojiť, aby sme zistili, príčinu časovej nezrovnalosti. Čas v cieli, ktorý si po maratóne nameral eN, sa na sekundu zhodoval s časom, ktorý mu odmeral v cieli Šaňo. To znamená, že jeho stopky šli správne. Preto eN, podľa kontrolného Hamburgového mechanizmu "Ja ho, on ňa" upravil čas Laca na 3:00:20 ( pozrel trochu neskôr ). Laco prifrčal na Bôrik svojim Fordom CA 888 AX. Je to van. Van, to je one. One, to je jednotka. Čiže musel byť prvý, to je jasné. Kúpte si van, budete vyhrávať tiež. Laco má dlhý bežecký krok, s mäkkým došľapom a nižšou frekvenciou. Bolo na ňom vidieť, že beží zadržane. Cca po 35 km bežal spolu s druhým maratóncom, v poradí. Potom svoj dlhý krok ešte predĺžil, vzdialil sa a bez problémov vyhral. * doplnené 24. 1. 2007, po maile od Laca. Laco sľúbil, že pošle svoje medzičasy. Sľub splnil, čím nás potešil. Chybne odmeraný bol úsek bol na 13 a 14 km za 7:01. To je ten úsek, kde Laco špatne stáčal stopky a miesto medzičasu ich na 1:41 zastavil. Tento rozdiel sme pripočítali k tretej päťke a získali sme reálne údaje:
Lacove medzičasy nás potešili, ale vetami nás značne zaskočil. Márne si lámeme hlavu nad tým, čo z horeuvedeného textu sa ho tak dotklo, aby:
Ak to zistíme, doplníme story aj po 3 x. Zo story sme nič nezmazali a ani mazať nebudeme. Nemáme k tomu ani ten najmenší dôvod. O tejto búrke v pohári vody sa zmieňujeme aj v správe z 24. 1. 2007. Doplnené 26. 1. 2007:
Veci sa vyjasnili, podrobnejšie v správe z 27. januára 2007.
Ondrej tiež nebežal ostro. Jeho cieľom bolo udržať rovnomerné tempo od štartu až do cieľa. Cieľové tempom malo byť 4:20/km. Keby to dokázal, mal by v cieli čas 3:02:51. Jeho čas 3:01:35 prezrádza, že cieľ nesplnil. Ale sú dva druhy nesplnenia cieľov, dobré a zlé. Ondrej si vybral ten lepší. Ondrej chcel pôvodne bežať v Ostrave. Pre rodinné povinnosti mu to nevyšlo. Preto dodatočne, pred Prievidzskou chodbou, zaradil do plánu Hamburg. S výsledkom, ale hlavne pocitom počas behu bol veľmi spokojný. Myslel, že vzhľadom k menej nabehaným kilometrom, ako po iné roky, to bude horšie.
Ondrejove medzičasy pomôžu Lacovi Sventekovi nájsť príčinu rozdielu v čase, ktorý si nameral on a ktorý mu vnútil eN. Ak nie, treba podať protest, určite zistíme, kde bol pes zakopaný.
Na lavičku, ktorá sa po maratóne mení na Kanceláriu prezidenta SZM a.s. po behu pršalo. Otvorené dvere kufra na Lacovom Forde prichýlili Šaňa, aby vystavil na štvorčekový papier zápis zo ŽH 40/1. Miro Lietavec ( 3:35 - 3. ) je v SZM nováčik. Ešte nemá vžité zásady správania sa na fotografii s prezidentom. Hlava prezidenta nesmie byť nižšie, ako plece vedľa stojaceho. Preto sme ho museli posadiť vedľa prezidenta. V správe z 22. 1. sa eN zamýšľa nad poslaním chodcov. S Johnie Walkerom sa eN nekamaráti, ani s Pefom, lebo ho "predkráčava". Miro vzal na seba úlohu chodca, ktorého má eN rád. Rozbehol sa smelo. Mal už náskok tri kolá. Keď videl posmutnelého eN, ktorý nevládal nikoho predbehnúť, začal v závere kráčať. Nie tak bláznivo, ako Pefo, rozvážne, pomaly, aby si eN vládal jedno kolo vziať späť. To ho povzbudilo a vzal si jedno z dvoch aj od Šaňa Simona ( 3:50 - 4. ). Ten odohral prvý tohoročný Hamburg podľa osvedčeného scenára. Rýchly začiatok, zvoľnenie po polovici, pomalý záver. Ale len tak pomalý, aby nestratil poradie. Jeho náskok, ktorý si vybudoval pred eN v prvej polovici bol dostatočne veľký, aby si štvrtú figuru podržal. Mohol si v závere dovoliť venovať sa aj svojmu hobby v kríkoch. Dve tretiny januára a Šaňo má už na konte 2007 štyri akcie. Taký mohutný nástup do zberačskej sezóny si nepamätáme. Čo nás čaká v jej pokračovaní? O chvíľu Šaňova 400-vka a potom...nechajme sa prekvapiť.
Do Žiliny ho už druhý raz odviezol Ondrej H. Prvý let meškal, lebo eN trošku zaspal. K druhému letu sa eN postavil zodpovednejšie. Zobudil sa včas, pobalil sa, dokonca čakal na lietadlo už vonku, aby nezdržoval. Lietadlo mohlo odletieť v predstihu. Ale eN je nesvoj, keď sa všetko darí. Je mu to vždy podozrivé. A bol na to dôvod. Asi po 10 minútach jazdy si spomenul, že nemá maratónky. Byť Abbebe Bikilom si netrúfa, preto musel let otočiť. To zmenilo časovú rezervu na stratu. Úsek Fačkov - Rajec si zvolil Ondrej za meraný úsek na zníženie sklzu. Žalúdok eN rallye neobľubuje. Nebyť prestávky v Rajeckých Tepliciach, ošabľoval by Ondrejovi celé auto. Na Bôriku pristáli presne o 8:00. Na ukľudnenie žalúdku bolo málo času. eN radšej celý maratón odbehol bez pitia. Začiatok veľmi zle, po 25 km trochu lepšie. Ale "co je doma, to se počíta". eN v živote nebežal 3 maratón v januári rýchlejšie. Nikdy v živote nebežal rýchlejšie ani svoj 205-ty maratón. Preto je mu tak "jak může být spokojenému jen".
K stovke maratónov chýba Mirovi ešte 18 kúskov. K prekonaniu CZE rekordu v čase, za ktorý človek odbehne prvých 100 maratónov, mu stačí absolvovať ich do apríla 2008. Pri jeho činorodosti je to úloha na tri štyri mesiace. Ale Mirek si uvedomuje, že aj keď sa mu rekord získať podarí, nebude ho príliš dlho držať. V jeho rekordnej stope sa za ním rúti Pepík Kubále. Ak vydrží, rekord si od doktora vezme. Míra po dobehnutí záhadne zmizol. Preto eN nemá jeho autentické post hamburgové foto. Až neskôr eN zistil, že si šatňu presunul pod strechu Kamélie, ktorá ho pred dažďom dokonale ochránila. Doktor sa vyzná.
Šesť mierečných doplnila pätica podmierečných. Peter Tichý nebehal, ale chodil. Lenže chodil tak rýchlo, ako keby behal. Natočil 30 km, v tom 15 x ostrý kilometer s medzichôdzou. Rýchly
bol aj Jano Ružbarský, tradične bežiaci
1/2 M. Dlho bežal spolu s Ľubom Líškom, v
závere mu však skoro o dve minúty ušiel. Výsledkom súboja boli veľmi
dobré výkony. Jano 1:32:03 a Ľubo 1:33:52. Určite bol so svojim výkonom spokojný aj Miro Stroka. Polmaratón za 1:38:56 je viac, ako kvalitný tréning. Nemôžu byť všetci spokojný. Musia byť aj nespokojní. Taký z Bôrika odchádzal Peter Lazár. On vlastne nespokojný na Bôrik už prišiel. Bolí ho koleno. Každý bežec by bol z toho nespokojný. Ale dobrá správa pre Petra je, že vie, prečo ho koleno bolí. Buchol si ho. To je lepšie, ako keby nevedel. Peter skúsil, či ho bude bolieť aj počas rýchlejšieho behu. Bolelo, tak po 5 km bežať prestal. Hamburg sa vzdať nedá. Dá sa iba prestať utekať. To musel urobiť aj Peter, ale čo bolí, to prebolí. Určite sa s ním ešte na Bôriku stretneme. Takýto bol ŽH 40/1. Novinkou bola disproporcia v čase víťaza. Škoda, že si to eN nevšimol skôr, ako Laco odišiel. Už by to bolo vyriešené. Ale ono sa to vyrieši aj takto. O nejasnostiach je potrebné hovoriť na rovinu. Bez podozrievania, bez hnevu, ale hovoriť o nich treba. Zapísal eN 21. 1. 2007, 24. 1. 2007 a 26. 1. 2007 |
Tou
nezrovnalosťou, ktorá oddialila zverejnenie výsledkov a story zo ŽH
40/1 bol a stále je* čas víťaza Laca Sventeka
2:58:39.
Ondrej
Hanzlík ( 3:01 - 2. ) je vyznavač opačnej bežeckej školy, ako
Laco. Beží kratším krokom s vyššou frekvenciou. V mladšom veku,
pokiaľ nebolia nohy, je to trochu handycap. S rastúcim vekom sa handycap
mení na výhodu, lebo dopad chodidiel na podložku je šetrnejší.
ŽH
40/1 vymyslel Miro eN Kriško ( 3:52 - 5. ).
Zdá sa, že po jeho uskutočnení, by sa mu mohlo splniť prianie, aby
400-tý maratón Šaňo dokončil u neho doma, na Prievidskej
chodbe.
RunDr.
Mirek Krumer, CesRek, ( 3:55 - 6. ) bežal s eN až po 25 km. Potom
sa eN urobilo trochu lepšie, Mirek kúsok zaostal. Ale väčšiu stratu,
ako 800 metrov nikdy nemal. V posledných troch okruhoch sa dokonca opäť
začal k eN približovať. Bol so svojim výkonom spokojný.