3. Memoriál Františka Ohery.
Ostrava-Třebovice, 10. 2. 2007

Prvé dva maratóny v playliste MK Seitl prežili reformu a zostali v ňom. Na januárový Dubničkov memoriál dorazilo prekvapivo veľa pretekárov z Poľska. Na februárovom 3. MFO zase prekvapilo viac Slovákov, ako býva v tamto ročnom období obvyklé. A neprišli s cieľom hrať druhé husle. 

Po štarte vystrelila dopredu dvojica Wala - Heleš.

Kroky Petra Walu ( 1:21 - 1.-1/2M ) boli tradične od začiatku čitateľné. Beháva len polovičnú dávku a snaží sa dostať čo najbližšie k hranici 1:20. Vo februárovom pokuse mu k nej chýbalo1:37.

Kroky Igora Heleša ( 3:03 - 4. / 3. M40 ), boli tiež rovnako tradičné, ale svojou nečitateľnosťou. Snáď aspoň Igor vie, čo sledoval maratónom rozbehnutým s -W-, keď veľmi dobre vedel, že je iba o kúsoček v 1/2M pomalší, ako on. V treťom kole za Petrom zaostal a zastal. V poradí sa prepadol sa o veľa miest. Potom v behu pokračoval a dobehol na štvrtom mieste. Škoda, že eN sa ponáhľal na vlak. Keby bol čas, pátral by, čo majster zamýšľal a kde nastala chyba. 

Poradie zľava L. Sventek, P. Jadrníček a S. Ďuriga sa zmenilo až pri vyhlasovaní

Zľava: pani za rodinu Oherů, 3. S. Ďuriga, 1. L. Sventek, 2. P. Jadrníček

Za ponáhľajúcou sa dvojicou sa vytvorila početná skupina, plná a v nej sa to Slovákmi len tak hemžilo. 

Muziku v nej tvrdil hlavne Laco Sventek ( 2:51 - 1. / 1. M40 ), ktorého výskyt v Třeboviciach bol pre eN prekvapením. Približne od 25 km už bežal sám. Jeho náskok pravidelne rástol až na konečných 5 minút.

S Lacom eN stihol prehodiť pár slov. Dozvedel sa, že od Žilinského Hamburgu skoro vôbec nebehal, lebo nad Čadcou, kde býva, je veľa snehu. Behá iba na bežkách, alebo na skialpinistiských lyžiach. 

Odpojiť od súperov už v polovici sa rozhodol preto, lebo cítil, že má navrch. S vyrovnanejším súperom by čakal až na 35 kilometer. 

AA SR rebrík 07 po jeho štarte na Bôriku nedočkal času pod tri hodiny len vďaka úsmevnému omylu. Po druhom štarte Laca na maratónskej trati je už rebrík spokojnejší, ale nie spokojný. Netrpezlivo očakáva jar a časy o hodne lepšie, aj od Laca. 

Polovicu trate dokázal tempu, ktoré diktoval Laco svojim dlhým krokom odolával víťaz prvého maratónu na tej istej trati, domáci bežec Petr Jadrníček ( 3:56 - 2. / 1. M50 ). Za svojim časom z januára zaostal tri minúty. eN je presvedčený že pozná príčinu. Obe nohy sú Petrove. Prvá je o pár dní mladšia, ale to nie je príčina, prečo je tá februárová o tri minúty pomalšia. Príčina nie je v nohe, ale na nohe.

Po tretie miesto v absolútnom poradí a druhé medzi štyridsiatnikmi  si z Trenčína do Ostravy prišiel Stano Ďuriga ( 3:01 - 3. / 2.- M40 ). Veľa nechýbalo a pod tri hodiny by sa dostal aj on. Stano si možno ani neuvedomil, akú cennú trofej si z Třebovickej cyklostezky na Trabante bratov Pavlackých odváža. Skalp Igora Heleša na domácej trati je trofej veľmi cenná.

Majiteľom a zároveň pilotom Trabantu je, Miroslav ( 3:29 - 23. / 11. M40 ), mladší z dvojice bratov Pavlackých. 

Hneď po štarte sa opýtal eN, či niečo pred týmto maratónom behal v tréningu. „Skôr vôbec, ako málo," znela odpoveď eN. „Ja tiež," posťažoval sa Miro. „Len som plánoval, že už začnem a nejako sa mi nepodarilo."

„Raz sa nám to určite podarí," uškrnul sa eN baviac sa na tom, že aj niekto iný je výkonnejší plánovač, ako realizátor plánov. 
Miro utekal skoro na vlas rovnako, ako v januári, a pripísal si peknučký, 111-ty klasický maratón, ktorý je jeho 115-tou akciou. 

Od brata ho delí už iba deväť akcií. Bratia ruka v ruke opäť posunuli dvojsúrodenecký rekord SZM o dva kúsky na 239. 

Jaroslav ( 3:36 - 27. / 13. M40 ) sa rozbiehal obozretne. Ešte v polovici trate bol iba kúsok pred eN. Vďaka tomu v druhej polovici nespomaľoval tak brutálne. Za bratom zaostal šesť minút a v závere ho doťahoval. V porovnaní s januárovým MJD sa zlepšil o osem minút. 

eN už bol na odchode, keď ho Jaro dobehol a dal mu tabulečku s údajmi o Maratóne Perly Karpát 2007. Popri starosti s kozami, ktoré chová, stráženia brata, aby ho nepredbehol a zveľaďovania rekordu SZM musí myslieť aj na Perlu. Len mysli Jaro, mysli. Čo by sme robili s peniazmi na meranie, keby si na ňu zabudol? 

Trabantík neviezol späť na Považie iba trofej, ktorú získal Stano Ďuriga. Viezol aj najlepšiu mladú pušku. Miro Tomčány ( 3:03 - 5. / 1. M18 ), utekal rýchlejšie, ako mu predpisovalo jeho štartové číslo, lebo utekal nie o sto, ale o stošesť. 
Dokázal si  poradiť s ôsmimi rovesníkmi a s prehľadom svoju vekovú kategóriu vyhral. Od Igora Heleša ho v cieli delilo iba 51 sekúnd. Jeho skalp nezískal. 

O úspechu a neúspechu na trati môže rozhodnúť na prvý pohľad vec nepodstatná.

Pepa Kubále ( 3:06 - 6. / 2. M18 ) podľahol Mirovi T.. Ich bežecká výkonnosť je približne rovnaká. Rozhodla fatálna Pepova chyba. Nenastúpil na štart v modrých sexi trenkách. Bohyňa víťazstva, ktorá sa na ne márne tešila, mu už  prvé miesto odmietla prideliť. Neskoro bolo si v polovici trate čierne gate vyzliekať. Nahnevaná Niké sa len tak udobriť nedá.

Tretiu mladá pušku dodal zbrojný sklad Ligy 100 z Holomóca. Marek Zatloukal ( 3:07 - 7. / 3. M18 ) bol za Pepíkom K. iba 50 sekúnd. Zaslúžil by si, aby sme ho na obrázku ukázali, ale nemôžeme. Nevieme totiž či ho Petr Minařík odfotil a keď odfotil, nevieme, ktoré telo k jeho menu patrí. Ak Mareka poznáte, mrknite sa do galérie a poučte tápajúcich. Obrázok tretieho v M18 radi doplníme. 

V úvode sme spomínali, že na januárovom MJD bolo veľa Poliakov. Na MFO prišiel iba jeden. Zbigniew Marszalkowski ( 3:14 - 15. / 2. M50 ) zvádzal o druhé miesto medzi 50-nikmi boj až do cieľa. Odrazilo sa to aj na výslednom čase. V porovnaní s januárovým štartom si zlepšil čas o sedem minút. Zbigniev hovorí, že "metal" musí za maratón byť. Že je to uctenie si pretekára organizátorom. Z februárovej Ostravy odchádzal určite spokojný. Odviezol si výborný čas, cenu za druhé miesto po veľkom boji a navyše si ho organizátor aj "metalisticky" uctil.

3. v M50 Jardo Hrabuška ( 3:15 - 16. / 3. M50 ) nebol v takej pohode, ako v januári. Bežal o tri minútky pomalšie, ale zase predstavil svetu nový maratónsky módny doplnok. 
Nemyslíme veľké trenky. Primát v tejto oblasti už naveky patrí nášmu Tónovi Gombárovi. Máme na mysli chrániče kolien. eN to veľmi zaujalo a asi ich začne nosiť aj on, lebo v poslednom kole nebol ďaleko od toho, aby nepokračoval v behu po kolenách. 

 eN, muž s krysou ( 3:49 - 30 / 7. M50 ) si jasne spomína, že tak rýchlo, ako Jardo, vedel ešte nedávno utekať aj on. Už nevie. A nevie ani to, ako hlboko ešte musí klesnúť, aby začal opäť behať aj v tréningu. Od úplného dna výsledkových listín už nie je príliš ďaleko. 

Keď na neho v posledných dvoch kolách spadla opona, dobehol ho víťaz kategórie M60.

Jiří Procházka ( 3:42 - 29 / 1. M60 ). V januári preskočil počas behu z maratónu na 1/2M. Bol z toho po behu otrávený, hútal, či by už nemal s behaním maratónov prestať. 

Prebolelo a o pár dní už zložil maratónsky reparát. Siedme kolo bežali spolu. Vlastne nebežali. eN cupkal tak pomaly, že Jiří pár desiatok metrov pobehol, ušiel a potom kráčal, kým ho eN nedobehol. 
„Ale běžím chujovo," ospravedlňoval sa eN. 
„Prečo? Ak Ti to takto vyhovuje, nech sa páči," odpovedal na to eN. 
„Já takhle šetřím síly na poslední kolo," vysvetľoval pri ďalšom stretnutí.
„Podľa mňa je to menej ekonomické, ako rovnomerný beh," vlečúc sa mudroval eN.
Možno aj je, ale Jiří mu v poslednom kole nadelil sedem minút, napriek nie ekonomickému "indiánskemu behu". 

Šaňo Simon ( 3:57 - 36. / 2. M60 ) si maratónom v Ostrave zapísal poslednú akciu s trojkou na začiatku. Po 399-ke, ktorú získal, nasleduje 400-ka.

Keď sa menia tri čísla na orloji, je to vždy veľká sláva. Stane sa tak iba raz za sto rokov. Prekoná ju iba výmena štyroch čísel raz za tisíc rokov. Šaňo si na veľkú slávu príliš nepotrpí, ale aspoň takú malú, čo sa zmestí na chodbu prievidzskej školy, kde by mu mohla 17. 2.  400-vka naskočiť hádam prežije.

399-ku neozdobil Šaňo príliš jagavým výkonom. Vie behať aj rýchlejšie, ale to mu musí dovoliť brucho. Na MFO mu nedovolilo. Príliš často musel odskakovať do lesa. 

„Ak zle zabehnem, aspoň sa dobre vy***," hovorí Šaňo. 

„Už som sa začínal obávať, že to nedám ani pod 4 hodiny. Keby ešte raz musel, tak neviem, neviem." 

Ale aj so zastávkami v depe mu to vydalo na druhé miesto v M60. Sklenenú hranol, čoby váza a cena, odovzdal eN. Ten už vie, čo s ním urobí. Bude to Prezidentský sklenený obelisk, na ktorý bude lepiť výsledky Evko - Šaňovských duelov o prezidentskú štandardu. Keď príde čas, ukážeme Obelisk aj verejnosti.

Ladislav Janků ( 4:00 - 38. / 3. M60 ), Olomouc, opäť nepoznáme. Aby na nás Olomouc nezanevrel, tak aspoň jedného z mesta syrečků ukázať musíme. Isto poznáme Mira Osladila ( 3:20 - 19. / 4. M50 ), ale medzi fotkami Petra Minaříka sme ho nenašli. Aby ste verili, že ho fakt poznáme, ukážeme jeho obrázok z iného maratónu, pre ktorý sme siahli do blízkej minulosti.

Doteraz sme chválili, je načim niekoho aj vyhrešiť. Žreb padol, za nemiestne poznámky na adresu posledného pretekára, na Sandokana, ktorého sme zatiaľ na našej Nástenke iba chválili. 

Ústa k vlastným šedinám je pekná vec, ale v porovnaní s úctou k šedinám cudzím prehráva na body. Najstarší pretekár v štartovom poli má právo byť posledný, lebo on vlastne posledný nie je. Tým je ten, kto mu radí, aby sa kvôli poslednému miestu vykašľali na beh.

Sandokana sme vyhrešili, už sa s ním opäť kamarátime, ale poradíme, nech si berie príklad z Otta Seitla. Ten Nezabudol na 400 maratónov Jiřího Březinu ( 4:16 - 40. / 4. M60 ). V mene Českého 100 maraton klubu mu odovzdal veľký pohár, ktorého si tí, čo sa na vlak neponáhľali pripili na zdravie Rytiera štíhlej postavy, Jiřího z Přerova. 

Jirko si v Ostrave vo svojom zozname zaplnil riadok číslo 408! Ak pôjdú veci tak, ako by sme si priali aby išli, Prievidzská chodbe by mohla byť riadok číslo 409. Toľko riadkov dokázal doposiaľ zaplniť jediný Čech, Otto Seitl. 

Zapísal eN 11. 2. 2007

foto: Petr Minařík http://petrminarik.rajce.idnes.cz/