Sedemdesiat rokov života,

sedemdesiat otázok, odpovedí, spomienok, vyznaní a nádejí priateľa a vynikajúceho človeka

Františka Falata

Prepis publikácie Floriána Leitmana vydanej v roku 2006.

Úvod

Tento životný príbeh Františka Falata bol zostavený pri príležitosti jeho 70–tich narodenín, ako dar od jeho športových priateľov.

Priebeh jeho životnej a športovej cesty je načrtnutý v 70–tich otázkach a odpovediach, fotografiách a v spomienok jeho blízkych a priateľov.

Publikácia je vydaná v obmedzenom množstve pre jeho rodinu, najbližších priateľov a súputníkov jeho športovým životom.

December 2006

1. Kedy si začal športovať?

Moja športová činnosť začala príchodom na Banícke učilište v Novákoch v roku 1952, kedy som nastúpil za učňa.

2. Kto ťa priviedol k športu?

Navštevoval som meštianku v Topoľčiankach a tam som si všimol ako v zámockom parku trénoval študent – atlét, neskorší divadelník Paľo Haspra. Pokukoval som po ňom, bol mojím vzorom a keď som nastúpil na Banícke učilište v Novákoch, vychovávateľ Vladimír Ulický ma získal pre atletiku. Neváhal som.

3. Na ktorého trénera najviac spomínaš?

Nakoľko som dvanásť rokov pracoval ako telovýchovný inštruktor na učilišti v Novákoch, mojím prvým radcom a trénerom bol spomínaný vychovávateľ, neskôr spolupracovník Vladimír Ulický. Zároveň som čerpal z dostupnej odbornej literatúry, ale osobného trénera som nemal. Dá sa povedať, že som bol atlét- samouk.

4. Tvoj najobľúbenejší šport?

Je ich viac, ale v prvom rade atletika, lyžovanie, basketbal a futbal.

5. Ktorý šport ti najviac prirástol k srdcu?

Atletika, nie preto, že sa atletike hovorí „kráľovná športu“, ale pre jej čistotu súťaženia. Okrem toho, ja som mal asi najväčšie predpoklady a dispozície práve na atletiku, hlavne vytrvalostný beh. Nepohrdol som ani basketbalom.

6. V ktorých športoch si pôsobil súťažne- pretekársky?

Bola to zase atletika. Po atletike bolo mojím doplnkovým športom v zime bežecké lyžovanie a potom nasledovalo zjazdové lyžovanie. Rád som si zahral aj basketbal za Juventus Nováky, lákal ma aj futbal. Rád som mal aj Dukelské a Sokolovské preteky ako doplnok k atletike. Spoločne s pánmi Solárom a Ulickým sme boli v týchto pretekoch niekoľkonásobní účastníci majstrovstiev Československa a prešli sme republiku od Tatier až po Litvínov.

7. Za ktoré kluby si pretekal?

Najúspešnejšie klubové dresy boli atletické, počas základnej vojenskej služby v Dukle Holešov a v Dukle Praha. Vojenčil som a pretekal za čias Emila Zátopka, Kantorka a ďalšej špičky vytrvalcov. 


Holešov 1955, začiatky bežeckej kariéry

Účasť na majstrovstvách Československej ľudovej armády bola v tom čase viac ako majstrovstvá republiky. Veď v armáde sa sústreďovala špička a pretekať s Emilom Zátopkom bola česť, ale aj škola. 

Futbalové dresy som obliekal v Podhradí, v Lazanoch a vo FK Baník Prievidza. Futbal bol však vždy len ako doplnok. Viac som inklinoval k basketbalu v Juventuse Nováky a v začiatkoch aj v Spojoch Prievidza. Keď som už nestačil aktívne hrať, prešiel som do funkcie rozhodcu v basketbale a futbale. Blízke mi bolo aj rozhodovanie ľadového hokeja ešte na „trhovisku“ v Prievidzi.

8. Ktoré športové podujatia najradšej sleduješ?

Vo svetovom športe sú to Olympijské hry, ktoré sú v očiach priaznivcov športu najsledovanejšie. Mňa zaujímali hlavne majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta v atletike. No vzhľadom na náš okres som pozorne sledoval aj majstrovstvá Európy v zápasení, v stolnom tenise. V súčasnosti s veľkou pozornosťou pozerám zápasy v športovej hale vo všetkých športoch.

9. Ktorý športovec Ti najviac zostal v spomienkach?

V mojich očiach natrvalo zostane meno víťaza Olympijských hier v maratóne Abebe Bikilu, ďalej desaťbojára Šeberleho (ČR) a oštepára Železného. Celkom najhlbšie však zostane spomienka na môj vzor Emila Zátopka.

10. Ktorému športu fandíš najviac?

Šport ako taký mám nadovšetko rád, od gymnastiky až po judo. Zaujať ma vie atletika, basketbal, volejbal, futbal a hokej. Pozornosť si však zaslúžia aj lyžovanie, motorizmus (F-1), ale aj motocyklové preteky.

11. Ktorému športovcovi fandíš?

Športovci prichádzajú a odchádzajú. Buď ukončia svoju činnosť, alebo odchádzajú navždy. Vážim si však takých športovcov, ktorí aj svojím správaním a životom môžu byť vzormi. Takí, ktorí nepozerajú len na peniaze, aj keď viem, že za výkony a drinu si zaslúžia patričnú odmenu. Viac inklinujem k športovcom v individuálnych športoch ako v kolektívnych. 

12. Podľa Teba 10 najúspešnejších športovcov okresu Prievidza?

Náš okres sa v minulosti hemžil vynikajúcimi športovcami – reprezentantmi od lyžovania až po futbal. V súčasnosti je to s vrcholovým športom trochu slabšie, ale na osobnosti sa nezabúda. Nie som celkom oprávnený zostaviť rebríček najlepších, no mená lyžiarok sestier Kuzmanových, futbalistu Laca Petráša, zápasníkov ako K. Valach, basketbalistu Ing. M. Letricha, či I. Chrenku, reprezentantov vo vodnom póle, kanoistike, v plávaní by som odporučil terajším mladým športovcom ako veľké vzory.

13. Koho z okresu by si navrhol na športovca polstoročia?

Ako som spomínal, náš okres patril v minulosti k liahni úspešných športovcov a jednotlivca je ťažko určiť. Treba rozlišovať aj medzi športmi. Je predsa ľahšie súťažiť napríklad v korfbale (hrať 1. ligu) ako vo futbale. Mám tým na mysli členskú základňu v jednotlivých športoch. Preto si vysoko cením štart nášho rodáka Ladislava Petráša na futbalových majstrovstvách sveta v roku 1970 v Mexiku a jeho gól práve Brazílčanom považujem za veľký úspech.

14. Koľko maratónov si odbehol?

Počas mojej kariéry som patril k zakladateľom vytrvalostných behov na hornej Nitre. Mali sme dobré družstvo pre účasť na majstrovstvách Slovenska aj Československa. Ja sám som na štartovnej čiare maratónov stál 72 krát a ani v jednom som preteky nevzdal, všetky som dokončil. Kratšie trate ako 25 km, 10 km a menej si ani neevidujem, to považujem za tréning.

15. Kde si behával maratón?

Najradšej sme my, Prievidžania, chodili do Košíc - to malo zvuk. 


Slávnostné otvorenie MMM 1965, F. Falat piaty zľava.

Radi sme chodili aj na Vltavský maratón v Prahe. Pre bežcov bolo milé aj mesto Domažlice. V Novom Meste nad/Váhom som len ja a jeden pretekár z Ostravy absolvoval prvých 15 ročníkov Považského maratónu, za čo nás usporiadatelia aj patrične ocenili.

16. Tvoje najobľúbenejšie maratónske mesto?

Na prvý maratón, ako vytrvalca z atletickej dráhy ma nahovorili kamaráti z Nového Mesta nad/Váhom (Lehuta, Kňažko) v roku 1963.


1. Považský maratón = 1. maratón Fera Falata.
Nové Mesto nad Váhom 1963. 

Hneď som splnil limit na Košice a v tom roku som stál na štartovnej čiare Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach spolu s Bikilom. Bežalo nás 135 a skončil som na 93. mieste v čase 2:57:22,5 hod. Bol to môj druhý maratón v živote a bol som celkom unesený. Tá atmosféra pred pretekom aj počas neho v uliciach mesta sa nedá opísať. To je spomienka na celý život.

17. Kde si dosiahol najlepšie umiestnenie?

Umiestnenia je ťažko hodnotiť. Záležalo od počtu štartujúcich a ich kvality. Pre vytrvalcov je však dôležité zabehnúť stanovený čas a „poraziť“ svojich priateľov – súperov. Určite bolo iné umiestnenie za účasti 150 pretekárov v Košiciach, ako umiestnenie v Košiciach za účasti 1 200 bežcov.

18. Ktorý maratón bol najťažší?

V Čadci sa behá v strede leta (júl) „Kysucký maratón“, v ktorom bývajú teploty 25 – 30 stupňové a každý, kto ho dokončí, je hrdina. Behá sa okolo riečky Kysuca a v tom sparne voda láka, ale keď sa raz osviežiš, už je po preteku. Je to ťažký pretek, a preto časy pod tri hodiny sa tam behajú ťažko.

19. Aký najlepší čas si v maratóne zabehol?

V dávnejších časoch (1963 – 1976) sa Košice behali len s limitom pod tri hodiny. Nebol to otvorený pretek (maximálne 150 pretekárov). Keď som sa tam chcel zúčastniť, musel som v tom roku mať zabehnutý maratón pod tri hodiny. Môj najlepší osobný čas je 2:38:45. Limit pod tri hodiny som mal zabehnutý najmenej tridsať krát zo 72 odbehnutých maratónov.

Utrpel si pri športe nejaký úraz?

Neviem ako som to zvládol, ale ani pri lyžovaní, ani pri futbale som úraz nemal. Nepoznám zlomeniny a od lekárov sa držím čo najďalej.


Baník Prievidza, Martin: Falat, Krovina, Mikulec, Stopka

20. Kedy si začal byť rozhodcom?

V náplni práce telovýchovného inštruktora bolo aj k rozhodovanie.

21. Ktoré športy si rozhodoval?

Najviac som sa venoval basketbalu, futbalu, ale bol to aj ľadový hokej, volejbal a lyžovanie. Samozrejme, že som robil rozhodcu aj na rôznych atletických súťažiach.

22. Akú najvyššiu súťaž si rozhodoval?

Keďže som bol viazaný rôznymi telovýchovnými funkciami, pískal som len v okresných súťažiach. Teraz na staré kolená pískam basketbal stredoslovenského regiónu. 

23. Koľko stretnutí si približne počas svojej kariéry odpískal?

Vo funkcii rozhodcu pôsobím celkom 45 rokov. Môj výpočet je, že v piatich športoch to bolo asi 1 230 stretnutí hlavne však v basketbale a futbale.

24. Ktorý zápas vo funkcii futbalového rozhodcu bol najťažší?

Rozhodovať zápasy na našom vidieku je všeobecne ťažké, ale ak išlo o postup alebo zostup, bolo to ešte ťažšie. V spomienkach mi zostal zápas mužov Sebedražie – Bystričany, keď mi delegát stretnutia A. Schut povedal cestou na zápas v aute, že to budem pískať ja (vtedy bolo delegovanie rozhodcu tajné). Veru, ťažko mi bolo doviezť kolegov autom do miesta stretnutia.

25. Ktorý futbalista Ti najviac strpčoval rozhodcovský život?

Na nepríjemné zážitky s hráčmi by sa dalo spomínať veľa a dlho. Sú hráči, ktorí každú nedeľu strpčujú rozhodcom život, ale je smutné, že aj funkcionári sa k nim pridávajú. Viem to z pozície sekretára Oblastného futbalového zväzu. Každý štvrtok je disciplinárna komisia zväzu v plnej permanencii. Ako na často trestaného futbalistu si spomínam na hráča FK Cígeľ, p. Ďurinu, ktorý najčastejšie chodil uhrádzať prejednávacie poplatky za nešportové správanie v majstrovských zápasoch. Hoci aj mňa urazil niekoľkokrát, následne po príchode na zväz sa správal veľmi slušne.

26. Čo Ťa najviac na ihrisku rozčúlilo?

Na ihriskách ma najviac hnevá okrem správania hráčov aj správanie divákov, ktorí napriek neznalosti pravidiel urážajú a kričia len preto, aby ukázali svoju silu.

27. Utekal si niekedy z ihriska?

Vo svojej aktívnej rozhodcovskej kariére som podľa hodnotenia väčšiny delegátov patril k objektívnym rozhodcom. Inzultáciu som na svojej koži nezažil, ale niekoľkokrát som hasil oheň ako pomocný rozhodca alebo ako funkcionár zväzu.

28. Ktorí sú tvoji najobľúbenejší rozhodcovskí kamaráti?

Vo všetkých športoch a zväzoch, v ktorých som bol rozhodcom sú rozhodcovia objektívni, ale aj neobjektívni. So mnou najradšej chodili spolu rozhodcovia kvôli odvezeniu sa autom a tiež z dôvodu, že vykonávali funkciu vo zväze. K dobrým kamarátom vo futbale som zaraďoval M. Svitka, brata P. Falata. V basketbale som mal dvojičku Mariána Lukáča a Jožka Tremla. Vždy nás radi vítali v Žiari, vo Zvolene, ale aj v Prievidzi.


Praha - Stromovka 1973, 100-vky zľava: Krovina, Tisaj, Stopka, Falat.

29. Zažil si ako rozhodca nejaký úsmevný príbeh?

Popri všetkých známych úskaliach rozhodcovskej funkcie som zažil v Radobici asi pred dvadsiatimi rokmi nezabudnuteľný zážitok. Dal som vyviesť diváka, ktorý ma dlhšie slovne urážal, mimo objekt ihriska. Nepomáhalo už ani slovné dohováranie, tak ho vyviedli. On išiel rovno do krčmy a po skončení stretnutia sa opäť vracal na hraciu plochu. Očakával som konfliktné stretnutie s ním, lebo hráči Radobice a Hornej Vsi si podávali ruky a mňa nechali napospas osudu. Divák však prišiel ku mne a pokojne sa opýtal: „Pán rozhodca, kto mi vráti peniaze?“. Ja som mu odpovedal, že usporiadateľovi som nariadil, aby mu vstupné vrátil. On však pokračoval : „Ja nemám na mysli vstupné, ale tie peniaze, čo som musel prepiť v krčme. Je to sto korún“. S úsmevom sme sa rozišli, stali sme sa priateľmi a v nasledujúcich rokoch sa už žiadne urážky z jeho strany neopakovali, hoci som toto susedské derby pískal celkom desaťkrát.

30. Kde si začal funkcionárčiť?

S funkcionárčením som začal vo futbale v Podhradí, neskôr v Lazanoch a ešte pred vojenskou službou v Pravenci. V TJ Baník Prievidza to bolo len krátko.

31. Ktoré funkcie si vykonával?

Pri tomto hodnotení a spomínaní musím priznať, že v živote som bol viac funkcionárom ako aktívnym hráčom alebo rozhodcom. Pracoval som ako telovýchovný inštruktor na učilišti a celých dvanásť rokov som väčšinou organizoval rôzne súťaže učňov, chodil s nimi na rezortné súťaže a sám som bol pretekárom. Potom som odišiel na Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy a tam som jedenásť rokov pracoval ako organizačný pracovník. Mal som v referáte osem športových zväzov a tiež organizáciu rôznych súťaží. Po roku 1991 som prišiel na Slovenské združenie telesnej kultúry, pracovisko Prievidza, a zase to bolo len organizovanie majstrovských súťaží. Keď som prešiel na funkciu sekretára Oblastného futbalového zväzu, už som bol viac funkcionár a aktívne športovanie som ukončil. Zostal som len rozhodcom futbalu a basketbalu.

32. Koľko rokov si funkcionárčil?

Od roku 1969 až do roku 2006. V roku 1969 som ukončil svoju činnosť v Baníckom učilišti Nováky a prešiel som na Okresný výbor telovýchovy.

33. Ktorý vidiecky klub Ti najviac prirástol k srdcu?

Keď som pracoval na Okresnom výbore telovýchovy som si obľúbil kluby, v ktorých som sa cítil aj ako rozhodca dobre. Nebolo tam nadávok, prostredie a atmosféra zápasov bola dobrá, preto rád chodím do Kamenca pod Vtáčnikom, ale aj do Oslian a tiež Čavoja. Je tam všade dobrý funkcionársky kolektív. Rád som chodil aj do Koša, ale tento klub už nie je taký, aký býval v minulosti.

34. Na ktorých funkcionárov spomínaš?

Z jednotlivcov určite musím spomenúť dlhoročného predsedu Okresného futbalového zväzu zosnulého pána Tomíka, ale aj zosnulého predsedu komisie mládeže futbalového zväzu Vojtecha Petláka. Dobre sa mi robilo s Petrom Turčanom, Dušanom Divékym, Ing. Jánom Martinom, Jankom Cibulkom a dalo by sa ich spomenúť ešte niekoľko...

35. Ktoré športové objekty v okrese považuješ za najlepšie?

Prešiel som za 45 rokov všetky športové objekty v našom okrese a musím konštatovať, že ich vybavenosť nie je až na takej vysokej úrovni. Zaostávame oproti iným okresom vo vrcholovom poňatí vybavenosti, ale zároveň máme v niektorých obciach primerané podmienky. Veď ihriská v Diviackej Novej Vsi, Bojniciach, Kanianke, Oslanoch, Chrenovci, Nedožeroch – Brezanoch, Diviakoch n/N, Handlovej, Dolných Vesteniciach a v Prievidzi možno hodnotiť ako dobré. Mesto Prievidza má peknú športovú halu, zimný štadión, ale bez dobrého basketbalu a hokeja. Na štandardnej úrovni je vybavenosť lyžiarskych stredísk ako je Remata, Fačkovské sedlo, Sekaniny pri Lehote p./Vtáčnikom a Homôlka pri Valaskej Belej.


Beh k srdcu SNP, Martin: F. Falat č. 55

36. Ktoré športy v okrese finančne podporovať a ktoré nie?

Vylúčiť niektorý šport z hry ako neopodstatnený je ťažko. Treba povedať, že každý treba uznať, ale len do výšky finančných prostriedkov obce – mesta a treba pozerať aj na tradíciu toho – ktorého športu. Prečo „siliť“ také športy, ktoré nemajú členskú základňu, alebo sú športom „súkromným“.

37. Ktoré športy v okrese by mali mať prioritu?

Nepoviem to v poradí, ale v meste – okrese by malo mať miesto týchto päť športov: futbal, basketbal, zápasenie, vodné pólo a kanoistika. Ďalšie, ak chcú vyvíjať činnosť, tak za vlastné peniaze – amatérsky.

38. Prečo šport v Prievidzi poklesol do nižších súťaží?

V celosvetovom trende vykazuje šport, až na profesionálny, pokles záujmu a úrovne. Mládež stráca záujem športovať, lebo robí iné aktivity. Dnes idú viac počítače, kurzy jazykov a ďalšie príležitostné činnosti ako sú diskotéky, autá a súkromné športy (tenis). Všade sa hovorí len o peniazoch, no nie je to celkom pravda. Ľudia spohodlneli.

39. Veríš, že v Prievidzi sa bude hrať 1. liga vo futbale?

Pracoval som vo futbale, keď sa v Prievidzi hrala veľmi kvalitná II. liga. Pesimisticky hovorím, že v Prievidzi sa za môjho života 1. liga hrať nebude. Dôvodov je veľa. Peniaze, hráčske a funkcionárske zázemie, to všetko hovorí o nevhodných podmienkach pre takú súťaž ako je Corgoň liga.

40. Tvoji súrodenci športovali?

Mám štyroch bratov a jednu sestru. Nepochádzame zo športovej rodiny, ale na učilišti sa dostali k športu bratia Pavol, Štefan a Peter. Brat Jozef bol viac politikom ako športovcom. Sestra Elena mala tiež ďaleko k športu. Brat Štefan má napríklad osobný výkon v hode granátom cez 100 metrov a oštepom hodil cez 60 metrov. Brat Peter zasa žal úspechy v stolnom tenise. Najvšestrannejší bol brat Pavol, ktorý bol okrem stolného tenisu aj dobrý futbalista, volejbalista a pokúšal sa napodobniť aj mňa v behu. Ťažká práca kombajnistu v bani mu však dlho v tom nedovolila pokračovať.

41. Kde si si počas dovolenky najlepšie oddýchol?

Ako aktívnemu športovcovi a dlhoročnému funkcionárovi sa čas na dovolenku hľadal ťažko. Príjemné chvíle som zažil so žiakmi baníckeho učilišťa v Novákach v Bulharsku. Bol som tam však služobne ako telovýchovný inštruktor.

42. Ako relaxuješ?

Mojím relaxom je počúvanie hudby (Hráme jubilantom), prehrávanie hudobných nahrávok a šoférovanie. Šoférovať za deň 400 – 500 km je mojím koníčkom.


Mariánske Lázně, Krovina, Falat, ?, Vojtko, Tisaj.

43. Čo čítaš?

Knihám nevenujem pozornosť, ale z novín je to SME, sobotňajšia Pravda a nemôžem začať týždeň bez Prieboja.

Máš životné hobby?

Môj život som zachytil vo fotografiách...

44. Koľko rokov si aktívne športoval?

Moja aktívna športová činnosť začala na odbornom učilišti v roku 1952 a trvala do roku 1987, čo je teda 35 rokov. V roku 1987 som ukončil aktívnu činnosť ma Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach, keď bol otvorený maratón bez potreby splnenia limitu.

45. Akú farbu obľubuješ?

„Reže“ mi modrá a červená. V týchto farbách som si kupoval športovú výstroj (lyže, autá, oblečenie).

46. Vieš variť?

Ako sekretár športov som sa naučil najlepšie variť čaj a kávu, no viem urobiť aj obloženú misu na schôdzu dobrovoľných funkcionárov. Teda treba priznať, že variť neviem.

47. Ktoré je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

Mám svoje obľúbené jedlá. Ako prílohy prevláda ryža a zemiaková kaša. Taký španielsky vtáčik, morčací a kurací rezeň neodmietnem. Za zmienku stojí aj dobrá šunka a spišské párky.

48. Keby si mal napísať knihu o športe, o ktorom by si písal?

O atletike a v nej o maratóne.

49. Tvoje životné krédo?

Moje životné krédo bolo a bude: „Rob svoju prácu ako koníčka, budeš spokojný ty, ale aj tvoji nadriadení!“

50. Na akých značkách áut si šoféroval?

Už som spomínal, že autá veľmi obľubujem. V mojom vlastníctve bol Moskvič, Dácia, Škoda – Rapid, Ford-Fiesta (mladšia) a teraz znovu Ford-Fiesta. O svoje autá som sa vždy vzorne staral. Mám radosť keď priatelia povedia : „To auto má majiteľa“.

51. Letel si niekedy v lietadle?

Ešte pred rokom 1989 mal som možnosť lietať aj v lietadlách. Bolo to služobne na linkách Piešťany – Praha a B. Bystrica – Praha.


družstvo vytrvalcov Baník Prievidza, zľava: Vámoš, Ujhély, Póor, Falat

52. Tvoje doposiaľ nesplnené želania?

Vždy som sa v živote chcel presadiť svojou prácou. Veľké plány som si nekládol, lebo som bol len absolvent baníckeho učilišťa. Kvalifikáciu som získal ako zamestnanec Okresného výboru telovýchovy Prievidza. No moje želanie bude vyslyšané až potom, keď mi zdravie umožní dožiť sa veku mojich rodičov. Viem, že to bude ťažké.

53. Robíš niečo veľmi nerád?

Starostlivosť o auto, rozhodovanie v športoch mládeže a upratovanie pred domom je mojou srdečnou záležitosťou, no čo nerád robím, je upratovanie bytu – vlastného. Na pracovisku som však vždy mal poriadok a čisté košele.

54. Máš talizman?

Talizmany a ich nosenie na športovej výstroji odsudzujem, ale na autách musím mať na kľúčoch kľúčenku so značkou auta. Keď mám Ford, tak Ford. Som vždy verný značke, ktorú vlastním.

55. Veríš na horoskopy?

Keď si kúpim dennú tlač, často si prečítam horoskop (Strelec). Viem, že mnohokrát je to ušité na moju osobu. V dobrom aj zlom. 

56. Čo Ťa vie najviac rozčúliť?

Na športových podujatiach ma najviac rozčuľuje nielen správanie neslušných divákov, ale ešte viac prístup trénerov a funkcionárov k správaniu ich zverencov pred, počas a po stretnutí. Veď tréner (ale aj rozhodca), je nielen trénerom. Mal by byť otcom, sudcom, vychovávateľom, pedagógom v jednej osobe. Mnohokrát to vyzerá, že dotyčný je rád, že ten jednotlivec – hráč vôbec prišiel hrať.

57. Prežil si niekedy pocit strachu?

V živote som zažil veľa pekných, ale aj kritických chvíľ. Strach som špeciálne nemal pri športe, no ťažkosti mi vždy robila plavba loďou a uzatvorený výťah v medziposchodí. So strachom som prežíval aj situácie, keď som vedel, že matka ma čaká pred domom s varechou za chrbtom, keď som prichádzal z ihriska o päť minút neskôr ako bolo určené. To však bolo len počas základnej školy, keď som ešte nebol „mládenec“. 


S Karolom Polákom v Športovej hale v Prievidzi.

58. Aké darčeky kupuješ najradšej rodine?

Darčeky rád kupujem aj ich odovzdávam, zásadne však praktické. Ženám kozmetiku, mužom fľašku, ale sú takí, ktorí príjmu i čokoládu.

59. Ktoré sviatky máš najradšej?

Sviatky som mal vždy rád. Keď som ešte pracoval tak také, ktoré trvali aspoň 4 – 5 dní. Dnes, keď som už na dôchodku, čakám na Vianoce a Veľkú noc.

60. Čo Ti vie zlepšiť náladu?

Na zlepšenie nálady treba úspešné výsledky v hociktorom športe od reprezentácie Slovenska až po miestne kluby, od basketbalu až po zápasenie. K nálade však pridá aj valorizácia dôchodku.

61. Ktorú prácu v domácnosti nemáš rád?

Ja som sa počas aktívnej činnosti v športe domácnosti veľa nevenoval. No vysávanie mám radšej v mojom aute ako v byte.

62. Ktoré ročné obdobie máš najradšej?

Rok ubieha veľmi rýchlo. Najlepšie viem prežiť zimu a leto. Jar a jeseň sú moje neobľúbené ročné obdobia. Prichádza často k zmene počasia.

63. Ktorý deň v týždni máš najradšej?

V súčasnosti najradšej čakám na sobotu, kedy je možné vidieť veľa športu a tiež byť aktívny ako rozhodca na športových podujatiach.

64. Máš nejaký životný vzor?

Medzi svoje vzory som vždy zaraďoval ľudí, ktorí boli vo svojej práci zodpovední. Obdivujem tak pretekára F-1, ako aj atléta pri skoku o žrdi nad 6 metrov, ale tiež robotníka vo výrobe karbidu, či baníka 300 metrov pod zemou.

65. Kde najradšej oddychuješ?

Bude to znieť smiešne, ale najlepší relax mám za volantom môjho Forda – Fiesta. Poznávať Slovensko je ten správny odpočinok.

66. Podľa čoho Ti rodičia dali meno František?

Môj otec spomínal, že ako pekársky majster mal tovariša „Fera“. Bol to veľký humorista, ale aj človek schopný vyparatiť hocijakú lotrovinu, keď sa to najmenej čakalo. Keď sa rodičom narodil prvý syn (teda ja), prvé, čo otec povedal matke, bolo : „No a to je ten očakávaný Fero!“

Zo spomienok na jubilanta

Sestra Elena spomína na bratovo detstvo: Môj brat František sa už v detstve radšej venoval športu ako výchove mladších súrodencov, ktorých nám zverila matka na opatrovanie počas jej prác v domácnosti. Keďže sme boli najstarší a súrodenci len v plienkach, za neplnenie si opatrovateľských povinností nás rodičia často patrične „odmenili“. V neskoršom veku som u neho obdivovala ako sa rozumel všetkým športom, mal ich všetky rád a vôbec ma neprekvapilo, keď ho zavolali vychovávať banícku mládež na učilište do Novák ako telovýchovného inštruktora. Keď nastúpil do telovýchovných funkcií a bol hodnotený ako dobrý organizátor, držala som mu palce, aj v tých najťažších časoch. Čo ma však veľmi mrzí, že ani raz počas doterajšieho života so mnou netancoval. Verím, že tá sedemdesiatka bude v tomto smere prelomom.

 

Bývalý spolupracovník Vladimír Ulický: Dovoľ, aby som sa aj ja pridal ku gratulantom Tvojich sedemdesiatín. Prežil som s Tebou takmer dvadsať rokov ako pedagóg, vychovávateľ, telovýchovný pracovník a skoro ako otec. Postupne sme boli kolegovia, súperi v atletike, lyžovaní, biatlone.

Nastúpil si v roku 1952 na Banícke učilište v Novákoch. Hneď som si všimol, že máš atletický talent. V zime som ťa nútil lyžovať. Ty si však oponoval, že nevieš lyžovať a polámeš lyže. Hovorím : „ Nevadí, spárime viaceré dobré“ a polámané som vyhodil. Ferko mal tento šport veľmi rád a zúčastňoval sa okresných, krajských pretekov a má niekoľko účastí v „Bielej stope“ a v letnom a zimnom biatlone.

V roku 1962 sme sa za náš okres zúčastnili kvalifikačného preboru v Tisovci. Tu sme získali tri prvé a dve druhé miesta. Náš okres vyhral pohár pred lyžiarskymi okresmi Liptovský Mikuláš a Banská Bystrica. Vedúci nášho družstva však nebol veľmi nadšený. Prečo? Pred pretekmi sme si do čaju dávali hroznový cukor - glukopur. Vedúci sa pýtal Ferka čo to je a on odpovedal:„Pst, to je doping“. Vedúci povedal: „Ja sa od toho dištancujem!“ Po odovzdávaní cien si Mikulášťania pýtali od nás ten doping do teplého vína. Vtedy sa vedúci prestal hnevať, keď zistil o čo ide. Taký bol náš veselý športový život, však Ferko!?

Vinš Vlada Ulického:

Krásne leto už prešlo, prišla jeseň. 
Do srdca sa nám vkradla clivota, tieseň, ale my sa nedáme ! 
Snívame o krásnej mladosti v našej jeseni !

 

Takto ho vidí Jožko Tisaj z Poruby:

Náš kamarát Ferko!

Hovorí sa, že čím je človek starší, tým častejšie sa vracia do minulosti. Čím sú spomienky krajšie, veselšie, tým je aj život radostnejší.

Pri tomto výročí som si aj ja zaspomínal na prežité chvíle s dobrým kamarátom Ferom. Môj príchod do oddielov bol bojazlivý, plný očakávania. No rýchlo sme si na seba zvykli. Rozhodli hlavne Ferkove organizačné schopnosti.

Pod jeho patronátom sme v Lokomotíve Prievidza založili atletiku, turistiku, lyžovanie bežecké, zjazdové, kde všade figurovalo asi šesť ľudí a týchto šesť ľudí na čele s Františkom dokázalo organizovať rôzne športové podujatia od pretekov okresných po republikové, lyžiarske kurzy a popri tom aj aktívne pretekať. 

Pekné spomienky ostávajú aj na výstavbu vleku a chatky vo Fačkovskom sedle, kde tiež bremeno zodpovednosti ležalo na jeho pleciach. O tom, že sme boli dobrá a veselá partia svedčia spomienky z niektorých akcií ako bolo ťahanie snehového pluhu na Bojnickom kempingu, preteky v Karlových Varoch, roztláčanie auta v Tvrdošíne, predštartovná príprava na Bielej stope, atď...

Za tieto krásne spomienky chcem poďakovať nášmu manažérovi Františkovi a do budúcich rokov mu prajem veľa zdravia, radosti do života. Nech Ti Pán Boh pomáha!

Priatelia z Edenu, dôchodcovia Ctibor Šturcel a Florián Leitman, Eva Bírová, dôchodca- čakateľ Viliam Ugróczy:

S naším priateľom sa takmer každý týždeň spoločne stretávame v zápasníckej kaviarni „Eden“ Františka Fábrika, aby sme zaspomínali na krásne chvíle, ktoré sme prežili pri športe a nostalgicky sa vrátili do minulosti a spoločne sa tešili z úspechov, ktoré dosahujú športovci Prievidze a okresu.