Zľava: Šaňo Simon, Karel Budíl, eN s Krysou, Jirko Březina, Števo Belko
 foto: Samo Spúšť 

ŽILINSKÝ HAMBURG č. 46/7
Žilina, 18. 3. 2007

Začneme tými, ktorých RunDr. Krumer za rúhanie sa jeho Rekreačnej teórii relativity, hrešiť nebude, lebo nebežali "dabl".

Števo Belko ( 1:36 - 1/2M ) nenašiel auto, ktoré by ho odviezlo na 10 km preteky, tak našiel autobus, ktorý ho doviezol na ŽH46. Prišiel s malou stratou, preto nie je na obrázku s trojice a Krysy. 

Dal si tradičný 1/2M, ale trochu voľnejší, lebo na pretekoch bol aj v sobotu. Odbehol a frčal späť do KNM. 

Šaňo, Karol a eN nerozumeli absencii Jirku Březinu ( 4:24 - 4. ). Keby chýbal eN, tomu by rozumeli, zaspal. Ale Jirko nemá takéhoto koníčka.

20 minút po štarte sa Jiří na Bôriku objavil. Sto deset! Toľko mal vlak meškanie. 

Nebyť toho, že sa jednalo o Hamburg, kde jediný chýbajúci môže byť dôvodom nekonania sa podujatia, Jirko by v Přerove ani nenastúpil do vlaku. Už tam mal totiž vlak sekeru sto minút. 

Cestoval len preto, lebo pozná nespoľahlivosť eN. Dobre, že pozná. Prišiel, odbehol a prepísal Český rekord. Každým maratónom ho Jirko zlepšuje. Po ŽH46 má hodnotu 412 akcií za život člověka. 

Napriek tomu, že v nedeľu krúžili iba štyria miereční, spoločný súčet akcií bol vyšší - 1164. Jiří dokáže nahradiť 2 - 4 stovkárov. 

Šaňo Simon ( 3:57 - 1. ) je na tom s rekordom Slovenským rovnako, čo štart, to rekord, akurát jeho hodnota je 407. Šesť štartov a šesť páuz Jirku, delí Šaňa od Visegrádskej koruny. 

Šaňo správne predpokladal, že po rýchlej sobote bude pomalší. Úvod tomu nenasvedčoval. Začal rýchlo a potom postupne zvoľnoval. Mohol si to dovoliť, lebo cca na 25 km mal už náskok troch kôl. Nemal ho kto nútiť k rýchlejšiemu behu, lebo na eN sedela Nicota.

Miro eN Kriško ( 4:14 - 2. ) bojoval o 213-tu akciu od rána. Opäť ho budík nezobudil, nepočul ho. Našťastie sa zobudil sám a s odretými ušami autobus stihol. Chcel si šplhnúť u Krysy a odfotil sa s ňou. Márne bolo jeho šplhanie.

Ihneď po štarte zistil, že sa mu vôbec nechce utekať. Nebyť toho, že platil autobus, po pár kolách by prestal. On vlastne aj prestal. Po dva a pol kole prišiel Jirko. Veľmi dobrá zámienka na zastávku. Ochotne pomáhal oneskorencovi, aby si mohol zamknúť vak jeho zámkom. 

Ale Jirko bol šikovný. eN si orazil iba minútu a musel opäť utekať. S kľúčikom v ruke, lebo sovietsky model bundy z rokov osemdesiatych vreckami na zips obdarený nie je.

O chvíľu stál opäť, lebo kľúčik v ruke ho iritoval. Pripol si ho remienkom hodiniek na ruku. Ale iritoval ho rovnako, lebo mu tam hrkotal. Zastal opäť a musel kariku navliecť inak. 

Nečudo, že mu Šaňo už v šiestom kole nadelil prvé. Druhé okolo 12-13 km. Po 25 km mal bez pár metrov stratu troch kôl. Ale Šaňo pred neho už ísť nepotreboval. Iba strážil, aby sa nedostal cez štyri hodiny.

Aj to iritovalo eN, lebo sa ho chcel opýtať, aký je stav v kolách. Od 13 kola to eN iba hádal. A hádal až po 40 km, kedy Šaňo dobehol do cieľa. eN vtedy zostávalo ešte dve a pol kola. Jediné, čo ho potešilo bolo, že sa v tipovacej súťaži sekol iba o kolo. Hádal, ale hlavne si prial, aby víťaz skončil o kolo skôr. Ale Šaňo sa v počítaní hádať nemusí. Ak háda, tak iba remízy.

Karlík Budík ( 4:22 - 3. ) nemal rovnako, ako eN, náladu na odohranie brilantnejšieho opusu. Ale spomalil oproti sobote najmenej. Náznak inšpirácie našiel v posledných kolách, kedy bol najrýchlejším bežcom na okruhu. 

Pre eN musí byť beh zábavou. V sobotu bol, v nedeľu už nie. ŽH je len beh bez zbytočnej bižutérie. Dvoj ŽH je tiež beh bez bižutérie, ale aj bez radosti. A to sa eN nepáči. Bude musieť nedeľné Hamburgy škrtnúť z cestovnej mapy, lebo story o nich sú bez radosti. A to je potom smutné čítanie.

Zapísal eN 18. 3. 2007