|
|
|
foto: http://img.bleskovky.sk/ ANTARKTICA MARATHON 2007 JARMILA ANDREJČÁKOVÁ, Život 13/2007 Pani ĽUDMILA ŠUNOVÁ bola najstaršou účastníčkou spomedzi 185 maratóncov. Svoj stopätnásty maratón zabehla v lepšom čase ako ďalšia, iba 58-ročná bežkyňa. Najstarší muž mal 71 rokov. Povedali mi: Kto nezabehne za sedem hodín, loď odchádza,“ vraví Ľudka Šunová. „Bála som sa, že keby ma nechali na trati, čo ja tam potom budem robiť. Zabehla som to za osem hodín, jedna bežala až osem a pol hodiny. Ale počkali na nás.“ ĽUDMILU ŠUNOVÚ fascinovala nielen drsná príroda, ale aj tučniaky, ktoré sa dali kŕmiť. Angličtina na päťku
Slovenský honorárny konzul v Buenos Aires pán Eduardo Kabát zariadil, aby Ľudku čakala na letisku limuzína. Behala som s dolárom v ruke, aby mi ho rozmenili, že si potrebujem zavolať. Nikto mi nepomohol.“ Ľudka sa napokon zavesila na neznámeho muža, ktorý práve telefonoval. Keď dokončil, ukázala mu papierik s číslom a podala dolár. Muž sa dovtípil a spojil ju s pánom Kabátom. Ten vraj už práve posielal na Slovensko mail, či Ľudka vôbec odletela. Potom to už všetko šlo ako po masle. Šofér našiel jej batožinu a odviezol Ľudku do hotela. Večer znova po ňu prišiel, aby ju priviezol na párty. Osobný prekladateľ Ľudka Šunová sa konečne ocitla medzi ľuďmi, ktorí jej rozumeli. Slovenský honorárny konzul pán Kabát zariadil, aby mala osobného prekladateľa. Bol ním Cesare Mangiaterra, Brazílčan, ktorý má otca Taliana a matku Slovenku. Ľudka patrila počas celej akcie medzi najobdivovanejších účastníkov. Každý sa s ňou chcel fotografovať, prejavovali jej úctu na každom kroku. A najmä potom, keď videli, že si na otepľovačky navlieka svoj slovenský kroj, ostali v úžase. „Niektorí ma už poznali z maratónu v Buenos Aires pred piatimi rokmi,“ vraví Ľudka, „ale nemysleli si, že kroj dovlečiem aj do Antarktídy. Dala som si termobielizeň, ktorú som dostala v Bratislave od pani Milky Kozmanovej, na to letné a aj zimné otepľovačky. A na to kroj. Na hlave som mala čelenku a prvý raz aj čiapku.“ ĽUDKA ŠUNOVÁ (75) v Antarktíde nezamrzla. Maratón zabehla. Trasu hľadali helikoptérou
Trať vytyčujú pomocou helikoptéry a podľa Ľudky to bolo občas o život. „Chvíľu padal sneh, bežali sme po ľade, blate, po vode a skalách. Ľadový vietor nám fúkal do tváre a ja som myslela na to, čo by so mnou bolo, keby som nemala tú termobielizeň. Závidela som tuleňom, čo sa povaľovali popri trati a pozerali na nás.“ Účastníci maratónu boli ubytovaní na lodi Akademik Sergej Vavilov a na pobrežie ich prevážali motorovými člnmi. Bývali v prepychových kajutách a vraj toľko jedla, čo im tam ustavične núkali, Ľudka ešte nikde nevidela. Za tých dvanásť dní na lodi pribrala päť kilogramov. K dispozícii mali saunu, posilňovňu. Keď som sa pýtala, či sa trošku aj nenudila, veď maratón sa bežal iba jeden deň, zasmiala sa: „Stále sme tam mali nejaký program. Filmy o Antarktíde, prednášky o histórii maratónu, preteky na kajakoch v mori, spoznávanie trate, výlety do okolia. Iba niekedy nadránom, keď už som nemohla spať, bolo mi dlho.“ Kto Ľudke pomohol Zo známych ľudí, ktorých oslovila, aby sponzorovali jej cestu, pomohol iba Viliam Veteška. Ale nemôže sa sťažovať ani na primátora Liptovského Mikuláša či na drobných podnikateľov z okolia, ktorí prispeli menšími aj väčšími sumami. Pani Milka Kozmanová, ktorá pracuje na polícii, pre ňu vyzbierala medzi kolegami tiež určitú sumu a rozpredala viacero exemplárov knihy, ktorú Ľudka vydala minulý rok. Mala si tam ostať, mama Takto privítal Ľudku Šunovú mladší syn. „Vlasto, nepočúvla som ťa, vôbec som ťa nepočúvla, prišla som domov,“ vraví Ľudka. „Keď si mi povedal, že tam idú iba nenormálni za také peniaze, tak ti môžem potvrdiť, že všetci tam boli normálni. Úžasní ľudia, zapálení športovci.“ Starší syn aj dcéra Eva sa z maminho príchodu veľmi tešili. Tešili sa, že prišla zdravá a šťastná. Veď takú mamu naozaj nemá hocikto. „Jój, ako sme sa len lúčili na tej lodi,“ hovorí so slzami v očiach Ľudka Šunová. „Milô bolo všetko. Adresy sme si vymieňali, fotografie, sľúbili si, že sa znova stretneme. Nuž ale, ktovie. Smutno mi bolo.“
Nikto ju nečakal Tak ako ju nikto neodprevádzal na letisku vo Viedni, tak ju ani nikto nečakal, keď priletela z Buenos Aires do Schwechatu. Kúpila si lístok na autobus do Bratislavy a potom išla trolejbusom k dcére. Nikto okolo nej netušil, že táto nenápadná sedemdesiatpäťročná žena je športovkyňa svetového formátu. Žena, ktorá sa práve vracia z Antarktídy, kde zabehla svoj stopätnásty maratón v živote a v slovenskom kroji reprezentovala svoju krajinu. Autor: JARMILA ANDREJČÁKOVÁ, Život |
Maratón Ľudka zabehla na jednotku, ale s angličtinou dopadla na päťku.
Maratón v Antarktíde na polostrove King George sa beží vždy 26. februára a tento rok sa konal už po ôsmy raz. 