27. apríl 2007

Život je jen náhoda. Tvrdeniu pánov Voskovca a Wericha sa nemienime priečiť. Život lidský, rovnako, ako život člověka je aj podľa nás iba náhoda. 

Naopak Smrť, to je jediná istota, ktorú nám Život, dielo náhody, vie ponúknuť. Je nevyhnutnou bodkou za vetou, ktorú stihneme od svojho narodenia vysloviť.

Takáto úvaha preletela vo Wroclawi mysľou eN, keď pri prehliadke kostola uvidel kamenného anjela. Jeho barokovo bacuľaté rúčky si na hranie nenašli nič lepšie, ako ľudskú lebku.

Lebka je golgota. A Golgotu nám pripomenula prezidentka Evka otázkou v Knihe, či sa 6h beh v Nitre započítava ako akcia. Ak prebehne bežec 42,195 km, alebo viac, je to platná akcia. Ale ...

... je to už rok, čo bodku za svojou vetou, práve v Nitre, urobil Števo Petrikovič. Akciu sme mu započítali, napriek tomu, že nesplnil "ak", hore uvedené .

Štefanova bodka je neodškriepiteľnou istotou. Ale jeho snáď posledná fotografia, ktorá ho zachytila pri prihlasovaní sa k určite poslednému behu, je dvojnásobná náhoda.

Jednak cvaknutie spúšťou práve vtedy, keď sa prihlasoval a jednak to, že ju eN dokázal v labyrinte internetu, na stránke Sri Chinmoy, nájsť.

To, že si ňou pripomenieme prvé výročie Štefanovho posledného behu, náhoda nie je. Je to naša povinnosť, ktorou chceme pozdraviť nášho člena a viceprezidenta, ktorý nás ako prvý opustil v drese SZM.

- Štefana v minuloročných výsledkoch 6h behu v Nitre organizátor, nám z neznámych príčin, neuviedol. 

Dal do rany štipku soli
Ten čo Wroclaw dlho smolí
Prešiel rok a mokvá rana
Spomíname na Štefana
Na rebríku tri jednotky
V spoločnosti smutnej bodky
To je Štefanova veta
Spomienky čas nerozmetal
Števo ten v nich stále žije