|
|
|
Srandičky
pred štartom. Strašidlo číha v lese. 6.
Sokolský maraton Zaujímavú symboliku vidí eN na štvrtom obrázku. Krajné postavičky, Otto a Sandokan sú budovatelia. Bez nich by Sokolský maratón nebol. Stredné postavičky sú kazisveti. Nebyť ich, 6. Sokolský maratón by sa zapísal do histórie maratónov v Česko- Slovenskom priestore ako prvý bez času pod štyri hodiny. Treba ale dodať, že na štart sa postavilo iba 15 pretekárov. Väčšinu českých a aj slovenských maratóncov pritiahla Praha, ktorá sa koná tradične deň po Sokolskom maratóne.
Iba Stanislav Zátopek ( 3:17 - 1. / 1. M18 ) z Nového Jičína a Tomáš Odráška ( 3:28 - 2. / 2. M18 ) z Třince dokázali utekať pod štyri hodiny. Približne polovicu trate utekali spolu. Víťazný Stanislav nadelil každému pretekárovi, s výnimkou druhého Tomáša minimálne dve kolá. Sokolský maratón vznikol ako zberačská alternatíva k finančne náročnej Prahe. Finančne dostupnejší, ale fyzicky náročnejší. Trinásť lesných okruhov vo veľmi členitom teréne odhalí aj tú najmenšiu nepripravenosť pretekára. Tento rok bola trať suchá. Tam kde sa po iné roky borilo po členky do blata, bola toho roku zem tvrdá ako betón. Ale aby to bežci nemali až také jednoduché, v najexponovanejších, nebežeckých úsekoch padali do cesty ( veľmi silné slovo ), presnejšie na úzky lesný kľukatý chodník stromy. Príliš ťažké na to, "vzít jich do teplejch" a odtiahnuť na bok. Prekážky bolo treba prekonávať. Miro eN Kriško ( 4:05 - 4. / 1. M50 ), sa vo svojej stareckej ješitnosti rozhodol, že bude stípliar. Polovicu trate prekážky preskakoval. Zabudol na zásadu, že slušný zberač dvíha pri behu kolená iba toľko, aby sa nepotkol o zápalku na zemi ležiacu. Stromy boli ale o trochu vyššie ako zápalka a eN už smetné koše, ako kedysi, na tréningoch nepreskakuje. Triaslo na ľavej nohe podalo rázny protest. Zarazili zábavku nie len stípliarovi, ale aj bežcovi. Od polovice bránilo aj obyčajnému behu.
Ihneď po štarte šla dopredu štvorica bežcov. Dvoch z nich skúsené eN oko vyhodnotilo ako neporaziteľných. Nemýlilo sa. Dvoch vyhodnotilo ako bežcov, ktorí výrazne spomalia, teda ich je možné poraziť. Nemýlilo sa. Telo, v ktorom sa oko nachádza, vyhodnotilo ako bežca, ktorý si v pohode odcupká maratón za 3:45 - 3:50 a bude tretí. Ale mýlilo sa. eN nedokázal utekať ani pod štyri hodiny, a narobil sa ako otrok. V poslednom kole začal dokonca kráčať! Vtedy ho dobehol víťaz M60 Pavel Pochobradský ( 4:07 - 5. / 1. M60 ), ktorý do Ostravy dorazil až z Hradce Králové. eN si všimol Pavla už pred štartom, keď ho priateľsky "hrešil" Jirko Březina ( 4:34 - 8. /2. M60 ): „Člověk může raz za čas vyhrát a on se sem doprace až ze Šumavy!" eN mal na jazyku upozorniť Jiřího, že je tu aj Šaňo. Dobre, že tak neurobil, lebo Šaňovi Simonovi ( 4:42 - 9. / 3. M60 ) sa nesplnilo jeho prianie, aby pršalo. Vtedy by sa bežalo na náhradnej, neporovnateľne vľúdnejšej trati. Jedno prianie sa Šaňovi nesplnilo, druhé áno. 26-ta akcia v roku 2007 je zaknihovaná. Trvala trochu dlhšie, ako býva zvykom, ale 26-ty krok z plánovanej 60-ky je platný. Medzi 420-kou akcií, ktoré znamenajú 6,06% z majetku SZM sa pomalší maratón stratí. Jirko nakoniec vo svojom 419-tom maratóne Šaňa, ktorý záver skôr kráčal, ako utekal, predbehol. Správne. Ostrava je v Čechách a Jiří je Český kráľ. Keď si urobí poriadok aj medzi svojimi poddanými, tak...
zľava: Otto Seitl, Tomáš Odráška, Standa Zátopek, Vláďa Sandokan Pastrňák Otto Seitl ( 4:55 - 11. / 2. M50 ), po niekoľkých odkladoch konečne nastúpil na štart maratónu. Dobehol a pripísal si 410-tu akciu. Po behu bol veľmi spokojný a plný chuti do ďalších maratónov. Už o týždeň plánuje maratón v Poľsku. Beží sa cez Nebo a Peklo. Sokolský bol pre Ottu iba Nebom. V Poľsku sa ale beží aj cez Peklo. Bacha na to. Vráťme sa k Pavlovi, víťazovi M60. Je to 60-nik, s dvadsať ročnými nohami. Štíhle bežecké nohy, ktorým by 60 rokov určite nikto nehádal. Keď dobehol v poslednom kole kráčajúceho eN, začal kráčať tiež a spýtal sa: „Taky nemůžeš? Já melu z posledního." Bolo to už za prekážkami z padnutých stromov. eN sa pokúsil imitovať beh, Pavel sa pridal. Keď začala trať mierne klesať, šiel dopredu. Tak pribehli k prvému boľavému miestu Sokolských maratónov.
Zo širšej lesnej cesty vedie fáborka na úzky kľukatý chodník do lesa. Ale dá sa pokračovať po ceste, na ktorú fáborka bežca opäť okľukou privedie. Rozdiel je asi 40 metrov v prospech cesty. Pavel bežal prvý a na lesný chodník neodbočil. „Kam ideš, trať vedie tadiaľto," hral prekvapeného eN, lebo dobre vedel, že cesta je pre niektorých bežcov obľúbený variant. „Běhá se tudyma," vysvetľoval Pavel. „Ja viem, ale trať vedie tadiaľto, je tu minimálne šesť fáboriek," bavil sa eN. O pár metrov ďalej je podobné miesto, kde po fáborke bežiaci stratí ešte viac. Pavel už bežal vzorne za eN, iba dodal: „Vzdyť všichni běhají po cestě." „Ja nie. Ja chcem bežať maratón, nie menej. Ak behajú, tak si trať skracujú," pokúšal sa eN rečnením krátiť si dlhú chvíľu. Ale dobre vedel, že "všichni" je zbytočne silné slovo. Prví dvaja borci predbiehali eN dva krát. Zhodou okolností vždy na fáborkovom úseku. Tak isto môžu fáborky dosvedčiť, že videli, ako eN pri nich dva krát predbiehal Jároslava Máčalu (5:56 - 13. / 5. M18). Pavel už nemal na rečnenie náladu. eN to pozná. Nízka hladinu cukru v jeho krvi robí človeka jedovitého. Dokáže ho rozhodiť každá maličkosť. Preto cca 2 km pred cieľom Pavla opustil a dobehol pred ním. Keby eN vedel, že tretí v cieli, Zbyněk Harabiš ( 4:03 - 3. / 1. M40 ) mal v závere ešte väčšie problémy, ako on, možno by ho dobehol. Ale dobre, že nevedel. Obrať ho tesne pred cieľom o tretie miesto, na ktorom skoro celý maratón utekal, by nepotešilo ani Zbyňka, ale hlavne eN. Dobre sa stalo tak, ako sa stalo. eN sa hneď po behu zbalil a musel frčať na vlak. Nemal náladu do pol druhej v noci čakať v Martine na autobus. Keď odchádzal, Šaňo ešte nebol v cieli. Večer mu pre istotu telefonoval, či je v poriadku. Dobre sa na svojich výkonoch pobavili a naplánovali Double Hamburg, ako rehabilitáciu. V správe z 12. mája eN zavrhol cestovanie zo Žiliny do Ostravy cez Púchov. Z Ostravy do Žiliny, to je iná káva. Kam sa na ňu hrabú EC-ka. Za 114 CZK takýto veget.
V Rajci uvidel eN na oblohe dúhu. Symbol nádeje, že po každom nečase musí zasvietiť slnko a karta sa na lepšiu obráti. V Ostrave mal eN oko, ale bank nerozbil. Nevydarený maratón bol totiž jeho 21-vý v roku 2007. eN veľmi dobre vie, že dúhy sa dotknúť nedá. Ale to nie je dôvod, aby za ňou prestať kráčať. Nevydarené maratóny, ani zákazy vjazdu ho zastaviť nedokážu. Dokáže to iba Čas. A ten bude, ako pokorne dúfa, ešte pár rokov na jeho strane.
|
