15. máj 2007

eN musel zakúriť v piecke vo svojom tele. V Krakowe nachladol. Len tak nevýrazne. Tri dni kedysi stačili, aby si eN telo poradilo. Ale už nie je kedysi. Vlečie sa to už týždeň a zhoršuje sa to.

Teplo, ticho, tekutiny, transport, tíšenie bolesti. Dva krát Acylpyrín, horúca voda vo vani = Teplo. Čaj proti nachladnutiu = Tekutiny. Presun z kúpeľne do postele = Transport. Žiaden počítač, žiaden televízor = Ticho. Všetko dokopy = Tíšenie bolesti.

Či osvedčená kúra zaberie, eN nevie. Vie ale, že zakúrená piecka vie v jeho hlave spustiť absurdné vízie. Posledná fantasmagória je takáto.

Koncom prvej dekády tretieho tisícročia, zosilneli protesty nebehajúcej väčšiny proti organizovaniu maratónov vo veľkých mestách. Argument, že pár stoviek šialencov zablokuje dopravu státicícom slušných ľudí sa im zo začiatku nedaril presadiť. 

Až argument, že sa nemôžu dostať do Hypermarketov, kde sa začali slúžiť omše, zabral. Hnutie Slušný človek maratón nebehá vytlačilo mierečné behy najprv na periférie miest, aby ich potom zrušili úplne.

Pre neprispôsobivých jedincov zriadili resocializačné ústavy. Jeden vznikol v Žiline na Bôriku, v budove bývalého hotelíka Kamélia. Do neho zavreli Prezidenta SZM aj s eN. 

Obaja sa tajne počas vychádzok pokúšali behať. Vychovávatelia im v tom bránili a trestali ich za to. Ale oni neprestali. Počítali si prebehnuté metre. Keď dosiahli hranicu 42 195 metrov, eN zapísal akciu do tajného zošita a od nuly strádali metre na ďalšiu akciu. 

Smutne spomínali na časy, keď mohli maratón odbehnúť v kuse za tri, štyri hodinky. V ústave im jeden trval mnoho dní. Akcie preto pribúdali veľmi pomaly. Nerezignovali, aspoň sa o beh pokúšali.

Boli ako dvojica zo starého filmu Miloša Formana, Prelet nad kukučím hniezdom. 

Šaňo - náčelník Bromden. Nebojoval s presilou. Trpezlivo čakal na okamih, kedy bude dosť silný, aby sa mu podarilo ujsť. eN bol neprispôsobivý, ako McMurphy. Nečudo, že skončil rovnako. Lobotómia. 

Teplo v piecke pokleslo, vízia skončila. eN sa nedozvedel, či sa Šaňovi podarilo z ústavu ujsť. Ani to, či pred útekom nezabudol vyslobodiť eN z bezútešnosti bytia, v ktorom už na behanie nedokázal ani pomyslieť. 

Absurdné predstavy v hlave eN majú základ v tom, čo si už minulý, ale hlavne tento rok všimol na maratónoch u nás a v Poľsku. Rastie nevraživosť ľudí, navyknutých používať automobil aj na vysypanie smetí. 

Výluky v doprave ich vytrhávajú z vžitého stereotypu. Protestujú proti tomu a je ich počuť čím ďalej, tým viac. 

Na dve staré kolená
Rozkúril eN v tele piecku
Fantázii zelená
Päť Té na chorobu detskú

Dnes sa mal vysielať Krakow
Ďalší diel z Poľského mesta
Ale schránky neborákov
Bývajú z mäkkého cesta

Ak sa kúra podarila
Snáď sa telu vráti sila
Krakow ak neponúkneme
Veľmi špatne dopadneme

Silná Poľská orlica
Prepleskne eN krídlom líca
A zobák podobný britve
Vnútornosti mu vypitve