|
|
|
Zľava: Mirek Krumer,
Šaňo Simon, Miro eN Kriško Žilinský
Hamburg 53/14 Kto nečítal Woodoo story, nasledovným riadkom tejto Brusnicovej story len ťažko porozumie. Zlé sily pekelné, ktoré RunDr. Míra Krumer ( 3:24 - 3. ), na svojich pleciach s vypätím všetkých síl vliekol až do cieľa sobotného Hamburgu, sa Kofolovou seansou v Kamélii podarilo odohnať, napriek tomu, že traja chlapci podvádzali čiernym pivom. Mirek dodržal hlavnú zberačskú zásadu: „Z rozbehnutého zberačského vlaku nikdy nevystupuj!" Po sobotných útrapách prišiel aj v nedeľu a bežal. Nie s veľkými očami. Začiatku veľmi opatrne, ale bežal stále. Nezmenil sa na chodca maratónca. Vďaka tomu ubral zo včerajšieho času 11 minút, potvrdil svoju teóriu, že nedeľa po sobote má byť rýchlejšia. Môže si doma na Ostrove pofúkať boľačku a o týždeň to skúsiť opäť. Ak si zlé sily pekelné nezmyslia opäť na Bôrik zavítať, tak o týždeň,
Mezinárodní maraton Míru v Žilině, 27. května 2007, *Sandokan protestoval, že má byť Míry Krumera, ale básník ten má právo veta. Ešte je treba so Sandokanom preveriť údaj na Českom zberačskom rebríku. 94-tý maratón bežal Míra v Jelczi. Asi ho má započítaný, aj keď sa konal v máji a rebrík je aprílový. Prezident Šaňo Simon ( 4:13 - 2. ), doniesol eN keramickú medailu a pohár z utrápeného Sokolského maratónu. eN, napriek veľmi pomalému behu vyhral 50-nikov, ale bežali iba dvaja M50. Hamburgové pravidlo je jasné, traja a viac, ale prezident vyrukoval so šľachetným návrhom: „Dnes sme tu traja, M60 sa ruší, lebo som sám. Budem bežať M50, Míra je M50, ty si M50. Traja stačia. Vyhraj a cena je zaslúžená. Ako sa toľko veľkosti, do tak malého tela prezidenta SZM môže vojsť?
Keď Samo Spúšť odfotografoval trojicu, Miro eN Kriško ( 3:43 - 1. ) namieril objektív na oblohu. Bolo pár minút po 8,00 hodine Na oblohe nebol ani mráčik a slnko žiarilo ako reklama na ťažkosti pri behu. K tomu včerajší maratón. Výsledkom bol veľmi opatrný Šanov začiatok. eN sa rastúceho tepla tiež obával, preto začal ešte opatrnejšie. Bol prekvapený, že už nie je somár starý sopľavý a v dutinách nedunelo. Včerajší maratón ho vyliečil. V šiestom okruhu Šaňo zastal, aby znížil hladinu tekutín v tele. Otvoril dolný poistný ventil. Pre eN vec nepochopiteľná. Na začiatku behu cez púšť? Príliš skoro na prvé mieste pre eN. Unudil by sa k smrti. Nemal hračku, lebo si zabudol pripnúť na hruď vysielač k testeru. Má už overené, že v batohu nefunguje, ale podchvíľou to skúša. Keď ho Šaňo vystrnadil na prvé miesto,, šiel si ho vyloviť z batohu. Kým lovil, Šaňo sa opäť dostal do čela. eN už s hračkou, ktorá dlho nechcela naskočiť, bežal asi 150 metrov za Šanibáčim. Kým nemal tester, odhadol, že tepe 133 za minútu. Keď naskočil, ukázal 134. Pri menšom úsilí sa eN v odhade nemýli. Potrebuje ho pri väčšom úsilí a pri vyčerpaní zásob energie. Vtedy sa mýli aj o 10 tepov. Šaňo asi po 8 - 9 km opäť otvoril dolný poistný ventil. Od vtedy eN utekal na prvom mieste. Poriadna nuda. Trochu ho z nej vyviedli iba smetiari, ktorí mu odhodili z múrika fľašu s vodou a okolo 20 km chudý pán s foxteriérom, ktorého včera na Bôriku nevidel a bol zdesený. Nechýbali snáď ani raz. Pravidelne sa na okruhu objavujú pred desiatou hodinou. Keď ich eN uvidel, tak sa potešil, že pána pekne pozdravil: „Dobrý deň." Foxteriér sa určite čudoval, prečo ho ten pobehaj na tlstých nohách zdraví. Šaňo pomaly spomaľoval, ale do 1/2 maratónu ho eN predbehol iba o 500 metrov. Medzičas eN na 1/2M prejudikoval výsledný čas 3:46, za predpokladu identickej druhej polovice. Lepšie ako včera, ale na Bôriku úloha neľahká. V 23. okruhu sa zjavil Vlado Krčmárik ( 1:20 4. / 15 km ). Šaňo ho zaprisahal, ako poistku pre prípad, že by eN zaspal. Vlado špionážnym okom zrekognoskoval situáciu. Zistil, že eN uteká tempom medzi 5:20 - 5:30, zvolil si ho ako garde na svoju tréningovú jednotku. eN nezaspal, ale veľmi sa z Vladovho príchodu tešil. Zmenšil nekonečnú nudu v najnudnejšom úseku. Od radosti, že sa Vlado k nemu pridal, zrýchlil ako natešený bobino. Vlado ho upozornil, že chce utekať tempo 5:20 na km. Bobino spomalil, ale o chvíľu zase vrtel chvostom a ponáhľal sa. 5:17, protestoval Vlado. „Si môj tréner, určuj tempo. Ale kiláky presne za 5:20," vzdal sa eN zodpovednosti. S výnimkou posledných okruhov, keď Voloďkovi začal liezť tep tam, kam nechcel, bežali ako hodinky. eN až po boku Vlada po prvý krát predbehol Šaňa. Bolo už na ňom vidieť, že teplo ho zmáha a nemieni s ním bojovať. eN s trénerom odbehol celú jeho dávku a keď sa tri okruhy pred cieľom Vlado odpojil, zrušil železnú oponu na hranici 140 bpm. Zrýchlil na tempo pod 5 minút a tepal nad 150. Posledné kolo dokonca 160! Vďaka tomu utekal na Bôriku cenný negative split. Vďaka tomu utekal rýchlejšie, ako v sobotu. Vďaka tomu utekal po behu objednať si v Kamélii rezeň. Vďaka tomu mohol ešte krúžiacim chlapcom doniesť z Kamélie nové zásoby vody, lebo napriek tomu, že utekali iba traja, 5 litrov sa minulo skôr, ako skončil beh. Vďaka tomu sa ušlo vody aj kríku, nad ktorým má SZM patronát a ktorý zostal v sobotu smädný.
S obedom eN je spojená úsmevná príhoda. Šaňo hľadal v jedálnom lístku, čo to eN konzumuje. Našiel a nahlas čítal: „Viedenský rezeň s brusnicami." „S brusnicami? Asi mi ich zabudli doniesť," spozornel eN, „Mám iba šalát."
„Jedna, druhá. Sú dve, čiže sú to brusnice. Ak by bola iba jedna, museli by napísať - rezeň s brusnicou. Kamélia je seriózny podnik, bez klamlivej reklamy," vyniesol verdikt prezident SZM a ako dôkaz toho, že to myslí úprimne, objednal si rezeň s brusnicami tiež. Či za to dostal brusníc viac, eN nevie. Musel odísť na stanicu skôr, ako bola prezidentská porcia na stole. Počas presunu na autobusové nádražie zistil jednu anomáliu. Keď kráča na stanicu s Jirkom Březinom, tak sa mu zdá, že je to bližšie. Cesta mu vždy ubehne veľmi rýchlo. Ak kráča sám, stanica je kúsok pred nekonečnom. Chápete to? Zapísal eN 20. mája 2007 |
„A
toto je čo?" ukázal Šaňo na červenú kôpku na maličkom kolečku
citrónu, ležiacom na rezni.