|
|
||||||||||||||||||||||||||||
|
33.
Kysucký maratón Cez široko - ďaleko najužšiu štartovú bránu, sa po štarte na zanedbanú atletickú dráhu v Čadci pretlačilo 85 bežcov s mierečnými ambíciami a 31 bežcov s ambíciami polmierečnými. Medzi nimi boli zamiešaní bežci školou povinní. Teplé a dusné počasie nekompromisne zamietalo každú žiadosť na lepší výkon. Po obrátku v Vysokej nad Kysucou bolo možné podať formou vyššieho tempa odvolanie. Niektorí bežci tak urobili, ale nepochodili.
Čas bol pre neho druhoradý, veľmi túžil Kysucký maratón, ktorý považuje za svoj domáci, vyhrať. Viac krát bo v cieli druhý, ale prvé miesto mu unikalo. Podarilo sa. Peter zúročil svoju formu, vďaka ktorej získal dve striebra na ME veteránov v chôdzi a zabehol v hodinovke osobné maximum, keď sa dostal cez 18 kilometrov. Teoreticky len jeden pretekár mohol Pefovu túžbu vyhrať KM prekaziť. Od 13-teho kilometra šedá bola teória, zelená svietila iba pre Petra. Hneď po príchode domov, ešte plný dojmov, nám napísal:
Pripájame sa ku gratulantom, podloženým fotodokumentáciou. Pefo plní to, čo sme od neho očakávali, keď sme ho do SZM prijali napriek tomu, že viac jeho akcií bolo chodeckých. Vyhráva bežecké maratóny. Od roku Liptovského maratónu 2005 ich aj pre SZM vyhral 6. Ešte stále má v akciopise viac chodeckých, ako bežeckých podujatí - 33 : 24. Viac pribúda bežeckých, ale ani s chôdzou sa Pefo nelúči. Ešte nejaké chodecké maratóny v pláne má. Zapísal eN 10. 6. 2007
Ale označiť za hlavnú kategóriu absolútne poradie by takéto preliezanie zlikvidovalo raz a navždy. Omladzovacia kúra Janovi vyniesla o 3000 korún viac, ako keby utekal v M40, ale určite poškuľoval aj po najvýšení o 10 000 Sk. Oprávňoval ho k tomu výkon na Perle 06, kde Pefovi dokázal vzdorovať až po 40-ty kilometer. Taktiku "delová guľa", utiecť ihneď po štarte rozbalil na Pefa aj v Čadci. Pefo tempo akceptoval, ale na rozdiel od Jana veľmi dobre vedel, že vzhľadom na počasie, je tempo na maratón pod 2:30 sebevražda. Po 13-tich kilometroch na to prišiel aj Jano. Podľa nás trochu neskoro. Či bola príčinou jeho straty ( 8:37 ) na víťaza v cieli jeho "bezstarostná jízda", alebo niečo iné, nevieme, lebo s Janom eN po behu nehovoril. Nevieme, musíme špekulovať. Keď Janči zistil, že Pefova túžba vyhrať je silnejšia, ako jeho schopnosť prekaziť mu to, sústredil sa na udržanie druhého miesta a šetril sily na Záhorácky maratón do Senice o týždeň. Z Pefovho mailu to až tak zrejmé nie je, ale bol po behu na Jana za jeho prehnanú snahu v úvode maratónu nahnevaný. Pri rozumnejšom tempe by určite zabehol lepší čas a menej sa v závere narobil. Nám sa bojovnosť Jančiho páči. Maratón sú preteky a on pretekal. V Čadci mu bojovnosť nepomohla, ale rýchlym začiatkom už porazil nejedného papierovo lepšieho súpera. Za svoj výkon v Čadci získal kandidatúru na zisk Výročnej ceny SZM - Bulteriér roka 2007.
Štyri postavičky vedľa seba majú opodstatnenie v tom, že 33. KM asi prelomil jednu významnú hranicu. Predpokladáme, že sa v jeho histórii nestalo, aby pod tri hodiny utekalo iba 6 pretekárov. V posledných ročníkoch ich bolo: 23, 10, 19, 14, 31, 25 (2006 - 2001). Desiatka je teda výrazne prelomená. Trochu počasie, viac nižší počet štartujúcich, ešte viac starnutie SVK obce maratónskej, najviac nedostatok mladej krvi.
O kúsok skôr, ako bežiaci fotoreportér Prānjal ( 4:14 - 62. / 16. M18 ), stretal eN túto trojicu bežcov. Bola to prvá skupinka za samostatne bežiacim Pefom a Janom, ktorú míňa počas presunu na obrátku. Chlapci sa už rútili späť do Čadce. Robo Tatrai ( 2:48 - 3. / 1. M40 ) už nehrozil zľaknutému eN päsťou, ako v Rajci, kde si Robo myslel, že eN o ňom šíri reči o skracovaní si trate. Veci sa vysvetlili, už sa kamarátia. V Čadci kýval pre zmenu eN na Roba, aby bol tretí celkovo. Neuvedomil si, že nezmyselné rozdelenie cien boj o tretie miesto odsunul na vedľajšiu koľaj. Najlepšia trojica M40 bojovala o 1. miesto v M40. Bolo im úplne jedno, či dobehnú 3. - 5., alebo 10. - 12.. Len aby ich nepredbehol niekto z M40. To je ďalší nedostatok absencie vyhodnocovania v absolútnom poradí. Robo dal na rady eN a dobehol do cieľa tretí, čiže ako prvý M40. Za prvé miesto medzi štyridsiatnikmi zaplatil daň 1000 korún. Keby spravil to, čo Jano Moravec a prepísal sa do M18, bol by síce až tretí, ale na druhej strane by mal o 1000 Sk viac. Rudo Lorenčík ( 2:53 - 4. / 2. M40 ) by na prestupe do M18 nezarobil, ale napriek tomu by o niečo prišiel. V M40 stál na stupni víťazov. V M18 by ho postavili na trávu. Aspoň nejaká odmena za vernosť vekovej kategórii.
Laco Sventek ( 2:56 - 5. / 3. M40 ) detto, čo Rudo, ale v jednom úplne iné. Počas behu bol už mysľou určite o pár tisíc kilometrov ďalej, ale hlavne vyššie. Naakumuloval teplo, naakumuloval dovolenku a po KM vyráža na expedíciu do Himalájí, Jej cieľ nie je prízemný. Už iba jeden cieľ na Zemi leží vyššie, ako K2. Ale s cieľom horolezcov je to trochu inak. Ich cieľ leží vždy dole. Hore býva iba obrátka. Štvrtá postavička je Roman Rosina ( 2:59 - 6. / 3. M18 ), ktorý sa pod tri hodiny dostal ako posledný zo štartového poľa. Tri sekundy ho delili od hranice, ktorej tesné nezdolanie vie veľmi mrzieť. Romana by eN na boj za iné delenie peňazí nezískal. Ešte pár rokov mu bude M18, čoby hlavná kategória vyhovovať. V Čadci bežal svoj druhý tohoročný maratón. Čas 2:53 z TBC sa mu vzhľadom na počasie prekonať nepodarilo, ale udržal si v oboch časy s dvojkou na začiatku. A tých je ako šafránu. K 11. 6. ich AASR07 rebrík registruje iba 45. Zapísal eN 11. 6. 2007 SVK - 63, CZE - 18, POL - 4. Také bolo zloženie maratóncov podľa národnosti. Musíme vytiahnuť Českú kartu a bratom poďakovať, že len vďaka ich hojnej účasti nebol 33. KM maličký, ale len malý, čo do počtu pretekárov.
Petr Wala ( 3:00 - 7. / 4. M18 ) tesne prestrelil tri hodiny. Smola. Obsadil v M18 štvrté miesto. Druhá smola. Ale vďaka hájeniu M18 si zobol tak, ako asi na žiadnom inom maratóne. Štyri tisícky a vecná cena je po toľkej smole povzbudivejšia okolnosť. Minulý rok sa zaprisahal, že Liptovský maratón, ktorý utekal v osobnom rekorde ( 2:46 ) už v živote utekať nebude. Starí páni ho vyhnali zo stupňov víťazov. Ale odniesol si osobák, to smola nebola. To, že ho tento rok v Linczi tesne lízol, ale neprekonal, to smola je. Smola so šťastím je sendvič. Keď sa striedajú, je to normálne. Mať stále šťastie, musí byť nuda. Potom sa taký nešťastník nevie zo šťastia potešiť. Aké je to, keď je smola od narodenia stále s Vami, by nám mohol porozprávať ten, ktorého smola sprevádza celý život.
Jozef je členom MK Seitl Ostrava, ktorý mal v Čadci ešte jedno želiezko v ohni. S číslom 63 utekal popri Kysuci aj Láďa Dvorský ( 3:27 - 25. / 10. M40 ). Utekal rýchlejšie, ako jeho klubový kolega. Dokonca tak rýchlo, že sa zmestil do desiatky najlepších v M40. Zapísal eN 12. 6. 2007
č. 49 - Roman Slowioczek ( 3:14 - 12. / 6. M40 ) bol z Českej výpravy druhý najlepší. Z Čadce si odniesol tisícku a sadu nástrčkových kľúčov. Bude si nimi môcť doštelovať ventily na ďalší maratón. č. 11 eN osobne nepozná, ale pekné štartové číslo prezradilo, že je to Tomáš Dopita ( 3:36 - 34. / 15. M40 ) zo Vsetína. Píšeme len o tých, ktorých poznáme, alebo ktorí vyhrali. Tomáš je výnimka. Zaujal nás jeho masochizmus. Čierne tričko s krátkym rukávom, ale hlavne dlhé trenky si mäkká povaha na horúci maratón neoblečie. eN chcel utekať v podobnom triku, ale je mäkká povaha. Na poslednú chvíľu si obliekol biele, bavlnené, s odtrhnutými rukávmi. Len vďaka tomu dobehol tri minútu pred Tomášom. č. 41 Petr Hrček ( 3:41 - 40. / 19. M40 ) bol dlho preč. Brandýs nad Labem ho nevidel už vyše týždňa. Utekal v Plitviciach, potom bol týždeň pri mori, potom prišiel do Čadce, potom z nej utekal do Vysokej nad Kysucou a späť a až potom sa vrátil do Brandýsa. Čadca bola pre Petra 21. tohoročný kúsok, čo je druhé miesto v rebríku usilovnosti 2007 v Čechách.
VOS má nové stopky, ktoré posielajú čas do počítača a do novej tlačiarne, ktorá kontinuálne zapisuje každý nameraný čas na papier, pre prípad poruchy počítača. Staré SEIKO stopky kombinované s tlačiarňou ležali nevyužité na stole. eN sa spýtal, koľko stoja. Odpoveď „Nie sú drahé, okolo jedenásť tisíc," bola eN povedomá. Takto hodnotí každú cenu Peter Hrček. Zdvihol zrak a kto myslíte stál pri stole VOS. Petr. Je to nákazlivé, len škoda, že eN je imúnny. Rádovo nižšie sumy sa mu zdajú drahé. č. 4 je Mirek Vostrý ( 3:43 - 42. / 11. M18 ). MK Žebrák je domovská scéna bežca, ktorého eN tiež osobne nepozná, ale vidí ho na väčšine maratónov v Čechách. Mirek mal smolu. Skončil na prvej nehonorovanej pozícii. Škoda. Meral ďalekú cestu z kraja, kde si eN odsluhoval jeden rok vojenčiny. Keby sa Janči Moravec nehral na mladého, bol by desiaty. K nie príliš peknému účastníckemu tričku by sa ešte niečo hodilo. O rok sa to Mirek podarí. Príď na 34. KM, lebo Kto sa vzdáva nevyhráva.
č. 42 - Svatopluk Sedláček ( 3:51 - 46. / 12. M50 ) konzultoval pred Čadcou s eN o akú trať sa jedná, či sa tam dá utekať rýchlo. Dá, ak nie je teplo, bola odpoveď eN. Bolo teplo a Svaťo už neutobil minuloročnú chybu zo Senice, kedy sa proti teplu rozbehol príliš rýchlo. Uznal, že útok na hranicu 3:30 sa mu na Kysuciach v roku 2007 podariť nemôže. Presunul ho na termín, keď nebude ortuť vystrkovať rožky až tak vysoko. č. 59 - Český kráľ zberačov, Jirko Březina ( 4:18 - 64. / 5. M60 ) si do Čadce prišiel po svoj 18-ty maratón v roku 2007. Veselo odštartoval, dôstojne dobehol a do Přerova odchádzal s maratónskym kontom vo výške 422. S teplom sa vyrovnal lepšie, napriek veku 68 rokov, ako č. 61 Mirek Krumer ( 4:23 - 66. / 22. M50 ). Tomu teplo na tvári úsmev v posledných mesiacoch nevykúzli. Pretrpel horúce ŽH, pretrpel aj dusnú Čadcu a zaknihoval maratón č. 23 v roku 2007. V roku 2006, keď utvoril Český rekord v počte maratónov za kalendárny rok, mal o tomto čase odbehnutých 15 maratónov. Šaňov ťah koňom na B8 ťahá za sebou do zberačských výšin nevídaných nie iba eN, ale aj RunDr. Míru Krumera. Vždy s obdivom píšeme o veku Jiřího Březinu. A Jiří zase vždy s obdivom hovorí o veku Františka Zikeša ( 5:32 - 86. / 6. M60 ). S človekom, ktorý sa narodil v roku 1928 sa nestretnete každý deň. Stretnúť však takéhoto človeka v cieli maratónu, ktorý vzhľadom na počasie nepatrí do kategórie "ľahšie", je ešte výnimočnejšie. Vo veku 79 rokov nejde o čas. Ak je bezmála 80 ročný matador v takej kondícii, že sa nielen postaví na štart maratónu, ale ho aj bez podvodu dobehne, je to obdivuhodné. František skratky nepotrebuje. Čestne si dobehol po 171. vytrvalostnú akciu, za ktorú mu patrí na Českom rebríčku zberačov 14. miesto. František podáva výnimočné výkony, preto má výnimočný aj obrázok. Pred štartom ho zvečnil spolu s prezidentom SZM a. s. náš kamarát Rosťa Bažanowski. zapísal eN 13. 6. 2007
Tomáš Tabach ( 3:57 - 50. / 21. M40 ) prišiel do Čadce z Kozlovíc. Dôvod, prečo sme ho dodatočne zaradili do Českého vlákna sa nachádza tu. Nebývalo dobre šla Česká karta, uvidíme, či rovnako dobre pôjde karta SZM-ácka. Nebývalo negalantný sme v dusnej story k dámam. Napravíme. Organizátor nevypísal ženské vekové kategórie. Pre dievčatá pripravil osem finančných cien. Ku každej z nich bola pripravená, tak ako v každej mužskej kategórii aj vecná cena. Na štart sa však postavilo iba šesť žien. Na každú, ktorá do cieľa dobehla, tam čakala odmena. Možno aj to bolo príčinou, že ani jedna z dievčat, napriek dusnému počasiu nevzdala.
Anka Balošáková ( 3:38 - 1. / č. 82 ) si plánuje zopakovať minuloročný triptych Plitvice, Čadca, Rytro. Pred rokom začala v Plitviciach tretím miestom, ale v domácej Čadci ju predbehla Andrea Berešová. Tento rok Plitvice - 6. miesto, ale doma vyhrala a to sa počíta. Zvolila riskantnú taktiku. Snaha rozhodnúť maratón v dusnom počasí v prvej polovici býva riskantná. Anka sa vychytila ihneď po štarte. Na druhom kilometri jej v ceste za víťazstvom zavadzal eN. Kopla mu do nohy, nech sa prace z cesty. Nebyť toho, že je SZM-áčka, eN by ju zbil. Ale aj keby chcel, nestihol by. S Ferom Gallikom sa ihneď po strete vychytila a ubzikla dopredu. Keď ju eN dobehol, už si netrúfal na zápas, lebo jeho postoj nebol príliš stabilný. A keby si aj trúfal, tak by si netrúfol, lebo Vlado Balošák bŕkal po trati na bicykli. Poranené koleno sa mu hojí, ale ešte hodnú chvíľu behať nebude. Mal potrhané väzy a to vyžaduje trpezlivosť. Anke taktika vytvorenia si náskoku a následného stráženia vyšla, napriek tomu, že za časom z Plitvíc zaostala 20 minút. Nechýbalo veľa a vo svojej 128-mej akcii by doma opäť našla premožitelku. Erika Billa ( 3:39 - 2. / č. 24 ) začala opatrnejšie a to sa jej vyplatilo. V závere zle podkurovala Anke, ale 38 sekúnd, ktoré ju delili od prvého miesta už zlikvidovať nedokázala. Kto vie, koľký krát Erika dobehla kúsok za Ankou. Poradie na prvých dvoch miestach pre eN prekvapivé nebolo. Očakával ho. Ale poradie na treťom a štvrtom mieste ho prekvapivé bolo. Že Zlatka Semanová ( 3:41 - 3. / č. 69 ) je vo forme predpokladal po profilovo náročnom Plitvickom maratóne, ktorý Zlatka utekala za 3:50. V Čadci z neho dokázala ubrať ešte 9 minút a za Erikou zaostala iba necelé dve minúty. Za veľmi dobrý výkon si vyslúžila tretie miesto a na jednu akciu sa priblížila k prvej desiatke SZM rebríka. Má 141 akcií, na prvú desiatku treba 142. Zlatka dobehla nebývalo blízko za Ankou a Erikou a nebývalo ďaleko pred prezidentkou SZM Evkou Seidlovou ( 3:51 - 4. / č. 19 ). Teplo má Evka rada, vie v ňom utekať, ako keby nebolo, ale to na 33. KM jej nezapasovalo. Šesť akcií z jej 151 získala prezidentka toho roku. Má pred Zlatkou 10-akciový, čo nie je veľa, je aj o desať rokov na svete dlhšie, čo zase nie je málo a každý rok to bude cítiť zretelnejšie. Tretie miesto sa Evke vyšmyklo, ale prezidentskú štandardu SZM z ruky nepustila, lebo Šaňoprezident dobehol až za ňou. Štandarda vlaje od TBC v Tlmačoch a bude tam viať minimálne týždeň po Čadci, lebo ďalší prezidentský duel sa odohrá v Rytre. Zapísal eN 14. 6. 2007
Miro eN Kriško ( 3:32 - 31. / 7. M50 ), č. 35, si vzal do Čadce žltú čelenku. Preto musel utekať rýchlo. Po obrátku sa pohyboval vo veľmi dobrej spoločnosti. Ale pobyt v dobrej spoločnosti nebýva bez následkov. Po obrátke musel spomaliť. V cieli bol neskôr, ako mohol, keby sa nelepil na lepších bežcov a utekal podľa seba. Jožo Zeleník ( 3:26 - 23. / 6. M50 ), č. 32, mu od obrátky ušiel až 6 minút. Ale aj on asi doplatil na lepšiu spoločnosť. Hore utekal vedľa Petra Bačíka ( 3:22 - 19. / 4. M50 ), č. 70 a ten mu utiekol o štyri minúty. eN, ktorú túto silnejšiu dvojicu vzdorovito posledné tri kilometre pred obrátkou dobiehal zaostal za Petrom vyše 10 minút. Peter po behu upozorňoval eN, že mal asi najväčšie zrýchlenie po obrátke. Nevylučujeme to, ale titul Majster zrýchleného tempa mu udeliť nemôžeme. Nemáme k dispozícii medzičasy ostatných. Organizátor meranie a hlásenie medzičasov zrušil. Ale aj bez titulu môžeme povedať, že Peter bežal tak, ako sa má Čadca bežať. Bič treba brať do ruky až po obrátke. Janko Hazucha ( 3:28 - 28. / 1. M60 ), č. 48, v riedkom štartovom poli nemal rovnocenného súpera vo vekovej kategórii. Od začiatku bežal voľnejšie, lebo mal o týždeň v pláne utekať do Rytra. eN mu po 15 km utekal, ale neušiel. Čo si Jano zo začiatku ušetril, to mu v cieli prinieslo troj minútový náskok. Postavička za Janom je Zsélyi Zoli ( 4:49 - 72. / 27. M40 ) z Kolárova. eN do vláčika výkonnostne nepatril. Vedel to len on, lebo badateľné to na ňom nebolo. To, že výrazne nad svoje pomery utekal Zoli, bolo vidieť, ale hlavne počuť. Ventilátory mu frčali na plné obrátky. To, že Zoli beži s rukami prilepenými pri tele a vôbec s nimi nehýbe si všimol estét Jano Hazucha. „Ty vôbec nepracuješ rukami," poznamenal na jeho adresu. „Kto by sa už dnes živil prácou rúk," odpovedal Janovi za Zoliho eN. Takto veselo bolo v skupinke tesne pred tým, ako sa začala rozpadať. Čas Zoliho dokazuje, že bežal začiatok výrazne rýchlejšie, ako mal. Za spolubežcami, s ktorými putoval skoro desať kilometrov zaostal o 80 minút a viac. Peter Bačík a Jožo Zeleník sa posunuli dopredu, Janči Hazucha trošku pribrzdil, eN zostal osamotený s číslom 6, Paľom Uhlárikom ( 3:59 - 53. / 22. M40 ). eN nie je zástanca rečnenia počas behu, Paľo tak isto. Prečo sa im huba nezavrela až do chvíle, keď musel Pali odbehnúť do mimo trať, to je obom záhadou. Ale eN sa aspoň dozvedel pikošky z kuchyne príprav Rajeckých maratónov a Paľo zistil, že Nástenku nerobí podporná skupina, ale eN sám. Paľove zažívacie ťažkosti boli väčšie, ako malé. Pali spomaľoval tak, že si už na neho brúsila zuby štvorhodinová mátoha. Keby mala o 36 sekúnd dlhší jazyk, zhltla by ho. Nemala a preto Paľovi pripadla česť, byť posledným trojhodinovým bežcom na 33. Kysuckom maratóne. V šatni Paľo skonštatoval, že nebol na maratón pripravený energeticky, ani psychicky. Jeho maratón číslo 67 je jeho najpomalší, ale ho pod štyrmi hodinami. Zapísal eN 22. 6. 2007 |
Peter
Tichý ( 2:34 - 1. / 1. M18 ) mal jasno v hlave v príprave, ale aj
v zvolenej taktike, ktorú mu uľahčila slabšia konkurencia. Dusné počasie
mu až nápadne pripomínalo klímu na OH v Atlante, ktorá z tela cucia
pot spolu s nádejou na individuálne maximum.
Ján
Moravec ( 2:43 - 2. / 2. M18 ) je M40. Pred štartom si prebukoval
letenku z turistickej M40 do bussines class M18. Robí to v štartovom
poli neporiadok. Pretekárom nie je jasné, kto za koho kope. Napriek
tomu je to prijateľnejšie, ako
presuny neumožniť.
Doteraz
sme pindali, v medziach zákona, na delenie finančných cien. Ale v niečom
to bolo aj dobré.
Jozef
Smola ( 3:57 - 51. / 13. M50 ) ale nakoniec trochu šťastia predsa
len mal. Štvorhodinová hranica mu zle fučala na chrbát, ale nedobehla
ho. Chýbali jej tri minúty. 
Nebývalo
dobre ide Česká karta. Musíme mimo plánu pridať ešte jednu postavičku. 
