|
|
|
29. 7. 2007
Kohn bol veľmi zbožný človek, ale v živote sa mu nie veľmi darilo. Rozpadla sa mu rodina, deti na neho zanevreli, firma skrachovala. Nikdy nereptal nad svojim osudom. Vždy sa mu bez rúhania podvolil. Keď mu exekútor zabavil dom a dal ho spolu skoro so všetkým čo mal do dražby, naložil zbytok vecí na káru a vydal sa rovno za nosom. Cestou si spomenul, že sa dnes ešte nepomodlil a nepoďakoval Bohu. Ihneď si kľakol vedľa káry a začal sa modliť. Zrazu sa Nebo otvorilo, blesk udrel do káry a tá, so všetkým čo bolo na nej zhorela. Nezostalo mu nič, len to čo mal na sebe a holý život. Nechápavo uprel oči k Nebu, vzopol ruky a spýtal sa:, „Prečo Pane Bože? Celý život sa k Tebe modlím. Nikdy som nereptal nad Tvojim rozhodnutím. Prečo mi berieš aj to posledné, čo mám? Nebo sa opäť otvorilo, objavil sa Boh a,: „Čo ja viem, voľajako ma serieš." eN sa nazdával, že stará židovská anekdota sa hodí na úvod k správe siedmeho dňa. V piatok tiež udrel blesk z čistého neba a zničil eN jeden z mála pevných bodov, ktoré má. Ale eN sa nepýtal prečo udrelo. Vie to. Zvolil si cestu menšieho odporu a nešiel na letnú púť na Furču, ale pre jednoduchšie cestovanie volil Ostravu, "region razovity". Boh60 z Furče sa asi postaral, aby cesta menšieho odporu nebola príliš bez odporu. Ale šlo iba o láskavý hnev. Keby sa hneval fest, tak by v noci z piatku na sobotu pršalo a pevný bod by zničil dočista. On ho iba o pár metrov posunul. Tým pevným bodom mal byť vchod do domu na ulici Budovatelské 10 v Ostrave. Tam býva Sandokan a eN sa s ním dohodol, že z piatku na sobotu u neho prespí, ako už mnoho krát. Zvoňte, bude vám otvorené. Napriek dvom sedmičkám to 27. 7. na Budovatelské 10 neplatilo. Ak nie je Sandoš doma, je na pive v GoGu. Nebol. eN sa v GoGu navečeral a šiel zvoniť dôraznejšie. Opäť nič. Sézam sa neotváral. Návrat na eN planétu bol možný až ráno. eN sa nazdával, že Sandoš musel neplánovane ísť na poobednú šichtu a čoskoro sa vráti. Lebo ak nie, tak je to v prdeli. Ale krízový scenár tvoriť začal. Hotel zavrhol hneď v úvode. O žiadnom nevedel. Z Ostravy pozná iba miesta, kde sa behávajú maratóny, stanicu Svinov a Tesco.
Skôr, ako sa prepol do módu bezdomovec, šiel do Tesca kúpiť spacák. Cestou tam ho netešili pekné veľké maličkosti na domoch, okolo ktorých kráčal. Myseľ pracujúca v inom móde ich spracovať nedokáže. Ale keď sa nedarí, tak sa niekedy aj darí. Spacák za 145 CZK. Bomba! Vrátil sa na Budovatelskou 10, opáčil Sandoša, opäť bez odozvy. Začal snoriť, kde by hlavu svoju na noc zložil. Vyhrala Budovatelská 10,2. Len pár metrov od nedobytného Sandokanovho vchodu. Kľúčové miesta v bezdomoveckom móde sú pri kontajneroch na smeti. Nesklamali. Pri jednom našiel eN poklad. Dostatočne veľký kartón pod bezdomovca 175 cm dlhého. Prevedenie de luxe! Vo trojo zložený, dimenzovaný na chladnejšiu zem, aká bola v noci z piatku na sobotu, kedy sa neuskutočnilo blízke stretnutie Sandokanovského druhu. Sandokan z nočnej nechodil, eN pripravil bivak a vegetil si až do rána, lebo nepršalo, neobjavil ho žiaden nepriateľský domorodec, nevyduril ho pes durič a ani polícia. So Sandokanom sa eN stretol až na štarte maratónu. Predstavte si! Bol doma a spal. Nevidel, nepočul, proste nevnímal. Všetko šlo podľa plánu, iba päť pív ( ktovie či iba ) bolo vraj navyše... ...to je tak když se vam kamarad navali. O maratóne, ktorý eN neplánovane dobýval alpským a nie plánovaným expedičným spôsobom si povieme až zajtra.
Ale
Sandoš neotvára Bezdomovca
urobil z eN Až
zajtra ich vytrasieme
|
Spoľahol
bez strachu sa na