Zľava: Miro Neslušan, Pefo, Peter, Šaňo, Jiří, Mirek, eN
foto: Samo Spúšť

Žilinský Hamburg 65/26
Žilina, 4. 8. 2007

Čím novým privítal Bôrik bežcov, ktorí písali históriu ŽH65? Nedalo sa prehliadnuť. Na vyzametanom asfalte svietia nové žlté čísla označujúce kilometre. Dve dlhé žlté čiary pretínajúce chodník v mieste štartu ako i cieľa a 43 čísel od 0 do 42 sú dielom rúk písmomaliara

Šaňa Simona ( 3:48 - 1. ). Ruky so štetcom na fotografii nemáme, tak ponúkame aspoň nohy, ktorými maľoval rovnako utešené čísla.

Jednotku, lebo Žilinský Hamburg 65 vyhral. Trojku dvojbodku štvorku a osmičku, lebo utekal 3:48. Po štyroch horúcich maratónoch, v ktorých zablúdil s časom nad štyri hodiny, využil prívetivé počasie a dostal sa hlboko pod túto hranicu.

Nohami namaľoval aj dve štvorky, to znamená že ŽH65 bol jeho 44-tý tohoročný maratón. Idea oslavy 60-tky na Bôriku 17. 11. 60-tym maratónom, kde inde ako na Bôriku, začína naberať reálnejšie kontúry.

Posledným číslom, ktoré na vyzametaný asfalt okruhu Šaňo nohami napísal, je číslo 438. Je to počet maratónov, ktoré má po ŽH65 na svojom konte.

Vieme aj to, čo okrem chladnejšej klímy hnalo prezidenta vpred? Mal aktivovaná rýchle svalové vlákna. Nabudil si ich v stredu, na kole BLŽ. Na trati, kde krúži maratóny, boli na programe dňa 3 km. Šaňo utekal  za 12:31 a vyhral M60.

Zapísal eN 4. 8. 2007

Miro Neslušan ( 1:31 - 6. 1/2M ) má ako jediný pod horným obrázkom uvedené celé meno. Dôvod je prostý. Mal na Hamburgu premiéru. Ale šlo iba o krst Hamburgový. 1016 metrov dlhý okruh v Sade mieru na Bôriku dôverne pozná. Je totiž lídrom Bežeckej ligy Žiliny a na spomínanom okruhu bývajú základné kolá tohto bežeckého seriálu.

Miro odbehol v tréningovom tempe 1/2M, teda figuruje v Hamburgovej štatistike DS Žilina. Na jeho kroku je vidieť, že sa venuje hlavne tratiam do 10 kilometrov. Bez obáv z boľavých dopadov sa vznáša povetrím nad asfaltom. eN sa pozdával najmä jeho odraz ďaleko za priesečníkom kolmice na podložku, prechádzajúcej ťažiskom tela. 

Na Bôrik prifrčal z KNM na bicykli, až po fotení. Jeho postavičku fotenú po behu sme na Kysucké krídlo orloja prirobili dodatočne. Polmierečnú dávku odkrúžil s ďalším Kysučanom

Petrom Gajdošom ( 2:14 - 5. 30 km ), ktorý ho vlastne na Hamburg prilákal. 

Tridsiatku Peter začal pomalším tempom, ale záver, keď sa jeho parťák odpojil, bežal veľmi svižne.

Tak svižne, že si uhnal krivicu. Rébus, či ide o vážnu patologickú zmenu v Petrovom organizme, alebo iba o snahu zmestiť sa celý do malého obrázku, nám rozlúskne až Rajecký maratón. Práve k Rajcu, vrcholu bežeckého leta, upiera Peter svoj zrak. 

K Rajcu, ale nie len k nemu upiera svoj zrak aj ďalší Peter z Kysuckého Nového Mesta.

Peter Tichý  ( 1:51 - 7. 1/2M chôdza ) je jeden z favoritov na prvenstvo v Rajckom maratóne, ale zrak upiera aj trochu ďalej, na chodecké ciele. 

Začiatkom septembra sú MS veteránov v Riccione. Na dráhe plánuje odkráčať 5 km a na ceste 10 a 20 km.

V októbri by sa do Talianska rád vrátil opäť. Čaká ho posledná chodecká stovka v Scanzorosciate. Nie jeho posledná, ale na tých pretekoch, ktorých sa od roku 1998 zúčastňuje. V budúcich ročníkoch sa tam bude chodiť už iba 50 km vzdialenosť. Pefo si chce vypočuť labutiu pieseň stovky.

Každý, ak nepočítame chodcov, nám dá za pravdu, že športová chôdza je divný lokomočný pohyb. Napriek tomu, že ho má Pefo zvládnutý, uvedomuje si, že opakovanie je matkou chôdze.

Kondíciu dokáže vybudovať aj behom. Ale neutrhnúť sa zo závažia, ktoré musí chodca držať na zemi aj pri maximálnom úsilí, to beh chodca neučí, skôr naopak.

Chodec preto musí chodiť a hlavne preto ŽH65 Peter odpochodoval v tempe 5:15 / km. Bolo to príliš rýchle na báječného bežca eN. Pefo ho predbehol, teda "predkráčal" o pol kola.

Dvaja Bôriku najvernejší maratónski chlapci z Čiech dorazili na tvár miesta ruka v ruke nebývalo skoro. Vlak si ctil grafikon a ani minútu nemeškal.

Ruka v ruke bežali aj celý maratón. Mirek Krumer ( 4:14 - 3. ) si až v posledných kolách vybudoval nebývalo malý, iba 44 sekundový náskok pred Jirkom Březinom ( 4:15 - 4. ). Na Bôriku je poradie menej dôležité, ako na iných maratónoch. Rovnako je to aj s dosiahnutým časom. Ale dobehnúť do cieľa, to je to, o čo hlavne na Bôriku ide.

My našich kamarátov z Čiech porovnávať nepotrebujeme. Keby niekto takú potrebu mal, predkladáme podklady. Nech sa páči, porovnávajte.

Mirek na ŽH65 dobehol svoj 33-tí maratón v roku 2007, Jiří 26-ty. Mirek má na svojom konte celkom 112 maratónov, Jiří 430. Mirek je na Českom rebríku zberačov 27-my, Jiří beznádejne prvý. Mirek má 58 rokov, Jiří o desať viac. Mirek behá maratóny 6 rokov, Jiří 25 rokov. Mirek je Český rekordér v odbehnutí počtu maratónov za kalendárny rok, v odbehnutí prvej stovky maratónov za počet dní a má "zaděláno" na stovku maratónov za menej ako dva roky. Jiří je Český kráľ zberačov.

Týmto "výmluvným epitafom mistra" Zdendy Kopeckého odštartoval eN vznik tejto story. Vysvetlenie je v správe z 5. augusta.

Miro eN Kriško ( 3:59 - 2. ) očakával od ŽH65 viac radosti, ako mu jej ponúkol. Príliš optimistický signál smerom k Rajcu nevyslal. Mohol by povedať, že z dela nestrieľal preto, lebo si šetril náboje práve na Rajec. Bola by to ale iba polovičná pravda.

Jeho delo fakt nevystrelilo. To je zrejmé z výsledkov. Ale príčinou nerinčania zbraní bolo nie šetrenie munície, ale prázdny muničný sklad.

Vedel, že ho preplnený nemá, lebo príliš usilovný v tréningu nebol. Ale tak málo, aby sa mu utekalo tak zle, zas nebehal. Podozrieva zázračnú paličku, že mu vrátila do nôh gaučový svalový tonus.

Ale eN sa vie prepnúť do pozitívnej frekvencie. Na 0. Letním maratóne chcel ukázať svetu, ako mazácky vie podbehnúť štyri hodiny. Neukázal, lebo mu Prozreteľnosť zastavila stopky.

V 237-mom maratóne mu to už bolo dopriate. Musel v poslednom kole zabrať, lebo 6-minútovým tempom na kolo, ktorým sa sunul k cieľu, by to určite nestihol.

Pod štyri hodiny mu Prozreteľnosť utekať povolila, ale zase mu pokazila hračku. Prestal mu fungovať tester. S tepom 0 bpm sa svetové rekordy robia ťažko, to mu snáď uznáte. Preto svoj Opus č. 35/2007 odohral v pomalšom tempe.

Čo nezabije, to vraj posilní. Uvidíme, či bude eN Opus č. 36/2007 aspoň trochu rezkejší.

Zapísal eN 6. 8. 2007