20. 8. 2007

Kedysi dávno, keď eN vedel behať o trochu rýchlejšie ako teraz, položil si pri hútaní, ako byť ešte rýchlejší otázku: „Komu moje zlepšovanie sa pomáha?"

A bol v prdeli. Musel si odpovedať, že najskôr nikomu.

Takto špatne položené otázky si nesmie dávať ten, kto chce hranice svojich možností posúvať ďalej. Ich posúvanie totiž chtiac či nechtiac vyžaduje kus egoizmu. Práve egoizmus je ten najsilnejší buldozér, bez ktorého hranice vlastných možností posúvať nedokážete.

Radšej sa pýtajte: „Komu tým uškodím?"

Odpoveď na takto položenú otázku nie je až tak demotivujúca. Pár ľudí sa vždy nájde, ktorým naše zlepšovanie sa škodí. Ale na vine je skôr ich závisť, ako náš egoizmus.

Priatelia, posúvajme svoje hranice, ale vyvarujme sa špatne položeným otázkam.

Buďme ako Váhostav. Ten neváha. Bez hútania, či to niekomu pomôže, oživil fontánu pred svojim sídlom v Žiline.

A predstavte si, eN to pomohlo. Aspoň trochu radosti počas púte z Bôrika na autobus zažil. ŽH67 mu jej neposkytol ani trošku.

Tak ako korene stromov
Rozširujú horizonty
Tak eN vracajúc sa domov
Po prehratom boji z fronty
Našiel trošku vody živej
Liek na duše neduživé
Na mieste kde bolo sucho
Čľapot vody hladí ucho

Váhostav ten nezaváhal
Rastie u eN jeho váha
O pár bodov stúpa kredit
Kedy asi brucho kedy
Do normálu späť sa vráti
A Behustav dlhy splatí

Negatívne tendencie