|
|
|
2. 9. 2007
SZM-ák Jaro Seliga zahlásil na minuloročnej Perle "hlášku", ktorá sa eN veľmi páči. Vraj: „Je to dedina, kde sa chodí vlk otočiť." Líšky a dobrú noc, to už eN počul veľa krát. O vlkovi nikdy. Šaňprezident, píše do Knihy iba sporadicky. Presnejšie, skoro vôbec. Číta však všetko. Má prehľad o každej Nástenkovej vete. Ale nepíše, šetrí slová. Nešetrí však počas rozhovorov s eN. Vtedy naopak musí šetriť on, lebo dostať sa ku slovu je skoro nemožné. O to viac počúva a slová Šaňa zapisuje na Nástenku. Šaňo raz povedal: „Každý kto odbehol maratón a je jedno či jeden, alebo stovky a tak isto je jedno či rýchlejšie, alebo pomalšie, má môj obdiv." Pekné, nie? Oplatí sa počúvať a zapisovať.
Ale poďme späť do Krakovian. eN si dovolil Jaromíra parafrázovať: „Krakovany sú obec, kam sa chodí maratónec otočiť." A v tých Krakovanoch Vám majú starostu, ktorý určite Nástenku nečíta, teda nemôže poznať názory prezidenta SZM. Napriek tomu venoval cenu poslednému pretekárovi v cieli 45. MPM, ktorá tento názor ctí. Je jedno či rýchlo, alebo pomaly, či stovky, alebo jeden. To, čo je dôležité, je napísané dole na modrej fľaši Krakoelixíru: "A NEVZDAL SOM!" Viac o Blue Bottle Trophy až v story. Ale víťaza môžeme ukázať hneď.
A ešte Vám povieme, že medzi Japonskými firmami vládne až chorobne nezdravá rivalita. eN má fotoaparát Olympus. Made in Japan. Chcel ním odfotiť Hondu, rovnako Made in Japan. A vraj Batery Empty! Vymenil monočlánky za Nemecké a No problem. Hondu odfotil. Prečo ju fotil? To povieme až v story. Ale Hondu môžeme ukázať hneď. eN má výsledky 45. MPM iba na papieri. S takými nevie robiť výšivky, ale tak isto ako víťaza, alebo Hondu, Vám ich môže ukázať.
V
Podolí na kraji cesty eN ich svojim dvom ušije
|
Toľko
slávy koľko zažil