|
|
|
46.
Ostravský maratón
Auto doviezlo ku Sandokanovi štvoricu maratóncov zo Slovenska, k nim sa pridali ďalší dvaja. Dosť na to, aby mohol eN vyhlásiť Majstrovstvá Slovenska v Ostravskom maratóne. Kto ich vyhral, povieme až keď prezradíme kto že nám to tu uteká. Nie je to nikto menší, ako víťaz 46. Ostravského maratónu Damian Zawierucha ( 2:27 - 1. / 1. M18 ), 27-ročný Poľský pretekár. Ak bežal v zelených ASICSoch, eN bol svedkom jedného kroku, po ktorom eN prebehol mráz po chrbte. Zelené ASICS si bral občerstvenie od doprovodu mimo občerstvačky a venoval otváraniu fľaše viac pozornosti ako jame, do ktorej stupil. Ak to bol Damian, mal z pekla šťastie, že neskončil na zemi s výronom. A druhé šťastie mal v tom, že ho nevymákli rozhodcovia.
eN v Ostrave nemal čas na klebety, ani na fotenie. Až keď sa ponáhľal na stanicu, cvakol si červeného hrošíka, ktorý mu padol do oka. Smutne stál vo vypustenom bazéne a čakal, kedy mu napustia vodu. Potešíme smutného hrubokožca. Bude suplovať chýbajúce fotky. Viac času mal neutekajúci Rosťa Bažanovski. Nafotil kopec obrázkov a podelil sa o ne. Do jeho galérie máte vstup voľný.
eN si ho spred roka pamätal. Robí stále obrovské kroky s nízkou frekvenciou. Zatiaľ jediná nevýhoda nie najekonomickejšieho kroku je to, že Petr bol najviac zafŕkaný.
Ale dôležité je, že do cieľa dobehol. Keď predbiehal eN a ten ho počul dýchať, myslel, že nedobehne. Ale pri červenom hrošíkovi ho eN stretol vysmiateho. Bolo mu tak, "jak může být spokojenému jen." Sondoval, prečo sa eN ponáhľa a dokonca na sekundu začal uvažovať o tom, že sa do Kladna vyberie tiež. Našťastie skôr, ako ho eN začal odhovárať, svoj nápad zavrhol sám. Pri hrošíkovi stretol eN aj ďalšieho "spokojeného běžce".
Roman si tiež zlepšil osobák a navyše vyhral M40. Zapísal eN 11. 9. 2007 Nie tak dobre dopadol spomínaný parťák, diktujúci "ďáblovo tempo."
Za Romanom zaostal po oddelení sa sedem minút. Rudém hrošík sa prokotiť nemôže, je priskrutkovaný. Bežec musí mať skrutky v hlave a trochu nimi pridržať vehementne mávajúce krídla v úvode. To ale Pepo neurobil. Keď mu eN po behu vyčítal, že sa bláznivým začiatkom pripravil o veľmi dobrý čas, nahneval ho. Vraj mu odchádzajú cukry, preto behá pomaly záver. eN sa cítil previnilo, ale nevie cukry odchádzajú každému, vrátane jeho, treba ich doplňovať. Keby bol praskol do seba počas behu pár energetických gélov, určite by toľko za Romanom nezaostal. Pepo spája dve nespojiteľné veci a vcelku sa mu to darí. Behá veľa maratónov a každý sa snaží bežať rýchlo. Priemer jeho cca 20-tich maratónov v tomto roku je veľmi blízky 3:00. Ale podľa eN má na ortodoxné zberačstvo ešte trochu času. Stále v ňom drieme potenciál stlačiť čas hlbšie pod 2:48.
Jaro to rozbehol ešte rýchlejšie, ako plánoval, zákonite bol v závere pomalší, ako plánoval a v cieli o hodne pomalší, ako plánoval. eN háda, že mohol utekať okolo 3:06 - 3:07. Čas pod tri, po ktorom šilhal, bol nereálny. Ale to je len domnienka.
Úž je to tady! Úž je to tady! Oficiálne výsledky, ktoré podpísal hlavný rozhodca tvrdia, že
Jan Maciejczyk ( 3:31 - 42. / 1. M65 ) 43-tí. Ale na Nástenke pravda víťazí, eN výsledky upravil. eN si nemôže pomôcť, ale bežal rýchlejšie, ako mal. Nie o veľa. 90 až 120 sekúnd mu k času chýba. Po behu hovoril s Ottom Seitlom, on má na trať certifikát, že nie je kratšia. V tomto sa eN mýli málokedy, väčšina maratónov, ktoré sa mu zdali kratšie, kratšie aj boli. Proti myšlienke krátkej trate hovoria tieto argumenty:
Za krátku trať sa prihovára:
Jeho schopnosť utekať presne 5 min / km využívala okrem eN a Poliaka Jana Maciejczika aj dievčina s jednotkou na hrudi
A ešte jednu rezervu má. Občerstvovanie. Po každom z ôsmich kôl na nich zastavila a vždy jej trvalo dlhšie, kým vodiča dobehla, až sa jej po predposlednej vzdialil úplne. Dosť radenia babám. Na budúci rok už bude Pavla pre eN tvrdý oriešok. eN sa začal pred Petrom objavovať až po 30 km. Prečkal zrýchľovanie po 1/2M úplne bez ujmy, v závere si už veril. Petr je Frídečák a pozná dejiny Slezka. Prezradil eN, že nech pred Slezanmi na českej strane nehovorí Ostravica granica, lebo dostane od nich po tlame. Poľsko si po vojne robilo na České územie po Ostravicu nároky. Petr bežal popri Ostravici negranici 34-tý maratón v roku 2007 a rúti sa hore brehom Českým zberačským rebríkom. So 145-kou maratónov je na 17-tom mieste. eN sa hore nerúti. Stagnuje na treťom mieste a ešte dlho stagnovať bude, lebo pred ním je diera ako svet. Bežal kúsok 41/243. Na druhého Peťa Bačíka mu zostáva odbehnúť 43 maratónov, plus toľko, koľko ich stihne po dobu trvania stíhacej jazdy odbehnúť on. Zapísal eN 13. 9. 2007 Na 46. OM si našlo cestu iba šesť chlapcov zo Slovenska. Šesť to nie je dav, ale na vyhlásenie M SR v Ostrave to bohato postačuje.
Vtedy ho o výkon pod 3:20 obrala iba chybička počtárov kôl, ktorí ho poslali do cieľa o kolo skôr. Na 37 kilometri sme náchylní uveriť všetkému, čo skráti vzdialenosť zostávajúcu do cieľa. Jaro tiež uveril, ale potom si uvedomil, že čas pod 3:00 by bola príliš silná káva a vrátil sa odbehnúť aj posledné kolo. Tento rok sa niečo podobné udiať nemohlo. Priestorom štartu a cieľa sa prebiehalo každé kolo. Hlásateľ Ondrej Němec, mal o dianí na trati výborný prehľad, rozhodcovia nemuseli byť od centra OM vzdialení.
Pepa Kubále sa na zmenu hneval. "Když mu dojdou cukry" začne nohy ťahať tesne nad zemou. Drsná dlažba hrozí zakopnutím a podrážky sa mu derú oveľa rýchlejšie, ako na asfalte. eN patrí tiež "medzi bežcov na lyžiach, ale bez lyží," ale tvrdí, že táto zmena maratonu prospela. Ale reč bola o Jarovi Szeligovi. Ten utekal asi po 30-ty kilometer na dostrel za eN. Potom mu zablikala smerovka, eN predbehol a dostal sa na prvú figúru v M SR. Po 6 - 7 km sa nádejne vzďaľoval a iba spomalenie 2 - 3 km pred cieľom umožnilo eN dobehnúť a predbehnúť ho. Jaro zabehol presne ten čas, ktorý eN považoval pred štartom za svoje maximálne maximum. "Prozreteľnosť" chcela, aby bol o dve minúty rýchlejší. Jaro si v Ostrave zaknihoval maratón č. 68 a poskočil na 53-tie miesto na rebríku SZM. Trať popri Ostravici mu sedí. Z piatich tohoročných je OM najrýchlejší.
Ale na Ferovi nadbytok chuti utekať eN nevidel. Bežal v trenkách s dlhým rukávom a v bunde. Ale celý maratón ho eN po obrátke videl kúsok za sebou. Záver utekal rýchlejšie, ako Jaro, ale predbehnúť ho už nestihol. Zostalo mu tretie miesto v M SR a druhé v Majstrovstvách auta, ktoré výpravu z východu a stredu Slovenska do Ostravy priviezlo. Výprava zo západu Slovenska volila k ceste na M SR v Ostrave vlak.
Milan je ale aj pred svojim stým maratónom, ktorý bude utekať na domácej pôde. Na vybavovanie otravných formalít v pôvodne plánovanom New Yorku nemal nervy. V Ostrave bežal 98-my, v Pešti plánuje 99-ty a stý doma v Trnave. Dovtedy je ešte pár týždňov. Uvidíme či sa v jubilejnom stom maratóne zmena poradia elektrónov v Trnavskom atóme Jaro - Milan, vráti späť do normálu, teda Milan - Jaro, alebo ešte bude pretrvávať. eN má dobrý dôvod do Trnavy putovať, lebo už ju mal vyškrtnutú. Deň pred ňou je Kroměříž a tam by chcel utekať za každú cenu. Zapísal eN 14. 9. 2007 |
Cesta
eN z jeho planéty až do cieľa 46. OM bolo úplne bez problémov.
Dokonca aj zaparkovať auto v Ostrave na Budovatelské, kde je súčet dĺžky
áut vždy väčší, ako je dĺžka obrubníkov sa podarilo.
O
Jirkovi
Wallensfelsovi (
2:30 - 2. / 1. M35 ) nevieme nič. Zachránil nás kámo behajko.
Uverejnil s 
Petr
Jadrníček ( 3:00 -
20. / 3. M50 ), to má poriadny zvuk. Petr by si zaslúžil cenu Smoliar
preteku. Len dve sekundy ho delili od dvojky na začiatku jeho času.
Dvojka sa mu cez prsty prekĺzla, ale 95-ku si už uchopil pevnejšie. Toľko
má akcií a silne sa zostovkieva.
- eN mal žltú čelenku TIGA, ktorej sa jeho brziace krysy boja. Neplánoval
utekať rýchlo, ale nohy mu šli samé. 
- Lavína bežcov, ktorí utekali najrýchlejšie za posledné roky 