|
|
|
6.
Kladenský maratón Povedzme si úprimne, že eN ani vo sne nenapadlo, že Division Bell uvidí tak neskoro po štarte a navyše v prvých štyroch kolách by ruku do ohňa nedal, či ho vôbec po poslednom okruhu na tartane uvidí. Prečo? Začneme v Ostrave, kde eN zabehol prekvapivo dobre a keby musel, tak sa pridá na stranu dĺžkoskeptikov, ktorí mierečnú vzdialenosť pri Ostravici označili za podmierečnú. eN sa rozprával s Ottom Seitlom. Ten ho ubezpečil, že trať dal riadne premerať a vytýčil presne tade, kade meral zememerač. eN videl na trati pár miest, kde sa dala trať skrátiť, ale to by v súčte neurobilo viac, ako 100 metrov. Tak nevie. V Kladne sa nedalo skrátiť ani pár metrov. To by musel byť bežec tak orazený, že by utekal krížom cez les. Trať bola pripravená dokonale. Rezať zákrutu Vás nepustili vytyčovacie pásky, alebo kovové ploty, brány, budovy. S máloktorou traťou na území ČR SR sa organizátori tak vyhrajú.
Tak ako trať, bolo pripravené aj všetko ostatné. Všetko klapalo bez najmenšej chybičky, len, aby sme neboli až tak odporne pozitívny, trošku posunulo štart odovzdávanie batožiny. Ale boli to skôr sekundy, ako minúty, lebo eN šiel z haly ako jeden z posledných. Bol aj väčší nedostatok, ale ten je mimo misu organizátorov KM. Máme na mysli pomalý eN beh. Čo sa stalo? Druhý krát sa už pýtame! Priateľskú atmosféru pociťoval eN v Kladne minulý rok a rovnako sa tam cítil aj teraz. Dokonca už pri zvažovaní v jednej z denných správ, či sa do Kladna po Ostrave má trepať, mu ponúkol nocľah v Prahe Niktomuž a radil aj Rosťa Tomeš. Ale eN už bol rozhodnutý, že do Kladna ide. Zakúpil si šífkartu na Pendolino, prilepil sa k dvojici Šaňo Simon a Laco Goč. Telefonicky, za veľkého úžasu prezidenta SZM, sa od Sandoša v piatok v noci dovolal do Kladna a prebukoval nocľahy tak, aby sa dala "udělat přistýlka". Bol jednoducho rozhodnutý, že po Majstrovi SR v Ostrave, bude aj na Kladně prvý Slovák v cieli. Ale nebol. A nie preto, že utekal pomalšie, ako chcel. Tak prečo?!!!!
Veľkého ocenenia sa mu dostalo od riaditeľa KM. Franta Tůma si ho po dobehnutí uctil plechovicou piva. Také niečo sa mu ešte na žiadnom inom behu mierečnom nestalo. Notorický abstinent si veľmi cení dar od pozorného ředitele Kladenského maratonu. Pekný pocit si eN nechal, aby mal o čom písať a pivo daroval Vlastíkovi Kacířovi. Za pivo z kráľovského pivovaru sa mu vrátil kráľovský revanš. Vlasto zohnal eN vodiča, ktorý ho odviezol z Kladna do Prahy. S ním eN stihol bus na svoju planétu a len vďaka tomu sa mu v poslednej možnej sekunde nedele 9. 9. podarilo zavesiť na nástenku správu: Nedeľa 23:59:59, ktorú dodatočne rozvinul. Ale až až 19. 9. zistil, že tam nechal dátum 8. 9. 2007. Boli to fofry. Dobrý človek, ktorý odviezol už vidiaceho sa eN, ako sa zráža v noci po staniciach a čaká na nočné spoje, aby bol doma až v pondelok ráno, je Richard Stoupenec ( 3:52 - 90. / 33. M40 ). eN si to teda myslí, ale presvedčený o tom nie je. Asi 10 sekúnd po rozlúčke v Prahe pri stanici Metra meno zabudol. Musel použiť dedukciu. Zaujímavé, že si pamätá stanicu metra Jiřího z Poděbrad, cez ktorú cestoval na Florenc. Ale o nej spieva Jarek Nohavica, to sa pamätá ľahko. Ľahšie, ako priezvisko sa pamätá, že Richard je klavirista. Nevieme či ho bozkala vážna, alebo zábavná múza. Svoj maratónsky výkon ohodnotil zábavne, že "na hovno". Ale vyhral v tombole, tak do Kladna necestoval sám autom zbytočne. Stopár, ktorého vzal na spiatočnej ceste do Dačíc po Prahu, sa ešte od neho dozvedel, že má sedemročného syna a nesmel utekať rýchlo, lebo na jeho prosbu: „Tatínku, slib mi, že když budeš unaven, tak zastavíš," odpovedal Richard "ÁNO". Preto mohol utekať iba tak, aby nemusel zastaviť. Ak sa klavirista, ktorý pomohol eN, nevolá Richard, dajte nám vedieť. A dajte nám vedieť, ktoré je jeho foto v Kladenskej galérii. eN skladá Nástenkový symfonický orchester. Už má huslistu a Boh dal, v Kladně našiel klaviristu. Richard sa nesmel unaviť, ale napriek tomu eN porazil, lebo ten bežal pomaly. Tak už to povieme. Nech je eN samožersky v úvode Pendolino KPČ story.
Nebol unavený z Ostravy, po nej bol schopný okolo 3:45 utekať, ale musel by sa poriadne najesť a oddychovať. Lenže on sa venoval KPČ. Keď sa raz nedarí, tak... Začalo to už pri vystúpení z motorového vláčika v Kladně. Ešte v Pendoline eN vymyslel, nech najprv zjedia Šaňov vákuovo balený proviant a keď sa ubytujú, tak dorazia proviant eN. Šaňo súhlasil a to nemal. eN zabudol igelitku so spoločným a aj svojim jedlom vo vláčiku. Navyše tam mal energetické nápoje. Šľak aby sklerózu trafil. Kulturno poznávací činost se taky nevyvedla. Pešia prehliadka sychravým Kladnom sa natiahla do neskorých nočných hodín. Trojica turistov zo Slovenska, Laco Goč, Šaňo a eN pátrala najprv po Zlatém selátku, kde mala rezervovaný nocľah. Neblúdili, len dlho za ním peši putovali. Doputovali, ubytovali sa, metódou "tři vejce do skla" skontrolovali jedálny lístok. Čísla boli vysoké, Laco vedel o hospodě, kde by sa dobre najedli. Ale trafil do nej iba od štadiónu Na Sletišti. Tak vyrazili tmavou, daždom kropenou cestou k štadiónu. Tip nevyšiel. Pani hostinská tvrdila, že u nich večere nikdy nepodávali a poslala ich, podržte sa, až do České Lípy. Tam vraj varia. Pustite sa. Restaurace u České Lípy bola neďaleko, varili tam a mali narváno. Česi hrali futbal. Kým dal Koller posledný gól hlavou, už mal vyhladovaný a uchodený eN porciu kung pao s dvojitou ryžou pred sebou. Šaňo sa mu pomstil za stratu proviantu a zamlčal mu, že je to pikantné. eN hot jedlám neholduje, ale zjedol by aj plameň, taký bol hladný. Závistlivo šilhal Lacovi do jeho taniera. Ten nepodľahol davovej kung pao psychóze z ďalekého východu a zostal verný východu Slovenska. Rezeň. Ale aký? Stereo!!! Dva obrovské kusy mäsa, hrubé ako palec. Takú porciu snáď dávajú iba v České Lípě na Kladně. Keď sa nedarí, tak sa nedarí. Plameň v bruchu hasil eN nealko pivom zahraničnej proveniencie, 25 CZK kus. Drahý vlak, drahé ubytovanie, drahá večera, drahí moji, hundral nevďačný eN, keď už bol "najedený". Rádoby najedená trojica turistov, opäť po vlastnej ose, vyrazila k Zlatému selátku. Lodivod Šaňo na každý dom vravel, tadiaľto sme šli, ale eN vedel, že nešli. Pár sto metrov neistoty zmazala stanička, na ktorej eN nechal vo vláčiku proviant. Hodný kus cesty k selátku ich ešte čakal, ale aspoň si už mohli trojhlasne povedať, tadiaľto sme už šli. Trochu dlho sme sa prepracovávali k samotnému behu eN, ale bol to iba zlomok nočnej a nekonečne dlhej KPČ Kladnom. Zapísal eN 19. 9. 2007
Štart! Skoro dve stovky bežcov vybehlo, ale eN sa rozbehnúť nedarilo. Pomaly sa prepadal na koniec štartového poľa a napriek tomu, že je neveriaci veril, že to za chvíľu povolí. Nepovolilo. Nezostávalo nič iné, iba sa sunúť vpred a slepo veriť ďalej. Nejaký známy sa ho prekvapene spýtal, prečo tak opatrný začiatok. eN ho ubezpečil, že beží na maxime, lebo sa mu nedarí po Ostrave nedarí rýchlejšie. Medzi rečou spomenul, že v sobotu bežal aj Šaňo Simon.
eN ukázal na Šaňa, lebo cupital kúsok pred nimi. „Ten je dobrej! Je šedesátnik?" vyzvedal ďalej stařík. „Je." „A ty si taky šedesátnik? pokračoval vo výsluchu striebrovlasý matador. „Tak teraz si ma nasral!" zahral urazeného eN. „Promiň, promiň. A jak se jmenuješ ty?" previnilo, ale neodbytne pokračoval v skladaní mozaiky súperov starký. „Kriško a som päťdesiatnik," vyškrtol sa eN spomedzi jeho súperov. „Ty seš taky dobrej," zaklamal stařík a fujazdil za Šaňom, ktorý sa mu medzi tým vzdialil. Vďaka štartovej listine, ktorú nám zaslali chlapci z Kladna spadla maska z tváre Josefa Kostku ( 3:51 - 86. / 6. M60 ), čerstvého M60 boy. eN mu do Chomutova odkazuje, bez toho, aby čo len trochu zaklamal: „Pepa, Ty seš taky dobrej." Taky dobrý s taky dobrým Šaňom veľa práce zrejme nemal. Aj pomalý eN po troch kolách, v ktorých sa slepo veriac zlepšenia nedočkal,
Ale Corgoň Šaňa, ktorý cítil v nohách Ostravu, ale hlavne nočnú pešiu prehliadku Kladna rovnako ako eN, zobudiť nedokázal. Trať v Kladne sa javí ako nie náročná, ale opak je pravdou. Nekompromisne odhaľuje a trestá každú slabosť. Zdá sa, že z Kladna sa stáva Český Rajec. Do Rajca sa tiež nechodí po osobné rekordy, ale bežcov tam ťahá priateľská atmosféra a brilantná organizácia. Dôkazom je počet štartujúcich. SVK - 1. MMM, 2. Rajec. CZE - 1. PIM, 2. Kladno. Šaňo docupital v čase kus nad štyri hodiny, ale to hlavné, čo v Kladně hľadal, dostal. Jeho identifikačné zberačské číslo sa zmenilo na 446/52.
On vytýčil trasu nočného pešieho výletu. Napriek tomu, že eN nevedel nakopnúť motor a bežal pomaly, Laco sa pred neho dostal až v druhom kole z 8 kôl. Pri predbiehaní sa posťažoval, že ešte nikdy nemusel počas maratónu odskakovať do lesa. Kladno mu dalo vychutnať aj tento folklór. eN sa nediví. Spracovať dva obludné rezne, zhltnuté v noci, to vyžaduje čas. Ukázalo sa, že o 30 minút dlhší, ako od hostiny do štartu. Keď sa eN ocitol za Lacom, rozlúčil sa s titulom Majster Slovenska v Kladně. Vtedy ešte netušil, že sa bude ešte raz tešiť a ešte raz lúčiť. Ale s Lacom sa nepretláčali. eN dobehol na métu 1/2M za 2:00:02. Laco o viac ako 2 minúty skôr. Keď si eN predstavil, že na čas pod 4h potrebuje negative split, rozlúčil sa s trojkou na začiatku. Počas maratónu sa to po celom okruhu hemžilo fotografmi. V piatom, alebo šiestom kole si jeden z nich vzal na mušku vrávorajúceho eN. Ten sa ješitne začal tváriť, že beží a za fotografom s prekvapením zistil, že sa beží lepšie. Trošku zrýchlil. Pred koncom šiesteho kola sa k eN pridal chlapík. Dobehol ho o kolo, teda ho čakal posledný okruh. Meral si každý km. Bežal cca 5,20 a eN s prekvapením zistil, že s ním stíha. Teda iba dovtedy, pokiaľ nezačali kecať o triatlone, ktorému sa neznámy parťák tiež venuje. Chcel utekať pod 3:20, čo eN vyhodnotil ako reálne, za predpokladu, že prestanú tárať. Spolu predbehli Laca Goča a eN sa radoval, že bude Majster SR. Laco sa radoval tiež. M SR ho nezaujímali, lebo o nich nevedel. Sú tajné. Vie o nich iba eN. Laca zaujímal čas pod štyri hodiny a ten zabehol. Preto bol spokojný. Pred parťákovov 40-kou ich obehol Erich Rinka ( 3:26 - 41. / 8. M50 ). eN videl na parťákovi, že by stíhal aj rýchlejšie tempo, ale už pomalému nechcel utekať. eN ho nahuckal na Ericha, ktorý utekal rýchlejšie iba o trochu. eN háda, že jeho parťák bol niekto zo štvorice bežcov za 3:27. Ale nie je to Marcel Kuzma ( 3:26 - 41. / 8. M50 ). Co vy tady Kuzma Kuzmiči? Takú otázku si eN položil až doma, keď pozrel do výsledkov a našiel štvrtého SVK pozitiv bežca, o ktorom nevedel. Smutne sa rozlúčil s titulom M SR v Kladne a uznal, že by ho nezískal, ani keby bežal prvý maratón. Kuzmu AASR07 rebrík pozná, ale iba Vlada. Marcel je z veľkého mesta a navyše mladá puška, ročník 85. A kto iný, ako mladý mal zdvihnúť v Kladne jednozástavu s dvojkrížom a trojvrším najvyššie? Zapísal eN 20. 9. 2007
V dobrom rozmare mu radili, aby sa vyhovoril na to, že sa pred štartom veľmi zľakol. Je pravda, že eN sa po príchode do haly, ktorá slúžila pretekárom ako šatňa, zľakol, že je klamár. Po maratóne v Rychnove, kde sa na trati zoznámil s 202 cm vysokým maratóncom tvrdí, že Bořek Hanousek je najvyšší maratónec v Česko Slovenskom priestore. Prvé, o čo sa eN oko v hale zachytilo bol obor s kultovým štartovým číslom 42 na hrudi. Rozcvičoval svoje vysokánske telo. Ihneď šiel k nemu a spýtal sa,: „Koľko meriaš?" „Dvestě centimetrů, "poinformoval z výšky obor. „Uf, to mi odľahlo," potešil sa eN a vysvetlil obrovi prečo. Táto story by sa mohla nazývať aj anonymná. eN nevie meno dvojmetrového maratónca. Ale dovolí si tvrdiť, že je to líder kategórie 200+ v ČR SR, lebo mal čas minimálne o pol hodinu lepší, ako eN. Kolo mu nadelil kus pred cieľom. Ale
24. 9. už pre nás anonymná byť prestala. Hoši z Kladna nám poslali
štartovú listinu a vďaka nej vieme, že číslo 42 musí dostať väčšie
foto. Dôvodov je viac. Obor Jaroslav Zelenka ( 3:25 - 37. / 16. M18 ) je menovec eN švagra zo Skutče. Keď ide o Šváru Járu, eN pixely nešetrí. Obor je horúci kandidát na Diplom pre najrýchlejšieho z najvyšších a v neposlednej rade obor Jára, vzhľadom na svoju výšku, utekal skvele. Štartové čísla v štartových listinách je údaj celkom zbytočný, ak neexistuje k príslušnému behu fotogaléria. Z Kladna sú na nete haldy obrázkov, ale nemáme čísla, čiže nevieme ani mená.
Mala ho vodítku a utekala už v protismere. Chrt sa určite čudoval, že to tých ľudí baví utekať tak dlho a tak pomaly. Evidentne ešte neskúsil utekať na dvoch nohách. Potom by sa už nedivil. eN sa ospravedlňuje. Vodítko nie je spisovné. Má sa vraj používať vôdzka. Jazykotepci nespia, jazykotepci tepú. A nespia ani čitatelia. Kráska je Petra Havlová z Prahy. Ako sa menuje zviera agentúry neuvádzajú, ale k Petre sa hodí, lebo toho roku bežala horúcou Prahou maratón za 3:05.
Ešte jeden názov pre Kladenskú story má eN v rukáve: Mesiačiková genocída. V takom poradí, ako sú obrázky, sa sny chlapcov rozplývali. Vlastík Kacíř, naháňajúci osobák, vzdal. Prsty v tom mal určite Duch Ostravy, ktorý ho vytrestal za nevernosť rodnému regiónu. Nezvolil dobre. V Ostrave je trať plackovitejšia a hlavne vľúdnejšia k bežcom, ktorí trochu prehnali začiatok. Rosťa Tomeš ( 3:23 - 36. / 13 M40 ) naháňal tiež osobák, navyše ten s najväčším kvalitatívnym skokom. Mieril pod tri hodiny. Tiež ho trať zlomila, ale postupoval inak, ako Vlasto. Do cieľa dokráčal. Rosťa sa pomalších časov neštíti. Nie je priemerár, je PIM vodič a často beháva pomalšie ako vie, lebo diktuje tempo iným. Keby v Kladne diktoval tempo 3:20, určite by ho diktoval až do konca, ale je otázkou, či by sa ho ten, ktorý mal 3:20 v pláne udržal. Mirek Thums ( 4:03 - 111. / 40. M40 ) si od eN konečne prevzal kartičku za účasť v Benefícii pre Perlu. Ale pozitívna energia, ktorou ju eN nabil, už asi vyprchala. Úprk za vysnívaným časom ho zmohol rovnako, ako ostatných Mesiačikov, eN nevynímajúc. Dobehol veľa minút za výkonnostným cieľom, ale nevzdal. Pre eN je záhadou, ako sa mu pred Míru podarilo dostať. Nepamätá si, že by ho predbiehal. Ale neteší ho to. Podiel viny si priznal. Kartička bola nefunkčná, nepomohla. Ako satisfakciu vyrobil Mírovi parádne číslo v Nástenkových výsledkoch. Byť 111-ty, to je pekné aj vtedy, ak je to za plánovaným časom. Ešte šťastie, že Justína Cintulová neutekala, ale iba sledovala a snažila sa pomáhať. Keby nám genocída kosila aj dievčatá, to by sme už asi nerozchodili a museli navštíviť ordináciu:
RunDr. Míru Krumera ( 4:03 - 111. / 40. M40 ), ktorý vie, ako na to. Takýto vysmiaty dobehol do cieľa Na sletišti a rovnako veselá bola aj jeho spolucestujúca, ktorej meno Vám nepovieme, lebo sme anonymná story. Ale anonymná nebude do nekonečna. Aj keď krásná neznáma zažmúrila oči, čitatelia ju spoznali a prezradili nám jej meno. Dáša Hůrková ( 4:07 - 10. / 5. F18 ) je zo Sokolova a podrobnosti o Kladenskom mierečnom behu umiestnila na svoj blog. Mirek si časy za cieľ nedáva, napriek tomu naháňa rekordy. Kladno je jeho 42-há čiarka v roku 2007. Hľadí podstatne ďalej. 49 maratónov za kalendárny rok je jeho Český rekord. Ak ho prekoná aspoň o dva kúsky, za dva roky bude mať 100 maratónov. A to dokázal v ČR SR priestore iba Šano Simon.
Šaňo mal čas, na stanicu sa neponáhľal a s Lacom plánovali posedenie pri pive v ľubovoľnej hospodě. Jedna nekonečná KPČ Kladna im asi nestačila. eN si predstavoval, ako postáva v noci na staniciach a jedol jednu čokoládou plnenú koblihu za druhou. Veliteľka stolčeka prestri sa mala veľké pochopenie, že ho neodohnala. Šaňo plánoval pivo, Laco čakal na tombolu. V Kladně ho vraj nikdy nesklamala. Vždy sa mu podarilo načasovať formu a vyhral. Mal pravdu. Ale ešte lepšiu formu mal eN. Vylosovali ho o pár pozícií skôr. V puzdre, či taške na maratónky boli ešte nejaké veci. Aké, to vám eN neprezradí, lebo výhra sa v jeho jaskyni nenachádza. Asi ju v návale radosti, že je doma o tri hodiny skôr ako Šaňo, nechal v autobuse. Šofér si aspoň má kam odkladať svoje botky, v ktorých má na plyne ľahkú nohu. eN krysy sa už gúľajú od smiechu. Lebo to nie je iba vlak a igelitka s proviantom, či autobus a cena v tombole. Je to aj Zlaté selátko a uterák. Vraj by sa tento príbeh mal nazývať Alzheimer story. Zapísal eN 21. 9. 2007 |
eN
z minulého roku poznal jedno miesto, kde sa zákruta dala trochu strihnúť,
ale bolo to v klesaní a navyše tam leží pani Kořínková,
o ktorú sa potkol a hodil na brizolit papuláka. Tento rok starú Kořínkovu,
ktorá sa tam stále vyvaľuje, radšej veľkým oblúkom obchádzal. 
Miro
eN Kriško ( 3:54 -
99. / 16. M50 ) bežal pomaly, lebo bol unavený už pred štartom. Našťastie
nikomu nesľúbil, že zastane. 
„Simon?
Ten je dobrej. Který je to?" ozval sa z druhej strany sivovlasý stařík,
ktorého meno zistiť nevieme, lebo nemáme štatrovú listinu.
Šaňa
Simona ( 4:17 - 129.
/ 7. M60 ) na občerstvovačke dobehol. Stál pri stole. Asi hľadal Corgoňa,
ktorého si odovzdal, ako životabudič. 
Laco
Goč ( 3:56 - 104. /
38. M40 ) sa k Šaňovi a eN pripojil v sobotu vo vláčiku, v ktorom eN
zabudol nie len proviant, ale aj názov mesta, kde do neho nastupoval.
eN
krysy sa veľmi dobre na pomalom behu ich pána bavili. Ani nemuseli brzdiť,
bežal pomaly sám.
Napríklad
ho zaujala dievčina, ktorá ho v prvej polovici predbehla o kolo a v
druhej ju videl klusať s ozajstným majstrom behu, čistokrvným chrtom.
V
pozícii malého chlapca bol eN prichytený viac krát. Nebol hladný, ani
nezajedal mindráky zo slowly behu. Záchvat bulímie v ňom vyvolávala
predstava, že sa musí dostať domov.