Zľava: Ondrej, Šaňo, Mirek, Pepa, Peťo, Marián, eN
foto: Samo Spúšť

Žilinský Hamburg 78/39

Žilina, 15. 12. 2007

Hlavná svätina Hamburgistov Žilinského vyznania je Kamélia, napriek tomu, že v období zimnom sa postbežecké obrady konajú v krčme cez ulicu. V Kamélii mimo záhradného oddelenia je drahé pivo a nie vždy majú 10°, na ktoré jazdí väčšina vyznavačov.

Krčmu cez ulicu obsadila uzavretá spoločnosť iného vyznania, ďalšia, o pár metrov vyššie bola zavretá. Kamélia nesklamala. Poskytla teplú klímu rezanú WiFi signálom a doplnila deficit tepla štvorici, ktorá si ho počas behu užila žalostne málo.

Podľa ŽH klasifikácie počasia bola počas behu zima. Voda z pohárikov na stolčeku prestri sa chrúmala pod zubami, lebo zamŕzala.

Štartovalo sa s väčším oneskorením, ako obvykle. Šaňovi sa z domu na Bôrik šliapalo na bicyklíku nebývalo ľahko. V polceste odhalil príčinu a musel sa vrátiť domov. Chýbal mu batoh.

Ďalšie zdržanie spôsobilo solenie kritických miest, pokrytých ľadom. Ak je ľad v pohárikoch, zákonite musí byť aj na asfalte.

10:32 ŠTART!

Ondrej Hanzlík ( 1:27 - 2. / 1/2M ), ktorý priviezol do Žiliny eN, nie je na Bôriku nováčik. V Kronike ŽH má dva mierečné záznamy tesne nad tri hodiny. Tretí na ŽH78 pridať neplánoval. Odbehol 1/2M a kým miereční bežci dokrúžili, stihol urobiť predvianočné nákupy.

Ondrej vyklebetil v Knihe nehodu eN, ktorá sa mu prihodila v súvislosti s vekom. Ako odškodné odviezol postihnutého eN z jeho planéty do Žiliny a späť za 0, Sk. Akcie za 0, Sk má eN rád. Vďaka za ňu.

Peter Lazar ( bez času - 6. / 10 km ) ladil motor na štvrťmierečnej trati. O týždeň, na tom istom mieste, robia Žilinskí cyklisti Vianočný beh. Tam má v pláne bežať celý maratón.

Marián Michalík ( bez času - 7. / 10 km  ) si prišiel na Bôrik zatrénovať. Priklusal, odbehol 2 x 5 km a spolu s Petrom odklusali domov. eN u Mariána zisťoval, či príde o týždeň na Vianočný beh utekať Ivan Požár, jeho 70 ročný kamarát. Ivan je druhým držiteľom Česla trophy a Pohára prezidenta SZM pre najstaršieho SVK bežca, ktorý v príslušnom roku odbehol maratón.

Ivan podľa Mariána na Bôrik príde. Starejšieho Slovenského maratónu 2007 môžu Šaňo s eN vyhlásiť na domácej trati ako pre neho, tak aj pre nich.

Pepa Kubále ( 3:09 - 1. ), ľad - neľad, to rozbehol s Ondrejom. Majú v maratóne približne rovnakú výkonnosť, ale Ondrej utekal iba polovicu. Po pár kolách Pepa trochu zaostal, ale stále držal vysoké tempo. Pri jednom predbiehaní eN s úsmevom poznamenal: „Teď, když to už neklouže a dalo by se běžet, člověk už nemůže."

V prvej polovici predbehol Josef eN 5 krát, v druhej 4 krát. Bežal o 3 a pol minúty lepšie, ako pred týždňom. Na vlak bežal rovnako, ako pred týždňom. Opäť Vám preto nepovieme jeho zberačské miery, ktoré sa blížia ku stovke.

Mirek Krumer ( 4:22 - 4. ) nebol vo svojej koži. Minulý týždeň dabl na Bôriku vynechal. Mal povinnosti na behu, ktorý sponzoruje. Či ho z rytmu vyhodila táto absencia, alebo sa už hlási dlhodobá únava, to nevieme. Zajtrajší ŽH79 prezradí viac.

Mirek si zapísal 59-ty maratón v roku 2007 a už o desať akcií prekonal svoj minuloročný Český rekord v počte maratónov za kalendárny rok. 49 + 59 = 108! Toľko maratónov odbehol Míra za ešte neukončené dva roky.

Zajtrajší bude guľatý 60-ty a RunDr. Krumer si bude bude môcť, ako druhý v Československom zberačskom priestore povedať, že odbehol za kalendárny rok doslova kopu maratónov.

Počas posedenia v Kamélii po behu si eN pochutnával na intímnej časti tela Rakúšana Wolfganga. Jeho gule majú niečo do seba. eN ich dostal od Míru, ako odchodné z M40 a na privítanie v jeho M50. Míra je doktor behu a vie, že bežec má nie len žalúdok, ale aj dušu. Preto priložil aj duševnú potravu v podobe knihy Trénoval jsem Emila... od Dr. Oldřicha Koudelku. Námetom kniha s obratne zvoleným názvom, je neľahký osud bežca JUDr. Jana "Aliho" Haluzu.

A nakoľko Mirek vie aj to, že eN pamäť už nie je to čo bývala, priložil ku guliam aj pekné pero s pentilku, aby si pán zábudlivý mohol zapísať, čo má zabudnúť. 

V stati o Pepovi sme lamentovali, že nepoznáme jeho zberačské miery. Dynamiku zberačských mier prezidenta SZM a. s. poznáme do detailov.

Šaňo Simon ( 3:53 - 2. ) utekal na Bôriku 15. 12 2007 svoj maratón č. 447 / 73.  Čo sa týka priebehu pretekov, veci sa vrátili do starých koľají. Šaňo ihneď po štarte utekal.

Miro eN Kriško ( 3:59 - 3. ) musel prispôsobovať tempo stavu a povahe vozovky. Už v druhom kole mu trieslo pripomenulo, že na ľade sa vozu eN rozchádzajú nápravy. Musel zaradiť rýchlosť langsam/komótno. Na nej dobehol na métu 1/2M presne za dve hodiny. Šaňo mal vtedy kolo a pol náskok. 

Vyššiu rýchlosť eN nezaradil ani po zlepšení stavu a povahy vozovky, lebo to nedovoľoval stav a povaha vozidla. Päty boleli viac, ako bolia obvykle. 

Estetický prejav behu eN dosahoval žalostne nízku hodnotu. Náhodne okoloidúci jasnovidec ho ihneď prečítal: „Bolia päty?" „Bolia," odpovedal zaskočený eN a doteraz si láme hlavu, ako to ten chlapík mohol vedieť. 

Šaňo, vidiac že má dostatočný náskok, zrovnal tempo s eN a po 35-ty km utekal s rovnakým náskokom. eN pozrel 7 km pred cieľom po druhý krát na hodiny a zistil, že na čas pod 4 hodiny stráca cca dve minúty. V hlave mu začal zúriť boj motívov. Nechcel utekať nad 4, ale rovnako sa mu nechcelo na boľavých nohách zrýchľovať.

Šaňo mal čas pod štyri už istý. Vykvaltoval a spomaľujúc dobiehal do cieľa iba zotrvačnosťou. Presne na 40-tom km ho eN dobehol, čím zmenšil stratu na prijateľný jeden okruh. Dva okruhy pred cieľom pozrel na hodiny tretí krát. 

Do štyroch hodín behu chýbalo žalostne málo. Iba 9 minút a 50 sekúnd. To znamená 4:55 na jeden okruh. Rýchlosť langsam/komótno, na ktorej eN utekal dovtedy je 5:49 na jeden okruh. To našťastie eN vypočítať vtedy z hlavy nevedel. Keby vedel, určite by sa nerozhodol preradiť na vyšší rýchlostný stupeň. 

Ak dovtedy beh eN vyznieval divne, úporná snaha o zrýchlenie musela byť komická. Náhodne okoloidúci jasnovidec by kládol inú otázku, ako či ho bolia päty. Pýtal by sa, ako to ide v epileptickom záchvate. eN by mu odpovedal, že so zaťatými zubami.

Podľa eN stopiek dobehol do cieľa presne za štyri hodiny, ale v cieli si čas nezastavil. Má podozrenie, že mu Šaňo, ktorý už v cieli bol, nejakú tú sekundičku z času ubral, aby jeho zarputilá snaha utekať pod štyri hoďky nevyšla nanivoč. Šaňo nameral 3:59:58 a eN sa s ním bez dôkazov hádať nemohol. Aké šťastie, že svoje stopky nezastavil.

Dve sekundy neboli jediná vec, ktorú Šaňo eN daroval. Napriek tomu, že narodky eN zatĺkal, ako sa dalo, dal mu, ľudia boží držte sa, obálku. V nej peniaz, za ktorý svojho času predala stará Čenková svojho malého Paľka. Že koľko to je? Čo ste robili v škole, keď sa preberal Fraňo Kráľ?! Doštudujte si. V socialistickom realizme máte povážlivo veľké medzery. 

Len malá poznámka k zatĺkaniu. eN považuje za svoj narodeninový maratón Prievidzskú chodbu. Na ňu si bude pozývať kamarátov cechu zberačov, vďaka ktorým utekal 15. 12. svoj 56-ty maratón v roku 2007 a na jeden, jediný sa priblíži k vrcholu Ročníkovej kóty. 

Ak veci pôjdu tak, ako ísť majú, mohol by sa naň vyterigať už 16. 12. 2007.    

Zapísal eN 16. 12. 2007