|
|
|
4. Memoriál Jaroslava Dubničky Ostrava-Třebovice, 12.01.2008 Interval účastníkov 4MJD vytýčili dve postavičky v červenom. Začneme pekne poporiadku zľava.
Horšie to bolo s netrafeným dňom. Ten sa zhodiť nedal. Hneď po štarte bolo vidieť, že Šaňo nie je vo svojej koži. Začal nebývalo pomaly a už po kilometri odskakoval z trate. Sandokan sa iba prednedávnom vyliečil z vysokých teplôt a márne pátra po ich príčinách. Keď sa Šaňo s eN stretal, prehodil cez zuby, že asi ten vírus, o ktorom márne Sandoš hľadá informácie, našiel. Vo vlaku na spiatočnej ceste zhodnotil Šaňo svoje trápenie: „Nebyť toho, že som ešte maratón nevzdal, skončil by som po druhom, treťom kole." Svojho času si Gustáv Peša hrdo za meno písal počet odbehnutých maratónov lomeno počet vzdaných. Skončil na čísle 305/0. Ak je frekvencia štartov vysoká, skôr či neskôr zberač na Deň blbec narazí. Šaňo nie je výnimka, ale je dobre, že nevzdal. Po 4MJD si môže za meno písať 472/0 a to znie hrdo. Bežec v červenom, stojaci na hornom obrázku úplne vpravo mal dobrý deň. eN jeho elegantný krok plný sily sledoval od začiatku a prišlo mu divné, že sa s pribúdajúcimi kolami nemení. Jediné vysvetlenie bolo, že nebeží na plný plyn. eN odhad bol, že šetrí tak 10 minút. Je to Tomasz Wrobel ( 2:47 - 1. / 1. M18 ), celkový víťaz 4MJD. Keď sa ho eN po behu pýtal, aký má osobák, zistil že 2:39. Odhad eN bol u tohoto pretekára z Poľska lepší, ako odhad seba. Ale o tom neskôr.
Tomasz bežal dlho vo vedúcej trojici. Po polovici zrýchlením skupinu roztrhol ako písanku. V priebehu jedného kola si vybudoval obrovský náskok. Ten do cieľa zvyšoval, ale už miernejším tempom. Jan Škrdla ( 2:53 - 2. / 2. M18 ) utekal vo vedúcej trojici s Tomaszom. Po odskočení víťaza si udržal druhé miesto. Jeho krok nie je až taký elegantný, ako krok Tomaszov, ale Jan bežal na hranici svojho najlepšieho maratónskeho času. Nástenka registruje jeho maximum, čiže minimum na 2:52:50, beh.cz pozná ešte lepší 2:52:48. Jan zaostal za svojim osobákom z roku 2006 iba minútu. Josef Kubále ( 2:57 - 3. / 3. M18 ) vo vedúcej trojici v prvej polovici nebol. Utekal na štvrtom mieste tempom približne na 3:00. Rozložil si sily lepšie, ako Marek Procházka ( 2:57 - 4. / 4. M18 ). Ten bol v prvej polovici, ktorú utekal v spomínanej trojici, o hodne rýchlejší, ako v druhej. To umožnilo Pepovi dotiahnuť sa na neho a byť v cieli o 3 sekundy skôr. Je celkom možné, že tie tri sekundy, ktoré Marekovi chýbali, rozšliapol eN, keď mu pred štartom pri šatniach nechtiac stupil na nohu. Sorry. Problém s tým, čo si na beh obliecť mal možno Šaňo. Josef veru nie. Aj v menších teplách, aké panovalo počas jeho 95-teho maratónu, behá v trenkách. Tento krát volil určite dobre. Zistili sme, že Pepa má vo svojom akciopise aj tri ultraakcie. Tie však Josef vyhŕňa na okraj taniera. Teší sa hlavne na stý klasický maratón. Zapísal eN 13. januára 2008
Trojjediný obrázok zachytáva v sekcii A aktérov makrosúboja o 3-tie miesto 100 metrov pred cieľom. Marek Procházka (č. 54) už nedokázal zrýchliť a dobehol na nepopulárnom štvrtom mieste za 43-kou, ktorú má na hrudi tretí Pepa Kubále.
Miro eN Kriško ( 3:46 - 11. / 2. M50 ) zostal nemálo zaskočený, keď ho Hromy Blesky trafili tesne pred jedenástym prebehnutím rieky Opavy. Bola to iba taká rýchla slovná búrka, ktorú rozpútal Ivo Zejda ( 3:46 - 12. / 3. M50 ) nervným atakom smerom k eN: „Ty mně tak sereš! Když tě pustím předemně spomalíš. Proč neutíkaš, když jsi lepší?!" eN zostal zaskočený bleskom z čistého neba. Prvé kolá utekal pred Ivom a nevenoval mu pozornosť. Viac sa zaujímal o Ervína Podžorného ( 3:47 - 13. / 2. M60 ), ktorý to kalil, ako keby ani nemal na pažbe vyrytých už 67 zárezov. eN toho príliš za posledné mesiace nenabehal. Dal na radu automatického pilota, nechal Ervína Ervínom a máličko ubral. Ivo sa na eN v štvrtom kole dotiahol a pokúšal sa o trhák. Ale bol to trhák typu Velorex verzus autobus z Vrchí prchni. eN dokázal držať asi 20 metrový odstup. Ivo vrtel hlavou ako sova aby zistil, či sa únik podaril. Po zistení že nie, vždy trochu zrýchlil a potom spomalil. Dokonca zaraďoval chôdzu, čo na eN platí v podaní Pefa. Ivo našťastie nie je Pefo. Konštantný odstup bol pár desiatok metrov. Ivo je rodený pretekár, asi preto v šiestom kole pred mostom cez Opavu jeho trpezlivosť pretiekla a vypenil. eN mu odpovedal, že: „Ja bežím také tempo, aké mi vyhovuje. Nemusíš mi radiť, ako mám bežať." Iva hnev zacyklil a pustil repete: „Proč neutíkaš, když jsi lepší?!"
Závada bola iba na "motore Milanovho vozidla". Echolokátor mu pracoval ako hodinky. Nemohol výmenu názorov Ivoše a eN nepočuť. „Ivo, ty jsi blázen? Každý může běžet, jak uzná za vhodné," chlácholil Ivoše Milan. Opäť Ivov evrgrín: „Proč neutíka, když je lepší?!" eN použiť metódu Cimrmanovho šrapnelu: „Pál už do p*če! Čo stále brbleš, ako chorá vrana!" A už ho synek z Brna neinteresoval. Zahájil rozpravu s Milanom, Ivoš striehol za nimi. Na trati naprieč Opavu utekal eN s Milanom mnoho krát. Vždy sa od neho dozvedel nejakú novinku. 4MJD nebol výnimkou. „Vidíš tu dálnici," ukázal na novú cestu za sklenenou bariérov. „Vidíš tam nějaké auto? A to je už otevřena. Nikto po ní nejezdí. Jen lidé na kolečkových bruslích. Auta jezdí stále po staré silnici." „Prečo," nechápal eN. „Dálnice má spájet dva body. Tahle ne. Vede odnikud nikam. Nějak to projektanti nedomysleli," odvetil pobavenému eN Milan. Počas jedného okruhu prebrali mnoho tém. eN mu opäť zložil poklonu, že si až po 40-tke dokázal urobiť osobák v maratóne. Nie hocaký. Pod tri hodiny a nie iba raz.
Porucha donútila Milana po šiestich kolách zastaviť na občerstvovačke. eN si to dovoliť nemohol. Má v čerstvej pamäti, že to skúsil na Silvestra na Bôriku a už sa nerozbehol. Keď Milan avizoval zastávku v boxe, eN iba vzdychol: „Škoda. Sám opäť spomalím a zase vytočím Ivoša." Ten bežal tesne za nimi. Bez jediného slova predbehol eN, ale opäť trhák ala Velorex. eN už tiež síl na rozdávanie nemal. Do cieľa zostávalo máličko cez 10 km. Tempo, ktoré diktoval Ivoš dokázal akceptovať len za cenu vstupu do Klubu stratenej pohody. Keby Ivo utekal takým tempom až do cieľa, eN by nevydržal. Ale Ivo asi po 1500 metroch opäť vykrútil krk a nasledovala chodecká vložka. eN ju privítal, nemal v pláne Iva predbehnúť. Opäť beh a asi 6 kilometrov pred cieľom zase Ivo Walker. To už eN nespomalil, Iva predbehol tri kilometre ho preklínal, lebo kocky boli hodené. Pamätal si z minuloročného maratónu, že mu Ivoš v závere zle podkuroval. Pohodový záver bol v čudu. Asi tri kilometre pred cieľom eN predbehol Ervína Podžorného, ktorý síce spomalil, ale stále vykazoval známky čulosti.
Jiřího Březinu ( 4:25 - 18. / 4. M60 ), pracujúceho na získaní svojej 454-tej akcie, alebo druhej v 2008. Synek z Moravy bol v nedohľadne, eN zrovnal krok s Jiřím. Predbehnúť kráľa o kolo kvôli pár sekundám sa mu nezdalo ako správne riešenie krížovky. Podobnú krížovku riešil v závere aj Ivoš. Ten dospel k úplne opačnému riešenie. eN nedobehol, tak si to odskákal chudák Ervínek. Ivo ho pár metrov pred cieľom bez milosti ofúkol. Ervína to veľmi rozhnevalo a posťažoval sa eN: „Podívej na něj," ukazoval na Ivoša. Ten predvádzal na betóne jeho tradičný tanec svätého Víta a ledva lapal po dychu. „Tohle mi udělal již podruhé!" eN videl súboj generácií a vysvetlil Ervínovi, že sám by síce niečo také nikdy neurobil, ale na druhej strane Ivo neurobil nič unfér. Je pretekár, 4MJD sú preteky a on iba pretekal. A podľa pravidiel, treba dodať. Zbytočné je hnevať sa na neho. Ervínov hnev slová eN nezmenšili. Uprel ešte jeden škaredý pohľad na speneného, na betóne sediaceho Iva a tiahol do šatne. Kráľ Jiří svojho času povedal, že: „Ervínek je borec". eN svojho času povedal, že sa mu nedarí naladiť na Ervínovu vlnu. Nikdy neprehodili medzi sebou viac ako pár holých viet. Na stanicu odchádzal eN bez Šanikeho, ktorého zdržal boj s Dňom blbcom. Na zastávke trolejbusu sa stretol s už spokojným Ervínom a dali sa do nebývalo dlhej rozpravy.
„Až teď, posledných pár let se to zlomilo," sťažoval si eN. „Rychle se mi už utíkat nedaří. Kto ví, v čem to je?" „Vek sa oklamať nedá," zamudroval eN. „Každý sme nastavený inak. Niekoho vek spomalí skôr, ako napríklad mňa, niekoho neskôr. To je Tvoj prípad. Ale nik sa tomu nevyhne." Ervín sa napriek dvom stovkám maratónov dlho bránil označeniu zberač a behanie maratónov nie na pokraji svojich síl zaznával. Doba však trochu obrúsila jeho názorové hrany. „Loni jsem běžel maraton přes pět hodin. Nevím co mi bylo, ale za každou cenu jsem ho chtěl doběhnout. Při žádném maratonu jsem se tolik nenadřel, ako při tom nejpomalším," zaspomínal si na PIM 2007. V týchto vetách už eN cíti rodiaceho sa zberača. A že aj Ervín má vo svojom genóme zberačský gén, potvrdzujú jeho ďalšie slová. „Odběhnul jsem 212 maratonů. Jsem desátý, ale přede mnou jsou dva, kteří již neběhaj. Před nich bych se rád dostal." Ernín uznáva iba počítanie maratónov. Ultrabehy a hlavne akcie z etapových podujatí neuznáva. Podľa neho sa behajú pomaly. „Pomaly a rýchlo sú veľmi relatívne hodnoty. Každý z nás je rýchly aj pomalý zároveň. Záleží od uhla pohľadu," súhlasil, ale zároveň oponoval eN. Pri čakaní na vlak pri pivku a Kofole padli aj tieto slová: „Teraz mně mrzí, že jsem Ivovi v cíli nepodal ruku. To nebylo hezké. Ale byl jsem tak rozčilen," uznal Ervín svoju chybu a to malí nedokážu. Práve táto veta v eN zarezonovala tak, že na obzvlášť veľký obrázok, lebo veľkí sa na malý nezmestia, napísal už raz vyslovenú pravdu:
Ervín Podžorný, foto: Petr Wala Utekať bezmála štyri hodiny pred súperom, ktorý Vás pár krokov pred cieľom predbehne, to dokáže pohnúť žlčou snáď každému. Nečudo, ak pár kvapiek v podobe jedovatých slov vyprskne von. Ervín súboj s Ivom prehral, ale vlastne neprehral. Po prepočítaní časov vekovým koeficientom dobehol vyše pol hodinu pred ním. Znovu opakujeme, Ivoš neurobil nič nešportové. Bojoval do posledného metra a bol úspešný. Ide o prístup k pretekaniu. Z eN už vyprchal inštink predátora, ktorý bojuje o každý meter, každú sekundu, každé umiestnenie všade a s každým bez výnimky. Dobehnúť pár sekúnd pred borcom o 15 - 20 rokov starším, je väčšia prehra, ako dobehnúť vedľa neho, alebo krok za ním. To tvrdí a podľa toho aj behá. Ale napriek týmto slovám a trochu proti svojej vôli s Ivom v posledných kolách pretekal. Nemal natrénované na útočnú taktiku. Nemohol byť dravcom a útočiť. Mohol byť iba supom zdochlinárom, ktorý čaká, kým sa korisť unaví sama. Ivoša "jen zpovzdáli sledoval a pak se do věci vložil." Taktika sa ukázala ako správna. Ale použitie "šrapnelu" už tak správne nebolo. eN si to uvedomuje a bez reptania prijal trest od NEK. A bez reptania po druhý raz napísal túto strednú časť Hromy-Blesky story, lebo asi súčasťou trestu bolo aj to, že urobil dve kritické chyby po sebe a už napísané vymazal zo sveta. Zapísal eN 15. ( ergo 17. ) januára 2008 4MJD neboli iba traja prví, či traja jedovití. Bola to aj jediná baba so správnymi, teda mierečnými mierami
Našťastie seba neodhadol dobre. Netušil že ho Ivo vytýri až na 3:46. Kedysi nerád s babami prehrával v cieli. Zvykol si na to, že prehráva. Teraz nerád prehráva o kolo a rovnako si zvykne. Lebo pomaly si navykáme na čokoľvek. O rok bude eN kalkulovať, či o dve, potom o tri... Nevieme medzičasy Jiřiny, ale zdá sa nám, že v závere spomaľovala. Negative split nebežala určite. Ale keby spomaľovala aj najviac, ako sa dá, bola by stále firs lady 4MJD. Vtedy sa na výkon uteká ťažko. Inak by utekala, keby je za chrbtom hundrala Ivana Zejdová. To by makala o dušu spasenú. A bola by aspoň o 10 min. rýchlejšia, ako by jedeN predpokladal.
M40
zľava: 2. Láďa Dvorský, 1. Roman Slowioczek, 3. Petr Hrček
Roman Slowioczek ( 3:13 - 5. / 1. M40 ) je už > > pekne starý 40-nik. Slúži posledný rok, napriek tomu behá ako prvoročiak. Tiež sa mu nebežalo na rýchlejší čas dobre, lebo utekal presne v strede pol hodinového vákua. Pred ním 15 minútová diera, za ním to isté. Na Ostravskom mal okolo seba husto a udrel to za 2:57. Tlak súpera dokáže divy stvárať. Ladislav Dvorský ( 3:30 - 6. / 2. M40 ) je služobne mladší 40-tnik. Ešte ho pár behov mierečných v tejto kategórii čaká. Prvý maratón na domácej pôde v roku 2008 poňal tréningovo. Bolo na ňom vidieť, že uteká kus za svojimi možnosťami. Minulý rok udrel Jelcz veľmi tesne nad tri hoďky. Vždy keď stretal bežca v protismere, nezabudol ho povzbudiť. Okolo neho poletovalo viac 40-nikov, ale bez problémov si s nimi poradil.
M40
zľava: 2. Láďa Dvorský, 3. Petr Hrček
Tiež si "krky" lámať nemusel, lebo ďalší zo skupinky 40-nikov bol už spomínaný Milan Celuch, ktorý sa prepadol až na úroveň diskusného klubu Iva a eN. Petr dostal na starosť Diplom pre Šaňa za Kótu J. Březiny. eN musel frčať na vlak. Ale Šaňo sa s ním nestretol, lebo zo spŕch smerovali jeho kroky tiež k vlaku, nie k do kantíny na pívo a kapustovou. Odkaz pre Petra. Šaňov Diplom už Šaňov nie je. Je Míry Krumera, lebo ten Míry je už Šaňov. Ak si ho vzal do Brandýsa, vezmi ho do Budějic. Tam by RunDr. Krumer už byť mal. 4MJD je Petrov 162-hý maratón celkovo a druhý v roku 2008. Na CZE rebríku je šestnásty. Pred ním je priekopa 16 akcií široká. Pre niekoho práca na mnoho rokov, pre Péťu pařiče, ak bude zdravý, na pár mesiacov. Ten, čo je na druhej strane 16 akciovej priekopy sedel v hospodě vedľa neho a zhodou okolností to bol najbystrejší 60-tnik.
Asi preto, že pri jednom stole sedeli a jednu polievku s chlebom jedli. A asi preto sa reč zvrtla aj na staré dobré časy, keď výkon 2:47 v maratóne neznamenal mnoho. Vláďa bol pri tom, keď sa Otto Seitl v Žiline pokúšal o rekord ČSSR v 24h behu na dráhe. Ottovi vtedy pokus nevyšiel. Skončil druhý. Prvý bol Vladimír. Zabehol 255,680 km. Od roku 1987 je to absolútne najlepší Český výkon v 24h behu na dráhe. Ozaj, poznáte niekoho, kto dá dnes viac? Jó, jó. Staré dobré časy. Vladimír sa rozbehol svižne a bol dôvodom svižného začiatku druhého v M60, Ervína Podžorného. Ervínek, o ktorom sme už toho narozprávali až až, je o 7 rokov starší a na každý rok sa prilepila jedna minúta straty na Vladimíra. Jaroslav Gaman ( 4:18 - 17. / 3. M 60 ) bol tretí šesťdesiatnik, napriek tomu že už je 70-siatnik. Ročník 1935 za 4:18 to je sila. 73 ročného borca schopného absolvovať maratón u nás doma, teda na Slovensku nemáme. V Čechách majú ešte vzácnejší druh. 80-nika!
M60:
Uhorský Attila András Maczó a M80!!! František Zikeš František Zikeš ( 5:18 - 25. / 7. M60 ) je ročník 1928. Osem krížikov na chrbte mu nebránilo zvádzať strhujúci súboj s Andrásom Maszóm ( 5:17 - 24. / 6. M50 ), Uhorským kráľom zberačov. Niekoľko krát si vymenili vedenie v tomto malom - veľkom súboji, aby napokon o 37 sekúnd vyhrala "mladosť". Andy Maczó, ktorý má o 21 rôčkov menej ako Franta Zikešů, bol v cieli skôr. Franta si pripísal 178-mu akciu. Rôčkov menej, ale akcií raz toľko. Nevieme presný Andyho údaj, ale určite je vo V4 priestore druhý najčinorodejší zberač nie veľa za prvým Šaňoprezidentom.
Nebyť toho, že o víťazovi M50 nepadlo ani slovo, obrázok M50 by sme už nevystavovali. O dvoch kohútikoch, Ivovi a eN už padlo nesčítane slov. Len aby nám chlapci nespyšneli. Doba ich spor rozsúdila. Umožnila obom užiť si pár sekúnd slávy. Asi sa na ich divadielku, ktoré počas behu predvádzali dobre bavila.
Kto okrem Doby vie, ako by dopadol súboj o prvé miesto medzi Alfonsom a Vladimírom, keby sa Doba nerozhodla odmeniť dvoch akčných hrdinov? Nikto, iba Doba a tá to veru neprezradí. Nikto z nás nemá nič isté. Záleží to iba od momentálnej nálady pani náladovej. Stručná
( Prvý trest za sprostotu si eN odpracoval. Zostáva odpracovať ešte trojo nútených prác. Ešte tri krát si eN bude do hlavy vtĺkať, že byť sprostý sa nevypláca. Zapísal eN 16. 1. 2008 |
Šaňo
Simon (4:54 - 23. / 6. M40) netrafil nie len odev, ale hlavne deň.
Odev preto, lebo červený "šušťák" najnižšej inteligencie
sa do jarného vzduchu, ktorý si nad cyklostezkou v Třebovicích dal
januárový zraz, rozhodne nehodil. Po prvom kole na to prišiel aj Šaňo
a zhodil ho.
Ak
je frekvencia štartov vysoká, skôr či neskôr zberač narazí na Hromy
- Blesky ( sekcia B ). 
Milan
Celuch ( 3:50 - 14. / 4. M40 ) mal na vozidle nejakú poruchu. Po polovici
spomalil a ohnivo diskutujúci Ivo s eN ho dobehli. 
Spolu
sledovali, ako z pretekov pre problémy so žalúdkom odstúpil Alfons
Vytisk, ktorý mal pred eN náskok minimálne 3 km. Tým umožnil,
aby si kohúty eN a Ivoš zobli zo slávy pre M50 pripravenej.
Kilometer
pred cieľom dobehol eN o kolo Českého kráľa zberačov
eN na Ervínove výkony hľadí cez prizmu
Veku. 67 rokov je vek,
ktorý ho núti k relativizácii jeho časov. Ervín sa tomu veľmi dlho
bránil. Maratónu sa venuje od prelomu 70-tych a 80-tych rokov dlho sa
zdalo, že vek prekabátil, lebo ešte donedávna behal veľmi rýchlo.
Doma a aj v zahraničí málokedy nachádzal rovnocenného súpera.
Jiřinka
Kociánová ( 3:25 - 1. ). Keď ju eN zočil na štarte, kalkuloval
či ho predbehne o kolo. Do kalkulačky vložil hodnoty eN 3:55, Jiřka
3:20, stisol rovná sa a...zosmutnel. Predbehne. 
Jaro
Hrabuška je rozhodne
lepší maratónec, ako fotograf. Vďaka tomu, že nebežal, je eN slávny
na pokraji mezdí zákona. Vďaka tomu, že fotil, je na Nástenke náznak
najlepších v M40.
Najdlhšie vzdoroval Petr Hrček
(3:38 - 9. 3. M50), ale Láďa jel lodí, lodí výletní. Keď trochu v závere
pritlačil na plyn, Petr zaostal. 
Vladimír
Kubeček ( 3:40 - 10.
/ 1. M60 ) nepoužil na beh trenírky s dlhým rukávom. Urobil dobre,
lebo vyhral k nim tričko s krátkym rukávom a s nápisom Běh Olympijského dne. Má podobný vkus, ako eN. Ten si tiež z
ponúkaných cien vybral tričko.
Vladimír
Peřina ( 2:36 - 8. /
1. M50 ) dobehol desať minút pre súpermi na druhom a treťom mieste. Dlho
utekal spolu s Alfonsom Vytiskom. Tomu Doba slávu nedopriala. Musela
niekde uchmatnúť to, čo hercom dala. 
) správa
o stave 4MJD je hotová.