|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
1. Česko Budějovický Mercury Centrum marathon České Budějovice, 26. 01. 2008 V story sme použili obrázky od: zomba16, Jitky Jakešovej, Míru Hasala.
Pre človeka, ktorý niečo podobné neorganizoval a bol na tvári miesta znie to "snad" nepochopiteľne. Napriek tomu, že nájsť v organizácii akéhokoľvek podujatia chybu, je neporovnateľne ľahšie, ako podujatie zorganizovať, pri 1. ČBMCM sme "chybu" hľadali s veľkou námahou. Len preto, že neradi bývame odporne pozitívni, tak sme jednu, ktorú možno aj ostatní za nedostatok označia, našli. Informovanosť pretekárov o počte kôl by mohla byť, ak nie chybou, tak vecou, ktorá by sa mala v budúcnosti riešiť, keby "snad". Jeden informačný panel, aký bol nainštalovaný na Kladně, by bol v podzemí Mercury centra viac potrebný, ako bol na Sletišti. My Jardovmu "snad" rozumieme veľmi dobre. Po každom podujatí býva organizátor rozčarovaný, lebo niektoré veci nevychádzajú tak, ako bolo naplánované. Ale on stojí vysoko. Vidí všetko. Pretekár nemá do kuchyne taký výhľad, ako kuchár a hodnotí iba to, čo mu položia na tanier. A môžeme organizátorov ubezpečiť, že jedlo v garáži bolo skvelé. Veľmi vysoko si organizátori latku postavili. Zvýšiť ju o rok čo i len o jediný centimeter bude náročné. Za ojedinelých 100 CZK ponúkli to, s čím sa na inom mieste ani za cenu vyššiu nestretnete. Nápad
- "Ozajstní znalci maratónu" výstražne zdvíhajú prst. V ich klasifikácii by maratón v garáži nedostal ani jednu hviezdičku. My ozajstní maratónci nie sme a dávame počet maximálny, päť hviezdičiek. Garáž nebráni podaniu "ozajstného výkonu". Dôkazy poskytnú výsledky. Dokážeme si predstaviť, že by sa na tom istom mieste konali podujatia významom rovnajúce sa Ultramarathon 48h Indoor Brno, kde ozajstní bežci behať chodia a robia svetové rekordy. Koniec koncov v podzemnej garáži hypermarketu sa behá aj 12h beh vo Fínskej Lohii. Informovanosť
o pretekoch - Prostredníctvom internetu sa dalo dostať k rozpisu, prihlásiť sa, poznať predbežnú štartovú listinu a všetky novinky s podujatím súvisiace. Päť hviezdičiek zelených, lebo viac sa dať nedá. Prezentácia
- eN prišiel zavčasu, preto chvíľu čakal, kým sa rozbehla. Potom to už frčalo na 5 zelených. Pri jednom stole dostal pretekár všetky potrebné veci, vrátane chipu bez zálohy a všetky potrebné informácie. Štartový poplatok sa platil tiež pri tom istom stole, posielať peniaze vopred nebolo treba. Trať
- Vytýčenie trate dokonalé. Možnosť neúmyselného skrátenia si trate bola vylúčená rovnako, ako zablúdenie. Možno slovo zablúdenie znie trochu pejoratívne, ale zákruty sa podobali ako vajce vajcu. eN často nevedel, v ktorom ramene "E" sa nachádza. V miestach, kde sa na pridŕžanie vytyčovacej pásky nedali využiť stĺpy, použili organizátori nákupné vozíky. Že sa uteká v nákupnom centre sa prehliadnuť nedalo. Značenie kilometrov na trati nebolo, lebo 21 tabuliek na jednom mieste príliš veľkú informačnú silu nemá. Pri takýchto podujatiach sa hrá na kolá. Ak "snad" o rok 1. ČBMCM bude a bude mať ukazovateľ počtu kôl lepšie vyriešený, kde len chudák eN bude chybu hľadať? Hlásateľ o počte kôl informoval pretekárov neustále, ale na Dark side of the Garage ho nebolo počuť. Keby ho bolo počuť na celom okruhu, tak ukazovateľ by už požadovali iba nepočujúci. Nedostatok s informovaním o počte kôl nemá takú silu, aby vygumoval celú hviezdu. Jeden cíp by sme odlomiť mohli, ale lámať hviezdičky, to robí iba cyp. Nechávame preto päť päťcípych. Dodržanie
časového rozpisu - Čo to, čo to? Z piatich možných desať? Tak je priatelia. Nejde o omyl. Päť červených si vyslúžili organizátori od kancelárie prezidenta SZM, za oneskorený štart. Len vďaka tomu stihol Šaňo Simon, Gabo Kováč a eN odštartovať spolu s ostatnými. Je to dlhá a úsmevná história, ktorej sa budeme venovať v inej časti Garage story, teraz hviezdičkujeme. Ostatné body časového rozpisu boli dodržané. Päť zelených je namieste. Občerstvenie
počas behu - Voda a iónový nápoj veľkej sily ( lepkavej ). Ondrej Hanzlík, Slovenský rekordér v sálovom maratóne má s indoor behom mierečným bohaté skúsenosti. Vie, že stoly s občerstvením musia byť umietnené tak, aby pretekár pri nich stojaci nestál v ideálnej stope behu. Na Ondrejov popud premiestnili organizátori stoly s občerstvením pár minút po štarte na vonkajšiu stranu okruhu a bolo po tlačenici. Navyše šikovné dievčatá dokázali podávať poháre. Ak sa náhodou k občerstveniu borec bežiaci v balíku nedostal, mohol si o 666 metrov pokus zopakovať. Pred 1. ČBMCM mudroval akýsi novinár, ktorý rozumie všetkému, čiže ničomu o nevhodnosti garáže na beh z dôvodu prašnosti. Je to asi ten istý, ktorý mudroval aj po. eN túžobne trochu prachu v garáži hľadal. K čomu potreboval zúfalec prach? Vyliaty "ionťák" vytvoril na povrchu lepkavý film, ktorý vydával pri behu po ňom zvuk, ako keď odliepate izolepu. Zvuk eN iritoval. Jeho ponuka: Kráľovstvo za trochu prachu! zostala nevypočutá, V garážach po ňom nebolo ani stopy. Občerstvenie
po behu - Opäť desať. eN už má za sebou zopár maratónov, ale na žiadnom sa nestretol s tým, aby mal na výber zo štyroch druhov jedál, pričom bolo jedno lepšie ako druhé. K tomu džús, pomaranč - jablko, opäť výber. Rýchla obsluha, príprava jedla na obrovských panviciach v jednej miestnosti s vyhladovanými. Také niečo mu za vklad 100 CZK zatiaľ dali iba v ČB. Vyhlasovanie
výsledkov - sa uskutočnilo presne podľa časového rozpisu pod takýmto plagátom v priestoroch Mercury centra. Ale nebol to len taký obyčajný plagát. Mal rozmery cca 3 x 6 metrov. Gabo Kováč, ktorý sa okolo takýchto vecí pohybuje, odhadol jeho cenu asi na 20 000 korún. eN sa nepýtal, či Českých, alebo našich, lebo na Chodbu sa mu také hebedo nezmestí. Ale kreslený motív na plagáte, ktorým v papierovej a menšej forme bolo oblepené celé nákupné centrum, sa mu páči, preto si ho požičal ako úvod Garage story. Za 0 korún, aby nemusel zisťovať či Českých, alebo Slovenských. Priestor vyhlasovania bol výborne ozvučený a ceremoniál mal spád. Na pódium bolo vidieť z ľubovolného miesta. Vyhlasovali sa prví traja muži v kategóriách po 10 rokov a absolútny víťaz. U žien bola vypísaná iba jedna kategória, absolútne poradie. Ale dievčat utekalo päť, tak organizátori odmenili každú z nich. Cenu dostal najmladší a najstarší pretekár. Bola udelená aj mimoriadna cena. Po vyhlasovaní sa losovala tombola. K číslam ťahaným zo šiltovky sa pretekári hlásili sporadicky, tak nákupný vozík plný pivových fliaš preklasifikovali usporiadatelia na vozík švédsky. V priebehu pár sekúnd bolo po tombole. Aj tak veľký spád to ešte zvýšilo. Výsledky
- eN od chlapcov časomiernych výsledky po behu nepáčil. Preto nevie povedať, či táto možnosť pre neinternetiodnú časť populácie bola. Tí, čo internetom vládnu mali výsledky večer po podujatí na nete, alebo vo svojej pošte. K dispozícii sú záznamy všetkých medzičasov. Z takého množstva čísel dokážeme čokoľvek. My k milovníkov papierovania nepatríme, výsledky sme mali v ruke pár hodín po skončení pretekov, píšeme päť zelených. Dal
som - Dali mi - Dal
som Dostal som
Pre úplnosť treba dodať, že niektoré vecičky vyhral eN v tombole, ale zosypal dve igelitky do jednej a stratil prehľad rovnako, ako formu. Napriek, alebo práve preto je pomer v prospech Dostal som na piatich zelených hviezdach. Nemožno inak. Atmosféra
- Možno preto, že sa nerozdeľovali peniaze, bola atmosféra uvoľnená a priateľská. Neprišli vyhlásený "cenári", ubudlo nervozity. Ceny boli iba vecné, plus poukážky na nákup tovaru v troch obchodoch, ktoré sa dali ihneď po vyhlásení zrealizovať. Možno preto, že sa organizátori a herci predstavenia v garáži grupovali väčšinou z komunity, stretávajúcej sa na behajko fóre, dokázali vtlačiť 1. ČBMCM podobnú pečať. Ohľaduplnosť, slušnosť, rivalita bez náznaku nenávisti. Nie všade sa s podobnou stretnete. Z piatich možných, 5,9 hviezdičiek. Slušný výsledok, čo Vy na to?
Levicko-Tlmačsko-Prievidzská výprava bývala v ubytovni na skok od Mercury centra. Samozrejme, že dvojčlennú výpravu zo Žiliny pozvali prezliecť sa k nim na izbu. Šaňo sa nahodil do červeného dresu nemenovanej značky. To ihneď zaregistroval Gabo Kováč, apo menovanej značky Tiga. Smrteľne vážne zvihol prst a upozornil Šaňa: „V tom ťa už v budúcnosti nechcem vidieť!" 20 minút pred štartom sa spojená výprava zo Slovenska odobrala na štart. V predsieni dvojizbovej bunky 3 x 1 meter hlasno pátrali po Šaňovi. Ten sa neozýval, Gabo mysliac si, že prezident už odišiel, teda pozamykal dvere do izieb a hlavný vchod a šlo sa na štart. Opak bol ale pravdou. Šaňo zostal dnu. Bol na WC. V trenkách, tričku, maratónkach, s plechovkou piva Corgoň, čoby vlastným občerstvením do garáže sa z neho stal väzeň. Čakalo ho niekoľko hodín samoväzby za obliekanie dresu nemenovanej značky. Ale Šaňo sa s rozsudkom nezmieril. Búchaním na dvere o dušu spasenú podal odvolanie, ktoré Doba vzala na vedomie a mohol bežať v garáži.
Signál My Day zachytil liberator z izby oproti. Jeho tvár sa nám podarilo nájsť v jednej z galérií fotografií. Zavolal recepčnú. Tá však nepomohla. Gabo kľúče 31A, i 31B recepčnej odovzdal, ale "krasavice inteligentní" ich na klinec nezavesila. Prázdny klinec = kľúče nemám. A na počudovanie nemala ani náhradné!? Chlapík osloboditeľ bol tak ochotný, že prebehol do neďalekej garáže, cez hlásateľa zavolal štartové číslo 2, čiže Miro eN a ten už konal. Do plánovaného štartu zostávali iba 2 minúty. Protokol SZM je v tomto jednoznačný. Nástenkár, aj za cenu zmeškania štartu, musí prezidenta oslobodiť. K eN osloboditeľovi sa pridal našťastie aj Gabo. Prebehli na ubytovňu, Gabo ukázal "krasavici", kde má položené kľúče 31A a 31B, eN vybehol na tretie podlažie a Šaňo bol voľný. „Že prídem o maratón, s tým som sa vyrovnať dokázal. Ale predstava, že budem v trenkách štyri hodiny stepovať v tejto chodbičke ma priam desila," to boli prvé slová prezidenta SZM po "návrate z exilu". Vďaka oneskorenému štartu trojica odštartovala spolu s davom. Jediný, kto kruto pykal za dres nemenovanej značky na prezidentovi bol eN.
Ale o pykaní neskôr. Teraz si pohovorme o babách. Bolo ich päť. Všetko osemnástky, len prax mali rôzne dlhú. Keď osemnástky, tak iba jedna kategória.
Môže 18-ka so kultovou, 42-ročnou praxou skončiť v 42... km behu inak, ako prvá? Môže, ale v ČB sa na dĺžku praxe prihliadalo a
Z podzemnej garáže Mercury centra si Evka do Tlmáč priviezla 145-tu mierečnú akciu. Spolu so 14-stkou nadmierečných ich má 159. Na bezpohlavnom SZM rebríku jej patrí 9-te miesto. Náskok 15 akcií pred druhou slovenskou dámou jej zaručuje, že svoju 42-ročnú prax môže v koži prezidentky SZM spokojne predlžovať. Na Evke sa eN jedna vec veľmi páči a jedna veľmi nepáči. To, že vie v maratóne predbiehať mužov s kratšou praxou, sa mu páči. Nepáči sa mu ale, že predbieha aj jeho. ČB sú ďaleko. Hanebná, vyše 10 minútová sekera za zatupí, kým dorazí na eN planétu. Ale pred Chodbou, ktorou prechádza os planéty, to nie je príliš optimistický signál. Na Chodbe tne sekera priamo do živého.
eN sa tiež nepozdávalo, že ho Pavlína predbehla v priebehu troch kôl dva krát. Podozrieval krysy, že ešte viac zatiahli brzdu. Pravda bola v Toy Toy búdke, kde čas plynie rýchlejšie, ako na trati a kolá paradoxne nepribúdajú. Nebyť vbehnutia do tejto časopriestorovej singularity, Pavlína by utekala niekde okolo svojho minuloročného maxima. Odstup od Evky v cieli veľký nebol. Vekový nôž to však vidí inak. Tvrdí, že nebol veľký, ale obrovský. Pavlínka je doma v Hořovicích. Ak si eN dobre na pravek pamätá, je neďaleko Jinců. Tam bol bránil, ale neubránil svoju socialistickú vlasť. eN mával nedávno svojho bežeckého Anjela skazy. Ten už svoje dielo skazy splnil do bodky. Služba u eN mu skončila. Je potrebné určiť nového. Nevieme, či existujú anjelky. eN tvrdí, že existujú, lebo už náhradu má. Novou eN Anjekou skazy bude nepochybne
Lenže eN Anjelka skazy dramaticky zvyšuje tlak. V garáži sa nielen že dostala kus pod štyri hodiny, ale dokonca pol kola pred cieľom zúfalca eN, ktorý mal na 25 km pred Anjelkou náskok 12:29, bez pardónu predbehla. To eN videl rovnako nerád, ako nerád trénuje. Musel sa posnažiť a od skalpovania ho v cieli delilo iba 16 sekúnd. Keď raz eN Anjelka skazy splní svoje poslanie a predbehne ho, čo je viac ako isté, prebásní Krylov pekný text Martině v sedmi pádech a ako bonus pridá pád ôsmy - zleNbehatív. Možno už v Praze stověžaté, na domácej pôde Martiny sa tak stane. Martina si zabehla mierečný osobák a nebola jediná z dievčat.
V posledných kolách mu o tom viac krát predložila dôkaz v podobe predbehnutia o kolo. Pre eN bola Zdenka iba súperkou v Majstrovstvách auta. Tie eN vyhlasuje sám pre seba, ak ho niekto za behom mierečným vezie autom. Výsledok Majstrovstiev auta v ČB si ale eN do rámčeka dávať nemieni. Bol štvrtý, rovnako ako Zdenka medzi ženami. Nepopulárne štvrté miesto vyvažujeme Zdenke druhým miestom v poradí dievčat, po prepočítaní vekovým koeficientom. Ale Zdenka si ho vyvážila sama priam brutálnym zlepšením osobného rekordu. Nádejne sa priblížila k hranici štyroch hodín.
Renate sa Garáž nie príliš vydarila. K rýchlemu začiatku ju podobne ako kopec ostatných bežcov strhla garážová indoor atmosféra. Za prekročenie povolenej rýchlosti sa všade vo svete vyberajú pokuty. Garáž nebola výnimka. Či Renatu poteší na diaľku podávaná ruka z eN planéty, ktorej obyvateľ platil podobne mastnú pokutu, nevieme. Napriek tomu má eN jednu ruku "dlouhou".
Posunutý štart nebývalo nabudil pánov. Ihneď po štarte vystrelil
Lahodným krokom trielil za svojou hviezdou. Na méte 5 km už bol v čele osamotený a jeho náskok utešene rástol až do 25 km, aby sa potom ešte utešenejšie scvrkával. V garáži bolo stien neúrekom. Jedna, s ktorou sa maratónci stretajú veľmi neradi, čakala na Pepu Siegla tam, kde obvykle. Medzi 30-tym a 35-tym km do nej Josef narazil. Po náraze výrazne spomalil, ale nevzdal. S pozitive split 18:37 dobehol do cieľa ako šiesty a aspoň kúsok slávy, za ktorou po štarte tak trielil, sa mu ušiel. Bol tretí vo veľmi silnej M50 a dokázal sa, aj keď len tak tak vtesnať do troch hodín. Zelené okienka ukazujú, ako Josef cvičil v úvode s neskorším víťazom a červené, ako pre zmenu neskorší víťat zacvičil v závere s ním.
Horšie dopadli tí, ktorí Josefovi v rýchlom úvode asistovali.
V druhej polovici ho spomalila až o 29:56, ale treba pripomenúť, že v druhom najvyššom positive splite po Renatke je aj epizóda, keď sa otrasený František vrátil do cieľa s myšlienkou, že vzdá. Po chvíli sa behavým dojmom pôsobiaci vlasatý bežec spamätal a pokračoval v behu ako keby niekto stenu zbúral. Pretekári mali pridelené čísla podľa osobných rekordov. Ješitný eN si nahlásil osobák z praveku a dlho si doma ohrýzal nechty, lebo mal pridelenú jednotku. "Jednyčku" má nosiť na hrudi najlepší a našťastie sa tak aj stalo.
František Tík ( 3:14 - 21. / 9. M18 ) sa o jednotku postaral krajšie, ako by to urobil eN. Vyhral. Jeho nohy majú lepšieho "pamätováka". Z toho, ako behali voľakedy si pamätajú oveľa viac, ako labky eN. František je tiež čerstvý päťdesiatnik a vstup do Abrahám kategórie si prizdobil víťazstvom v maratóne. Veľmi rýchlo prišiel na to, že úvodné tempo Josefa Siegla nie je pre neho vhodné. Zvolil si svoje tempo, bol mu verný až do konca ( +split 1:17 ) a to sa mu vyplatilo. Ako celkový víťaz získal bonus, náramkové hodinky vyše 10 000 CZK. Pre Českobudějovický deník František po pretekoch povedal: „Zvolil jsem pravidelné tempo, což se mi především v závěru vyplatilo. Prvenství v takovém závodě stavím hodně vysoko a spokojen jsem i s časem. Vždyť už je mi padesát let. Je to povedená novinka. Je radost zaběhnout si v lednu maraton v teple jen tak v tričku."
O umiestnenie v M50 sa bojovalo do posledných metrov. Jaroslav Kaše strácal na 30-tom km na Josefa Siegla 9 minút. Na 40-tom zaostával o 2:25 minúty, napriek tomu do cieľa dobehol o 7 sekúnd skôr a v M50 obsadil druhé miesto. Vyžadovalo si to byť od 40-teho kilometra do cieľa rýchlejší ako víťaz. eN si finišujúceho Jaroslava všimol a príliš nerozumel, kam sa ponáhľa. Nik zo súperov pri ňom vtedy nebol. Až výsledky a medzičasy mu vniesli do veci jasno.
M50 - 2. Jaroslav Kaše, 1. František Tík, 3. Josef Siegel Na počesť sily v M50 a urputného boja o tri miesta na "bedni" sme s touto kategóriou predbehli celkové poradie. Vraciame sa k nemu. Druhý celkovo, prvý v M40, prvý Slovák, držiteľ nového halového rekordu SR v maratóne, 1. prievidžan, Majster auta, to je
Ondrejovi sa halové maratóny daria. Garáž bola jeho tretím štartom pod strechou. K dvom víťazstvám na Chodbe tretie v Garáži nepridal, ale konkurencia v Garáži bola neporovnateľne silnejšia, s akou sa stretáva na chodbe školy, kde pracuje ako školník.
Pred štartom povedal, že plánuje výkon okolo 2:55. To splnil do bodky. Ale Ondrej je špecialista na stupňované tempo. Dokáže byť v záveroch rýchly. V garáži negative split nebežal ( +4:23 ) z dvoch dôvodov. 1. - Nechcel si nechať ujsť skupinu bežcov, ktorých si po prvých kolách vytipoval ako borcov jeho výkonnostnej skupiny a ktorých si trúfal poraziť. Preto bol v prvej polovici trochu rýchlejší, ako mu telo velilo. 2. - Trochu ho zradil žalúdok. Tento problém mu býva častým sokom. Nemohol posledné kilometre zapnúť forsáž tak, ako zvykne, keď má žalúdok kľudnejší. Netvrdíme, že so zrovnaný bruchom by v Garáži vyhral, ale že by mal za víťazom odstup výrazne menší ako 3:11, to si tvrdiť dovolíme. Ale aj so žalúdkom na strane súperov sa Ondro dokázal v závere dostať na 2. miesto. Na 40-tom kilometri neodolal jeho tlaku náš známy a nám blízky juhočech:
Pepa z Mladé Vožice, na rozdiel od Ondreja z Prievidze sa s úvodným tempom nikdy nepára. Rozbalil to hneď v úvode. V štvorkilovom rytme krepčil po tanečnom parkete Garáže až po 25-ty km. V šiestej i siedmej päťke, napriek spomaleniu, tlaku Ondreja v pohode odolával. No ôsma už bola príliš pomalá, aby to Ondrej nevyužil. Pepa je člen tvrdého zberačského jadra v Čechách. Garáž bol 96-ty klasický maratón, 97-my bude Ostrava a ten 98-my bude repríza duelu, pre zmenu na domácej pôde Ondra, v Prievidzi na Chodbe Základnej školy na Ul. Dobšinského.
M40 - 2. Rosťa Tomeš, 1. Ondrej Hanzlík, 3. Radek Uhlíř Druhý v cieli bol Ondrej a ako víťaz M40 nám pošepol, kto je na rade. Rosťa Tomeš ( 2:58 - 4. / 2. M40 ) je činorodý maratónec. Dokáže za rok stihnúť viac maratónov, ako málo. Minulú sezónu sa pár krát pokúšal o maratón pod tri hodiny, ale nepodarilo sa. Kto vie, či šiel do Garáže s touto myšlienkou. Zákruta za zákrutou nie je trať vhodná na podobné ataky. To vedia aj Arabi. Postavili Heilemu rovnú cestičku do púšte, zbytočne. Keby sa Rosťa eN pýtal, či sa má v garáži o prelomenie trojhodinovej hranice pokúšať, poradil by mu, že rozhodne nie. Ešte šťastie, že sa nepýtal, ale utekal a podarilo sa.
Osobák vo veku 48 rokov napovedá, že Rosťa sa príliš dlho behu nevenuje. Jeho dlhý a uvoľnený krok to prezrádza tiež. Rosťa sa pred štartom posťažoval eN, že v Garáži nie je GPS signál. Jeho Forerunner, inokedy múdry ako kniha, bol z toho úplne blbý. V čase sa zorientoval znamenite, ale v priestore vôbec. Aj nás by zaujímalo, čo by napočítal. Iný chlapík mal v šnurovaní merací systém, ktorý je múdry aj bez GPS nápovedy a ten vraj nameral 43 km. eN stále tvrdí, niet nad poctivú a svedomitú prácu úradného merača. A ten v garáži bol a dáva ruku do ohňa, že trať bola dlhá 42195 metrov. To je pravá berná minca. Čas tragéda Rosťu Tomeše platí a môže sa z neho radovať aj ďalej. Radek Uhlíř ( 3:01 - 7. / 3. M40 ) bežal tiež dlho na čas pod tri hodina, ale bájna hranica o necelých 90 sekúnd jeho tlaku odolala. Postaralo sa o to spomalenie nezlučiteľné s dvojkou na začiatku.
Maraton.cz registruje Radkovi iba jediný maratón. Ak má pravdu, Garáž je druhý a o 5 minút rýchlejší. Čerstvý 40-nik sa bude v budúcnosti určite pokúšať o to, čo sa podarilo Rosťovi Tomešovi, dostať sa pod tri hodiny. Ak by ho chcel napodobniť úplne, má na to ešte 7 rokov času.
M18 - 2. Jiří Štika, 1. Josef Kubále, 3. Karel Juráň Ďalší dôkaz o presnosti organizátorov v dodržaní času vyhlasovania je foto troch najlepších mladých pušiek. eN sa nedokázal od kuracích medailónikov s hranolkami odtrhnúť tak, ako Ondro Hanzlík od rizota. Preto Ondrej začiatok vyhlasovanie stihol a eN nie celkom. M18-ka šla na pranier ako prvá a už sa rozchádzali, keď sa eN prisunul. Preto je
Jiří Štika ( 3:02 - 9. / 2. M18 ) z Brna z časti prekrytý hlavou Jardy koloběžky, ergo hlavou podujatia. Preto je víťazný Pepa rozmazaný. Preto obrázok nekorešponduje s typizovaným Nástenkovým rozmerom obrázkov a preto sa tretí M18 ledva zmestil na nepodarený obrázok.
Spomalenie Jiřího Štiku obralo o čas pod tri hodiny, ale +5:19 v druhej polovici nie je nijak dramatické spomalenie. To sa už o +16:33 povedať nedá. Karel Juráň vďaka nemu prišiel o druhé miesto v M18, o ktoré ho pripravil práve Jiří. Štyri minúty náskoku na 20-tom km nestačili. Jiří Štika preteká za Moravskou Slávii Brno. Za ten istý klub behá aj Dan Orálek, na ktorého si eN spomenul pár dní po Garáži, keď bol chronický nedostatok obrázkov. A ešte jedna vec mu prišla v súvislosti s Danom na myseľ. Ako by sa pri svojej výške cítil pod "prokletě" nízko visiacou vzduchotechnikou a plynovým rozvodom Garáže. Ak by o rok štart zvažoval, má sa na koho obrátiť o radu.
Kolo po prebehnutí 5 km dobeho Forest eN o kolo. Posťažoval si, že nevie ako beží. Či rýchlo, alebo pomaly. eN si rýchlo odpočítal od svojej prepálenej 5-ky čas na jedno kolo a vyšlo mu, že Forest trieli na čas v cieli pod tri hodiny. „Rýchlo!" bola eN strohá odpoveď, viac pasujúca na svoj prepálený úvod. Keď Forest predbiehal eN po druhý krát, s úsmevom sa spýtal, či výzva na súboj v maratóne, ktorú eN v stareckej nerozvážnosti pred rokom vyslovil, ešte stále platí. „Platí, ale Doba sa zmenila, mal by si mi takú hodinu odpustiť," odpovedal eN, ešte s veselou tvárou. Keby Forest začal o troch pomalšie, určite by sa zaradil do skupiny bežcov, ktorí si v garáži zabehli osobné rekordy. Napriek výraznému spomaleniu v druhej polovici (+14:17) zaostal menej ako 5 minút za svojim minuloročným osobákom. Organizátori Forestovu smelosť utekať v garáži bez prilby nedocenili, ale docenili jeho mladosť. Získal cenu pre najmladšieho účastníka. Z dôvodu dodržania rovnováhy vyhlásili organizátori aj najstaršieho bežca v Garáži. Arthur Lydiard ordinoval vytrvalecké pilulky aj míliarom. Najstarší účastník Garáže
Otakar Pachmann ( 4:41 - 68. / 5. M60 ) ide ešte ďalej. Je šprintér, ale častejšie ako v štartových blokoch ho stretnete na trati maratónu. „Bežec by si mal vyskúšať každú bežeckú disciplínu," hovorieva Otakar. A aj sa podľa toho správa. Pri maratóne sa koštovky šprintérskeho veľvyslanca medzi vytrvalcami nekončia. Kde sa skončia, to vie len on sám. Ak raz zistíte, že Otakar uteká okolo sveta, nedivte sa. Bežec má predsa skúsiť každú... Otík sa narodil v roku, keď vypuklo Slovenské národné povstanie. Viac ako on v Garáži nepamätal nik, cena pre Starejšieho Garáže po práve putovala do Prahy.
M60 - 2. Šaňo Simon, 1. Zdeněk Mikšovský, 3. Pavel Pochobradský Vďaka Otíkovi sme vhupli do kategórie pánov v najlepších rokoch. Foto troch naj dokazuje, že muži nestarnú, iba im pribúdajú roky.
V Garáži sa zopakoval tvrdý minuloročný súboj Pavel - Šaňo z Ostravy. Ale tam sa jednalo o 2maratón, ktorých má Šaňo na konte oveľa viac, ako Pavel. Dvojtabuľka Vám pomôže utvoriť si predstavu, aká to bola v Garáži pasovačka.
Šaňovi nikdy pred štartom nehovorte, že ho niekto porazí. Aj dušu je ochotný vypustiť v tom boji divokom, aby Vás presvedčil, že nemáte pravdu. Šaňo bol pred Garážou chorý. eN si tipol, že ho Pavel porazí. To bola jeho druhá fatálna chyba, za ktorú kruto pykal. Prvou bolo utekanie pred štartom vyslobodiť Šaňa. Mal rozbláznené nohy a... Po prvej päťke viedol Šaňo nad Pavlom 2:08, 10 km 3:50 a stále mu utekal. Až po 35 km. Na méte, kde sa maratónsky chlebík láme, mal k dobru bez 4 sekúnd osem minút a to sa ukázalo ako dostačujúce, napriek spomaleniu. V cieli delilo Pavla od Šaňa 4:23. Keď predbiehal Šaňo eN o kolo, práve predbiehal aj Pavla, ale už o druhé. eN sa domnieval, že vedie, ale Šaňo ho presvedčil, že nie, lebo myslel, že v M60 je prvý Jaroslav Kaše. Na toho by ani dve Delové gule nestačili. Šaňo vtedy prvý v M60 bol, lebo eN pár krát zachytil info od hlásateľa. Ale kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Od 20 po 35 km bežal výborne
Chleba sa fakt lámal na 35-tom km. Tam Zdeněk predbehol Šaňa a už ho pred seba nepustil. Ku Zdeňkovi sa priklonil aj vekový nôž. Z jeho času vystrúhal 2:55:35, čo je 6. miesto medzi pánmi. Šaňo s 3:02:04 15-ty. Z Garáže prezident priviezol už 473-tiu akciu, ktorá je tretia tohoročná. Šaňo sa nebezpečne rýchlo blíži k 500-vke.
Čo by to bola za story bez Majstrov tempa.
A aby sa tešil ešte viac, my mu k nemu pridáme titul Majster rovného tempa. Držať rovnaké tempo v garáži jednoduché nebolo. Napriek tomu sa Josef pomýlil iba o 19 sekúnd v prospech druhej polovice trate. Pozrite si majstrovsky rovné tempo v podaní Josefa:
Negative split bol v podzemí veľmi vzácny úkaz. Dokazujú to iba tri rozdiely so znamienkom mínus. Jeden bežal Josef, druhý Luboš Rosenberger ( 3:30 - 32. / 15. M40 ), keď v druhej polovici trate zrýchlil o 90 sekúnd a
Za svojim najlepším výkonom z minulého roku, vzhľadom k ročnému obdobie, zaostal Petr len nepatrne, čo je pred sezónou 2008 dobrý signál.
Uhádnuť, že prvou v poradí žien podľa časov upravených vekovým koeficientom bude Evka Seidlová ( 2:45:42 ), to by nebol žiaden ťažký hlavolam. Uhádnuť, že najlepší medzi mužmi bude najlepší, to by už bol tvrdší oriešok. František Tík ( 2:33:52 ) nenašiel premožiteľa v absolútnom poradí, ani medzi 50-nikmi a nenašiel ho ani v poradí časov upravených vekovým nožom. Ale Garáž, to neboli len tí v popredí. Okolo nich by až tak priateľská "atmoška", aká panovala v podzemí nevznikla. Tú vytvorili hlavne tí druhí. Nebudeme si brať servítok. Podozrievame "Tragédí komunitu!, že ona to má na svedomí. Hlavným komunikačný kanál medzi organizátormi a pretekármi bolo fórum na behajkovi. Fórum, kde je spomínaná komunita ako doma. Tak dlhé vlákno, aké je 1. ČBMCM si behajko nielen že nepamätá, ale asi ho ani tak skoro nezažije. Rosťa Tomeš a Forest sú tí v popredí, ale sú aj Tragédi. Okrem nich sa do zorného poľa eN dostal
eN si pamätá, ako úspešne poľoval na čas pod 4 hodiny. Rovnako sleduje jeho leč na 3:30 a stále mu pripomína, že z 3:52 zamieriť ihneď na 3:30 nebol šťastný ťah. Od Stromovky 2005 za 3:52 už Svaťo pár krát čas umenšil, ale vždy si radosť zo zlepšenia kazí tým, že: „..ale nebolo to tých 3:30." Niet nad metódu malých postupných krokov. Ale ani eN túto metódu nepraktizuje. Tiež robí obrovské výkonnostné skoky, ale žiaľ dozadu. Boli časy, že medzera medzi ním a Svaťom bývala o kus väčšia, ale prvý v cieli býval eN.
Ale biblické prví budú poslední platí všade, aj v Garáži. Svaťo odohral výborný podzemný opus. Zacvičil s eN nebývalo intenzívne, zabehol si osobách, mal by sa iba radovať. Ale Svaťo je nimród. Spokojný bude až vtedy, keď podložka na parohy z 3:30, ktorá už dva roky visí na stene prázdna, prázdna nebude.
eN sa nad tým zamyslel, prečo sú krysy protivné a prečo oveľa nebezpečnejší jedovatý had prítulný. Pes bude asi zakopaný v starostlivosti o zvieratá. Svatopluk berie hada na bežecké výlety, eN krysy nie. Ich protivnosť bude pomsta za domáce väzenie.
Evžen Ge ( 4:06 - 36. / 5. M50 ) má tiež zviera, ktoré by mohlo byť protivné a robiť mu prieky. Ale okatá Sára s Evženom spolupracuje. Berie ju so sebou na všetky preteky. Ak nebeží, tak spolu pretekárov povzbudzujú a keď Evžen beží, tak Sára sleduje preteky z jeho ruky. Neschová ju "do pytle", bežia spolu a povzbudzujú pretekárov opäť. Prístup Evžena k Sáre, ale hlavne Evžena a Sáry k ostatným pretekárom na maratónoch, ktoré nebežali a povzbudzovali. Z Garáže si dvojica odniesla Diplom a zvláštnu cenu za neúnavné povzbudzovanie na iných maratónoch. A eN má o čom premýšľať. Ak ho uvidíte utekať s krysami na ramenách nedivte sa. Uteká si pre Diplom. Ale pravdepodobne to neuvidíte. Krysy na preteky s eN už odmietajú chodiť, lebo sa dokáže brzdiť sám lepšie, ako to kedysi robili krysy.
Predbiehali ho všetci, dokonca občas mal pocit, že aj betónové stĺpy sú o trochu rýchlejšie. Vie prečo. Očakával to, ale dúfal, že to nebude až akútne. Split +27:22 je výplata za nie príliš veľkú usilovnosť v tréningu, rezanou s nezmyselne rýchlym prológom. V jednom dlhom období ho predbehli o kolo snáď všetci, ktorí boli ešte na kolotoči. Zachránil ho až Jirko Černý ( 4:12 - 65. / 25. M18 ), ktorý bežal o máličko pomalšie a eN si na ňom chcel prežehliť pokrčené sebavedomie. Ale nešlo to. Málo horúca žehlička na taký chuchvalec. Tak si ho musel prerovnať zberačskou dlaňou. Akcia č. 262. je doma a keby aj bol Garáž vyhral, mal by ich rovnaký počet. Chuchvalec to vyrovnalo iba trošku, lebo ho porazili Eva, Šaňo, ale i
Keď už nemohol eN predbehnúť, tak sa mu aspoň posmieval. Keby eN vládal, zbil by ho. Nevládal, tak sa mu len vyhrážal, že na Furči mu to vráti. Ale či bude vládať, za to by ruku do ohňa nedal. Vladova Garáž vypálila nad očakávanie. K stovke mu po nej zostáva odbehnúť ešte osem mierečných kúskov. Aj keď sa tréner posmieval, eN sa nehnevá, lebo to bol iba "štulec" trénersko - psychologický. Už teraz sa eN teší, ako trénerovi v Rajci odovzdá tričko so stovkou panáčikov. eN si kalich, naplnený horkosťou svojej neusilovnosti, vypil až do dna.
zľava: František Tůma - Kladno, Gabo Kovac - Levice Gabo Kováč ( 3:46 - 47. / 8. M50 ) kalich podržal, aby mu aj posledná kvapka blenu na jazyk kvapla.
eN vďaka nadmieru úvodnej usilovnosti viedol až po miesto niekde medzi 30 - 35 km. Potom vďaka nadmieru pomalému tempu už neviedol. Ale eN podozrieva Gaba z nekalého boja. Určite mal pod tričkom takú čiernu krabičku a v nej slečnu, ktorá vie všetko. Našepkávala mu celú cestu z Prievidze až k Mercury centru v Českých Budějoviciach tak, že ani raz nezablúdil. A priatelia viedla ho takými cestičkami, kde sa chodí už iba vlk otočiť. Určite mu v Garáži šepkala: „tríí sto metrov...eN...úplne grogy," alebo tak nejako. Gabo má okrem behu koníčka, pri ktorom sa príliš nespotí. Zbiera modely lietadiel vlastnými rukami poskladané a vycifrované. Na cestu bol dokonale pripravený. Pri ubytovni mal stretko s chlapíkom, ktorý mu priniesol tri modely. Gabo je aj vodič prezidentky SZM. Preto dostal, tak ako minulý rok pozvánku na Chodbu. Pred rokom ju nemohol využiť pre chorobu, tento rok už chce. Nacvičil si, ako predbehnúť eN. Určite sa o to pokúsi aj na chodbe. eN sa bude usilovať prekaziť mu to. Bude to boj.
Cestu do ČB využil eN na ujasnenie si štartovej listiny na Chodbu 2008. Niečo si ujasnil, iné nie.
eN s Andrásom komunikuje iba posunkovou rečou. Maďarské posunky, ktorými by z Andyho vypáčil, koľko má maratónov, neovláda, preto to nevieme. Ale to, že Maďarský zberačský Attila nemal na čísle meno, to vieme. Vieme aj to, že výkonnejší zberač vo V4 je iba prezident SZM, preto sme mu na číslo meno dopísali dodatočne. O každom z bežcov, ktorý utekali v Garáži by sa patrilo niečo napísať, ale to by sme túto story nedokončili ani do termínu 2. ročníka. Dĺžka a hlavne pozitívny akcent Garage story prezrádzajú, že šlo o podujatie s inou atmosférou, s akou sa eN stretáva inde. Ak nebude o rok Doba proti a podarí sa pretlačiť do štartovej listiny, eN by sa rád do podzemia dopravno obchodného Mercury centra vrátil.
V story sme použili obrázky od: zomba16, Jitky Jakešovej, Míru Hasala. Zapísal eN 28. 1. - 6. 2. 2008 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vyhlásenie
1. ČBMCM bolo dôstojné, milé a svižné. V záverečnej reči po slávnostnom
vyhlásení výsledkov za
organizátorov Jaroslav Novák povedal že: „Naschledanou
snad v příštím roce."
100 CZK. Ešte raz zopakujeme, že štartový poplatok bol iba 100 CZK a
počítanie kôl a meranie časov malo na starosti plnoautomatické
elektronické zariadenie.
- SLEVU 10% v Hervise bez pečiatky, preto vraj nerealizovateľnú
Evka
Seidlová ( 3:41 - 1. )
vyhrala systémom štart - cieľ. Jej náskok pred prenasledovateľkami rástol
postupne z 19 sekúnd na 5 km, po 2:12 na 20 km. V piatej päťke klesol
na 1:53, aby potom opäť rástol až na konečných 4:18 v cieli. 
Pavlíne
Procházkovej ( 3:45 - 2. ) sa v cieli príliš nepozdával odstup
za prezidentkou SZM. Podozrievala drôtiky na zemi prilepené, že jej
jedno kolo zašantročili. 
Martina
Němečková ( 3:53 - 3. ). Zjavuje sa pri ňom v ťažších chvíľach
behu a srdnato bojuje o eN skalp. Prvý krát ju zaregistroval minulý rok na Sletišti. Tam
si skalp ustrážil
v pohode. 
Zdenka
Trulíková >> ( 4:06 - 4. ), druhá členka výpravy zo
Slovenska, si v garáži rozložila sily oveľa lepšie ako eN. 
Pre
Renatu
Horákovú ( 4:16 - 5. ) bola Zdenka súperkou
ozajstnou. Po 20 km behu viedol Český rudý dres pred červeným zo
Slovenska až o sedem a štvrť minúty, ale v cieli mala červená pred
rudou náskok 9:33. 
Josef
Siegel ( 2:59 - 6. / 3. M50 ) svižným tempom, ako keby ani nebol
čerstvý päťdesiatnik. Spôsoboval tým problémy nielen súperom, ale
aj fotografom. Bol príliš rýchly na poriadnu expozíciu.
František
Sobotka ( 3:14 - 21. / 9. M18 ) strácal na 5 km na Josefa S. iba
5 sekúnd. Jeho stena mala pevnejšie základy. 
Ondrej
po behu porovnával obe trate a vyšlo mu, že zákruty v Garáži mu spôsobovali
väčšie problémy ako zákruty na školskej chodbe. Je to dané tým, že
Chodba má v porovnaní so 180° v Garáži iba 90° zákruty.
Tomáš
Forest Kalina ( 3:18 - 25. / 10. M18 ) je asi vyšší ako Dan a do
Garáže sa v pohode zmestil.
Pavel
Pochobradský ( 3:47 - 48. / 3. M60 ), prvý sprava je dôkaz,
nad všetky dôkazy. Hádali by ste mu 62 rokov? Ak nie, máte pravdu.
Mladý chlapík iba za Pavla preberal cenu.
Šaňo
Simon ( 3:43 - 44. / 2. M60 ) vbalil na súpera svoju Delovú guľu.
Jednak mal v sebe za vedro adrenalínu po búchaní na dvere žalára,
ale hlavne ho nabudil eN. 
Zdeněk
Mikšovský ( 3:39 - 40. / 1. M60 ). Napriek ťažobe, ktorá už
sedela na eN pleciach, si ho dokázal všimnúť. Starý pán nadeľoval
eN jedno kolo za druhým. Ale ťažoba neobišla ani jeho. V ôsmej päťke
tiež výrazne spomaľoval. Ale to už bol prvý v M60. Tabuľky s medzičasmi
hovoria jasnou rečou.
Josef
Mondek ( 3:02 - 8. / 4. M40 ) si smoly v garáži užil neúrekom.
Štvrté miesta v obľube bežci nemajú. Ani časy tesne nad tri hodiny
ich k veľkým úsmevom nedonútia. 
Je
možné, že Josef sa z 3:02 tešil, lebo 
Majstrom
zrýchleného tempa v krúžení pod Mercury centrom je vďaka negative
split -4:53 Petr
Dostálek (3:10 - 16. / 8. M40). Žiaľ, foto Petra sme
neobjavili. 
Svatopluk
Sedláček ( 3:34 - 36. / 5. M50 ). Nie je to tak dávno, čo sa
s eN zoznámili na Pustevnách. Odvtedy urobil Svaťo veľký
výkonnostný krok.
eN
často vyplakáva, že ho brzdia dve lenivé krysy. Svaťo by mohol mať
s jedovatým hadom rovnaké patálie, ale na počudovanie žiadne
nemá. 
Zákon
zachovania energie platí aj pre lásku, lebo láska je iba forma
energie. Očakávaj iba toľko lásky, koľko jej odovzdáš.
Miro
eN Kriško ( 3:53 - 36. / 9. M50 ) dokázal byť v záverečných
cca 20-tich kolách asi najpomalší bežec na okruhu. 
Vlado
Krčmárik ( 3:39 - 42. / 7. M50 ). A že tréner! Nakladal mu v
závere jedno kolo za druhým. A ani v cieli s tým neskončil. 
- Nepricestoval Jirko
Březina. České dráhy sa ku kráľovskému mestu Českých
zberačov chovajú macošsky. Vlak do Budějic nedorazil, preto eN
potvrdenie pozvánky od Jirku nemá.
