|
|
zľava:
Peter Košík, Ivetka Kamenská, Pepa, Šaňo, eN Žilinský Hamburg 81/1 Žilina, 2. 2. 2008 Ženy dokážu priviesť do pomykova všetkých mužov bez výnimky a je úplne jedno a akú tému ide. Jeden by myslel, že prezident SZM je na pôde Žilinských Hamburgov tak doma, že o pomykove nemôže byť ani reči. Napriek tomu ho Iveta Kamenská ( 4:04 - 1. ) do pomykova dostala, lebo nechodí do kina. Keby chodil, tak ako Milan Vago s eN v Trenčianskych Tepliciach, Ivetu by poznal. Iveta sa pred odchodom za prácou s alte freulein do zahraničia rada lúči s rodnou hrudou behom mierečným. I povedala si, keď nejde na Bôrik prezidentka, kto iný z Tlmáč ju dokáže zastúpiť lepšie, ako ja. Pokus dovolať sa k Mirovi eN Kriškovi ( 3:59 - 3. ) zlyhal, lebo ten mobil používa iba ako budík. Keď si ho v noci nastavoval, aby nezaspal prvý tohoročný ŽH, pípla SMS od Ivety, že mieri na Bôrik. O jednej v noci sa mu zdalo nie príliš vhodné odpovedať, že je vítaná. Iveta volala aj Šaňovi Simonovi ( 3:58 - 2. ) a tým ho do pomykova priviedla. Šaňo netušil, kto to tá Iveta K. je. Napriek tomu je dal všetky potrebné informácie, vrátane štartu o 9:00, ktorý si vynútil eN. Vďaka tomu zažil ŽH bez bodky. Bodka býva ťažiskový bod programu každého ŽH. Je to posedenie si na detašovanom pracovisku kancelárie prezidenta SZM, v niektorom z pohostinstiev blízkych Bôriku. Bez bodky story mohlo byť s bodkou. Keby sa eN pozrel na net skôr, ako v piatok o polnoci, zistil by, že autobus, ktorý na Silvestra nešiel, chodí tak ako chodil. Cestoval s ním a na Bôriku bol už o 7:30. Na ôsmu tam vďaka spojom boli vlastne všetci účastníci ŽH81, okrem stolčeka prestri sa. Žiadosť eN znela 9:00, nikto ju nezrušil, priniesol stolček na 9:00. Iveta dostala od Šaňa tajnú inštrukciu, ktorú dáva každému novicovi, i novicke na Bôriku: „Ak sa Ti ŽH nebude páčiť, kľudne o tom hovor. Ak sa Ti ale páčiť bude, hovor to iba nám. Nepotrebujem tu mať veľa ľudí." Opäť veľmi ďalekú cestu z Juhočeskej Mladé Vožice až do Žiliny meral Pepa Kubále ( 3:07 - 1. ). Motív mal jasný. 96-ty klasický maratón. eN už mnoho krát s údivom nad Pepou krútil hlavou a krúti aj teraz. Taký kus sveta. Ak budeme niekedy na Bôriku stavať súsošie, socha Pepa v ňom chýbať nesmie. Za vernosť a prekonávanie obrovských vzdialeností. Josef utekal ostro pred týždňom v Garáži, do ktorej to mal z domu na skok. Pred štartom avizoval, že sa príliš ponáhľať nemieni. eN mu to schválil a radil, aby si šetril iskru o týždeň do Ostravy. Josef šetril. Napriek tomu bol v cieli o 50 minút skôr, ako ďalší zo zvyšnej trojica mierečných bežcov. Ale prvý v cieli nebol. Peter Košík ( 2:02 - 4. 1/2M ) ho predbehol o vyše hodinu, lebo bežal iba polovicu Pepovej dávky. Peter pricestoval spolu s Ivetou, bez ambície utekať celý maratón. Do štvrtej ráno oslavoval kamarátove narodeniny, necítil sa na maratón. eN na neho vplýval, nech odcupká aspoň 1/2M. To Peter urobil a Zväzky ŽH majú podchytenú ďalšiu dušu. Keď Peter dobehol, prezliekol sa a povzbudzoval Ivetu v jej ceste za 15-tym maratónom, ktorý sa rozhodla absolvovať na Bôriku. Iveta bežala až po 27 km pred eN. Jej náskok mierne narastal asi na 300 metrov. eN jej v prvej polovici nevenoval veľkú pozornosť, lebo mal inú dôležitú prácu. Skladal Martinu v ôsmych pádoch darilo sa. Automatický pilot určoval tempo, ktoré nebolelo, múza sediaca mu na pleci diktovala pekné rýmy. Pohodu eN ukončili rýchli bežci, ktorí sa na Bôrik prirútili z nezjazdnej trate v lesoparku Chrasť. eN sa z toho vyplakáva v správe 766.. Múza odletela a čo je horšie vzala so sebou aj pohodu. Po 1/2M 3 min. pod dve hodiny sa eN nazdával, že druhý bude taký istý, čo sa pohody týka. Mýlil sa, nebol. Na 27-mom km dobehol Šaňo eN o kolo. Prepočítal si zostávajúce kolá a čas do 4 hodín, ktoré nechcel v cieli prekročiť a vyšlo mu, že môže bežať 6 minút na kolo a aj tak mu zostane 6 minútová rezerva. eN z toho vyšlo, že môže utekať so Šaňom a na posledné kolo mu zostane 6 minút. Ale po pár stoviek metrov sa od Šana odpútal a urobil dobre. Do cieľa zostávalo 12 kôl a každé stačilo bežať tak, ako vypočítal Šaňo, za 6 minút. Úloha nie ťažká v minulosti, ak príroda dá, tak ani v blízkej budúcnosti, ale v prítomnosti veľmi ťažké remeslo. eN zvolil stratégiu "urob náskok a potom veget". V jednom kole zabral a fakt si náskok 20 sekúnd vybudoval. Ale veget sa nedostavil. V ďalšom kole musel oddychovať a o náskok prišiel. Päty ho boleli viac, ako obvykle, musel úplne vypnúť lýtka a to sa uteká nedobre. Je to už skôr kráčanie, ale aj ním dobiehal Šaňa. Ten ho však nezaujímal, lebo všetku pozornosť venoval stopkám, aby dobehol do cieľa s kráľovskou rezervou 4 sekundy pod 4 hodiny. Kúsok pred ním dobehol Šaňo a kúsok za ním Iveta, ktorá je treťou dámou so záznamom v Zväzkoch ŽH, ale pri jej mene svieti pečiatka NŽTRŽH. Čo znamená nesmieme prezradiť, to môže iba Šaňo. Keď sa rozhodne prezradiť to, tak povie že:
eN, utekajúc posledných 12 km pred nemilosrdnou ručičkou štyroch hodín, ktorá ho pichala do zadku, v cieli nadhodil tému, o veľkom omyle toho, kto sa nazdáva, že behanie ŽH je ľahké. Ako Šaňo, ktorý bežal iba na želanie Pepu, strádajúceho posledné akcie do stovky a eN, strádajúceho kilometre pred Chodbou, tak Iveta, majú na vec rovnaký názor. ŽH je maratón a ten býva ľahký málokedy. Pre eN skončil ŽH81 bez bodky. Z Bôrika si odniesol 236-tu akcie. Šaňo ich už má o 101 viac, preto si spolu s Ivetou a Petrom bodku dopriať mohol. Urobili si ju vo foayeri Hotela Bôrik, lebo všetky obvyklé pohostinstvá obsadili uzavreté spoločnosti. Národ oslavuje jedna radosť. Zapísal eN 7. 8. 2008 |