|
|
|
zľava:
JaRu (uteká) , Vlado, Šaňo, Pepa, Pefo, eN Žilinský Hamburg 82 / 2 Žilina, 23. 2. 2008 Povedali by ste, že horný orloj je fotený hodnú chvíľu po dobehnutí prvých štyroch zľava a tesne po dobehnutí prvého sprava? O zorganizovanie 82-hej edície Žilinského Hamburgu požiadal týždeň pred jeho konaním Pepa Kubále na Prievidzskej chodbe. Blíži sa k stovke maratónov a ako sa ukázalo, bol k nej bližšie, ako sa domnieval eN. Pomýlený eN prišiel na Bôrik ako prvý. Zdokumentoval stav a zistil, že česko - slovenskí zberači nie sú jedinou záujmovou skupinou, ktorá sa v mestskom parku stretáva. Ale na prvý pohľad je zrejmé, že zbieranie čohokoľvek medzi koníčky neznámych kolegov nepatrí. O 7,30, kedy sa eN na Bôriku objavil bolo utešené počasie, inklinujúce viac k jaru, ako zime.
Jana sme na Nástenke krivo obvinili a aj sme sa mu ospravedlnili, že neskontroloval trať pred kolom BŽL, I. Zimným kritériom. Dobrá správa, JaRu sa za to na nás nehnevá. Máme na to kontrolné mechanizmy. Keby sa hneval, vo výsledkoch spomínaného kola BŽL by Šaňo Simon nefiguroval. V tom čase totiž utekal ŽH. Nakoľko sa obe podujatia konali v jednom čase, na jednom mieste a Šaňo si berie medzičasy po každom kole, nerobilo mu problém zistiť, aký čas mal po šiestich kolách. JaRu zas nemal problém uznať účasť na Zimnom kritériu a prideliť mu body za účasť. Keby sa hneval, body by neboli. Ale eN sa hnevá a poriadne. Na seba.
ŽH82 si vyžiadal Pepa na Chodbe, lebo mu šlo o Český rekord v počte dní potrebných na odbehnutie prvej stovky maratónov. Pepa to zvládol za 1 408 dní, čím prekonal rekord RunDr. M. Krumera. Viac sa o rekorde dočítate v inom článku. Keď prišiel zarytý internetový ignorant Pepa, na Bôrik, už sa utekalo. Nevedel, že štart bol naplánovaný na 8,00. Rýchlo sa prezliekol, zamkol vak o lavičku a pripojil sa k už utekajúcej štvorke. Vyrazil v ústrety rekordu, vzdialeného 42,195 km tradične naľahko. Len tričko a trenky sa však s dažďom a nepríjemne chladným vetrom nie príliš rýmovali. „Kašlu na to. Nebudu nahánět čas pod tři hodiny v tomhletom počasí," skonštatoval Josef po dvoch kilometroch. Zastavil v depe, nahodil na seba šušťák, znížil obrátky motora a v pohode dokončil započaté dielo.
Pefo už vo svojej kariére odchodil a odbehal rôzne dištancie. 100 km trať iba viac krát kráčal, ale ani raz neutekal. A to ho láka. V roku 2008 by chcel bežeckú stovku zaradiť do svojho portfólia, preto nacvičoval beh tempom mierne nad 4 min / km s cieľom dobehnúť si po akciu. Verte či neverte, také tempo by rád utekal aj počas svojej premiéry na 100 km. Pefo pre istotu odbehol aj sporné kolo a urobil dobre. Po veľmi dlhom počítaní na streche svojho auta uznal, že Šaňo mal pravdu. Pomýlil sa on. Napriek tomu dokázal podbehnúť tri hodiny. Neplánovaný 29-ty maratón, spolu s 34-kou chodeckým akcií ho posunul na 60-te miesto rebríka SZM. Chodec - bežec = 34 : 29. Predpokladáme, že v priebehu roka 2008 sa Pefove akciové skóre preklopí na bežeckú stranu a bude to znamenať, nič, lebo vytrvalostné akcie majú v SZM rovnakú hodnotu.
Pepa navrhol, eN podporil, ŽH82 sa uskutočnil. Keby eN vedel, čo ho čaká, užíval by si radšej falošného pocitu na Chodbe nadobudnutého, že je bežec. Lenže eN nevedel, ŽH82 utekal a bolo po falošnom pocite. Šaňo si rutinným rýchlym začiatkom a rovnako rutinným spomalením v závere dobehol po svoju 477-mu akciu a napriek tomu, že už maratóny "nenaháňa", má v roku 2008 na konte sedem kúskov.
Sústredenie pozostáva zo sedenia za počítačom a spania. Nič iné sa do rozvrhu nevmestí. Jedenie uberá čas potrebný na dve hlavné činnosti sústredenia, preto je zredukované na minimum. Keby sa na Bôriku súťažilo v sedení za počítačom, eN by bol kandidát na prvé miesto. Lenže na Bôriku sa uteká. Pre nohy a prázdnu nádrž eN bol beh vecou zložito riešiteľnou. Už po prvých krokoch po štarte vedel, že ho nič veselé nečaká. Ihneď poprosil automatického pilota, aby sa ujal riadenia. Ten skontroloval technický stav vozidla, stav pohonných hmôt a skonštatoval: „Stav paliva je dobrý. Na 10 - 20 kilometrov postačuje." „Akých 10, 20 km? Objednávka znie MARATÓN," protestoval eN. Pilot sa usmial a trval na svojom, „10 - 20 kilometrov, viac nie." „Tak choď do prdele. Zvládnem to aj sám," pyšne vyhlásil eN, lebo nevedel čo činí. Vypol myslenie, vypol sluch, obmedzil zrak na minimálnu možnú mieru, lebo tieto činnosti odoberajú energiu. Za každú cenu chcel dobehnúť a dokázať automatickému pilotovi, že si poradí aj bez neho. Dve kolá pred 1/2M sa k nemu pridal JaRu. "Zrýchlil" ho na 5:30/km. To bola vstupná brána k problémom, aké eN ešte nezažil. Každý, z 265 maratónov, ktoré doteraz dobehol, by v podobnom stave vzdal. 266-ty nemohol. Úškrny automatického pilota zo zadného sedadle mu v tom bránili. Šaňo ho po 1/2M predbehol o 4, alebo 5 kôl. Presne to nevie, lebo aj pamäť pracovala v úspornom režime. Pefo ho predbiehal veľmi často a kládol mu ťažké otázky, ktoré ho privádzali k zúfalstvu. Vždy mu prepli sluch a myslenie zo stand-by módu a odoberali energiu. Kúsok po 1/2M sa na Bôriku zjavil ďalší zlodej eN energie, tréner
Po dvoch kolách nad 6 min/km začal Vladov GPSík protestovať. Tešil sa na utekanie, nie na jarnú prechádzku. K veľkej radosti eN Vlada pomalé tempo nebavilo, vyhovel GPSíkovi, zabrzdený vagón odpojil a ušiel. eN mohol opäť nerušene spomaľovať. Vypnutá eN myseľ zaznamenávala minimum faktov. To, že Pefo odbehol celý maratón, zistil eN až na druhý deň, keď ťukal výsledky. Preto ho neprekvapuje, že nevedel, čo urobiť s objavom jedného z bežcov. S dverami 13-tej komnaty si eN nevie poradiť ani keď mu myseľ pracuje na plný výkon. Šokujúce je, že aj s myslením v stave hybernácie dokázal eN nazbierať data, ktoré neskôr vyhodnotil a dospel k vedeckému objavu. A ešte šokujúcejšie je, že eN maratón dobehol. V čase, ktorý je o vyše dve hodiny horší, ako jeho najlepší. Stálo ho to viac premáhania, ako ktorýkoľvek iný maratón. Keby za každú pi*u, ktorú počas behu cez zaťaté zuby vypustil z úst, musel eN vyrobiť Diplom, do konca života by už nič iné robiť nemohol. Za pár rokov bude výkon 4:29 pre eN výkon veľmi vysokej kvality. V súčasnej dobe má ešte opačnú visačku. Napriek nej si dobehnutie do cieľa ŽH82 cení tak vysoko, ako najrýchlejšie maratóny. Dokázal automatickému pilotovi, že si poradí aj bez neho. Keď si eN s pilotom na znak zmierenia podávali ruky, eN dal pilotovi za pravdu, že na väčší počet podobných maratónov nie je vozidlo konštruované. Pár podobných pilotáží a skončí na smetisku, lebo tvrdohlavosť je veľmi agresívne palivo. Zapísal eN 1. 3. 2008 |
A JaRu, ergo Jano
Ružbarský ( 1:40 - 5. / 1/2M ) sa prezentoval po eN ako prvý.
Pribehol z domu +4 km, nakrútil na okruhu 1/2M +21 km a +4 km cesta
domov. 
