zľava: Milan, Vilo, Mišo, Svaťka, Vlasto, eN

foto: Samo Spúšť

5° TREVISO MARATHON 

Treviso, 30. 3. 2008

Rozhodnutie svetobežníkov Vila Nováka, Miša Holíka a Milana Furína ísť utekať do Trevisa padlo vyše pol roka pred štartom. Iniciátor výpravy bol Mišo, lebo Treviso Marathon patrí medzi jeho obľúbené. Z piatich ročníkov už absolvoval tri.

K výprave vyhlásených SZM svetobežníkov sa eN pripojil iba vďaka tomu, že dostal od Miša pozvánku, ktorej "šetrílek" odolať nedokázal. Treviso Marathon ho nestál ani €. Pol roka dopredu eN nedovidí. Bol presvedčený, že ho výjazd do Itálie nakopne do tréningu. Nestalo sa.

V Trevise sa SVK výprava stretla s dvojčlennou CZE výpravou. Svaťa a Vlasto Kacířovci prišli do Trevisa s cieľom utekať v osobných rekordoch. A to sa aj stalo. 

Piata edícia maratónu v Trevise sa niesla v znamení 90-teho výročia víťazstva Talianska nad Rakúsko-Uhorskom v bitke na rieke Piava.

Štartovalo sa z troch miest. Vidor - zelená trasa, Vitorio Veneto - biela a Ponte di Piave - červená. Ústrednou myšlienkou, ktorá sa dostala aj na medailu, bolo stretnutie sa bežcov na moste cez skoro vyschnutú Piavu. V niekoľko desiatok metrov širokom štrkovom koryte tiekol iba skromný potôčik.

Bežci na moste kúsok za métou 1/2M vytvorili mohutnejšiu rieku. Tesne pred mostom podali usporiadatelia každému bežcovi šiltačku. Jej farba korešpondovala s farbou trasy. Na moste, obsypanom "válečníkmi", asi dedičmi 255-tiek, v dobových uniformách s Talianskymi zástavami v rukách bežci vytvorili trikolóru. Ak by to niekomu uniklo, nad mostom lietal dvojplošník veterán so zeleno - bielo - červeným dymom.

Kúsok za mostom vznikala čiapková trikolóra na ceste. Máloktorý bežec si čiapku pri prebiehaní mosta na hlavu nenasadil, ale máloktorý bežec si ju za mostom z hlavy nezhodil. Tisíce šiltových hrdinov padlo, aby mohla pár sekúnd žiť trojfarebná myšlienka.

SVK výprava sa skompletizovala pri obrovskej záhadnej dievčine, kde býva Vilo a šlo sa. Mišo cestu do Trevisa dôverne pozná a hlavne vie čo chce. Motorest, kde bol Milan Furín zjavne na koni škrtol, lebo mal v pláne rozšíriť zbierku šálok. Podarilo sa. Motorest, v ktorom dávajú ku káve ešte jednu šálku našiel a rozmnožil zbierku o nový exemplár. eN si zbierku založil. Púpava je jeho jediná kvetinka. Nevie, či navždy.

Do Trevisa dorazila SVK výprava podľa plánu. Tam sa to zauzlilo, lebo v hoteli, ktorý Michal využíval doteraz, po nevyberanom správaní istého príslušníka SVK kmeňa, sú Slováci persóny non grata.

Po troške blúdenia, spôsobenom zákazmi vjazdu sa nad výpravou jeden domorodec zmiloval. Miesto zdĺhavého vysvetľovania naštartoval svoje Volvo a neuveriteľnými uličkami zaviedol blúdiacich priamo pred Hotel Carleto.

Až tam nadobudla Česko-Slovenská vzájomnosť požadovaný rozmer. Vlastík so Svaťou prifrčali v piatok v noci. Napriek tme trafili do hotela aj bez Volva a na prvý krát.

eN nie je svetobežník. Na takého číhajú nástrahy neznámeho sveta na každom kroku. Aj v sprche. Jediný kohútik a jedine studená voda, skonštatoval zdesene sám pre seba. Izba mala sprchy dve. Jednu opustil pred chvíľou Mišo a nebolo počuť výkriky po mučení chladnou vodou.

Nakoniec eN záhadu vyriešil. Kohútik je ľudomil. Vie dávkovať aj horúcu vodu, ale prvú ponúka studenú. Treba len točiť a točiť. Málo hĺbavých možno odradí od sprchovania, no obarenie nehrozí. Podobne vyšpekulovaná je elektrina. Na kľúčoch od izby je zavesený "jack", ktorý po zastrčení do dierky pri dverách púšťa do izby elektrinu. Bez neho je tma. Svet mimo eN planétu je iný.

Zapísal eN 2. 4. 2008

Nedeľa, deň D. Česká časť výpravy sa z hotela k busom prepravujúcim tisícky bežcov na miesto ich štartu vezie mercedesom, Slováci kráčajú s nejasnou predstavou kam cca 2,5 km a hundrú na Čechov. Našťastie ich smer sa ukázal ako najkratší možný, nasadli a hundranie prestalo,

ale nemalo. Česi uchmatli výprave všetko, čo sa uchmatnúť dalo. To, že Vlastík nastúpil na štart so šatkou z TBC maratónu je veľmi malá náplasť. Keby mala šatka rozlohu cca pol hektára, možno...

Vlastimil Kacíř - Český Těšín, CZE - 2:43:26 / 2:43:23 - OR

10km 21,1km 30km 42,195   1. MRT
0:38:18 1:21:27 1:56:04 2:43:23   2. MZT
0:03:50 0:03:52 0:03:52 0:03:52 + 0:00:29
0:38:18 0:43:09 0:34:37 0:47:19    
0:03:50 0:03:53 0:03:53 0:03:53    

Vlasťo Kacíř ( 2:43 - 48. / 2. M? ) bol nie len absolútne najrýchlejším bežcom v ČRSR výprave, ale aj najlepšie umiestnivší sa v age kategórii. Bol druhý!!! V akej, to netušíme, ale gratulujeme. Či to tušil Vlasťo a bol si pre cenu, to nevieme rovnako. Ale nazdávame sa, že nie.

Od desiateho kilometra držal strojovo presné tempo. Druhú polovicu mal pomalšiu iba o 29 sekúnd, za čo mu právom patrí titul Majster rovného tempa.

V lete sa má v Maďarsku konať MS policajtov. Kvalifikáciou je Pardubický vinařský 1/2M. To sa Vlastimilovi nie veľmi pozdáva, lebo na polmierečnej trati si neverí tak, ako na mierečnej. Ale o miesto v policajtskej výprave Českej republiky je odhodlaný bojovať. Osobák z Trevisa je jeho silný tromf.

Doba pridelila ČRSR výprave dva osobné rekordy. Oba schramstli Česi. Ten jemný, pár sekundový Vlastimil, druhý, brutálne minútový Justína. Češka, alebo Slovenka zo Železnej studienky? Výsledky hovoria CZE.

Svatoslava Kacířová - ŽSB, CZE - 3:28:08 / 3:27:40 - OR

10km 21,1km 30km 42,195   2. MRT
0:49:42 1:44:40 2:28:23 3:27:40   2. MZT
0:04:58 0:04:58 0:04:57 0:04:55

-

 0:01:40
0:49:42 0:54:58 0:43:43 0:59:17    
0:04:58 0:04:57 0:04:55 0:04:52    

Svatava potvrdila osobákové reči, ktoré o nej trúsilo okolie. Začala s Vilom a Milanom, aby skončila ďaleko pred nimi s osobným rekordom o 10 minút lepším toho minuloročného. Držať jej stupňované tempo bolo nad sily SVK chlapcov.

Ako jediná z ČRSR výpravy dosiahla negative split. 100 sekúnd, alebo -1:40. Z titul Majster zrýchleného tempa sa opäť nepotešili SVK chlapci, ale Česko - Slovenka Svatava - Justína.

Svaťa sa na Treviso pripravovala veľmi svedomito, nečudo že začína pociťovať psychickú únavu. Vraj by ešte chcela posunúť čas pod 3:25 a to jej bude stačiť. Podľa medzičasov mohla 3:25 utekať už v Trevise. Stačilo začať o kúsoček rýchlejšie.

Po maratóne debatoval eN a Vlasťo o tom, kto z výpravy podal najlepší relatívny výkon. eN tvrdil, že Vilo. Vlastík neprotirečil, len pripomenul, že treba brať do úvahy pohlavie.

To sme samozrejme do úvahy vzali a Vilo podal relatívne lepší výkon, ako Svaťka, ale nebol najlepší. Vilo - 2:47:57, Vlastík - 2:43:23. Opäť Čech. Nie len absolútne, ale i relatívne!!!

Vilo Novák - ŽSB, SVK - 3:37:04 / 3:36:36

10km 21,1km 30km 42,195   4. MRT
0:49:42 1:44:28 2:28:52 3:36:36   4. MZT
0:04:58 0:04:57 0:04:58 0:05:08

+

 0:07:40
0:49:42 0:54:46 0:44:24 1:07:44    
0:04:58 0:04:56 0:04:59 0:05:33    

Zapísal eN 3. apríla 2007

Vilo Novák ( 3:36 - 1436. / 6. M65 ) rozprával cestou do Trevisa story o chlapíkovi, ktorý sa kedysi dávno vrátil z dovolenky v Bulharsku. Na otázku, aké bolo počasie a či sa nebál krokodílov, odvetil Šalamúnsky, „Počasie bolo klimatické a nebál som sa, lebo krokodíl vie čo chce." Ako keby hovoril o Trevise.

Počasie bolo fakt "klimatické". Z jasnej, azúrovej oblohy slnko od rána usilovne hrialo a kreslilo na asfalt ostré kontúry postavičiek pigmentovo nie celkom pripravených stredoeurópanov. Ale Vilo vedel, čo chce.

Nedávno, nie celkom zdravý, utekal Barcelonu. Napriek tomu sa zmestil pod štyri hodiny, čo je pre M65 hranica kvality viac, ako náročná. 

V Trevise už bol akademik v optimálnej forme a z katalánskeho času ubral 20 minút. eN od Vila a Svaťky a Vlastíka vypáčil aj medzičasy po 5 km. Ale od ostatných, vrátane seba ich nemal, tak uvádza všetkým členom ČRSR výpravy medzičasy od časomerných chlapcov TDS

V Trevise frčala volebná kampaň, v ktorej eN tiež veľmi dobre vedel, čo chce. Vylepil v hlave plagáty, ale Doba mu ich v noci zo soboty na nedeľu škrtla. Plánovaný volebný úspech, v podobe predbehnutia všetkých, okrem Vlastíka, sa nedostavil. 

eN štartoval z koridoru o kúsok bližšie k štartu, ako Vilo a Milan. Na 11-stom kilometri ho Vilo, utekajúci spolu so Svaťkou dobehol a otestoval potľapkaním po pleci. Test vyznel jasne v prospech Vila. Schvátenému eN klepnutie po pleci skoro podlomilo kolená. 

Železno studienkové duo, ktorému tempovo v tom čase velil Vilo, sa eN poľahky vzdialilo. Vilo v závere maratónov spomaľuje. Stalo sa. eN ho v záveroch dobieha. Nestalo sa. Old Boy bol v Trevise pripravený tak, že priblížiť sa k jeho výkonu bolo výrazne nad sily eN.

V M65 obsadil Vilo šieste miesto. Za piatym zaostal iba 11 sekúnd a pred siedmym dobehol iba 5 sekúnd.  Na naše pomery nebývalo hustá premávka na M65. Nečudo. Do cieľa dobehlo vo Vilovej age kategórii 82 starých pánov.

V M60 by Vilo skončil rovnakým výkonom druhý. Táto divnôstka platila aj v Moskve. Je to ako s vínom. Niektoré ročníky bývajú lepšie, iné...

Treviso bol pre Vila 64-tý maratón a 68-ma akcia. Na hoteli sa eN zamýšľal, či je reálne, že by to Vilo niekedy dotiahol ku stovke. 66 rokov je hodne vysoký vek. Ale Vilo má nádejné vyhliadky zapísané v génoch. Len nedávno mu zomrela matka. Vo veku 92 rokov!

Počas prehliadky Trevisa, ktoré eN neprekvapilo množstvom kostolov a naopak prekvapilo minimom sôch, sa Vilo nechtiac oddelil od výpravy. 

Socha zjednotiteľa Talianska, Giuseppe Garibaldiho, nepomohla. K zjednoteniu ČRSR výpravy došlo až na Hoteli. Akademici hľadia na svet inak. Nachádzajú súvislosti, ktoré nám unikajú. O tento pohľad eN prišiel. Nahradí ho Giuseppeho slogan, ktorým lákal do svojej povstaleckej armády nových bojovníkov. 

„Nemôžem ponúknuť pocty ani peniaze. Ponúkam hlad, smäd, nútené pochody, bitky a smrť. Ak milujete svoju zem, nasledujte ma." 

Niekedy, ale nie príliš často, nás k úspechu dokáže doviesť aj pravda.

Deň po maratóne nasledoval výlet do Benátok a Vilo sa zatúlal opäť. Ale už spolu s eN. 

Lozili uličkami a debatovali o veciach od viery až po monopost F1, ktorý obdivovali v predajni suvenírov Ferrari. 

V niečom sa zhodli, v niečom nie. Za veľmi poučné Benátske dopoludnie, ktoré eN s Vilom prežil a aj za uschovanie vetrovky, ktorú si u neho zabudol po čajíku pred štartom výpravy, mu vyrobil Diplom. 

Natlačil naň rôzne veci a vecičky sveta, ktoré si na neho povymýšľal v správach. Vilo zapálil na počesť výpravy v jednom z kostolov v Trevise sviecu. eN na Diplome. Snáď eN svieca nedohorí skôr, ako si akademik Vilo stihne obľúbiť kredencióznu primabalerínu, tancujúcu na jeho počesť padede. 

Jeden bežecký nadšenec z Košíc raz prehovoril manželku, aby mu kúpila nové maratónky. Keď jej ukázal, aké chce, pozrela na cenu a zhrozene vykríkla, „Ta ty ňe Furin, on peneži vyhra!" 

Milan Furín - BK Steel Košice, SVK - 3:35:17 / 3:34:50 

10km 21,1km 30km 42,195   1. MRT
0:49:44 1:45:09 2:29:42 3:34:50  + 3. MZT 
0:04:58 0:04:59 0:04:59 0:05:05  + 0:04:32 
0:49:44 0:55:25 0:44:33 1:05:08    
0:04:58 0:05:00 0:05:00 0:05:20    

Milan Furín ( 3:24 - 1359. / 56. M55 ) má za sebou silnú ultra minulosť. Vyhral nie jedny významný medzinárodný preteky. Bol tretí na 246 km dlhom, klimaticky a profilovo veľmi náročnom Spartatlone ( 28:51 ). 

Patria mu druhé miesta v historických Slovenských ultra tabuľkách na 24h a 12h. V súčasnosti behá iba maratóny, za ktorými cestuje po celom svete. Ako správny cestovateľ, lieta. Z Košíc do Bratislavy a aj späť cestoval lietadlom. Sa mu žije, keď býva v Košicoch. SKY Europe na eN planétu lietať nechce. 

Milan mal v pláne utekať medzi 3:45 - 3:30. Začal s Vilom a so Svaťou. Diktoval tempo 5min/km. Keď prevzal velenie Vilo a zrýchlil, nechal ich a pokračoval vo svojom tempe až po 37-my km, kedy sa dostal pred Vila. Titul najlepší Slovák v Trevise a Majster auta mu zostal aj napriek spomaleniu v posledných piatich kilometroch.

eN pozná Milana veľmi dlho. Ako nekonfliktného, priateľského chlapíka. Dlhšie, ako Michal Holík, ktorý mu ho, ako správny hostiteľ pri stretnutí predstavil.

eN s Milanom nebol dlho v kontakte a nerozumel rečiam o nedorozumení na Hawaii, o ktorom mal info iba z jednej strany. Už má info aj z druhej strany, teda od Milana a... 

Milan zostáva nekonfliktným priateľským chlapíkom aj naďalej a len takí môžu byť velvyslanci SZM. Milanovi bude prvý a pod palec mu dávame práve Hawaii.

eN by nikdy na vlastné oko nevidel Piavu, Treviso, Benátky a táto story by na Nástenke nikdy nevisela, nebyť kréda holubičieho národa:
Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom

Z chlebového direktu sa bude eN spamätávať veľmi dlho, ale snáď ho raz rozchodí.

Michal Holík - MH Consulting, SVK - 4:14:58 / 4:14:29 

10km 21,1km 30km 42,195   6. MRT
0:52:33 1:54:26 2:51:09 4:14:29   6. MZT
0:05:15 0:05:25 0:05:42 0:06:02  + 0:25:37
0:52:33 1:01:53 0:56:43 1:23:20    
0:05:15 0:05:35 0:06:22 0:06:50    

Mišo Holík ( 4:14 - 2935. / 206. M55 ) sa k direktu napriahol dávno. Svetobežníci musia plánovať s veľkým predstihom. Napríklad Milan mal zarezervované letenky z KE-BA a späť už pol roka pred letom.

Takýto spôsob plánovania vylučuje možnosť rozhodnúť sa na poslednú chvíľu, či idem, alebo nejdem bežať. Kocky sa hodia pol roka dopredu, v deň D sa zdvihne pohár a hrá sa. 

eN v deň D nebol pripravený tak, ako si pred pol rokom namýšľal, že bude. Cúvnutie neprichádzalo do úvahy. Musel hrať s tým, čo mal. 

Mišo sa už na rozdiel od eN zmieril s tým, že sa mu nepodarí natrénovať na veľký výkon. Ale to nie je dôvod, aby maratóny prestal behať. „Keby som mal ísť na maratón dokonale pripravený, mal by som dodnes odbehnuté tri, alebo štyri," hovorieva.

Treviso bol Mišov 73-tí klasický maratón. K tomu 7 ultra behov, rovná sa 80 akcií. Do stovky mu zostáva nastrádať poslednú pätinu.

eN prisahá, že sa s Mišom na spoločnej taktike behu nedohodli, ale obaja po štarte utekali ako k ohňu. Z Vidoru vystrelili tak, ako keby trénovali. O to viac si museli vytrpieť, keď im telo dalo najavo, že opak je pravdou.

Výprava do Trevisa bola dlhá predlhá. eN bol z domu preč až 82 hodín. Aj menšie časové dávky dokážu zatočiť s morálkou. Neprítomnosť Miša neuniesol jeden zo živých organizmov v jeho byte, ktorý mal za úlohu strážiť poklad. Dlhá samota ho nemilosrdne k zemi pritlačila. Nevládal už stáť, ale dehydrovaným telom hrdinky chránil truhlicu s pokladom.

eN napadlo, že rastlina trpí za Miša. Niečo na princíp portrétu Doriana Greya. Čím menej Mišo behá, tým viac jeho rastlina počas maratónu stráda. Mišo, začni makať! Kto Ti bude strážiť poklad, keď raz rastlinu z Teba šľak trafí?

Keď eN chlípal u Miša v kuchyni ranný čaj s medom, z poličky na neho smutne pozerala modrá Ovečka. Veľmi veľa peniažkov z nej musel Mišo vysypať, aby eN uvidel Benátky a ona chuderka musela zostať doma. A smutno jej bolo aj z toho, že Mišo do eN chlebiskom a on do neho kameňom. Ovečka v hlave eN nenašla myšlienku, urobiť Diplom aj Mišovi.   

Bolo ráno, eN ju nemohol odohnať spievankou: Máš má ovečko dávno spát... Zahanbene sľúbil, že Diplom vyrobí a za pripomenutie, ju s levom na Piazza di san Marco zoznámi. S levom, ktorého ako väčšinu toho, čo dnes udivuje turistov, ukradli Benátčanie Byzancii. 

Ovečke sa vrátil úsmev na ksichtík. Úplne jej stačí virtuálny výlet do Benátky na Mišovom Diplome

Miro eN Kriško - 42195.sk, SVK - 3:45:07 / 3:44:58 

10km 21,1km 30km 42,195   5. MRT
0:49:40 1:46:58 2:37:44 3:44:58   5. MZT 
0:04:58 0:05:04 0:05:15 0:05:20  +  0:11:02
0:49:40 0:57:18 0:50:46 1:07:14    
0:04:58 0:05:10 0:05:42 0:05:31    

Miro eN Kriško ( 3:44 - 1803. / 216. M50 ) dokázal v týždni pred TM08  tri dni po sebe cupkať po 18 km. Utorok, streda, štvrtok! To dokázal posledný krát pred Chodbou. Trojfázový tréning dal jeho fantázii krídla. Rozhodol sa, že v Trevise bude pretekár. Žiadne opatrné začiatky. Boj od začiatku do konca. Myšlienka, že by ho predbehla Svatava, bola pre neho myšlienka vrcholne kacírska. Bol presvedčený, že výkon pár minút pod 3:40 bude na pani Justínu stačiť. Seba odhadol celkom správne. V súperke sa o vyše 10 minút sekol a zaťal si poriadne do živého.   

Ani jediná z množstva vykonaných skúšok správnosti nevyšla prospech pretekárskej taktiky. Ale pretekárska idea bola tak silná, že zvíťazila nad zdravým rozumom.

Keď Vilo zistil, že eN dobiehal formu v týždni pred maratónom chytal sa za hlavu. Má pravdu, že sa už toho veľa natrénovať nedá, dá sa však všetko pokaziť. 

eN zo zásady odmieta kadibudky na záverečné premyslenie si taktiky v polohe drepmo. Radšej pol hodinu hľadá vhodné zátišie, ako by mal stáť v rade na kolaps po klaustrofóbnom strese. 

Mišo to cíti inak. Toi-Toi búdka na neho pôsobí priam magickou silou. V rade strávil snáď polovinu detstva. Samo Spúšť, dvorný fotograf SZM a. s. už začínal byť z neho nervózny. Čas na odovzdávanie vecí do pristavených kamiónov už vypršal a jeho nebolo. 

Nakoniec sa zdravo vy*ratý Mišo objavil a obrázok ČR-SR výpravy predsa vzniklo.

Vilo s eN odovzdali veci hľadali nekadibúdkoidné miesto. Našli parádny vinohrad, v ktorom vylepšenú Záhorácku metódou. Záhorák hnojí roľu tak, že ráno otvorí okno a zakričí, „Roľa, si os*atá" a má fajront, roľa je pohnojení. Vilo s eN nekričali, ale...

Vilo vyhodnotil vylepšenie Záhoráckeho experimentu ako veľmi vydarené, čo eN považoval za pádny dôvod nemeniť zámer, byť pretekárom.

Nebral do úvahy signály, ktoré mu do mozgu vysielali nohy. K miestu experimentu sa pokúsil klusať. Tlstým nôžkam sa nie veľmi chcelo. Boli po trojfázovom tréningu unavené. 

Miesto štartu bolo ohradené dvojmetrovým prenosným plotom. Koridory dosiahnuteľné iba cez bránu s ostrahou. Vilo, Mišo, Milan vkĺzli dnu, eN vyhnali medzi rýchlejších. Určite by ostrahu presvedčil, aby ho nechali spolu so svetobežnou časťou výpravy. Nepresviedčal, ulakomil sa na pár desiatok metrov, ktoré mu ponúkal iný koridor.

V ňom uvidel chlapíka so zelenými balónikmi a na nich 3:30. Čísle pre eN nereálne a lákavé zároveň. Po štarte sa ich držal. Veď bol pretekár. 

To čo mu nohy pred štartom iba šepkali, po štarte už hlasno kričali. Utekať nemali v pláne. 5 minútové tempo na kilometer ho zlomili. Tieň, utekajúci vedľa neho v príliš klimatickom počasí nemal svoj deň. Bez štipky vláčnosti, ľahkosti a uvoľnenosti sa škaredý tieň plížil pri nohách eN. Tieňu chlapče neutečieš a v klimatickom ho ani nezhasneš.  

Zelený balónik sa postupne vzďaľoval, vzdušná veža v hlave eN vyprojektovaná podľa kovovo sklenenej v Trevise sa zrútila. 

Most cez Piavu ho zastihol s podlomenou morálkou. To si všimol jeden unifornovaný veterán a rukami naznačoval, aby morále zdvihol. Dať na veterána eN nemohol. Morálka klesla až k zemi a keby sa po ňu zohol, už by sa nenarovnal. 

Chcel otočiť dejiny. Vrátiť Talianom porážku spred 90-tich rokov. To sa nepodarilo, lebo príliš ľahko na cvičisku mu bolo.

Za mostom zaklopkali na nohy eN kŕče. Príliš skoro na to, aby ich mohol ignorovať. Dovtedy si nevšimol, že by bol na občerstvovačkách iónový nápoj. Hundral si sám pre seba, že trať lemujú stovky transparentov Gatorade a človeka berú kŕče. Na 25-ke sa lepšie pozrel a Gatorade sa čapovalo. 

Žiadne ak chytíš pi, ak nie, utekaj na ďalšiu. Ďalšej by sa už nemusel dočkať. Pekne do rady, krokom ku stolu, zliať dva poháre do jedného, vypiť, spláchnuť vodou a s námahou sa opäť rozbehnúť.

Nie, že by sa eN žiadalo robiť reklamu, ale Gatorade bolo v Trevise k jeho bruchu veľmi zhovievavé. Každý iný iónový letkvar, požitý v takom množstve, by mu žalúdok zauzlil tak, že by ho rozpletal ešte dnes. 

Bežať zlomený v dave je niečo úplne iné, ako v riedkom štartovom poli, v ktorom zostanete s ťažkosťami sám, ako vojak v poli. Cesta od mostu cez Piavu bola poriadne hustá. Vždy keď niekto eN predbehol, tak ho to trochu prebralo. 

Od 30-teho po 35-ty km ho predbiehali iba ženy. Asi ho trestali za snahu poraziť Justínu, ktorá bola ďaleko pred ním. 

Kúsok za 35-tym km ho dobehli červené balóny 3:45. Okolo nich bol veľký balík bežcov. Nie náhodou mávajú rovnakú farbu mulety. eN balóny zhypnotizovali a ani sám nevie z čoho  zrýchlil. Myšlienku zašiť sa do balíka po pár metroch zavrhol. V balíku bolo citeľne klimatickejšie počasie, ako mimo neho. Lenže keď utekal mimo, nemal červené balóny pred očami a utekali mu. Bol z toho nervózny, všetko mu prekážalo. Keď sa presunul tesne za balóny, tancovali mu pred nosom, čo ho vytáčalo ešte viac, ako časté drganie spolubežcov. Stabilita eN už bola notne narušená. Mierny fyzický kontakt mal v sebe potenciál, aby ho prekotil. 

Okolo 40-teho kilometra sa vbiehalo do historického jadra Trevisa. Balík sa výrazne zmenšil, lebo trať stúpala  úzkymi uličkami po krivej dlažbe. Balóny sa zúfalému eN pomaly, ale nezadržateľne vzďaľovali. Cieľová rovinka bola asi 200 metrová. V nej začal eN balóny dobiehať, ale tie zočili na cieľovej bráne časomieru a pridali tiež. Mali pár sekundový sklz, ktorý zlikvidovali a utekali presne 3:45. eN sedem sekúnd zaostal.

Treviso marathon nemilosrdne strhol z tváre eN  masku bežca, za ktorú sa rád skrýva. Bežec bez tréningu nie je bežec a je len otázkou času, kedy to bude musieť priznať. Či si eN masku dokáže na tvár opäť nasadiť nevie. Skôr nie, ako áno. Túto stať píše osem dní po Trevise a za osem dní bol behať jeden krát. Príliš málo na to, aby sa mu maska na ksichte udržala. 

Z výsledkov sa to príliš vyčítať nedá, ale eN podal heroický výkon. „Já nejlíp vím, jak mi je," odpovie každému, kto by o tom pochyboval. 

Behať s takým nasadením, aké zo seba doloval eN, nepatrí do výbavy slušného zberača. Takto sa veľa maratónov za rok utekať nedá. 

Treviso bol 269-ty maratón eN, ale tak usilovne, aj keď to čas tají, ich príliš veľa neutekal. Pretekať áno, ale treba to podložiť aj tréningom. eN to vie, ale nepodloží. Nemôže za to, je už raz taký. Pri pohľade na starého gondoliera na Santa Lucii v Benátkach mu hlavou preletel iba Cháron. Amor nie.

Treviso marathon je produkt hravých Talianov, hrdých na Piavský úspech. Trať vedie z bodu A do bodu B a má klesavý charakter, čo je trošku tabuľkový švindeľ, ale povolený.

S výnimkou prezentácie, na ktorú čakala SVK výprava v rade vyše hodinu, až zmeškala Pasta párty a podobne dlhej rady na PostPastaPárty, bol zorganizovaný na jednotku.

Preprava pretekárov na tri rôzne miesta štartu, občerstvenie počas preteku i tesne po ňom (nie  PPP), preprava a výdaj batožiny v pekných igelitových vreciach so šnúrkou nemalo chybu.

Každý pretekár dostal pri prezentácii značkové tričko ASICS, milé vrecúško na mobil s motívom Treviso marathonu, balík pravých Talianskych cestovín, po dobehnutí peknú medailu.

Spolu s obhliadkou Trevisa a 30 km vzdialených Benátok je Treviso maratón vhodný dôvod, merať na severo východ Talianska cestu.

P.S.  Pôvodný názov tejto story znel príznačne Somrák story, lebo eN bol v Trevise za somráka. Všetko mu platil Mišo. Kedysi ojedinelý zvyk, vracať pretekárom utekajúcim pod ľudový časový limit štartový poplatok, sa toho roku nekonal. Nejaké správy, že vraj o rok zdarma. Nepýtajte sa, či bude o rok? Nebyť Miša, nebolo by ani tento rok.

Štartovné sa nevracalo, o to viac musel donor Mišo triasť modrú ovcu. Ovečka má, asi po Mišovi, dobré srdce. Za známosť s ukradnutým levom povolila eN zápisky z Itálie premenovať na Trikolóra story.

Zapísal eN 6. 4. 2008