Skoro utekanie na Kľak 

10. 4. 2008

Buck nečítal noviny, inak by bol vedel, že ho čakajú problémy – teda nielen jeho, ale všetky mocné psy s dlhou teplou srsťou na celom úseku pobrežia od Pugetovho zálivu až po San Diego.

Takto naštartoval Jack London svoje Volanie divočiny.

Gabo Kováč Nástenku číta. Preto vedel, že eN v živote nebol na Kľaku, Jednej z trojice tisícoviek v okrese Prievidza. Maguru zdolal behom z domu do domu, teda alpským spôsobom, nesčítane krát. Vtáčnik iba raz, ale bol to 50 km dlhý run trip. Kľak ani raz.

Nebyť Gaba, určite by eN pri železnom dvojkríži nestál. Utekať na vrch nie alpským spôsobom ho príliš nelákalo, preto nemal tisíckový okresný triptych kompletný.

Nesúťažné vybiehanie kopcov je Gabova srdcová záležitosť. V jeho zbierke Kľak chýbal. Ešte pred Chodbou vyzval eN, aby si naň vybehli spoločne. eN súhlasil, ale nekonal. Ako vo väčšine svojich plánov. Rád sníva, ale neprebudí sa. Je zvyknutý, že za neho rozhoduje Doba. A tá aj rozhodla.

Gabo, to je Tiga a Tiga, to je Gabo. eN si dal u neho vyrobiť štyri dresy krásy ešte väčšej, ako boli Chodbové. Ukážeme ich v nedeľnej správe.

Tiga je full service. Preto sa Gabo rozhodol, že dresy odovzdá osobne. A keď sa na eN planéte vyskytol, bola by do Neba volajúca ignorácia, na Kľak si nevybehnúť.

eN nominoval do družstva horského vodcu. Ondrej Hanzlík bol na Kľaku viac krát. Vybavil si voľno v práci, nasadol do úložného priestoru Gabovho dvojmiestneho Peugeot Partnera a ten nabral kurz Fačkovské sedlo. Počasie sa naozaj vydarilo.

Skôr teplo, ako zima, lúky nad Fačkovským  sedlom skôr suché, ako mokré, kondícia eN skôr nízka, ako priemerná. Ale doba bola výnimočne na jeho strane.

Po asi 20 minútach voľného behu, ktorý ho zadýchaval viac, ako jedeN očakával, sa nedala prehliadnuť jar.

Územie okolo vrcholu Kľaku Národná prírodná rezervácia. Gabo, Ondro a eN nie sú ignoranti. Po už rozkvitnutých snežienkach a k rozkvitnutiu pripravených konvalinkách, rastúcich mimo chodník nešliapali. eN si iba urobil štýlový dôkaz, že jar tam už zúri na plné gule.

Jarnú romantiku prerušil ľad. Strmo stúpajúci úzky chodník pokrytý ľadom snahy trojice vybehnúť na Kľak anuloval. Ondrej a Gabo mali na nohách krosovú BO, eN cestnú, s "jetým" dezénom.

Len s pomocou odstrkovania sa od kmeňov stromov a ťahaním sa o konáre trčiace v dosahu nad chodníkom postupovali hore. Veľmi veselý ľadový úsek to bol. Ondrej, ako správny horský vodca, podal eN paličku pomocníčku.

S jej pomocou to bolo rýchlejšie, ale pomalšie, ako od výpravy očakávali ukazovatele tempa pre peších turistov.

Po mokrom jarnom firne, ktorý nasledoval po ľadovom úseku, sa už utekať ako tak dalo. eN zvyknutý opierať sa o paličku po pár krokoch dopadol ako Charlie Chaplin v Zlatej horúčke. Zapichla sa mu až po lakeť do hrubej vrstvy snehu. Polohu vertikálnu zmenil na horizontálnu a papuľou sa zapichol do snehu.

Veľmi veselý firnový úsek vystriedal trochu vážnejší skalnato historický. Každý krok vedľa ašpiroval na honor stať sa aj posledným.

Vo vyhotovení času veľmi neodolnom, sa na skale nachádza spomienka na Chatu pod Kľakom.

Potom už len blatistý plochý úsek so zbytkami mokrého snehu a vrchol.