zľava: Vlado Hirjak osvedčuje výsledky Majstrovstiev Hornej Nitry (MHN):
Jožo Zeleník - Majster Spodnej Hornej Nitry, Jožo Spiška - Majster Handlovskej doliny (MHD) M50, Roman Lukačka - Absolútny MHN, Miro Šorek - MHD M40,
Miro Kriško - Majster planéty eN.
foto: Petr Hrček

SEBASTREDNÝ PROLÓG

Prepáčte nám netradičnú predohru, ale nemôžeme inak. Plný automobil mierečných bežcov smerujúcich z Hornej Nitry do Michaloviec si veru eN, ktorý už behá nejaký ten piatok, nepamätá. 

Na oslavu tohto, v posledných rokoch zriedkavého javu, vyhlásil eN 24. Podvihorlatský maratón (24PM) za Majstrovstvá Hornej Nitry (MHN) v behu mierečnom okolo veľkej vody. Keď okolo veľkej vody, tak na hlavy aktérov muselo padnúť, ako že aj padlo, vody neúrekom.

Najväčšiu slávu zo Zemplínskej šíravy vylovil vodič úspešnej výpravy

Roman Lukačka ( 3:10 - 12. / 3. M50 ). Bol tretí medzi mladými. Pred štartom sa cítil sa na čas pod tri hodiny a obával sa iba jedného, mlák na ceste, v ktorých by sa mu premočila BO. 

Stalo sa. BO sa premočila, lebo značnú časť preteku pršalo. Voda rozmočila nie len BO a Roman dobiehal s pľuzgiermi na chodidlách, ale aj vykonnostný cieľ. 

V druhej polovici stratil Roman na prvú až 8:28 a za 3-hodinovou hranicou zaostal kus. Ale nespokojný nebol. Peniaz, ktorý utŕžil za 3-tie miesto už má nájdené uplatnenie. Nové BO.

Podľa eN nie len dážď zahatal Romanovi cestu k lepšiemu času. Sedieť pred maratónom vyše 5 hodín za volantom auta nie je celkom optimálna príprava pred štartom. A ani po maratóne najoptimálnejšia regenerácia. Ale nebyť Romana, neboli by ani MHN.

Mira Šoreka ( 3:15 - 14. / 6. M40 ) č. 36 nalamoval eN na Behu oslobodenia Handlovej, aby šiel na 24PM autom. Miro v Michalovciach  utekať chcel. Pred rokom tu zažil slávu velikú. Bol tretí v M40. Ale byť šofér nechcel. Ešte šťastie, že ho mal Roman.

Mirovi bolo jasné, že minuloročný výkon 2:56 nezopakuje, ale i tak sa rozbehol smelo. 1/2M 1:32. Pozitive split 11:52 vyrobil z výsledného času to čo vyrobil.

Vekový nôž Mira posotil bližšie k trom hodinám, ale tri minúty stále prevyšujú. 24PM je 54-tá akcia milovníka výbehov na Gríč. Kým to doklepe k stovke akcií, ešte pár sto krát sa z kopca na Handlovskú dolinu rozhliadne.

Jozef Zeleník ( 3:27 - 19. / 8. M50 ) je Majster Spodnej Hornej Nitry, to znamená, že z výpravy precestoval najviac km. Z Veľkých Bielic to na eN planétu je to 34 km, do Handlovej ďalších 18. Spolu o 102 viac ako chlapci z Handlovej.

O polnoci do Handlovej ho prišla vziať dcéra. eN sa na tom priživil a napáskoval sa im do auta. 

Jozef utekal okolo Šíravy o dve minúty pomalšie, ako v Bratislave, ale výrazne zmenil taktiku. Blava +10:45, Michalovce -3:22. Negative split utekali iba štyria borci, ale nikto nedokázal v druhej polovici zrýchliť tak, ako Jožo. Jeho zásluhou si ýpravy z Hornej Nitry odviezla titul na nástenke veľmi cenený - Majster zrýchleného tempa.

M50 bola nabitá. Jozef vo svojom 155-tom maratóne na stupeň víťazov nevystúpil, ale k titulu MRT z Perly, kde dokázal utekať v rozdiele 0:00, pridal druhý výšivkový titul MZT. A navyše, vekový nôž mu ako bonus vystrúhal z jeho času 2:59:27 a ako 17-stemu a poslednému mu dovolil podliezť tri hodiny.

Jozef Spiška ( 3:33 - 21. / 9. M50 ) je starý baník na dôchodku. "Nesnašel šlendrian ve vyrobě", a ani v maratóne ho nedopustí. Až na krv! To je Jožove krédo.

Jozef bežal vo februári Chodbu za 3:32. Že sa nejedná o podfuk, potvrdil len o minútu horším časom v Michalovciach. 

Zastrájal sa podbehnúť 3:30, nevydalo. Anglická šatka dokumentuje jeho svetobežnosť. Možno sa podarí na niektorom z veľkých maratónov. Aj Londýn, kde mu žije a pracuje dcéra, by si rád prebehol oficiálne, ako New York, kde mu pre zmenu žije a pracuje syn. Londýn utekal iba ako pirát. Ak ste nečítali, Jozefa mládenca príhody a skúsenosti čakajú iba na Vás. 

Miro eN Kriško ( 4:03 - 39. / 13. M50 ) nevyhlásil Majstrovstvá auta, ako máva vo zvyku. Keď sme sa ho pýtali prečo, povedal: Nie som blbec aby som vyhlasoval súťaž, v ktorej mám jedinú istotu, že budem beznádejne posledný. 

Celkom dobrý odhad mal chlapec. A to, že veľmi pozorne sledoval limit, malo tiež opodstatnenie. Bol svedkom pokúšania diabla prevteleného do MUDr.

Ale poďme pekne poporiadku. 

Na prezentácii vyfasoval štartové číslo 33. Numerologickým výpočtom dospel k záveru, že bude tretí. Do dokonalosti to dotiahnuté nemá. Kde bude tretí, to vypočítať nevie. Ešte väčší problém, ako neukotvenie tretieho poradia bolo číslo samotné. Zúrivo elastická slizká, umelina. Na zjazdové lyžovanie ako stvorené. Lepší bežci vyfasovali klasické, ľahké, zicherkovacie. eN umelinu. Veľavravné, netreba už nič dodávať. 

Prvé dva okruhy sa utekali po peknej pešej zóne. To eN ešte elastickú 33-ku na sebe zniesol. Nasafalátkovaný v nej sa ocitol v kolízii, ktorá nemusela dopadnúť tak dobre, ako dopadla.

Korčuliari, na prekvapenie eN, štartovali až za bežcami. Po dvoch malých okruhoch sa cez cieľ utekalo ešte raz, po obehnutí dlhšieho okruhu. 10-kolieskári makali tak, že čelo ich peletónu poľahky dobehlo chvost peletónu bežcov, v ktorom sa motkal eN.

Stalo sa presne pod nafukovacou cieľovou rampou, ktorá chodník zúžila a cez špagáty držiace bránu sa uskočiť nabok nedalo. V jednom čase na jednom mieste sa stretla pod kapurou pomalá eN skupinka bežcov, rýchle čelné vozidlo vedúce korčuliarov, ktoré muselo kvôli bežcom brzdiť a na nárazník sa mu tlačila štvorkolkolka. Do uličky asi 50 cm širokej sa s hurónskym revom vrútilo 10-15 inlajnistov, ktorí to majú s brzdením zložitejšie. Zázraky sa dejú. Nikto nespadol, nikto nenarazil, všetci za lievikom pokračovali ďalej. Korčuliarom zasvišťali vzduchom ruky, aby opäť nabrali rýchlosť, o ktorý v bráne prišli a boli fuč. 

Napriek veľmi komornému tempu, sa safalátka č. 33 začala v drese prehrievať, tak si eN šupu stiahol a zastrčil ju ako bedernú rúšku do trenýrok. 15 km dobre, potom prišiel lejak a eN trošku ľutoval, že si brnenie nenechal. Premávka bola hustá a kamiónistov súri čas. "Srali" si to po ceste a rozdávali bežcom ľadové mokré facky na celé telo. eN sa nevedel dočkať, kedy trať odbočí vľavo, na kľudnejšie cesty.

eN utekal v skupinke, v ktorej dominoval veľký chlap. eN ho odhadol, že po 20-tke spomalí. Opäť celkom dobrý odhad, akurát sa pomýlil v km. Stalo sa na 15-stom, nie na 20-tom, a spomalil eN, nie veľký chlap.

V šatni sa veľký chlap eN priznal, že číta Nástenku a že mal č. 41. To si eN dokázal zapamätať. Pridal stovku a so 141-tkou utekal

Martin Habura ( 3:53 - 33. / 7. M18 ) sa kedysi venoval a podľa rozlohy tela ešte asi trochu venuje kulturistike. Mimo ňu súťažil aj v armwrestlingu (petláčanie rukou). Behanie maratónov sa s dvojicou výsostne silových športov nerýmuje, no Martin bežal v Michalovciach už tretí maratón. Ani jeden nemá nad štyri hodiny. Minulý rok nebežal ani jeden pre zranenie chrbta. Tento rok skúsil a...osobák. Gratulujeme.

Po 15 km si eN začínal zvykať na to, že mu veľký chlap ujde. Okolo 1/2 maratónu ho predbehli ďalší dvaja borci a potom nastala 10 kilometrov dlhá mokrá samota. 

Veľa súperov už za chrbtom nemal, ale jeden sa medzi 30km - 35km vynoril.

Betka Tiszová ( 4:03 - 2. / 1. M50 ) utekala vedľa eN počas motania sa Michalovcami. Za nimi vybehla skupinka, v ktorej čele utekal, ak sa nemýlime, veľký chlap a nápor vzduchu po prefrčaní kamiónu mu strhol šiltovku a šilt trafil Betku bolestivo do dlane. Preto prebehla na pravú stranu cesty.

To sa dozvedel eN až keď ho dobehla. Najskôr sa domnieval, že sa jej po každom prejazde kamiónu nechce naháňať šiltovku, tak ako veľký chlap ešte s jedným borcom.

Keď Betka dobehla eN, nemal predstavu, ako beží a príliš ho to ani nezaujímalo. Chcel to iba docupkať. Asi príliš čulým dojmom nepôsobil. To si všimla už spomínaná sanitka s pokušiteľmi vo vnútri.

Najprv pustili slovný šrapnel: Už bežíte bez nášho dohľadu. Bolo to pred 35km, ale aj veľa minút pred limitom. Šrapnel pod nohami eN a Betky nevybuchol. Bežali ďalej.

Potom pokušitelia zmenili taktiku a začali pokúšať. Vraj nech si nastúpia, že ich sanitkou odvezú. eN nahodil čestnú masku Mirka Dušima a zahlásil: 

„Ale veď klamať sa nesmie!"
„My to nikomu nepovieme. Nikto sa to nedozvie."
„Ale ja to budem vidieť. Seba oklamať nedokážem."

Namrzení pokušitelia odfrčali bez duší. Kto vie, či sa im nejakú menej priečnu nalomiť podarilo.   

Dlho bolo chudákom doktorom pri upršanej Šírave. Krátili si dlhú chvíľu pokúšaním. Slabšie povahy možno spev Sirén zlomí. eN, napriek tomu, že sa nachádzal veľmi ďaleko od pohody, odolal. Predstava, že by musel dvihnúť koleno tak vysoko, aby nastúpil do vozidla poslednej spásy a prvého pokušenia, ho príliš nelákala.

Na 35ke za cca 3:20 neprezieravo drístol, že by to mohli stihnúť pod 4 hodiny. To nemal robiť. Betka sa dole kopcom rozbehla tak, že ledva za ňou stíhal. Nechcelo sa mu záver utekať tak usilovne, ako v Trevise. V duchu si nadával, prečo radšej nedržal hubu. Naštastie v stúpaniach trýzniteľka spomaľovala. Vládal by svižnejšie, ale spomaľoval aj on. Oddychoval, aby vládal dole kopcom.

Okolo 40km dobehli Šaňa a pre zmenu roztýril Betku on: „Ja to už pod štyri nestihnem, ale vy to dáte." eN zostal v pomykove, lebo nevedel, či Šaňa dobehol pred, alebo po 40-tke. Keby to bolo po, nesmel by ho predbehnúť. Taký je nepísaný zákon eN. Betka nie je eN, v klesaní zveselo Šaňovi ušla. Bolo to pred 40-kou. Útek bol legálny. Pohľad na hodiny ho upokojil. Na 40-tke mali 3:48. Kedysi skoro 4 km, dnes dva určite nie. „To už v žiadnom prípade pod 4 nestihneme."

Lenže Betka je hravý typ bežkyne. Ihneď po skeptických slovách eN vyhlásila, že chce utekať pod 4:05 a fujazdila ďalej. eN nerozumel, prečo práve 4:05. Pochopil až doma. Pred rokom utekala Michalovce za 4:05 a napriek problému so stehenným svalom, chcela byť tento rok lepšia. Chcela, teda bola.

Vekový nôž ju za bojovnosť odmenil prvým miestom v poradí vekom rezaným. Po úprave je o minútu a 25 sekúnd lepšia, ako upravený čas víťazky. Keby dala na spomaľovacie reči eN, nôž by asi tak usilovne nerezal. 

Betka utekala 105-tu akciu, eN 270-tu. Je to úplne jasné. Musí byť viac unavený, ako ona. V cieľovej rovinke si dával veľký pozor, aby ju nedajoné nepredbehol, lebo bez nej by dobehol spolu so Šaňom. 

Ale za to, že ho tak preháňala bude eN zlý a potrestá,...ženu ani kvetinou neudrieš,...Tibora, jej muža. V lete plánuje odbehnúť stý maratón. Nech si vyhodí z hlavy, že mu pôjde eN osobne odovzdávať tričko. Ani ho nenapadne. Taký krutý bude na Tibora.

Zapísal eN, 21. 4. 2007

5 sekúnd a 71 stotín po štarte 24PM
foto:
Gabi Sabo

24. Podvihorlatský maratón 

Michalovce, 19. 4. 2008

Vladislav Lipovský ( 2:41 - 1. / 1. M18 ) zbrojil v zime na Bratislavu. V jednej chvíli sa javilo, že dopadne minimálne tak dobre, ako dopadlo rok späť, pred TBC07. Vtedy utekal za 2:30. Únavová zlomenina mu žiaľ prebukovala letenku do Bratislavy až na let do Michaloviec. 

Po zranení nebol ešte v takej fazónke, akú považuje za dobrú. Stačila však na pohodlné víťazstvo. Prvé miesto sa počíta, ale Vladislav chce zabehnúť hlavne čas. Bratislava padla, ďalší cieľ - Rajec. Na ten by sa chcel pripraviť tak, aby zabehol výborný čas, ktorý dokáže pritiahnuť aj výborné umiestnenie. 

eN po štarte prebehol okom 50-hlavý peletón a spozornel pri bežcovi utekajúcom na pešej zóne vedľa VL.

Peter Behúň ( 2:41 - 1. / 1. M18 ) č. 64 vyhrával začiatkom tisícročia Slovenské maratóny na požiadanie. Potom si dal na pár rokov mierečný pohov, aby sa vynoril v mokrých Michalovciach.

Na Peťovi je na prvý pohľad vidieť, že už behu nevenuje toľko času a úsilia, ako bývalo zvykom. Nesie na sebe o pár kilogramov viac, ako nosieval. Medzi možných súperov Vladislava ho eN nezaradil.

Na oživenie mierečných spomienok postačilo Peťovi 20 km. Tesne za drsným, tvrdo kritizovaným úsekom Ďurim Fotulom, vzdal. Premiéra v M40 určite podľa jeho predstáv nedopadla, ale nerozumné by bolo nepočítať s ním do budúcnosti. Po nevydarenej premiére ho podľa nás čaká v M40 mnoho úspešnejších repríz.

Keď eN škrtol Petra zo zoznamu súperov VL, zostal jediný konkurent.

Bogár Jánoš ( 2:46 - 2. / 1. M40 ) č. 65 sa na čele 24PM neobjavil ani raz. U Jánoša je to nebýva zvykom. Má rád rýchle začiatky. Aj z evidentne prekopnutých úvodov dokáže zabehnúť výborné výkony.

V Michalovciach pomaly nezačal. Určite mal prvých 5 km najrýchlejších. V čele sa neobjavil preto, lebo odštartoval neskôr ako ostatní. Pred štartom si odskočil do šatne pre rukavice. Fotografia dokazuje, že ich našiel, ale štart vďaka rukavicovému úspechu zmeškal. Okolo eN prefrčal až keď mal za sebou 400 m.

Na viac ako pár desiatok metrov sa k čelu nepriblížil. Nevieme, či to bol taktický zámer, alebo nedostatok síl. S nemeniacim sa odstupom utekal za VL skoro polovicu trate a výdatne ho tým znervózňoval, lebo víťaz nevedel, čo na neho Jánoš vybalí. Určite aj na VL zozname možných súperov figuroval jedine pretekár z Maďarska.

Jánoš nevybaľoval nič, vybalil teda VL. Negative split -1:19, ktorý utekal, bolo druhé najväčšie zrýchlenie. Z 29 sekundového náskoku na 1/2M vznikol náskok 4:51 v cieli.

Jánoš Vladislava nedobehol, napriek tomu ho porazil. V poradí vekom rezaným je Bogár 12 sekúnd pred Vladislavom.

Za víťazným VL, ktorý slúži v M18 posledný rok sa naukladali veteráni. Jánoš za sebou pritiahol ešte dvoch príslušníkov kmeňa M40

Rudo Lorenčík ( 2:48 - 3. / 2. M40 ) č. 50, bol na 1/2M v rovnakom čase, ako tretí v kategórii M40, Jozef Juro (2:51 - 4. / 3. M40), č.69.

Rozhodlo poradie v Majstrovi zrýchleného tempa. Rudo (+1:06) bol 5-ty, Jozef 15-ty (+4:26). Rudo skončil 5-ty aj v poradí vekom rezaným. 2:41 je jeho upravený čas. Jozef s 2:44 je hneď za ním. Najlepšie z výšivkových poradí sa Rudo umiestnil v MRT. Skončil tretí.

Zapísal eN 22. 4. 2008

Ani za batériou pódiových 40-nikov nepricupkal do cieľa druhý mladý zajac, lebo prifrčal najlepší 50-nik a zároveň suverénne najlepší borec v poradí vekom rezaným. 

Paľo Obraz ( 2:53 - 5. / 1. M50 ) sa eN po behu posťažoval, že sa mu už nedarí behať v tréningu tak, ako bol celý život zvyknutý. Cíti, že telu chýba schopnosť otriasť sa po intenzívnejšom tréningu tak rýchlo, ako kedysi.

eN tejto téme veľmi dobre rozumie. Dokonca tvrdí, že naštudovanú ju má lepšie ako Paľo, lebo má túto oblasť prebádanú dôkladnejšie. Napríklad v Michalovciach vnikal do jej tajov o hodinu a 37 minút dlhšie. Tak to vypočítal vekový nôž. V jeho poradí je Paľo prvý s 8 minútovým náskokom pred Bogárom Jánošom a tretí je oddielový kolega VL

Jozef Vargovič ( 3:04 - 8. / 2. M50 ) č 44. Rovnako, ako v M40 sa srdnato bojovalo o druhú a tretiu pozíciu aj v M50. Dokonca sa hralo na Čierneho Petra, lebo o dve miesta na pódiu sa lámali traja záujemcovia. Paľo, víťaz päťdesiatnikov sa súboja nezúčastnil, lebo robil odborný dozor nad súbojom 40-nikov. Na 1/2M mal už pred agesúpermi náskok 7 minút.

Čierneho Petra si z trojice, ktorá bola na 1/2M v čase 1:30:50 a tvrdo  bojovala o Michalovské striebro a bronz v M50, vypadol

Gejza Vargaeštók ( 3:07 - 11. / 4. M50 ), ktorý po 1/2M spomalil až o 6:12. Až je v Michalovciach treba brať s rezervou, lebo druhá polovica je členitejšia. Vekový nôž mu na boľačku, Čiernym Petrom spôsobenú, natrel liečivú mastičku 2:45:16, ktorá ho pretlačila na 9-te miesto v poradí vekom rezaným.

O trochu menej čierneho Petra hrali až skoro do cieľa Jozef Vargovič a

Tibor Tisza ( 3:04 - 9. / 3. M50 ). Štvorročný vekový rozdiel bol na Tiborovej strane, ale 9 sekúnd na strane Jozefa. Presne toľko zaostal Tibor vo svojom 98-mom klasickom maratóne a 99-tej akcii.

Tibor už vie, kde bude stý klasický maratón utekať, ale eN sa rozhodol, že mu tričko odovzdať osobne nepôjde. Zbytočne vyjednával, keď sa to dozvedel.

Každý viceprezident SZM a. s. v tričkovej ére tričko dostal a určite ho dostane aj Tibor. Po letnom návrate z protinožného Melbourne bude trest vymazaný z registra trestov a MMM Pasta párty je na tričkovú oslavu pôda ako stvorená.

Zapísal eN 23. 4. 2008

M40 a M50 boli najpočetnejšie vekové kategórie, preto neprekvapuje, že Majster rovného tempa je

Fero Gallik ( 3:20 - 18. / 7. M50 ), paťdesiatnik ako vyšitý. Svoju 133-tiu akciu, alebo 109-ty klasický maratón si prizdobil titulom, ktorý dokumentuje jeho cit pre rovnomerné tempo. 

Fero bol jedným z kvarteta, ktoré dokázalo 24PM utekať v negative split a najlepší v triafaní nulového rozdielu. Iba 23 sekúnd mu chýbalo, aby nulu trafil. 

Muziku v M50 tvrdili mladšie kusy, ako Fero. Skončil v age kategórii, napriek výbornému výkonu, "až" na siedmom mieste. 

Že Fero utekal výborne, dokazuje 12-te miesto a čas 2:50 v poradí vekom rezanom.

Už o tri roky mu hodia lano 60-nici. Možno práve celú trať utekal po boku víťaza tejto kategórie


zľava: Peter Polák, Gejza, Jánoš

Petra Poláka ( 3:20 - 17. / 1. M60 ). Práve Petra tipoval eN za víťaza MRT. Ale Peter si ešte nezvykol, že Fera už, alebo ešte vo vekovej kategórii nemá. O koľko mu ušiel v závere, o toľko sa v MRT posunul za Fera. A bolo to presne 23 sekúnd.

168-my klasický a 241-vá akcia celkovo naskočila v akciopise Petra po 24. Podvihorlatskom maratóne.

Rebríku SZM, ktorý berie do úvahy iba kvantitatívne ukazovatele, hovorí, že Peter je piaty. Keby vedel zohľadniť aj kvalitu výkonov, Petrov by bol prvý tak suverénne, ako Šaňprezident v počte akcií. 

Pre nových, alebo zabúdajúcich čitateľov uvedieme jeden dôkaz o správnosti našej veštby

Podobne nedostižný, ako v práve uvedenom dôkaze, je Peter v nabehaných kilometroch za život človeka. Do 5. októbra 2008, kedy sa uteká v jeho Košiciach 85. MMM by chcel zaokrúhliť počet kilometrov na 300 000! 

Peter je pretekár telom aj dušou. Na preteky chodí pretekať. Konkurencia v M60 mu to neumožňovala, tak pretekal s tým, ktorý bol po ruke a to bol práve Majster rovného tempa, Fero.


Zvolenský dvojblok zľava: Milan Krajčí, Ľuboš Nemec

Milan Krajčí ( 3:20 - 17. / 1. M60 ), zo Zvolena, niekdajšieho hlavného mesta 60-nikov, do Michaloviec dorazil. 60-nicky zajac, Peter P. bol nad jeho sily, lebo sedem rokov po 60-tke, to nie je "pěříčko", ale 16 rokov v porovnaní s eN pre neho "pěříčko" bolo. Otázky ktoré mu kládol boli neriešiteľné.

Vekový nôž tvrdí, že Milan utekal 2:50 a skončil 13-ty. Nemáme dôvod neveriť, lebo usmievavý stařík zo Zvolena utekal umne. +3:24 svedčí o dobre zvolenom počiatočnom tempe, za ktoré mu patrí 12-ste miesto v MRT, rovnako, ako MZT.

Od Šíravy si Milan odviezol 106-tu akciu, ktorá naznačuje, že aj ako 67 ročný si udrží veľký odstup od štvor hodinovej hranice.

Ako sa na bývalého železničiara patrí, do Michaloviec ho doviezol vlak. Cesty z Michaloviec, aj keď je Zvolen železničný uzol, sú zauzlenejšie. 

Ľubo Nemec ( 3:47 - 30. / 12. M40 ), druhý Zvolenčan na pobreží Šíravy pomohol Milanovi cestovný uzol rozseknúť automobilom. Nalodil ho na palubu, vďaka čomu máme Zvolenský dvojblok zdokumentovaný aj pre leporelistov. 

Tretieho v M60 tak pekne zdokumentovaného nemáme. Ako železničiar prifrčal vlakom a vlakom, tesne po dobehnutí aj odfrčal. Nestíhal si ani vychutnať sekundy slávy na stupni víťazov. Hovoríme o


...a že málo bežcov :-)

Šaňovi Simonovi ( 4:09 - 40. / 3. M60 ), jedinom bežcovi, ktorého eN počas maratónu dokázal v absolútnom ponímaní predbehnúť. Vekový nôž absolútne ponímanie neberie, lebo vie, že Šano dobehol o 14 minút pred eN.

Na druhý deň po maratóne mailoval Gabi Sabo eN. Kontroloval výsledky a medzičas Šaňa na 1/2M sa mu zdal podozrivý. +30 minút medzi prvou a druhou polovicou ho miatlo. eN ho ubezpečil, že chlapci na 1/2M to zapísali správne. Po Bratislave, kde Šaňo pridal v druhej polovici vyše hodinu a Debne, kde to bolo 37 minút je Michalovská polhodina OK. Umiestnenia v MRT, nebodaj v MZT jazdca na delovej guli nikdy príliš nerajcovali.

Šaňo vysvetlil Bratislavský výpadok, ktorému eN príliš nerozumel, tak sa do úvah o ňom ani nepúšťal. V Bratislave lámala Šaňa horúčka. Dobehl s vypätím posledných síl. Už sa obával, že to nestihne pod 5 hodín. Po Bratislave maródil. V Debne, ktoré zrušiť nemohol, lebo Vlado Krčmárik má zálusk na Poľskú placku za účasť na piatich veľkých PL maratónoch, mu musel robiť gerdepána.

Michalovce ho zastihli už v lepšej pohode, ale ešte stále nie fit. Hovoril, že zvažoval, či 24PM nevynechá. Nakoniec dodržal prvú zberačskú zásadu a zo zberačského vlaku nevystúpil. 12-stym maratónom v roku 2008 zmnožil svoj balík akcií na 482. Pred ním stanice Mělník, Krakow, Praha... a 500-vka je tu, čo nevidieť.

Zapísal eN 24. 4. 2007

Petr Bačík ( 3:12 - 13. / 5. M50 ) č. 53 pomáhal pred štartom vyriešiť Jožovi Zeleníkovi zásadnú a legendárnu otázku, „Kto je tady přes padesát?" Vyriešil ju tak, ako kedysi Dežo Sandála Ferenci, „Nemáš šancu!" Mal pravdu. M50 bola nabitá. Tretie miesto pýtalo 3:04.

Peter utekal v gatiach a kto vie, či toho počas lejaku neľutoval. eN po skúsenosti z Furče, kedy mu mokré gate príliš chladili slaninku na nohách. Peter si po Michalovciach pripísal 292-hú akciu a predpoklad, že tristovku dosiahne v tomto roku je celkom reálny. 

Vlado Hirjak ( 3:19 - 15. / 6. M50 ) absolvuje posledné ročníky PM ako viacboj. Najprv maratón pripravuje, potom sedí na prezentácii a stará sa o kasičku, potom uteká, potom rozdeľuje obálky víťazom a tento rok sa ešte musel fotiť s výpravou z Hornej Nitry. Vzhľadom k množstvu povinností, ktoré koncentráciu na výkon narušujú, vie na domácej trati behať rovnako, ako na "jednobojových". 24PM bol Vladov 63-ti kúsok.

András Maczó ( ?:?? - 43. / 14. M50 ) si propozície prečítať nedokáže. Šaňo, jeho styčný dôstojník pre "feldvídek" ho o limite na 35km najskôr neinformoval. Minulý rok Andy PM utekal a utekal neuveriteľne rýchlo. 4:36. Je pravdou, že týždeň pred PM utekal Debrecén za 4:35, ale ten meral iba 40km. Tak, či onak, v cieli 24PM ho neklasifikovali, napriek tomu, že ním prebehol. Na 35-tom km nesplnil limit a pokračoval mimo súťaž. 

eN urobil to, čo by robiť nemal. DNF vo výsledkoch zmenil na ?:??:??, aby Maďarský zberačský Attila neprišiel o akciu. Stalo sa mu to už na Považskom maratóne, preto eN znásilnil dejiny.  

M18 mala celkového víťaza. Potom dobiehali pódioví borci M40 a M50. O druhé a tretie miesto v M18 zúrila vojna policajtov. Na 1/2M bol

Peter Hus ( 3:07 - 10. / 2. M18 ) pár sekúnd pred súperom policajtom, Romanom Lukačkom. V cieli už bol rozdiel 3 minúty v prospech Petra. Aj on, podobne ako Roman pasú po čase pod tri hodiny. V Čadci si môžu súboj policajtov zopakovať. Ak slnko nebude príliš rozbláznené, možno sa im to podarí práve tam. 

Petr Hrček ( 3:47 - 29. / 11. M40 ) nebol s viacdenným výjazdom do Michaloviec spokojný. Príliš a tým nesprávnym smerok sa vzdialil od hranice 3:30, kde zvykne ležať jeho spokojnosť. Možno by sme Petra v tejto story ani nespomínali, ale už v dvoch story sme nepovedali to, čo povedať musíme. Peter už na Furči doniesol eN jednu mediálnu hviezdu, ktorá plní stránky novín v Čechách. Dlho Vám ju plánujeme ukázať, ale nedarilo sa. Aj za cenu negalantnosti k dievčatám, ktoré odsunieme až na úplný záver Mokrej story, pozrite sa. Doma nikto nie je prorokom. 

Zbytočne Betka v strede špúli pery. O nej sme už povedali všetko, čo vieme. Ale iba jeden obrázok s Paľom a ani slovo nezaznelo o víťazke 

Erike Billej ( 3:48 - 1. / 1. F35 ). Erika sa rozbehla za lepším výkonom, aký je v cieli ukázala časomiera. Určite aj preto, že Betka bola na 1/2M za ňou bezmála 10 minút, v druhej polovici výrazne spomalila. S +12:13 by pri rovnocennejšej súperke prvé miesto neudržala. Ale dievčatá boli v Michalovciach iba tri a napriek výraznému spomaleniu po 1/2M Erika Betke utekala a náskok zväčšovala. 

Zlatka Semanová ( 3:31 - 3. / 2. F50 ) mala po 1/2M veľmi podobné spomalenie, ako Erika, +12:21. Obe súperky mala ďaleko pred sebou, za sebou žiadnu. Dobehla si po 146-tu akciu a zapísala 122-hý klasický maratón, za čo jej prináleží pekná 11-sta priečka na rebríku SZM.

ZADUMANÝ ZÁVER 

SZM a. s. nemá jednotnú ideológiu. Je združením individualít, majúcich na behanie a veci s ním súvisiace vlastný názor. Jediná povinnosť člena SZM je prejaviť chuť, formou predloženia zoznamu minimálne 50-tky behov rovných, alebo dlhších ako 42,195 km. 

V súvislosti s Podvihorlatským maratónom zaznel názor Ďuriho Fotula, ktorý eN rešpektuje, ale nestotožňuje sa sním.

Dôkazom, že i v názorovej diverzite sa nájdu na jednu vec dva zhodné názory je príspevol v Knihe od Petra Buca, ktorý bežal spolu s Ďurim v Debrecéne. 

Peter Buc                                                   23. 4. 2008 (21:57)

Pre Ďuriho Fotula!!!

Ďuri nesúhlasím s Tebou s názorom o Michalovciach.Keby sme v tom čase nebežali v Debrecíne určite by som sa postavil na štart v Michalovciach. 

Svojím názorom dehonestuješ snahu organizátorov (Gabiho Saba, Vlada Hirjaka a spol.), ktorí sa každý rok snažia tento maratón udržať pri živote. A ver mi, stojí ich to strašne veľa síl. Ale iste by Ti o tom vedeli povedať svoje oni sami. Stačí sa len opýtať...

A k trati len toľko, že ja nemám žiadne námietky. Ešte som k tejto peknej trati nepočul taký ostrý názor, ako si ho Ty vyslovil.

A možno si ma tým názorom aj veľmi nemilo prekvapil...

A to, že sa na štarte zišlo len toľko maratóncov nie je chyba organizátorov, pretože všetko bolo načas prezentované na všetkých dostupných fórach.

Prajem chlapcom v Michalovciach ešte veľa entuziazmu pri organizácii tohto pekného maratónu a nech ich tento názor "VYCHODŇARA" neznechutí.

Presne takto to cíti eN, ale je lepšie, že to vyslovil Peter, lebo Peter je skala. Ak je niekto ochotný venovať čas a energiu na zorganizovanie maratónu, ktorých nie je na Slovensku prebytok, treba, ako hovorieva prezident, pri hodnotení vážiť slová.

Ak slová vážiť nebudeme, hrozí, že do keramického zátišia eN už žiaden nový exponát nepribudne.

Zapísal eN 27. 4. 2007