|
|
|
|
14
VOLKSWAGEN MARATHON PRAHA 152 Slovákov vo výsledkoch a minimálne 50-tka borcov inej národnosti, ktorí sú Nástenke blízki, to je príliš veľa hláv na to, aby o každom čo len slovko stratili. Preto zavádzame prísnu foto segregáciu. Koho má eN v Olympuse, ten dostane vo Fotosegregačnej story úlohu. Kto tam nie je, má smolu.
Napríklad eN mu gratuloval k osobáku, ktorým konečne prelomil hranicu 2:30, ako aj k tretiemu miestu v M ČR. Po prvom mieste na 50 km v Taliansku si Dan veril. Trúfal si utekať o 5 minút rýchlejšie, ako utekal, ale pohodu mu trochu narušila choroba pred Prahou. Keby sme mali Danovu fotku, mohli by sme sa rozhovoriť o tom, že na 1/2M bol ako prvý Čech. Neskorší víťaz na neho strácal 46 sekúnd. Ale pozitive split +6:27 ho o majstrovský titul obral. Dokonca niekde okolo 36-37km prišiel aj o druhé miesto. Tak sa nám žiada povedať, že Dan má kyslíka na rozdávanie, ale odchádza energeticky. Ale povedať to nemôžeme, lebo jeho foto v eN Olympuse chýba.
Petra Vabrouška ( 2:31 - 21. / 6. M35 ). Zbytočné však nie je hovoriť o tom, že Petr skončil 3. M35. My ceny nerozdávame, tak sme zrušili kategóriu pre TOP atlétov a rozprášili ich do age kategórií podľa veku. Preto je Petr u nás až šiesty. O Petrovi z už mnoho krát opakovaného dôvodu hovoriť nemôžeme, ale on hovoriť môže. eN by sa z jeho viet o stravovaní mal poučiť. Potom by nemusel písať o sebe to, čo napísať bude musieť, aj keď sa mu to veru príliš písať nechce. Vlado Balog bol najlepší Slovák de jure. De facto ním bol
Jaro, už druhý rok naháňa čas pod tri hodiny. To je vec úplne bežná, ale nie v 50-tke. 7 minút znie síce beznádejne, ale Jaro nestavia vzdušné zámky. Po 30-ty km držal nádejné tempo, potom ho však, ale nie príliš dramaticky, zlomilo teplo. Nikto nedokáže doceniť snahu 50-nikov lepšie, ako vekový nôž. Jara posunul na 82-hé miesto s časom 2:46:21. 14. VWMP bol Jarov prvý maratón v tomto roku. Má ich na konte 106 a s jedným ultra behom je so 107 akciami na Českom rebríku 40-ty. Zapísal eN 16. 5. 2008
Účinnosť ceNzúry je prach biedna. Nech odpadne, čo je neúčinné! Preč s monopolom eN fotoaparátu. V Prahe bolo fotografov aspoň toľko, ako bežcov. Bol by v tom čert, aby sme nejaký obrázok nevyhrabali. Štyria chlapci o ktorých už reč išla sú trochu za mrežami, lebo sme ich foto ukradli z marathon-photos.com. Veľkosť obrázkov síce za rozmerom výkonu chlapcov trošku zaostáva, ale to bolo našim cieľom. Keby boli väčší, cez mreže by sa do cieľa neprešmykli a museli by sme prerábať výsledky.
ČSSR mierečná trilógia: I. Otto Seitl, II. Šaňo Simon, III. Jaro Hrabuška ČeskoSlovák Jaro H. je tretí diel z ČeskoSlovenskej mierečnej trilógie v eN fotoaparáte. Prvý diel pojednáva o Ottovi Seitlovi, ktorý si do Prahy vyrazil na výlet, lebo sobotný Sokolský maratón musel byť zrušený. Ak dokázalo pritiahnuť ničivé gravitačné pole pražskej nedele zarytého odporcu mierečných behov v Den páně, nečudo, že sobotný 7. lesný housenkový mierečný karusel skolaboval tiež. Ťažiskom spomínanej trilógie je diel druhý. Hlavnú úlohu v ňom baví
Šaňova delová guľa letela pred týždňom v Krakowe brilantne. Keby namieril na Wawel, už by z neho bola iba kôpka tehál. Lenže Praha vie, ako delovým guliam cez rozum prejsť. Prikúrila a bolo to "v gulách". Prepáčte zníženú kvalitu obrazu. Kradnutému koňovi na zuby nepozeraj. Chlapcom z marathon-photos.com sa hlboko ospravedlňujeme za našu nenechavosť, ale musíme predložiť dôkaz, že časomerný TDS chlapci chybovali. Postavička po pravej ruke Šaňa Miro eN Kriško ( 4:13 - 1942. / 232. M50 ), dobehol tesne za ním. Čas mal mať rovnaký, alebo o sekundu horší Šaňovho. Nie o sekundu lepší. V Nástenkových výsledkoch sme časy Šaňa a eN zrovnali na 4:13:59. Ješitko eN sa rázne postavil proti tomu, aby sme mu dali čas 4:14:00. Vraj až taký slabý nie je. eN nepotreboval vyhrať nad Šaňom o sekundu, lebo aj tak by prehral. Výsledky sú zoraďované podľa brutto časov. Netto čas mal Šaňo o 41 sekúnd lepší, lebo eN je väčší mazák. Tesne
pred štartom dumali Šaňo s eN, kde vypustia nádrže. V Prahe je to
echt veľký problém. Buď donekonečna čakať v Toi Toi radoch, alebo
byť kultúrny ignorant a čúrať v turistami preplnenými uličkách
na Šaňo zrealizoval svoj ignorantský návrh, ktorý eN odmietol. Postavil sa "pred všetkýma ľuďama" nad kanál a bolo po ptákach. eN pár minút pred štartom zúfalo hľadal, aby sa z neho vykľul ešte väčší ignorant. V komornejšom prostredí, chránený stenou kostola a schodmi do neho, predstierajúc strečing... Možno si ho nevšimol nik, ale ten hore vraj vidí všetko. On bude mať prsty v tom, že nasmeroval eN do koridoru cez cieľ. Okolo by to už nestihol. S pomocou dvoch Talianov preliezol plot, vďaka tomu bol väčší Mazák ako Šaňo. Za 12 sekúnd po výstrele bol na štartovej čiare. Šaňovi to trvalo až 53 sekúnd. Ale vďaka tomu sa tiež prilepil na dívku Svatavu a Petra Buca a vďaka tomu si musel od 35km urobiť slnkom zaliatou Prahou 3km pešiu túru.
Poradie v Mazákovi sme museli dodatočne korigovať, lebo opäť sa nám potvrdilo, že kto rýchlo dáva, nepresne dáva. Pôvodným víťazom bol Filip Skalka ( 5:58 - 3082. / 962. M18 ) č. 4068. Z tých, ktorí mali rozdiel medzi netto a brutto časom 0:00 mal najvyšší čas v cieli. Ale chlapci od TDS na svojej stránke tvrdia, že sa až tak dopredu netlačil. Brutto čas mu o sekundu zhoršili a to ho posunulo až na 21. miesto v Mazáckom poradí. Mazák v pánskom oddelení je Mirek Klapka ( 4:17 - 2030. / 366. M35 ), ktorého obrázok na marathon-photos.com nevedú. Asi nemal viditeľne pripnuté číslo a OCR robot ho nepozná rovnako ako eN. Kde nie je, ani eN nekradne. Kam pak na dámy pánové? Keby Filipovi neopravili čas, bol by Mazák v poradí "vocas přehlížejícím" práve on. Opravili, smotanu zlízla Nemka Beate Ostermann ( 5:03 - 444. / 42. F50 ) č. 662. Stačilo stáť vpredu ( 0:00 ) a nenechať sa vyprovokovať k príliš rýchlemu tempu. Frau Beate to dokázala, preto jej žlté neprečiarknuté M právom patrí. Obrázok Mazáka Míru sme Vám neukázali. Sorry leporelisti. Ale aby ste sa na nás nehnevali, ukážeme Vám antimazácky pár. Nevieme či patria k sebe aj mimo PIM mierečnú stopu, ale v nej boli nerozluční. Briti Georgina Halsey, Nigel Jones (5:11 - 498.; 2965. / 72. F35, 465. M40) sa veru na štarte dopredu príliš netlačili. Opúšťali Staroměstské svorne, bezmála 9 minút po výstrele. Rovnako svorne sa naň za 5:11:18 vrátili. Sú v Mazákovi poslední, ale na trati ich nikto nepredbehol. Predbiehali iba oni. To je výkon hodný miesta nie iba na Mazáckom orloji.
Zapísal eN 18. 5. 2007 Ale vráťme sa k pohlavárom SZM, Šaňovi a eN. Podľa medzičasov TDS sa zdá, že Šaňo utekal celý maratón za eN. Nie je to pravda. Vďaka svojmu nechcenému mazáctvu odštartoval eN s náskokom, o ktorom nevedel. Neskúmal kde je Šaňo. Nezaujímalo ho to. Vzhľadom na svoju fazónku nepredpokladal, že dôjde k pasovačke s ním. Odhad správny. K súboju nedošlo. Oveľa horším odhadom sa eN prezentoval v nastavení počiatočného tempa. Stál príliš vpredu, kde je rýchlosť bežeckého prúdu tak vysoká, že vetchú eN kocábku poľahky prekotí. Pravda je, že cítil nadmieru usilovnosti, ale ľúto mu bolo opúšťať dvojicu Svaťu Kacířovú, ktorá do cieľa nedobehla a
Tempo sa po pomalom prvom prehustenom kilometri postupne blížilo k 5 min/km, čo bolo tempo, aké Petr plánoval utekať. Na prvej päťke strácali oproti plánu cca 50 sekúnd a to vystrelilo dívku Svatavu vpred. V priebehu pár sekúnd zmizla eN z radaru. Práve toto ostré zrýchlenie považuje eN za zdroj jej neskoršieho spomalenia, aby na 24 km z preteku odstúpila. V kruhoch blízkych Svatave sa o tom strhla pre eN nepochopiteľne živá diskusia. On hovorí, že Svaťa nikoho nezabila, neokradla, ani nikomu neublížila. Vzdala iba jeden maratón. Je to jej právo, do ktorého kecať sa nemá. Určite ju to neteší, ale koniec sveta to nie je. Kúsok za 5 km si Peter odskočil vypustiť nádrž. eN v presolenom tempe bez bázne a hany pokračoval sám. Keď ho Peter asi na 7km dobehol, nestačil sa diviť. „Jak sa cítiš?" spýtal sa ho. „Jeb*e ma," odvetil mu eN. Toto stoické a pravdivé hriešnikovo priznanie Petra tak rozveselilo, že sa rozhodol pokračovať v stíhacom tempe 4:50/km za šarvancami z Košíc, ktorí utekali kúsok pred eN. Opäť sa stretli až v cieli, keď mal Peter svoj 101-vý celkovo, alebo tretí tohoročný úspešne za sebou.
Milan Furín ( 3:36 - 739. / 28. M55 ) patril do prvej skupiny. Milan je verný svetobežnému svetonázoru a behá iba fajnové kúsky. Treviso, Debrecén, Praha. To je jeho tohoročné menu. Výkonnostne sa drží medzi 3:30 - 3:40. Praha bola jeho 128-my maratón a spolu s 57 ultrabehmi sedí s balíkom 185 akcií na siedmej priečke SZM rebríka.
Jaro má 104 akcií. 7 ultras, 97 klasických maratónov. Pražský, 97-my je prvý nad 4 hodiny. Bol jeden z mála bežcov, pardón, chodcov, ktorých eN od 5-teho km predbehol. Bolo to okolo 38 km, keď si už Jaro spokojne vykračoval. Jaro nebol jediný chodec maratónec. Bol ním aj eN. Veľmi dobre vedel, že dopadne tak, ako dopadol. Tri dni pred Prahou dobiehal Dobu. Vtedy nepotrebuje jesť, nepotrebuje piť. Jeho jediná potreba je mlátiť do klávesnice. Pri preliezaní plotu do koridoru cítil, že má kriticky nízke zásoby glykogénu. Navyše do Prahy docestoval až ráno a nezrealizoval plán, nakúpiť si na EXPE gély. Pár dní pred Prahou mailoval s kamarátom a tvrdil, že by sa na maratón bez energetických gélov postaviť neodvážil. Doba ho prinútila, aby to urobil a prišiel o kilogram svalsta. Svalstvo je po 50-tke vzácna komodita. Chýbajúce kilo o pár dní doženie, ale iba v podobe tuku. Tak prichádzajú básnici o svaly. Posledné veselé miesto pre eN bolo medzi 15 km a 16 km. Hrala tam kapelka, ktorá vyhrala jeho osobnú hitparádu. Potom sa už veselosť nenávratne vyparila do letného ovzdušia. Najprv ju vystriedala úzkosť z možného stretnutia so skokanom z Nuselského mosta. Skáče sa tam totiž bez gumy. A potom to už iba bolelo. Teplo začalo eN výrazne spomaľovať. Cítil, že energetické nádrže sú prázdne. Okolo neho sa rútili davy bežcov, ktorí spomaľovať nemuseli. Medzi inými ho dobehol aj muž zodpovedný za vysokú teplotu v Prahe.
Keď ho chlapík predbehol, zistil, ktorá bije. Modro červené na bielom z jeho chrbta mu udrelo do očí. Díler Martinskej teplárenskej a. s. si vyrazil do Prahy a obchod sa mu očividne vydaril. eN nemá nič proti tepelníkom. Dokonca im platí za teplo omnoho viac, ako spotrebuje. Ale na maratónoch by si mohli dať pohov.
eN sa s Petrom v druhej polovici pár krát stretol. Pri poslednom stretku za 30 km vyzvedal, či je reálne utekať pod štyri hodiny. Bolo to reálne, ale nie pre eN. Vtedy ešte nevedel, že bude kus kráčať, tak vyveštil, že ak dá pod 4:10, bude rád. „Ale ty, ak sa nebudeš motať okolo mňa, to stihnúť môžeš," upresnil svoju veštbu. A netrafil ani seba, ani Petra.
Tu nám nedá nepripomenúť, že okrem výkonnostnej špičky by mali byť ostatní vo výsledkoch zoradení podľa netto časov. Nie každý ašpiruje na víťazstvo v Mazákovi. eN si s Vilom zakonverzoval po anglicky. S výnimkou slovka "helou", ktorým Vila do cudzojazyčnej rozpravy nasmeroval nerozumel ničomu, ale asi by nerozumel ani po slovensky. Mozgu sa glukózy nedostávalo. Našťastie si dlho hlavu lámať nemusel. Vilove tempo bolo výrazne živšie, rozprava trvala iba pár sekúnd. Po prepočítaní času vekovým koeficientom sa Vilo vtesnal do troch hodín. Čas po úprave 2:59:21 ho radí na 189. miesto v poradí vekom rezaným. Poskočil o 1111. miest, čo bol 54-tý najdlhší skok. Keby utekal ako v Trevise, stál by dokonca na bedni. Bol 6. M65, na tretie miesto mu v netto čase chýbalo 7. minút. Vilo má v tom čo chce a v tom čo môže vzácnu rovnováhu. Nestavia si nereálne ciele, ale také, ktoré dokáže splniť. Spolu s darom dlhovekosti to je základný predpoklad jeho úspešnosti. Výkonnostný cieľ eN v Prahe znel, dobehnúť do cieľa a už zaplatené štartovné premeniť na akciu. Za takým cieľom sa uteká ľahko. A keď sa už ľahko neuteká, tak sa kráča. eN bol chodec od 35 do 38 km. Šaňo sa hral počas behu na skrývačku. Predbiehal eN tri krát. eN Šaňa iba raz. Zvyšné bol niekde schovaný. Pri druhom blízkom stretnutí Šaňo eN na 27 km ešte Šaňo utekal celkom svižne. eN mal čo robiť, aby sa ho držal. Našťastie na občerstvovačkách stál. eN nie, cupkal pomaly ďaľej a oddychujúc čakal na Šaňa.
Energia Šaňa a eN bola príliš nízka na to, aby sa k trnavskému pripojili a naopak väzby v atóme tak silné, že cudzie častice k sebe nepripustil a nerozštiepil sa. Do cieľa dorazil tak ako odštartoval, nerozštiepený. Jaro Szeliga a Milan Vago ( 3:52 - 1318;1319. - / 64. M55, 198.-M45 ) budú v dohľadnom čase predvolaný na SZM koberček. Ich neúcta k ekzutíve SZM začína byť neúnosná. Na 12-stich km ujsť pohlavárom o 20 minút, to vyžaduje prísne disciplinárne opatrenia. Na počet akcií sa v SZM siahať nemôže. Milanovi zostane po Prahe 105 a Jarovi 73, ale zbiť ich Šaňo s eN môžu. To zakázané nie je. Uvidíme, ako sa budú správať v Čadci. Ale tam ich eN ešte nezbije. Atóm bude v presile. Šaňo Čadcu vynecháva. Bude si opekať břuch na dovolenke v Taliansku. Zapísal eN 19. 5. 2008
Po zrušení fotosegregácie sa eN neovládol. Z lupu u marathon-photos ukradol batériu maličkých obrázkov, z ktorých sa pokúsi poskladať mozajku "žhavého" 14. VWMP.
Petr Hrček ( 3:30 - 601. - / 89. M45 ) č. 3263 bol v Krakowe, týždeň pred Prahou "lehce políben" jeho múzou 3:30. Po komplikáciách s kolenom v úvode sezóny mu naznačila, že na neho nezanevrela a pustila si ho k telu na dištanc dve a trištvrte minúty. V Prahe bola ešte povolnejšia. eN Petra v protismerných úsekoch pár krát registroval. Utekal s "pižlou v zádech". Balík bežcov okolo žltých balónov 3:30 bol vždy o kúsok bližšie. Nakoniec za nimi Petr zaostal bezmála o tri minúty, napriek tomu, že hranica 3:30 odolala iba o 15 sekúnd. Nedá nám neopýtať sa, „K čomu je vodič prekonávajúci čas, ktorý má napísaný na balóne?" Petr opäť nabehol na svoj obvyklý týždenný svetobežný zberačský cyklus. S pražským výkonom, ktorá bol jeho 170-ty mierečný počin celkovo a 10-tym v sezóne, bol určite spokojný. Antisebevražebné opatrenia na Nuselskom moste fungujú znamenite. eN sa vrátil na nábrežie Vltavy bez jumpera na pleciach. Prvé, čo mu do oka padlo bol Paľo Obraz ( 2:52 - 65. / 1. M55 ) č. 661. Vybojoval v Praha víťazný boj na väčšine frontoch, na ktorých bojoval. Najcennejšie je prvé miesto v M55. Nezabúdajme, že PIM má Silver IAAF label. Za ním dobehlo do cieľa 193 M55 borcov, pred ním ani jeden. V poradí vekom rezaným bol 20-ty za 2:28 a ani v Mazákovi sa nestratil. Preťal štart iba 5 sekúnd po výstrele a bol 42-hý Mazák. 130-ty klasický maratón a 143-tiu akciu si môže Paľo spokojne zaradiť medzi vydarené. Obraz Tatraia, ktorý sa eN vryl do pamäti pár metrov metrov po Paľovi, zachytáva Roba Tatraia ( 2:53 - 69. / 8. M45 ) č. 663., ako frčí kúsok za Paľom. Čiže obraz Tatraia je vlastne Tatrai Obraza. eN prišlo na um, že by mal chlapcov dobehnúť a sledovať ich súboj live. Nepodarilo sa. Sám nevie prečo, veď mali vtedy náskok iba zanedbateľných 6 km.
Robo sa po nevydarenej zime dostáva späť do starých, rýchlch koľají. „Ešte to nie je ono. Chrbát ma už nebolí, snáď sa to bude lepšiť aj bežecky," povedal eN, keď sa po behu stretli. Biely dámsky PIM dres na Robovi dokazuje, že v kruhoch mu blízkych vládla s jeho výkonom spokojnosť a núti nás začať klásť dámske tehly, len Gabi Nepko ( 3:25 - 476. / 48. M50 ) č. 620 ukončí pražsko - košický prvý rad. Praha mu zapasovala. Vo svojom štvrtom tohoročnom pokuse sa dostal hlboko pod 3:30 a veľmi sa priblížil k trom hodinám po úprave času vekovým koeficientom - 3:02:36. Má 72 akcií a na rebríku SZM je 52-hý. Pri jeho činorodosti sa o chvíľu prepracuje do prvej 50-ky, lebo pred ním je rad borcov oplývajúcich nižšou zberačskou aktivitou.
Dáma na obrázku vedľa Roba T. je Evka Hatalová. Aj keď dala podnet na ukladaniu dámskych tehličiek, začneme najbystrejšou Slovenkou. O Katke Liptákovej ( 3:37 - 52. / 31. F18 ) č. F200 nevieme okrem toho, že bola z deviatky Sloveniek v cieli 14. VWMP prvá nič. Vieme iba z výsledkov vyčítať, že je mladá puška a mala pravdepodobne mierečnú premiéru. Jej pozitive split iba +4:51 svedčí o opaku. Udržať v počiatku kone na uzde v dave, aký sa rútil Prahou nie je jednoduché. Katka si počínala ako stará mazáčka. Vedela, kde sa postaviť a so stratou 47 sekúnd je v Mazákovi na 69-tom mieste. Akurát vekový nôž si ju ešte nevšíma. Príliš mladá puška, aby je čas vylepšoval. Katka má v orloji dva obrázky. Prvý na zoznámenie nie príliš čitateľný a druhý, v ktorom sme sa jej chceli lepšie pozrieť do tváre. Fotoaparát je iba človek a celkom iné partie pozornosť upriamil. Odpúšťame a nech je aj nám odpustené. Janka Žideková ( 3:46 - 80. / 8. F45 ), začína kresliť Rajeckú čiaru cez túto story ako druhá Slovenka v cieli 14. VWMP. Janka je rovnako mladá, ako dievčina pred a za ňou, len vekový nožík ju má radšej. Katku si vôbec nevšíma, Evke ukrojil z času iba tenký plátok na 3:50, ale Janke už ubral statočne. V poradí vekom rezaným ju posadil s časom 3:19:23 na prvé miesto medzi Slovenkami a posunul ju na 50-te miesto v 572 hlavom dámskom oddelení. Janka sa rozbehla po štarte radostnejšie, ako dve rodáčky pred ňou. Spomalila v druhej polovici o 6 minút, čo je podľa nás stále dobrý výsledok. Evka Hatalová ( 3:53 - 110. / 18. F35 ) č. F807 sa môže podľa poradia v Mazákovi javiť menšou mazáčkou v porovnaní s Katkou ( 53 s - 76. ), ale nám je dostatočne známa. V slušivom žltom oblečku dokázala bežať negative split -3:13, čo bol podľa nás v Prahe jav rovnako vzácny, ako husia koža z chladu. V Prahe druhý krát ( Debrecén 3:49 ) dokázala, že jej výkon na Furči, kde dobehla do cieľa v rovnakom čase nad štyri hodiny ako Betka Tiszová a prišla o veľký pohár, bola skôr dohoda, ako nedostatok síl. U SVK dievčat pozeráme aj na ich Majstrovstvo tempa, lebo sú iba tri. To ešte vieme urobiť metódou uchop a počítaj každej zvlášť. Ale robiť to sto, tisíc, či päťtisíc krát bez výsledkov s medzičasom v 1/2M, na to nemáme ani chuť a ani čas. Jankou Rajecká v Prahe začína, ale zďaleka nekončí. Končiť však musí eN, lebo aj do práce mu občas zájsť treba. Zapísal eN 21. 5. 2008
Rajec nie je veľkomesto. O mierečné kádre je tam núdza. Preto si ich pripravujú od kolísky. Možno bežec, možno organizátor, možno oboje. Od mlada treba mladých nechať nasiaknuť maratónskou atmosférou. Otýc nebude veliť Rajeckému maratónu večne. Keď príde k výmene stráží, tá nová musí byť rozhľadená, preto jej treba ukázať, ako sa to robí vo svete. Ale to sme o pár rokov predbehli dobu. Otýc
Paľo Uhlárik ( 3:19 - 340. / 54. M45 ) č. 166 zatiaľ stíha behať a aj Rajeckému maratónu veliť. Drží ho v top trojici slovenských 42,195 km dlhých behov. S eN prehodil pár viet o príprave 25-teho ročníka. Sú v plnom prúde, len eN nevie, či sa toho dožije ako bežec. Klesajúci trend jeho výkonnosti sa mu nedarí ani zastaviť, ani spomaliť. To Paľo neklesá. Drží si posledný rok pred abrahámovinami výkonnosť pod 3:20, čo vekový nôž oceňuje na 3:01:57. Otýc, z Rajčanov jediný SZM-ák, má po Prahe 76 akcií a okupuje 45-tu priečku rebríka SZM. Jana Uhlárika ( 3:52 - 1355. / 203. M45 ) č. 918 eN registroval, lebo ho okolo 1/2M predbiehal. Jano predbiehal eN, aby nedošlo k omylu. Druhú polovicu utekal o 20 minút rýchlejšie. Zase Jano, aby... Len v Mazákovi za eN zaostal. 1:58 je sekera, ktorá je pri radení výsledkov podľa gun časov nespravodlivá. Predbehnúť sa o dve minúty, je v podstate úloha nesplniteľná. Identifikácia Rajčanov je jednoduchá. Modrá je dobrá...pomôcka. Ale ako u koho a ako kde. Ján Kavec ( 3:58 - 1566. / 277. M35 ) modrým dresom nevládne. Je verný od polstehien po ramená červenej. Kto nepozná jeho tvár, ten príslušnosť k MK Rajec neuhádne. Neuhádol ju ani AASR rebrík. Jana ani v jednom z predchádzajúcich troch rokoch neregistruje. K 25-temu ročníku Rajeckého maratónu sa Rajčania plánujú nahodiť do nových dresov. Uvidíme, aký vzor bude ich poznávacím znamením v budúcich rokoch. Janovi sa už asi nový dres ujde. V Prahe sa predstavil ako brutto smoliar, lebo utekal iba 4 sekundy nad štyri hodiny, ale zároveň ako netto rutinér, lebo utekal minútu a pol pod štyri hodiny. Stačilo mať o päť sekúnd viac mazáctva a nepekný pohľad na umretie trojky a zrod štvorky by na časomierez modrého koberca nevidel. Červený dres, možno PIM KING, možno prezent na niektorom maratóne mal na sebe aj iný Slovák nerajčan, ktorý v ňom beháva častejšie. Milan Kubiatko ( 3:13 - 249. / 25. M50 ) č. 508 utekal excelentne vo Viedni. K času 3:05 sa v Prahe výraznejšie nepriblížil, ale rozbehol sa za ním. Na 1/2M naň strácal iba minútu, v cieli už 8. Vinný je pozitive split 7:45. Vekový nôž mu bez výtyčiek upravil čas na 2:53:29 a určil, že skončil na 133-om mieste, čo je skok mohutný 116. miest. Uvidíme, v ako drese a v akom svetle sa predstaví doma, na Kysuckom maratóne. O miesto na maličkom obrázku sa Milan delil s Vladom Hirjakom ( 3:13 - 248. / 24. M50 ) č. 659, ktorý prišiel do Prahy liečiť rany, ktoré mu narobil Podvihorlatský maratón. eN s ním prehodil pár viet po behu. Priznal, že sa mu už nedarí skĺbiť organizovanie s behom na jednom podujatí. V Michalovciach to udržal pod 3:20, ale spokojný nebol. Pražská 3:13-stka sa mu už pozdávala viac, ale vo svojom 64-tom maratóne mieril oveľa bližšie k trom hodinám. 1/2M za 1:32 to dokumentuje jasnou rečou, len počasie bolo proti.
Gabi Sabo ( 3:57 - 1496. / 22. M45 ) č. 662 je Vladov spoluorganizátor maratónu v Michalovciach. Gabo ho síce nebežal, ale tiež potreboval predýchať nie celkom povzbudivé slová Ďuriho Fotula na adresu behu, ktorý s Vladom s vypätím posledných síl držia pri živote. Predýchal, jeho dlhočizná postavička ofúkla eN okolo 20-teho km, zmestil sa pod štyri hodiny a pražské slnko snáď zhojilo rany, aké vie nevážené slovo narobiť. Feri Svatoň ( 3:52 - 1247. / 388. M18 ) č. 1049 predbehol eN ( Bol v Prahe niekto, kto ho nepredbehol? ) okolo 23 km. Bolo by nespravodlivé ukázať Fera iba z jednej strany. Pozornosť si zaslúži ako škorpión, tak i scarabeus. Preto je na obrázku s Gabim záber zo strany ľavej a na modrom koberci zo strany pravej. Tetované zvery bývajú na jeho krku. V Prahe utekal Feri šibko. Krakowský čas umenšil o 12 minút.
Na
koľaji prvej pozor! Prichádza rýchlik Považan, Miro Tomčány a
Stano Ďuriga. Aj Miro Tomčány ( 2:54 - 80. / 26. M35 ) prišiel do Prahy umenšovať. Nie Krakow, ale Furču, kde premrzol ako na Sibíri a utekal 3:06. Trojky na prvej figúre času mierečného Miro rád nemá. Umenšil rovnako ako Feri, 12 minút. Na 1/2M dobehol v tempe 4 min/km, ale pozitive split 5 minút, však viete čo. Stano Ďuriga ( 3:00 - 108. / 15. M45 ) č. 382, bežal vyrovnanejšie, ako Miro, jeho parťák z Považia. +3:10 je veľmi dobré rozloženie si síl, ale chcelo to +2:49. Vtedy by sa Stano pretlačil pod tri hodiny. Pohľad na jeho tachograf prezrádza, že príčina bude v prudkom zrýchlení od 1/2M po 30-ty km, ktoré vyvolalo spomalenie v poslednom 12 km úseku. Škoda. Veselší návrat z Prahy pod hrad Matúša Čáka by Stano absolvoval. Ale vekový nôž mu posiela pozdrav v podobe tempa lepšom, ako 4 min/km. 2:47:19 je 81-vý čas vekom rezaný zo všetkých 3113 pánov v cieli.
Vlado Stopka ( 3:22 - 385. / 67. M40 ) č. 358, sa v 2008 profiluje ako bežec do nepohody. V pľušti na Furči utekal dobre, v pražskom teple výborne, lebo umenšil Furču o 10 minút. Druhý maratón v sezóne je jeho 65-ty celkovo, za čo mu na rebríku SZM patrí 59-ta priečka. Presne o desať menej ich má po Prahe najlepší delegát z Hornej Nitry Miro Šorek ( 3:07 - 168. / 23. M45 ), ktorý preliezal plot do koridoru za eN asistencie. Veľmi závistlivo hľadel eN na tri tuby Carbosnack, ktoré Miro nosieva počas behu v ruke a počas preliezania plotu mu ich držal eN. Škoda, že prelieza ploty rýchlo. Energeticky poddimenzovaný eN už snoval plán, že mu ich zožerie. Nestihol. Keby áno, Miro by ho určite o vyše hodinu nepredbehol. Miro mal tiež v pláne umenšovať Michalovce. Umenšil, ale pozitive split 13:44 na neho nabonzoval, že v prvej polovici rozprestieral krídla na let pod tri hodiny. Po prvom podaní za 1:26:46 však nasledovalo druhé za 1:40:30. Ak bude Miro letieť nasledovné pokusy v menej horúcom vzduchu, určite sa ešte neraz pod tri hodiny zmestí. Tak, ako sa to darí na hranici o hodinu vyššej Petrovi Pavukovi ( 3:56 - 1532. / 75. M55 ). S prehľadom si po modrom koberci do cieľa prefrčal v znamení trojky aj napriek štartovacej dani 2:51 za nízky stupeň mazáctva. Ale pravdou je, že všetci vpredu stáť nemôžu a doplácajú na to disciplinovaní pretekári s vyššími číslami. Peter bežal v Prahe svoj 138-my maratón a oslavoval pekné účastnícke jubileum.
Super počasie pre bežcov by podľa nás celkový dojem odmocnilo. Keby bolo chladno, nedajoné pršalo, pohodu by to podľa eN zo Staromáku vyhnalo.
Marián Haluza ( 3:45 - 1069. / 45. M55 ) č. 1604, mal tempo v prvej polovici nastavené na 3:30. Rovnako Svaťka Kacířová, nečudo, že dlho utekali spolu. Ale o tom Vám porozpráva Svaťa. Možno si kladiete otázku, prečo ma zeleným písmom napísaný Marián, čiže neSZM-ák, viac obrázkov, ako červenou písaní SZM-áci. Je to jednoduché. Jednak Mariánove aktuálne obrázky máme a ten hlavný dôvod je, že zeleného Mariána už v nasledujúcich Nástenkových story nenájdete. V Prahe utekal 49-ty maratón, Rajec bude 50-ty a to už bude náš, teda červený. Vytúžených 3:30 v teple odolalo. Marián spomalil v druhej časti skoro o 17 minút, ale na rozdiel od Svaťky do cieľa dobehol.
Ak ste pozorne čítali, neuniklo Vám, že eN so Šaňom chcú zbiť Milana a Jara z Trnavy, lebo ich predbiehajú a posmievajú sa im. Lenže Šaňo s eN sú iba dvaja a Milan s Jarom si najali bodyguarda. Jaro Očkovský ( 3:52 - 1321. / 199. M45 ) č. 754 sa od Jara a Milana počas behu Prahou ani nepohol. Vďaka tomu odohral rovnako skvelé, vyvážené predstavenie, ako dvaja SZM-áci, ktorých ochraňoval. Split +1:28 je dostatočný dôkaz. S Jarom sú Trnavané v presile. eN musí tiež niekoho naverbovať. Jano Mičko ( 4:05 - 1742. / 207. M50 ) č. 2367 je chlap ako hora. Aj z malého obrázku sa to dá vyčítať. Toho bereme. Keby chcel eN utajiť sklony k peším prehliadkam trate maratónu počas súťaže, pred Janom by to neutajil. Z Libeňského mosta, cca 37 km, kde Janči eN predbiehal, už aeróbny komik kráčal a študoval panoramata. Jano neutekal príliš rýchlo, ale eN sa kochal okolím a nenašiel v sebe silu rozbehnúť sa za ním. Preto ho Jano po Furči porazil aj vo svojom 101-vom klasickom maratóne, či v 114-tej akcii, ktorú získal v Prahe. A pre istotu si eN team posilní ďalšou bohatierskou postavou z východu Rasťo Fotta ( 4:45 - 2669. / 431. M40 ) zabral v Krakowe a kontroloval stav pod hranicou 4 hodiny. Ešte ho mal v živej pamäti, preto si Prahu užíval o trištvrte hodiny dlhšie. Split +24:03 sa javí ako vysoký, ale boli borci, ktorí Rašťa bez ťažkostí prekonali. eN by o tom vedel pohovoriť. A keď si eN bitkársky team posilní ešte o postavou síce nie vysokého, ale bitkárskym postojom rešpekt vzbudzujúceho Joža Čurleja ( 3:58 - 1553. / 76. M55 ), trnavská trojica nemá šancu. Jozef musel eN predbiehať kúsok za 1/2M, ale v pamäti o tom nezostalo ani torzo informácie. Sálajúca Praha Jozefovi neprekážala. Svoj štvrtý maratón v sezóne dal s prehľadom pod štyri hodiny, aby season best posunul o vyše 15 minút. 74-tá akcia podľa nás Jozefovi zapasovala a 46-te miesto na SZM rebríku si môže spokojne vychutnávať.
Za Libeňskským mostom, kde Janči Mičko ofúkol eN, si pokecal s iným chodcom-maratóncom:
„Veru, ako sedliaci u Chlumce," odvetil veselo eN. „O tomhle čase jsem už měl být v cíli," vzdychol neznámy súputník. „Aspoň si budeme časy pod štyri hodiny viac vážiť," odvetil eN a začal pokúšať. „Od ktorého miesta sa rozbehneme?" „Od zákruty," ukázal chlapík pár desiatok metrov pred seba na ľavotočivú zákrutu. „Ale nie hneď od jej začiatku, až keď uvidíme, kam cesta vedie," oddialil smrť kráčania eN. S lamentovaním zmenená chôdza na "beh" trvala len pár sekúnd. Pred nimi sa objavila občerstvovačka. „Nie že budeš cez ňu utekať! Pijeme v chôdzi," poistil si sparinga eN. Popili, pokráčali a eN sa opäť rozbehol. Parťák to žiaľ po pár krokoch vzdal. Škoda, že eN nezlustroval jeho štartové číslo. Keď sa odpojil, aj mu to prišlo na um, ale viete koľko energie minie človek, keď sa otáča? Minimálne veľmi veľa! eN mal energie veľmi málo a navyše dobre pozná osud Lótovej ženy, tak sa neotočil. Pozdrav za príjemne prekráčané metre posiela anonymnému parťákovi ktorého meno nepozná. eN vlečúc nohy pár milimetrov nad asfaltom pokračoval k cieľu sólo. Šuchot podrážok o asfalt nás núti uložiť ďalší rad v orloji z tehličiek kolenádvíhačov.
Petr Wala ( 2:42 - 29. / 9. M35 ) č. 189 plánoval útok na 2:40. Vrátka však boli nedobytne zamknuté tepelným zámkom, ktorý sa otvára pri teplote o 10°C nižšej. Do cieľa síce dobehol v osobnom rekorde, ale aj o tri minúty neskôr, ako znel plán. O tie tri minúty, ktoré musel zaplatiť počasiu za kúrenie. 2:40 teda zostáva pre Petra cieľom. Po pražskom výkone cieľom veľmi reálnym. Vieme, že teraz namietnete, že Peter je príliš rýchly bežec, ktorý ak chce byť rýchly, nízke koleno si jednoducho dovoliť nemôže. Nemôže. S tým súhlasíme, ale dovoliť si ho môžu aj pomalší bežci.
Laco nebol od titulu SVK Majster rovného tempa príliš vzdialený. Bol piaty, ale Majster rovného tempa Laca príliš nerajcuje. Majster zrýchleného tempa, to je to, o čo mu beží. Ale na 14. VWMP mal lepšie zrýchlenie iný a Lacovi nie neznámy borec, ktorého prezradíme neskôr. Karel Budík ( 4:00 - 1659. / 195. M50 ) č. 1940 je certifikovaný pirát. Takí musia disponovať širokým rozsahom pohybu. Karlík dvíhal kolená na modrej promenáde ukážkovo. Ale chcelo to ešte o kúsoček vyššie, lebo presne 5 sekúnd mu chýbalo pod štyri hodiny v netto rezultáte. Karel bol toho pohľadu ušetrený, lebo štvorka na časomiere, ktorá rozhlasuje do sveta brutto správy, naskočila pred tri a pol minútou. Presne 3 minúty a 28 sekúnd dal Karlík náskok víťazovi na štarte. Keby štartoval spolu s ním, určite by pod štyri hodiny utekal, lebo záverečné metre vie utekať veľmi rýchlo. Práve preto je pirát. eN mal pocit, že Karlíka videl pred sebou za občerstvovačkou na 35 km. Zvažoval, či ho má dobehnúť. Nedobehol, zvíťazila pešia prehliadka Prahy. Preto zostal na pirátovom štíte Karloveej 142-hej akcie. Otakar Pachmann ( 5:13 - 2914. / 83. M60 ) č. 2777 ukončí liftingovú radu. Napriek, aj na jeho pomery nie rýchlemu času, si bežeckú ABCdu v záverečných metroch zopakoval. Otakar uteká buď technicky čisto, alebo kráča. Šuntavý beh "neprovozuje". Šprintérska hrdosť mu v tom bráni. 14. VWMP absolvoval údržbársky. Má na konte 154. maratónov a vie, že prekvapiť slnko, ako sa mu to podarilo s nemenovaným borcom vo filme Cyklostezka, nemôže. Split +8:14 pri čase nad 5 hodín príliš snaživý úvod nepotvrdzuje. Škoda len, že zábudlivý poštár mu plagát filmu s venovaním nadšeného milovníka bežeckej kinematografie odovzdať zabudol. Nie veľmi sa eN páči, že nepozná Majstra rovného a zrýchleného tempa pri pohľade do výsledkov ako takých. Až tak, aby bol ochotný skladať výsledky po desiatke pretekárov, mu to nechýba, ale krv je viac než voda. So Slovákmi si tú prácu dal. Zistil 1/2M medzičasy a aspoň majstrov tempa v slovenskej pražskej menšine vypátral. Nech sa páči, zoznámte sa:
O dvojici Majstrov rovného tempa AASR rebríky ani nechyrujú. Ak bola Praha ich mierečnou premiérou, skladáme klobúk pred ich schopnosťou držať rovnomerné tempo. Dokázali v tomto ukazovateli poraziť borcov mierečnými traťami oveľa viac ošľahaných.
Smeruje do Prešova, lebo Jaro Kopčák ( 4:21 - 2246. / 268. M50 ) zrýchlil v Prahe po 1/2M najsamúžasnejšie. Príliš mu do tváre na pidiobrázku nevidieť, preto sme siahli do archívu. Našli sme spoločný obrázok Jara s Lacom, ktorý poradie predpokladal už pred rokom. Jaro mal na pražské podmienky úžasný negative split -7:34. Určite mu k nemu dopomohla stíhacia jazda Laca, ktorý sa mu, asi aj pre nich nečakane, zjavil v posledných kilometroch na radare. V Mazákovi Jaro úspešný nebol. Štartoval so sekerou 4:33, čiže necelú minútu za Lacom. Ale na 12-tom km už za Lacom zaostával 5 minút. Presne takú istú stratu mal aj na 20-tom km. Potom začal umenšovať. 30 km 4:51, 40 km 0:43!!!, cieľ 0:15. To je reč nespravodlivých brutto čísel. V netto náhľade Jaro Laca porazil o minútu a 8 sekúnd. Ach ten Bruttus. Zostávame v Prešove. Máme tam ešte jedného SZM-áka. Je to
Jožko Tomečko ( 4:51 - 2712. / 158. M55 ). Päťhodinové strašidlo mu v Debrecéne doslova dýchalo na chrbát. V Prahe sa mu už doktorsky vzdialil, ale určite plánuje vzdialenosť v budúcnosti zvýšiť. 56-tu akciu, ktorá ho oprávňuje obývať 67-mu priečku rebríka SZM by získal, aj keby strašidlu neušiel. V SZM výdajni akcií časy nikoho nezaujímajú. Ak strašidlo borca nezožerie doslova a do cieľa dobehne, dostane akciu takú istú, ako keby maratón vyhral. A keď sme už na Východe, odskočme si ešte raz do Košíc.
Keď eN predbiehal kráčajúceho Jara Horného, povedal mu, že dáva prvú pomoc. eN si Jana nevšimol, tak odpovedi príliš nerozumel. Na druhom obrázku posledného radu pražského Nástenkového orloja, vedľa Jana nie je Robo Berky, ako by si myslel aj eN, keby obrázok nezmontoval, ale šľachetný záchranca padlých mierečných duší, Jaro Horný. Jano utekal dlho v košickej ekipe s Milanom Furínom. Minuloročný čas ho k tomu oprávňoval. Niekde sa stala chyba, niečo sa zlomilo. Jana tempo prekotilo. Po behu sa s eN stretol pred Hotelom u Rotta a bral prelet horúcou Prahou s nadhľadom a s veselou mysľou. Nezapieral, že sa narobil viac, ako v troch vyhratých Rajeckých maratónoch dokopy, ale povraz ani dostatočne pevný kandeláber nehľadal. RunDr. Mirek Krumer ( 3:47 - 1077. / 46. M55 ) č. 1418 zredukoval po dvoch rekordných zberačských sezónach počet, čo sa odrazilo na ich kvalite. Praha bola "iba" šiestym maratónom v sezóne, ale zároveň aj najrýchlejším. 3:47 u 59 ročného borca vidí vekový nôž ako 3:08. Mirek bol so svojou 145-tou akciou, ktorú získal v Prahe, nadmieru spokojný. eN stretol Míru ráno na nádraží. Pricestoval tiež až ráno a smeroval k Otakarovi Pachmannovi po štartové číslo. A práve Otakar je pred ním na CZE zberačskom rebríku s náskokom 10 akcií na 18-tom mieste.
Po opustení anonymného parťáka nezostal eN dlho sám vojak v poli. Pomaly cupkajúceho k cieľu ho mlčky predbehla povedomá postava. „Šanike, kam sa tak ponáhľaš?" vyzvedal. „Hybaj," kývol rukou Šaňo a eN sa k nemu pripojil. Spolu si zalamentovali, že tabule označujúce kilometre sú naukladané veľmi ďaleko, keď sa ich nevedeli dočkať, spolu si pochvaľovali chladnejšiu klímu v tuneli, spolu preklínali dlažobné kocky za 40-tym kilometrom a spolu dobehli do cieľa. Ak Vám z textu vyplýva, že eN Šaňa predbehúť mohol, ale nechcel je to v podstate pravda, len jednu malú zmenu to potrebuje. Chcel, ale nemohol, tak je to správne. Šaňo si na Staroměstskom zaknihoval 486-tu akciu, eN 272-hú. Pre Šaňa to bol 16-ty tohoročný kúsok, pre eN 12-ty. Tesne za cieľom stál Ivo Domanský a keď zočil Šaňa, spýtal sa, koľký maratón bežal. Štyri, osem, šesť, znela kódovaná odpoveď. To eN fakt fascinuje. Ešte sa nestalo, aby Šaňo nevedel počet svojich akcií. Tak isto sa nestalo, aby eN, bez nahliadnutia na rebrík, vedel presný počet svojich. Vie to vždy iba rámcovo, plus, mínus autobus. Po rozpačitom výkone sa patrí prehodnotiť rozhodnutie, terigať sa poň až do Prahy. eN prehodnotil a neľutuje. Praha má špecifický náboj. Ten nedovolí ľutovať. Jediná chyba bola, že eN pricestoval až ráno a o veľa pekného sa pripravil. Na prvom mieste nezrealizovaného zoznamu je stretnutie s Kafkovou dvojjedinou sochou. Ak pre nič iné, tak kvôli nej, ak bude čo len malá nádej, že do cieľa dobehne, sa do Prahy vráti. A keď nádej nebude, tak sa príde pozrieť na PIM z chodníka tak, ako to urobil Janči Hazucha, ktorého eN, napriek hlbokej agónii dva krát vedľa trate zaregistroval.
Beh, ako koniec koncov celý ľudský život je o závislosti. Závislosť na pohybe patrí k tým svetlejším druhom závislostí. Ale neradno nám hlbšie do tejto témy vŕtať, lebo sú na to povolanejší. Napríklad Ľubo Okruhlica ( 3:48 - 1181. / 52. M55 ) č. 1173. Keby na Nástenke neplatil Vagov zákon, vymenovali by sme Ľubove tituly, ktoré má pred a za menom. Zákony si ctíme, tak o Ľubovi povieme iba to, že Je šéfom Centra pre liečbu drogových závislostí a v roku 2008 behá maratóny iba v stoličných mestách. Začal doma, v Bratislave - 3:45, nasledovala Viedeň - 3:50 a Praha - 3:48. Zostáva Warszawa, Kyjevský Hamburg, lebo nevieme, či sa tam majú veľký mierečný beh a Budapešť. Ale Pešť by sme Ľubovi radili škrtnúť. Miesto nej by sme ho radi videli v hlavnom meste Slovenského maratónu, v Košiciach.
Táto story mala byť ceNzúrovaná, ale rozrástla sa nám do obludných rozmerov. Dôvod je prostý. Jednak Praha je Praha a po druhé eN toho mal toľko peknoty na srdci, že keby ju nestriasol do tejto story, tak by mu z toľkej krásy srdce určite puklo. S trhlinou v srdci by sa potom ťažko Prahou prebehol. Preto Pre Slovákov, ktorí sa dokázali prepracovať až sem, máme malý darček. Zapísal eN 23. 5. 2008 |
Napríklad
taký Vlado Balog
( 2:50 - 56. / 7. M45 ). Bol najrýchlejší zo Slovákov, to
nepopierame. Napriek nie ideálnemu počasiu na osobné rekordy si ho
dokázal zabehnúť. Ale pýtame sa. Dal sa eN odfotiť? Nie! O Vladovi
preto hovoriť nemôžeme. Preto sa nedozviete ani to, že nie je žiaden
mladík. Ročník 1963 vekový nôž registruje a upravil mu čas na
2:39, aby skončil z 3113 klasifikovaných mužov 47-my v poradí vekom
rezaným. Veľká škoda, že sa eN s Vladom nestretol a nemá jeho obrázok.
Toto všetko ste sa o ňom mohli dozvedieť. 
To
s taký Dan Orálek
( 2:29 - 19. / 5. M35 ) sa s eN stretol. Ale kým si stihol vyzdvihnúť
diplomatku v ktorej mal foťák, Dan zmizol a s ním aj možnosť, dostať
ho medzi tých, o ktorých budeme hovoriť. A bolo by o čom. 
Keby
Dan spomalil ešte o 2:17, mohol konzultovať energetickú alchýmiu s
majstrom nad majstrov. Ten má energetický kameň mudrcov dávno
objavený. eN ho neodfotil, tak je zbytočné hovoriť, že ide vskutku 
Róbert
Štefko ( 2:24 - 15. / 1.
M40 ) ktorý tiež v eN obrázkoch z Prahy chýba. Škoda. Mohli
ste sa dozvedieť, že Robo utekal negative split -0:31, že rozptyl
jeho tempa na km bol iba 4 sekundy a Dan dosiahol štýlových 42 sekúnd.
Že Robo bol najlepší štyridsiatnik a že veleúspešne nahradil
zdravotne zdecimovanú Kroměřížsku bežeckú ekipu. Že získal pre
klub majstrovský mierečný titul pre rok 2008. Že vekový nôž mu
upravil čas na 2:20:25, čo je 11-te miesto. Dozvedieť
ste sa mohli aj to, že sme Roba, ako veľmi rýchleho, teda neperspektívneho
zberača darovali Čechom a vzali sme si miesto neho stovkára Jara H.. 
Jára
Hrabuška ( 3:07 - 170. /
12. M50 ), Kysučan, ergo Slovák. Tažko prehliadnuteľný dôkaz na
hrudi to potvrdzuje. Musíme s ním ešte konzultovať, či jeho PIM výkon
máme nechať v AASR08 rebríku. Ak je Slovák, nech sa páči. Ale musí
o tom rozhodnúť sám. V niektorých veciach sme prudérne liberálny. 
Alexander
Simon ( 4:13 -
1941. / 37. M60 ). Pre istotu sme mu meno napísali tak, ako ho má
uvedené vo výsledkovej listine. Priezvisko Simon sa v nej totiž nachádza
päť krát. Ale SVK je iba Šaňoprezident.
históriu.
Petra
Buca ( 3:45 - 1013 / 140. M45 ). Ten sa na rozdiel od eN na
oblohu pozrel a na svoje pomery to rozbehol značne opatrne.
Tiež
ho máličko prekotilo. Niektorí košickí šarvanci, ktorých dobehol
a utekal s nimi mu v závere ušli a niektorých predbehol.
Jaro
Horný ( 4:21 - 2155. / 47. M60 ) patril do druhej skupiny košických
šarvancov, ktorých Peter ho predbehol. Po zimných a jarných zdravotných
ťažkostiach ešte nie je fit, ale Prahu mal zaplatenú dlho vopred,
tak si na výlet vyrazil. A užil si ho ako sa patrí.
„Ale
je teplo," začul eN za sebou niekde pred 20-tym km. „Je,"
odvetil úsporne, lebo síl už nemal na rozdávanie.
Peter
Dominka ( 4:06 - 1753. / 311. M35 ) je tým vinníkom. Ak bolo
niekomu teplo, sťažujte sa u neho. Utekal v Bratislave, zima nebola.
Utekal v Prahe, to isté. Keď príde do Rajca, prilepíme sa na asfalt
ako muchy na mucholapku.
Vilo
Novák ( 3:51 - 1300. / 6. M65 ) dobehol eN okolo 22 - 23 km.
Bol by to stihol skôr, ale štartoval až dve minúty po eN, lebo eN
bol väčší Mazák.
Po
obrátke za 27 km sa pohlavári SZM stretali s Trnavským atómom.
Pohyboval sa za nimi ale už o chvíľu bol pred nimi.
„To
jsme dopadli!" 
Laco
Maras ( 4:22 - 2234. / 314. M45 ) dobehol do cieľa až za eN,
ale na modrom koberci si pár krokov liftingu doprial. Podľa rozdielu
medzi prvou a druhou polovicou +0:32 by nezainteresovaný mohol usudzovať,
že Laco svoj 59-ty maratón, alebo 62-hú vytrvalostnú akciu utekal s
veľkým nadhľadom a ešte väčším citom pre tempo. Ale „Dnes to
bolo tvrdé," povedal Laco, 
SVK
Majster rovného tempa je dvojjediný, lebo Maroš
Feher a Daniel
Fotta (3:45 - 1149. / 364. M18) sa od seba počas celého behu
nevzdialili. Maroš je modrý, Dano biely. Umiestnenia v zátvorke
patria Marošovi, Danove sú o jedno vyššie. Rozdiel medzi dvojicou
procedúr pražského slnečného kúpeľa bol iba 0:10. A navyše
negative split!!!
Titul
Majster zrýchleného tempa nezmenil obvyklé mesto, kam ho posielame.
Jano
Štrompl ( 4:21 - 2154. / 255. M50 ) č. 2923 aj príjemnejšie
chvíle počas maratónov zažil ako tie, ktoré mu naservíroval 14.
VWMP. Vedel vyhrávať Rajecký maratón na požiadanie. Potom sa mierečne
odmlčal, ale minulý rok dokázal utekať MMM po boku Jara Horného za
3:18. A pri tom istom boku utekal aj v Prahe. 
Cez
CPLDZ sme sa dostali k peknej bodke za story, ktorú sme mali hotovú
oveľa skôr, ako jej nekonečný stred. Tou bodkou je Maruška
a Mirek Thums, ktorým sme venovali