|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
34.
KYSUCKÝ MARATÓN
Väčšinou bolo veselé, ale jedna novinka ho dohnala k slzám. A nebolo samé, ktorému sa to nepáčilo.
Peter Pefo Tichý 34. KM pre zranenie neutekal. Čoby jednorazového managera postihnutého, sa mu nový smer plnenia sľubov z rozpisov nie príliš páči. Za brňákov vyjadril nesúhlas s novou líniou aj:
Ešte že eN v tejto story mlčí. Ale keby nemlčal, tak by na plné ústa do sveta kričal, že podobné praktiky nie sú slušné. Sľuby sa majú plniť. Propozície boli v tlači skôr, ako prišlo cez web KM echo o 1 000 €urovej bankovke pre víťaza. Nikde pri ozname nebolo uvedené, že internetová 1000 €urovka ruší rozpisovú 10 000 korunáčku. Ceny mali byť podľa nás vyplatené obe a zvieratko nemuselo usedavo rumázgať.
Môžu však za posunutie štart o 20 minút. Oznámili to tesne pred štartom. Čakanie na Godota je pekná činnosť, ale nie pre maratóncov nastúpených na dráhe a pripravených utekať. eN sa snažil zvieratko prehovoriť, aby pindalo aj na "rudé účastnícke umelinové tričko". Nevie, čo s umelinami, kopiacimi sa mu doma, robiť. Čadčianska Newline umelina má nízke IQ. 100% polyester. Navyše potlač je veľmi nekvalitná.
Expresná prezentácia, ochota pri výmenách tričiek podľa veľkostí, výborný výsledkový servis... Ale poďme radšej k priebehu pretekov.
Zapísal eN 8. 6. 2008
Zvieratko uzavrelo nedorozumenie tak, že ani eN by to lepšie nenapísal. Clara pacta, boni amici. Jasné zmluvy robia dobrých priateľov. V zmluve organizátora s pretekárom by klauzulu o nekumulovaní cien v korunách a v €, ani ten najväčší mizantrop nenašiel. Neupodozrievame p. Polláka, že konal inak, ako vec od počiatku chápal. Len to mal na webe jasne napísať. Daniel by podľa nás prišiel utekať aj v tom prípade, akurát by sa vyhol nedorozumeniu. 1000 € bankovke sme sa pred 34. KM venovali dosť podrobne. "Zmluva" o diskriminácii Slovenskej koruny €-m určite nehovorila.
Daniel Orálek ( 3:32 - 1. / 1. M18 ) č. 87 prežíva výborné obdobie. Vek 38 rokov mu nebráni robiť si osobné rekordy nie len v ultra kusoch, ale aj v behu mierečnom ( horúca Praha 2:29 - 3. v M ČR ). V Čadci sa tiež tešil na "teploučko". Je doslova typ obojživelníka. Teplo ho nespomaľuje, ale nabíja energiou. "Teploučko" mu bolo dopriate iba v prvej hodine behu. Potom, ako dokazujú obrázky najbystrejšieho kvarteta bežcov na 34. KM, pršalo trochu, trochu viac a aj veľmi veľa.
Na trati, ako sme už prezradili, sa v závere okolo Dana v medziach povolenými pravidlami atletiky pohyboval Pefo. Videl, že Danova cesta k prvému miestu nebola iba kvetmi sypaná. Občas bola tŕnistá.
Pefo je Peter a Petrovia vedia, že "všetko zlé musí ísť z tela von, ...ako by to bolo posledný krát". Bol svedkom odchodu zlého zo žalúdku Dana.
Pavel Novák ( 3:33 - 2. / 2. M18 ) č. 31 je ročník 1970. Ako Dan. eN sa o jeho štarte dozvedel práve od Dana. V momente bol pre neho ten najhorúcejší favorit. Marcový Rím za 2:19 je argument ako hrom. Pavel sa v Ríme pokúšal o limit na OH. Chýbalo 5 minút, čo je pre bežca okolo 3:00 kúsok. Ale okolo 2:20 je to kusisko, na ktorý treba dva roky poctivo makať. Ale snaha Pavla o limit je eN veľmi sympatická a držal mu palce aj pri druhom pokuse v Prahe, kde ale do cieľa nedobehol. Škoda, že eN je ostýchavý a nehodil s Pavlom pred štartom dlhšiu reč. Iba sa ho spýtal, ako rýchlo chce utekať. Povedal, že po Prahe toho príliš veľa nenatrénoval a na rýchly čas nemá. Na rýchly nie, ale na víťazstvo okolo 2:30 áno. eN vychádzal z toho, že si pamätá z dôb, keď vedel maratón za 2:30, že plus desať minút bola rezerva, v ktorej sa dokázal aj bez veľkého tréningu pohybovať. Pavlovi sa vyhrať nepodarilo. Dan mal väčšiu vôľu vyhrať. Keby eN s Pavlom pokecal dlhšie, určite by zvrtli reč na intuitívny tréning. Pre eN je to pojem nový, ale po oboznámení sa so zásadami zistil, že celý život trénuje intuitívne. Hádže za hlavu poučky, tabuľky, či zaručené návody. Intuícia bola vždy jeho trénerom. Jedenu vec však tento tréner nikdy nevedel. Pripraviť ho na deň D tak, aby mal špičkovú formu. Mával ju, ale vždy to bola skôr náhoda a až keď ju cítil, hľadal maratón, kde ju predal. Opačne to nevedel. Ako sa zdá, Pavel to dokáže a o tom si s ním eN mohol pokecať, keby nemal zábrany hovoriť s ozajstnými bežcami, ktorý vedia maratón pod 2:20.
eN v tom čase ešte jasne vnímal realitu okolitého sveta. Videl, že beží v steady state a nebude v závere spomaľovať. Počká na spomalenie niekoho z trojice pred ním. Nemalo veľký zmysel naháňať ich. Systém rozdeľovania cien v Čadci je taký, ako je. Nemotivuje veterána predbiehať bežca z inej kategórie. Význam by malo, lámať to iba na celkovo prvé miesto. Ale Vlastimil nebehá maratón dve sezóny. Dokáže odhadnúť svoje možnosti. V Čadci na 1 000 € bankovku nepomýšľal, aj keď by to možno v jeho silách bolo. Leporelisti si určite kladú otázku, prečo má Vlastimil na Nástenke až dva obrázky. Aj keď vieme, že si to neprečítajú, jeden je za 3. miesto celkovo, alebo za prvé miesto v M50 a druhý za 1. miesto v poradí vekom rezaným, ktoré získal s upraveným časom na 2:24:08. Ale žiadne veľké vyklusávanie si 47 ročný Vlastimil z Otrokovic v závere dovoliť nemohol. Za chrbtom mu striehol rýchly "třiněčák"
Kysucký maratón dokonca v 1996 vyhral. Utekal vtedy fakt rýchlo. O tri sekundy rýchlejšie, ako Vlastimilov prepočítaný čas - 2:24:05. Len o osem sekúnd zaostal za traťovým rekordom Milana Slivku z roku 1988, ktorý prekonal až v roku 2004 Mireček Serbessa Mulugeta - 2:21:09. Habešan Mireček už nebehá, Rosťa áno. A stále rýchlo. Aj fotografom. Nedokázali sa počas behu pozrieť do tváre. Stihli mu iba chrbát. O toto prvenstvo zviedol tuhší boj, ako o prvé miesto v M40. Víťaz M50, na ktorého reč o chvíľu príde, sa mu tlačil na chrbát viac, ako Rosťa K..
eN príliš tipy na Kysuciach nevychádzali. Vo vedúcej trojici, rútiacej sa po obrátke späť do Čadce, zaregistroval vedúceho Slováka Miša Kavackého ( 2:37 - 4. / 3. M18 ) č. 1. Kysučania sú lokálpatrioti. "Jednyčku" pridelili svojmu želiezku v ohni. Nedá sa povedať, že Michal zlyhal, ale že zaostal za svojimi možnosťami povedať môžeme. Keď sa s ním eN stretal, utekal schovaný za Danom a Pavlom. Zdalo sa, že šetrí sily. eN tipoval, že jedného z moravsko českej dvojky "vodičov" porazí. K tomuto, nakoniec nesprávnemu tipu, ho dohnal Mišov skvelý jarný beh mierečný Bratislavou ( 2:27:13 ). Mišovi to nebežalo tak ak chcel a ani tak ako vie. V závere podľahol Vlastimilovi a zle sa na neho doťahoval aj Rosťa. Pokles z tretieho na štvrté miesto sa v niektorých kultúrach považuje za smolu. Miša to príliš bolieť nemusí. Okrem lepšieho času neprišiel o nič. Ešte deväť dlhých rokov môže byť horlivým vyznávačom kultúry ignorovania absolútneho poradia pri rozdeľovaní financií. Či aj potom, to sa uvidí. 31 rokov je ideálny maratónsky vek. Mišo má ešte aspoň dve sezóny na to, aby posunul svoje maratónske maximum. Vyprofiloval sa ako typ jarný a bratislavský zároveň. Jarnú Bratislavu "umí". Napriek tomu, že 34. KM nebol Mišov najvydarenejší kúsok, patrí mu zaň 3. miesto na AASR08 rebríku. Prvý je Imrich Magyar za 2:25:55 a druhý "ňákej" Mišo Kavacký za 2:27:13. Nedarí sa nám chlapci posunúť babu Zuzanu Tomas do hlbších vrstiev rebríka. Mišo to dokázal dva krát, ale v polčase roku je Zuzana stále na 5-tom mieste, čo je na babu príliš vysoko.
Najlepšiemu Slovákovi na 34. KM prináleží právo aj na druhý obrázok. Aby sme dokázali, že proti dievčatám nič nemáme, dovolili sme Mišovi obrázok aj s manželkou, ktorá ako sa zdá, bola s jeho výkonom spokojná. Len keby tie baby nebehali tak rýchlo. Zapísal eN 9. 6. 2007 Traja M18 sú nám známi, v M40 dvaja. Načim trojicu doplniť.
Na každom štartovom čísle bola pripnutá podkovička z dielne Jura Šeríka ( 2:49 - 9. / 3. M40 ). Čítajúci Nástenku vedeli ktorá bije. Ale tých bolo nepomerne menej, ako nečítajúcich, ktorí gúľali očami a nerozumeli, že ten kúsok stočeného drôtika vytvarovaný do podkovičky prináša šťastie. Zjavne im chýbal návod na použitie. Niektorí hazardéri si šťastie z čísla dokonca sňali. Odpusť im Oné, nevedeli čo činia. eN by si podkovičku z čísla neodopol, ani keby vážila kilogram. Jednu už mal, niekde sa mu zapatrošila a s ňou sa zapatrošilo aj jeho bežecké šťastie. Preto pred KM žiadal Jura, aby mu vyrobil náhradnú. Nevedel, že Juro urobí podkovičku každému. A priatelia, tá podkovička funguje! Pomohla eN, ale o tom potom. Pomohla Jurovi dostať sa do vyberanej M40 spoločnosti. Dobehol si po tretie miesto v M40.
M40 zľava: 2. Rosťa, 1. Vlastimil, 3. Juraj Juro si šťastie poistil aj štartovým číslom 7. Aký podiel mala sedmička a aký podkovička, bude predmetom vedeckého skúmania eN. Juro utekal väčšinu trate po boku nového SZM-áka
Peter je M40, ale využil možnosť štartovať v M18. A nebolo to najlepšie rozhodnutie. V M18 skončil siedmy. V M40 by bol štvrtý, lebo Juraj ho o pár sekúnd porazil. Keď určíme za jednotku šťastia Slovenskú korunu, čo je samozrejme nie príliš výstižná jednotka, tak Petrove rozhodnutie "omladšiť" sa dosahuje u neho hodnotu mínus 500 Sk, ale u Jura plus 1 000 Sk. Šťastie je veľmi relatívny pojem. Našťastie peniaze nie sú všetko. Pre nás je cennejšia Petrova 50-ta akcia, ktorá z neho urobila SZM-áka s potenciálom šíriť slávu SZM aj na horných priečkach výsledkových listín.
Skupinu, v ktorej sa nachádzali ostro sledované sedmičky vyviedol zo štadióna do ulíc Čadce iný SZM-ák, našu slávu výdatne šíriaci.
M50 zľava: 2. Milan, 1. Paľo, 3. Petr, 4. Tóno Paľo Obraz ( 2:49 - 10. / 1. M50 ) si dokáže poradiť so súpermi v M50 aj na väčších podujatiach, akým je Čadca. Napríklad v IAAF silver label ozdobenej Prahe vyhral M55 a keby bola iba M50, skončil by tretí. V Čadci utekal o tri minúty rýchlejšie ako v Prahe a o celých 20 minút rýchlejšie, ako konkurencia v M50. Od sedmičiek, ktorým robil vodiča sa ale nevzdialil. Vo výsledkoch zostal vklinený medzi nimi. 34. KM je Paľova 144-tá akcia, 131-vý klasický maratón, alebo aj tretí v roku 2008. Vzhľadom k veku 55 rokov ich behá čertovsky rýchlo. Tri tohoročné kúsky 2:53, 2:52, 2:49. Také niečo si nemôže nevšimnúť vekový nôž. Paľov Čadčiansky výkon ocenil na 2:26:31. Menší čas pridelil iba Vlastimilovi, Paľo skončil druhý. Druhé miesto v ozajstnom poradí M50 zostalo doma, v Čadci, vďaka Milanovi Kubiatkovi ( 3:09 - 24. / 2. M50 ). Odhliadnúc od výkonnostne uleteného Paľa, behá Milan tento rok výborne. Vekový nôž má rovnaký názor. Inak by mu čas na 2:49 neupravil a neposadil ho na 21. miesto poradia vekom rezaným. Milan začal sezónu výbornou Viedňou - 3:05. Trošku zakopol v Prahe za 3:13, ale doma sa opäť vrátil pod 3:10. S prehľadom si vybojoval 2. miesto na M50 stupni víťazov. Na prvé isto nepomýšľal, ale tretieho si k telu nepustil. Petr Jadrníček ( 3:13 - 26. / 3. M50 ) pamätá drevné doby ČSSR behov mierečných. Na Kysuckom maratóne nie je žiaden novic. V roku 1988 si práve v Čadci zabehol osobný rekord 2:29:46. Vtedy to stačilo iba na štvrté miesto, rovnako ako 2:29:41 v podaní eN v roku 1990. Ťažko sa kedysi maratóncom žilo. Tvrdý chlebík museli hrýzť. eN Petra registruje od roku 1981, kedy utekali Považský maratón. Ale len registruje, nikdy spolu nekomunikovali. To mu nebráni, aby vedel, že sa Petr blíži k stovke maratónov. Čadca bol jeho 94-tý klasický a 95-ta vytrvalostná akcia. Anton Šuška ( 3:15 - 28. / 4. M50 ), na obrázku top M50 kvarteta so záujmom sleduje, akú cenu malo 106 sekúnd, o ktoré mu utieklo tretie miesto. Vzhľadom k tomu, že Tóno v M50 tento rok končí, sa medzi mladšími 50-nikmi veru nestratil. Vekový nôž tvrdí, že bol z 50-nikov najlepší. Dokladuje to 12-tym miestom a časom 2:42:16. O rok už Tóno bude znepríjemňovať život najlepšiemu 60-nikovi
Škoda, že sa eN s Petrom nestretol ani pred, ani po behu. Len sa pozdravili, keď sa v protismere míňali. Žiadne nové pikošky zo života ikony Slovenského maratónu Vám preto povedať nevieme. Ale vieme, že Peter pamätá ešte drevnejšie doby ČSSR maratónu, ako eN a Petr J.. A vieme, že práve on im piekol maratónsky chlebík tvrdší, ako je dnes. Kysucký maratón vyhral Peter tri krát v absolútnom poradí. Najrýchlejšie utekal v roku 1985 za 2:24:41. Urobil vtedy traťový rekord, aby ho v 1988 zlepšil už spomínaný Milan Slivka na 2:23:57. Tretí Petrov maratón v sezóne drží vzostupný trend. 3:30, 3:20, 3:10, ?:??. Peter by určite chcel, aby sa spojnica trendu 2008 vyhupla najvyššie na MMM. A určite by chcel, aby to bolo veľmi blízko k trom hodinám. A keby bola pod tri, asi by sa nehneval. 242 akcií, z toho 169 maratónov si pamätá Petrov akciopis. Pamätal na neho aj vekový nôž. Prisúdil mu šťastnú siedmu priečku a upravil čas na 2:37:05.
Milan nestráca bežeckú výkonnosť, možno hlavne preto, že nestráca optimizmus. Vidieť ho zamračeného je rovnako vzácne, ako ho vidieť dobiehať za eN. A eN usilovne pracuje na tom, aby sa jeho strata nezmenšovala. O treťom v M60 Vám toho veľa nepovieme. Bol to Július Smolár ( 3:58 - 71. / 3. M60 ) zo Spišskej Novej Vsi. Tretie miesto v M60 mal oveľa istejšie, ako čas pod štyri hodiny. Zvládol to s prehľadom. Minútu a tri sekundy mal k dobru. Za posledné tri sezóny najviac. Zdeněk Kopecký ( 4:16 - 85. / 4. M60 ) skončil v M60 štvrtý, ale o ňom toho vieme viac. Nie iba to, že má 72 rokov a bol najstarší účastník 34. KM.
Zdeněk jazdí za Budvar České Budějovice. Divíme sa, že ho pod svoje krídla ešte nevzal sponzor, podnikajúci v oblasti výmeny bedrových kĺbov. Zdeněk je bežiacou reklamou, že nie všetko umelé je aj zlé. Svoju 300-stý vytrvalostnú akciu získal toho roku v Jelczi už s umelým kĺbom. Čadca bola 303-tia. To si zaslúži obrázok väčší, ako malý.
Kde je Zdeněk, tam musí byť aj kráľ Jiří z Přerova. Ale skôr, ako sa ku kráľovi prerečníme, položíme ešte jeden veľký obrázok.
Pre niekoho víťaz MZT prekvapivý, pre nás veru nie. Podrobnosti sú tu. Jirko Březina ( 4:26 - 89. / 5. M60 ) má o dva roky menej, ale aj o 157 akcií viac ako Zdeněk. Preto je Český kráľ zberačov. V tomto roku už plní cieľ, o ktorom pár sezón iba hovoril. Vrátil sa na pódium, z ktorého si odskočil k behom mierečným. Diaľkové pochody sú Jirkovou starou láskou a tá "nerezaví". Po veľmi úrodných zberačských bežeckých sezónach, ktoré ho posadili na Český trón, nazbieral v tejto sezóne viac pochodov, ako maratónov. A to Čadca bola jeho ôsmy tohoročný maratón. Pre pána kráľa vo veku 69 rokov to rozhodne nie je málo.
Slogan, Kde je Zdeněk, tam je Jiří, potvrdzuje aj poradie v skokanovi. Jiří je druhý. Skočil síce o 11 miest menej ako Zdenda, ale o dve viac, ako tretí Milánek Krajčí. Lebo Skokan, to je zábava hlavne pre starších a pokročilých. Obrázkom kráľa Jiřího medzi pánom a dámou naznačujeme leporelistom, že sa reč na baby zvrtne. Zapísal eN 10. 6. 2006 Túto story diktuje Zvieratko, eN iba zapisuje. Keby tomu bolo naopak, o tých babách, ktoré eN predbehli, by nenapísal ani slovo. Jana Minaříková ( 4:12 - 3. ) č. 54 dobehla až za eN. Tú pochválil. Ale okrem pochvaly o Jane nič iné povedať nevieme. Asi utekala svoj prvý maratón, lebo nie je vedená v zväzkoch beh.cz. Ak je tomu tak, mala úspešnú premiéru a spoznala pohostinnosť Kysučanov. Na 3000 Sk bola ocenená jej snaha. Aj keď dá niečo bodyguardovi Bohušovi Barborákovi ( 4:12 - 82. / 31. M40 ) č. 56, ktorý dbal na jej bezpečnosť a nepohol sa od nej na krok, stále jej zostane dosť, aby si kúpila "Něco hezkýho". Bohuš bol asi v prietrži mračien v závere behu aj stéblo pro tonoucí, veď bývajú v Olomouci. Ak Janke beh neublížil, ďalší kousek v Kroměříži. Daria Naziemiec ( 4:38 - 4. ) je pre nás známejšia firma, ako Janka z Olomouca. Inak by na Chodbe ohrozovať eN nemohla. Oslnivá forma z februára, kedy je štyri hodina na Chodbe odolali iba 91 sekúnd, odišla so snehom, ale aspoň na cestu z Poľska a možno aj na štartovné pre seba a muža Leszeka ( 4:10 - 81. / 29. M18 ) zarobila. Veď hovoríme, že Kysučania si dámy uctili viac, ako dámy ich. O drobné 1500, 1000, 800, 700 Sk za 5-te až 8-me miesto si dievčatá nohy drať nemienili. Prišli iba štyri. Dve stabilné účastníčky KM musel zradiť autokar pri návrate z Plitvíc. Iný normálny dôvod absencie Zlatky Semanovej, ale hlavne domácej Anky Balošákovej vymyslieť nevieme. Kto vie, aké by bolo poradie, keby Anka utekala. Starkám z domčekov pri trati jej neúčasť neprekážala. Hlasno pani Balošákovú hnali do cieľa. A starké na Kysuciach tie veru povzbudzovať vedia. Ich "Anka", aj keď to bola Janka, vyhrala a ukradla prvenstvo eN. Rozhodol sa, že štartuje v kategórii žien a že túto kategóriu vyhrá.
Je pre nás síce veľkou záhadou, aká intuícia ho k takémuto rozhodnutiu dohnala, ale 5 km sa mu ho darilo plniť. Potom sa znenazdajky zozadu prirútili dve baby a začali plán eN kaziť.
Janka Žideková ( 3:40 - 1. ) starenky potešila, eN nahnevala. Lebo ona bola plánoboričkou číslo jedna. Po 15 km to vyznievalo celkom nádejne. Ale potom začala pokúšať. Pri vbiehaní do rozkopanej Turzovky začala trhať kolektívu. eN zvažoval, čo vlastne kolektív je. Janka s jedným bežcom vpredu, alebo on. Kým si to rozmyslel, Janka ušla asi na 50 - 75 metrov. Pri vybiehaní z úzkych uličiek späť na širokú cestu eN otázku vyriešil a začal uprchlíčku dobiehať. Nádejne sa približoval. Keď bol od nej 10-15 metrov, kolečko sa mu polámalo. Spomalil a Janka sa dlhým krokom a la otýc Paľo opäť poľahky vzdialila. Ak sa v Čadci neviete dočkať obrátky, nedočkáte sa ani zrýchlenia po nej. To je pravda mnoho krát potvrdená nie len v Čadci, ale aj v Rajci. Polámané kolečko sa dole gúľalo ztuha. Navyše sa pokazilo provizórne zariadenie na pridŕžanie okuliarov. Musel spomaliť kolečko ešte viac a zariadenie opravovať. Vtedy sa okolo neho prehnala kazisvetka č. 2
Ak sa kolečko hore polámalo, cestou dole sa na tom istom úseku poskladá. To sa pokúsil dokázať. Zrýchlil a červená Evka sa začala zväčšovať. Ale kolečko sa neposkladalo, ale polámalo sa ešte viac. Z experimentu vyťažil iba opätovné dobehnutie a predbehnutie
Petra Dominku ( 3:55 - 68. / 25. M18 ). Keď ho eN uvidel na štadióne, hneď vedel, prečo je teplo. Mal na svedomí teplo v Prahe, predávať ho prišiel aj do Čadce. „A ešte chcete o 20% viac peňazí!" vyčítal dílerovi Martinskej teplárenskej a. s. eN. „My vyrábame teplo z uhlia. My o zvýšenie ceny nežiadame," usmernil kritika Peter. Ale vzal si eN pindy k srdcu. Teplo výdatne rozširoval iba prvú hodinu behu. Potom prestal. Ale na jeho miesto sa nakýbloval nejaký dílerov s vodou. A ten, ako keby bol utrhnutý z reťaze. Škoda, že nevieme o koho sa jedná. Nemá firmu vycapenú na umeline, ako Peter. Inak by to od nás poriadne schytal.
eN nemá vo zvyku vystavovať sa na veľkoplošných obrázkoch, ale výnimka z metodických dôvodov je nevyhnutná. O čo je na tom reprezentant umeliny Peter, alebo o kus vyššie skokan Zdenda lepšie, ako eN v bavlne? Zuby im drkotali úplne rovnako. Čelenka? eN zabudol doma nie len čelenku, ale aj trenírky. Zháňať trenírky je vec problematická. Musel utekať v plavkách a odhaliť tlsté nôžky svetu.
eN šatku nepotreboval. Neplánoval ísť na maškarný ples čoby Karkuľka. Odstrihol z trička iba spodok a vyrobil si čelenku, na ktorú si retiazkou z troch malých zicheriek ukotvil optiku. Fungovalo to 25km. Potom namoknutá bavlna zväčšila obvod a začala padať. Po úprave počas behu už fungovala aj v prietrži mračien. Nič na plat. Bavlna, to je príroda a príroda je eN blízka. Zvieratko vyhadzuje smerovku späť k dievčatám.
Červená bodka sa po predbehnutí Petra začala opäť zmenšovať, aby sa úplne stratila eN z radaru. Nemala to ľahké červená bodka v súboji s bodkou modrou. Janka nie je dorastenka, ale Evka ťahá za sebou o 12 rokov viac. Absolútne poradie to doceniť nevie. To dokáže iba vekový nôž. V absolútnom ponímaní zaostala Evka za Jankou o necelých 5 minút, ale po úprave časov ju o 26 minút predbehla. Ale vypisovať vekové kategórie pre 4 dievčatá by bola asi pochabosť. Kysucký maratón bol 149-ty klasický počin Evky. Na 150 to zaokrúhli v Rytre. eN sa obáva, že pri tom nebude, lebo musí ísť cestou menšieho finančného odporu. Polstovky v SZM aj tak neoslavujeme. 150-ty maratón bude, teda ak bude, nielen šiesta tohoročná akcia prezidentky SZM, ale hlavne 164-tia akcia celkovo a tá ju posunie z deviateho na ôsme miesto SZM rebríka. Zapísal eN 12. 6. 2008 eN počas behu komunikoval okrem dievčat a dílera s teplom aj s inými borcami. Konečne sa mu podarilo odovzdať Diplom
Petrovi Pavukovi ( 4:03 - 75. / 17. M50 ) č. 63. Žiaľ fotoaparát nechal doma s trenírkami, čelenkou a aj novučičkou bežeckou šiltovkou, tak obrázok nemáme. Pol roka trvalo, kým Diplom majiteľa našiel.
Predsavzatie plnil 350 metrov. Zo štadiónu vybehli plece pri pleci. Potom si eN prebukoval letenku do ženskej kategórie a Peter trochu zaostal. Nakoniec sa mu pod štyri hodiny dostať nepodarilo. Ale aspoň si po svoj 139-ty maratón dobehol umytý. Schytal ten najzúrivejší lejak. Ale bral dážď, ako aj čas športovo. Nemá fóbiu zo štyroch hodín, ale... S Petrom a eN vybiehal zo štadióna a kúsok ho za eN vidieť, aj Jaromír Szeliga ( 3:29 - 47. / 11. M50 ) č. 39. Jarík neponechal nič na náhodu. Prišiel do miesta pretekov pár dní vopred a zvykal si na klímu. Vedel, že poobede prší, tak sa ponáhľal, aby nezmokol. eN sa s ním za prsty ťahať po vybehnutí zo štadióna neplánoval, napriek tomu ho na druhom kilometri predbehol. Jaro si odskočil "oprieť bicykel". „Keby si takto odskakoval každé dva kilometre a po obrátke každý, tak by som sa možno s tebou udržal," nahlas zauvažoval eN, keď ho Jaro dobehol. Jaro návrh neprijal: „To bola posledná pauza, ďalšie nebudú." A veru neboli. Jaro utiekol eN o 15 minút a 19 miest. Zmestil sa pod 2:30 a vekový nôž ho za to odmenil časom 2:56:01 a 27. miestom, čo bol piaty najmohutnejší skok. Vo svojom treťom tohoročnom a 74-tom maratóne celkovo si výrazne posunul sezónne maximum. Ubral 9 minút. Na rebríku SZM poskočil na 47-me miesto. Po obrátke, keď eN predbehla Evka, nastalo na trati pusto. eN pamätá iba dvoch borcov, ktorých dobehol. Jaro Vernarský ( 4:02 - 74. / 27. M40 ) č. 13, privítal eN rečníckou otázkou: „Prečo sa takto trápime?" eN, aj keď sa trápil rovnako, našiel odpoveď: „Lebo poriadne netrénujeme." Bolo to cca 10 km pred cieľom a Jaro sa tak zamyslel nad eN riešením, že prešvihol štyri hodiny. Ale je celkom možné, že v tom mali prsty zlé sily. Všimnite si Jarove číslo. Jara eN dobehol a predbehol. To už do cieľa nedokázal. Dobehol síce Joža Bernáta ( 3:51 - 64. / 25. M40 ) č. 14, ktorý apaticky cupkal po krajnici. Jožo sa prebral a zistil, že až tak zlé, ako si myslel, to s ním nie je. Po pár sto metroch eN zistil, že je na tom horšie, ako Jožo, ale ten cupkal vedľa neho a nezberal sa mu ujsť. eN cítil, že Jozefa brzdí, ale nevedel ho presvedčiť, aby utekal dopredu. Asi to prebudenému nepripadalo voči tomu, ktorý ho prebudil kolegiálne. Keď eN zistil, že Jožo sa prispôsobuje jeho tempo, začal viťúz jeden spomaľovať. Utekal pomalšie, ako by napredoval sám. Jožo zostal verný eN, aj keď ich predbehol ďalší bežec ( neskôr ). eN mu navrhoval, aby sa zakvačil na neho. Vedel, že by to tempo zvládol. Ale Jožo, utekajúci bez stopiek, zostával verný. Keď sa opýtal, či to stihnú pod štyri hodiny, eN nemiestne zaklamal: „Ak dobehneš toho, čo nás predbehol a udržíš sa ho, určite. So mnou to veľmi isté nemáš." Biela lož zabrala, Jozef sa konečne rozbehol tak, ako vládal. Za chvíľu
Antona Vojtička ( 3:50 - 63. / 14. M50 ) č. 18 dobehol a udržal sa s ním až do cieľa. A ako človek vďačný, dobehol 7 sekúnd za ním. Keby sa nedal presvedčiť a zostal verný eN, utekal by skoro o štyri minúty pomalšie. Lámať vernosť býva niekedy drina. eN zostal zaskočený, keď ho Anton predbiehal. Bol presvedčený, že uteká kus pred ním. Po Krakowe, dostal na Kysuciach druhú lekciu, ako záver maratónu utekať. Tóno sa vo svojom druhom tohoročnom a aj zmoknutom maratóne o 3 minúty polepšil. Tóno behá maratóny od roku 1984, ale vyberá si iba fajnovejšie kúsky. Je možné, že Čadcu by nebežal, keby nebol čerstvý SZM-ák. Akcia za New York, Londýn, Brusel, Rím má takú istú hodnotu, ako Čadca, kde po 24 mierečných sezónach čtartoval po prvý krát. A potom že SZM Čadci škodí. Ľudia, veď SZM Čadci pomáha! Tóno má 52 akcií a pracuje na zdvihnutí kotvy a ceste do vyšších sfér SZM rebríka. Momentálne mu patrí 72-há priečka. Posledný človek, s ktorým mal eN verbálny kontakt na trati bol Ľubo Nemec ( 3:54 - 65. / 25. M40 ) č. 64. Bolo to asi 600 m pred cieľom. Ľubo eN dobehol, trochu si zanadávali na lejak, ktorý sa na nich približne v tej chvíli spustil. O Ľubovi toho príliš veľa nevieme. Nie je pre nás celkom neznámy, lebo eN ho fotil v Michalovciach, kde sa mu darilo o o 7 minút lepšie. Asi lejak prišiel neskoro. V Michalovciach pršalo kultúrnejšie, ale zato dlhšie. O Petrovi Dominkovi č. 66 sme už písali vyššie, ale veľká škoda by bolo daovu sériu Dancing In The Rain neukázať kompletnú. Jaro Pavlacký ( 3:30 - 48. / 19. M40 ) dobehol do cieľa pred lejakom. Ale Jaro vie, že voda je strategická surovina budúcnosti, tak si ju do sýtosti užíva, pokiaľ je zdarma. Jaro musí zveľaďovať Slovenský dvojsúrodenecký rekord sám. Brat Miro si dáva mierečnú pauzu, ako svojho času Jaro. Po Čadci je rekord bří Pavlackých 252 akcií. 136 dodal Jaro, 116 Miro. Zapísal eN 13. 6. 2008
Majstrovstvá auta, v ktorom sa eN do Čadce doviezol, nedopadli pre neho najlepšie. Nezmestil sa na štvormiestny orloj Hornej Nitry. Majster Ondrej Hanzlík ( 2:56 - 17. / 8. M40 ) si síce číslo zakrýva, ale ambíciu bežať pod tri hodiny pred Čadcou neskrýval. Po Bratislave mal výpadky v tréningu, cítil, že atak 2:50 by bez rizika prekotenia reálny nebol. Ondrej ma na konte 33 maratónov a ich priemer je tesne nad 3 hodiny. Cíti, že by ho vedel stlačiť pod tri hodiny, preto tréningové maratóny behať nechce. Štartoval síce dva krát na Hamburgu, ale s rovnakým, podtrojhodinovým cieľom. Čadcu utekal so zadržanou prvou polovicou, Druhú dal snáď na sekundu rovnako a podarilo sa mu vkliniť do honorovanej osmičky. Absolvoval bezproblémový, neboľavý maratón, po ktorom nemal žiadne ťažkosti a môže sa schuti pustiť dobiehať zameškané kilometre, aby mohol v Rajci útočiť už na vyššie méty. Tak, ako v Majstrovstvách auta. Miro Šorek ( 3:01 - 19. / 10. M40 ) č. 48 mal tiež podtrojhodinové ambície. A nebol to cieľ nereálny. Zaostal za ním iba 78 sekúnd. Tretí tohoročný pokus bol najvydarenejší a zároveň aj 56-tou akcia. Tri hodiny odolali, ale 2:50 nie. Po úprave času vekovým koeficientom utekal Miro 2:49. Roman Lukačka ( 3:05 - 21. / 10. M18 ) č. 52 bol kerovčík výpravy z Hornej Nitry, preto je dobre, že obsadil v Majstrovstvách vlastného auta tretia miesto. Roman tiež poškuľuje po trojhodinovej hranici. Ešte sa pod ňu nedostal. V Čadci chýbalo skoro 6 minút, ale snáď sa raz podarí. Jozef Zeleník ( 3:26 - 44. / 10. M50 ) č. 50 je pretekár. Miesto na pódiu sa mu neušlo, nebol so svojim výkonom spokojný. Cestou späť hútal, kde robí v tréningu chybu, že tento rok behá "iba" okolo 3:25. Chcela stará mladou byť? Nejeden starší pán už doplatil na zmenu extenzívneho na intenzívny tréning. Mladé kone sa bez neho neobídu, ale Jozef už číta 55 letokruhov. To už treba opatrnejšie s rýchlosťou narábať. 156-tu akciu si Jožo z Čadce priviezol. Musí si uvedomiť, že začína byť v M50 starý. Každú sezónu mu pribudne jeden rok a pár mladších M50. Z roka na rok to bude horšie, ale zlepší sa to v M60. Ak dovtedy vydrží behať, určite k jeho 156-tim akciám pribudne pár desiatok ďalších a to je predsa to, o čo nám beží. Keď Jožo stretal eN, vyslal do éteru otázku, aký starý je
Jaro Hrabuška ( 3:21 - 37. / 7. M50 ) č. 82. Tento údaj chýbal. Bez neho si nevedel vytvoriť poradie v M50. eN Joža zarmútil, lebo Jára je 1957, 50-nik ako vyšitý. Jeden z mladých starých, ktorí Jozefovi kazia pódiové počty. Jaro rieši Melville problém. Pasie po Moby Dick-ovi. Ten jeho si s Bielou veľrybou môže plutvu podať. Každý maratón rozbieha tak, aby ho bežal pod tri hodiny. A nie iba to. Snaží sa urobiť v prvej polovici náskok, aby si mohol v závere oraziť. Takúto bežeckú taktiku profil Kysuckého maratónu nemilosrdne trestá. Moby Dick Jarovi v jeho 109-tej vytrvalostnej akcii unikol. Po obrátke sa o pár miest a o pár minút prepadol, ale v oceňovanej osmičke sa udržal. Aj Svaťo Sedláček ( 3:37 - 54. / 13. M50 ) má Moby Dick-a. O trochu menšieho, ako Jaro H., no pasie po ňom rovnako zanietene, ako kapitán Achab, alebo Jaro. Svatoplukov Moby má rozmery 3:30. Pred štartom Svaťo mailom zisťoval u eN ako na Mobyho. eN zopakoval to, čo mu povedal pred rokom. V Čadci sa neoplatí začínať rýchlo. Dole to potom nebeží a končieva to stratou veľkosti X-násobku náskoku na obrátke. Tesne pred štartom ešte poradil eN Svaťovi, aby sa držal Paľa Uhlárika ( 3:28 - 46. / 18. M40 ) č. 71. Paľo sa v šatni dušoval, že to rozbieha na 3:30. Ale priatelia, otýc nie vždy hovorí pravdu. Keď eN videl, ako sa Paľo po štarte rozbehol, modlil sa, aby radu držať sa ho, hodil Svaťo urýchlene za hlavu. Našťastie Svatopluk, už skúsený lovec veľrýb, bežal podľa svojej hlavy. Mobyho neulovil, ale 3:37 je po 3:51 z roku 2007 výrazný posun bližšie k nemu. Ešte jednému bežcovi poradil eN, aby sa zo začiatku držal pri Paľovi. Števo Ševčík ( 3:22 - 39 / 8. M50 ) č. 61, ďalší prievidžan na 34. KM, má nabehané kvantá kilometrov. Dopláca ale na príliš rýchle začiatky. Števo poslúchol, bežal Paľove tempo. To, že sa Paľo rozbehol na 3:20 Števovi ublížiť nemohlo. Tento čas je v jeho silách. Dokázal to. Paliho v závere trochu prekotilo, ale Števo tempo udržal a zmestil sa, ako jeden z dvoch najstarších 50-nikov, do pódiovej osmičky M50. Paľo si po svoju 77-mu akciu, v 72-hom maratóne dobehol v čase, aký avizoval pred štartom. Jedinému Rajčanovi na rebríku SZM patrí 45-ta priečka.
Návrat strateného syna. Aj tak by sme mohli nazvať 34. KM. Ľubo Hrmo ( 3:00 - 18. / 9. M40 ) sa vrátil do mierečného kolotoča po 20 mesačnej pauze. Veľmi tesne lízol tri hodiny. Smola, že z tej drsnej strany. Skoda č. 2, najtesnejším rozdielom zaostal za veselou osmičkou M40. Smola č. 3, prišiel o sedem akcií. Ale príliš málo smoly na to, aby prekryla šťastie, že je späť a opäť môže pretekať. Po prečesaní Ľubovho akciopisu sa hráme, že utekal 59-ty maratón, ktorý bol jeho 102-hou akciou. Zapísal eN 15. 6. 2008
V Prahe sa nemiestne posmieval Šaňovi s eN Milan Vago. Mal obrovské šťastie, že do Čadce poslal iba Jaríka. Sám šiel s kolenom na chirurgiu, lebo aj chirurgovia musia byť z niečoho živí. Janči Mičko ( 4:13 - 83. / 20. M50 ) č. 9 bol pripravený pomáhať eN v bitke s Milanom. Bitka sa neuskutočnila, tak ušetrenú energiu presmeroval na naháňanie akcie. Podarilo sa. Piatu tohoročnú akciu naháňal rovnako dlho, ako druhú v Bratislave. Zvyšné tri dokázal uloviť o desať minút rýchlejšie. Z toho dve aj so skalpom eN. Spolu má 115 akcií a sedí si s nimi na 27-mej priečke SZM rebríka. Jozef Čurlej ( 3:59 - 72. / 16. M50 ) č. 8 pricestoval spolu s Janom Mičkom a bol tiež pripravený poskytnúť svoj strategicko-taktický talent v bitke s Milanom V.. Nebolo treba, tak sa zameral na podbehnutie 4 hodím. Podbehnúť a neplytvať zbytočne energiou, sa mu podarilo splniť do bodky. Prebehol cieľom a za ním štvorhodinová mreža spadla. Bol posledný, koho do klubu trojhodinových prijali. V rovnako piatom tohoročnom pokuse, ako Janči M. sa pod štyri hodiny dostal pod druhý krát. Prvú prahu hodnotíme vzhľadom na počasie o 1 hviezdičku vyššie. Jozef je prísne mierečný zberač. Už sme spomínali, že neplytvá energiou. Behá iba klasické maratóny a po Čadci ich má na konte guľatých 75 a patrí mu 46-ta priečka SZM rebríka. Gabi Nepko ( 3:26 - 43. / 9. M50 ) č. 10 má v kapitalistickej opatere 51-vú priečku, lebo má o 2 menej. Tiež minútku zaostal za sezónnym rekordom z Prahy, tiež má na konte v tomto roku 5 akcií, ale v stratégii trochu za Jozefom zaostáva. Dvere pre odmeňovaných mu zabuchli tesne pred nosom. Bol prvý z nevyvolených v M50, teda 9-ty. Štefan Polc ( 3:33 - 50. / 12. M50 ) č. 5 zakladá 58-my letokruh a s ním sa mu ťažko štverá na prvé miesta v M50, ako bol býval zvyknutý, keď pred pár rokmi do tejto kategórie vlietol sťaby kométa. Štefan si od Kysuce priviezol 90-tu akciu. Stovku pravdepodobne toho roku nestihne, ale aspoň má motív na ďalší, najťažší M50 rok. Potom, na viceprezidentskom stolci a v M60 už zase bude veselšie. Dovtedy ho potešíme iba tým, že vekový nôž mu čas upravil na 2:58:56 a posunul ho na 30-te miesto. Viac krát sme spomenuli, že víťaz, Dan Orálek vyhral Čadcu týždeň po zisku titulu Majster ČR v behu na 100 km. Nebol jediný z medailistov z tohoto šampionátu, kto do Čadce zavítal.
Pepa Kubále ( 3:03 - 20. / 9. M18 ) č. 41 pri poslednom stretnutí s eN tvrdil, že do Čadce nepríde, lebo má na skok od Mladé Vožice Jirkov. Veci sa inak vyvrbili. Jirkov je ťažký horský maratón, ktorý sa štverá skoro do neba. Po stovke, z ktorej získal bronzovú placku, sa Pepa cítil unavený. Zmenil plán a volil "ľahší kysucký variant". Únavu neoklameš. Josef nezabehol zle, no na jeho pomery ani dobre. Ale 115-stu akciu si na juh Čiech z Čadce odviezol. S 15-skou akcií je najčinorodejší zberač v Čechách v 2008. Má na konte o jednu viac, ako Petr Hrček, ktorý za Josefa zaskakoval v Jirkove. Vlado Stopka ( 3:22 - 40. / 14. M40 ) č. 91 je tretí v tejto story, kto zaostal o pár sekúnd, napriek lepšiemu počasiu, za výkonom z Prahy. Hádame, že Vlado bol s výkonom vo svojom treťom maratóne v sezóne 2008 a 66-tom celkovo, spokojný. Ak nie, nech vie, že eN by bol. Ivan Sýkora ( 4:24 - 87. / 32. M18 ) bude pre väčšinu čitateľov nie známa postavička. Pre eN nie. Je to jeho kamarát a dokonca už o ňom písal minulý rok v story z Rajca 2007. So synom tam mali mierečný krst. Ivan občas z eN páči mierečné rozumy. eN ochotne mudruje, ale sám sa podľa svojich rád správať nedokáže. Pred časom radil Ivanovi, aby si zohnal ebergetické gély. Pri dlhších pobytoch na trati vedia pomôcť a dodal, že by sa bez nich na štart postaviť neodvážil. Pravda je taká, že sa odvtedy už tri krát odvážiť musel. Dva krát dobehol, raz nie. Verte či neverte, nevie sa ku gĺom dopracovať. Do Česka, odkiaľ ich vláčil už chodieva sporadicky, na jeho planéte ich objaviť nevie. Radiť, to eN dokáže. Ale... Ivan utekal Čadcu o šesť minút rýchlejšie, ako minuloročný Rajec, na ktorý sa chystá i tento rok. Ak udržia Ivan a eN trend rastu a poklesu výkonnosti, je pravdepodobné, že budú dobiehať spolu. eN si dokáže poradiť, ako tomu zabrániť. Ale nevie, kto by rady za neho realizoval. Peter Hodossy ( 3:42 - 57. / 20. M18 ) bežal s č. 30. „Hádaj prečo?" spýtal sa pri stretnutí s eN. „Utekáš 30-ty maratón," neuhádol eN. „Včera som mal 30 rokov," prezradil riešenie hádanky Peter. Prehodili pár viet o cieľoch. Peter vravel niečo o 3:45. Ako keby vedel, že pri dlhšom pobyte na trati by zmokol. Plán splnil a do Klubu Dancing In The Rain ho nevzali. Peter je svetobežnícky slovenský dorast. Viete kam má najbližšie oči zahľadené? Do Moskvy!!! SZM svetobežnícky senior, Vilo Novák, má už stolicu Ruska odfajknutú. Na rade je dorast. Peter mal byť posledná postavička, ale zvieratko zabudlo na prvého viceprezidenta SZM! Napravíme tento prešľap.
Prānjal Milovník ( 4:14 - 84. / 30. M18 ) č. 3110 sa prišiel tak, ako pred rokom, do Čadce rozlúčiť s rodnou hrudou. Pár dní po 34. KM odlieta na druhú rodnú hrudu. Tou je New York. Tam sa zrodila väčšina z jeho 302 akcií, ktoré z neho urobili 1. viceprezidenta. Bežal tak, ako pred rokom. Dúfame že v NY nebude mať, tak ako pred rokom, boľavú nohu, aby nemusel až tak zatínať zuby. Ale dúfame, že tak ako pred rokom, najdlhšie certifikované bežecké preteky na svete dokončí a prihodí na spoločnú akciovú SZM haldu pár desiatok nových. A už nám zostáva povedať iba, že nie všetci utekali o minútu pomalšie, ako v Prahe. Pali Obraz ubral tri minúty a Miro Tomčány ( 2:50 - 12. / 8. M18 ) č. 92 dokonca štyri a pol minúty. Nechceme maľovať čerta na stenu, ale sme presvedčení, že Miro v Čadci zabehol osobný rekord. Škoda, že ešte dve sekundy neubral. 2:49:59 znie neporovnateľne lepšie, ako 2:50:01. Furča Mira trochu zaskočila počasím ( 3:06 ). Vracal sa trochu rozčarovaný. Praha ( 2:54 ) trochu náladu popravila, aby ho Čadca vskutku potešila. Tipujeme, že takú radosť tento štíhly a ľahkonohý bežec z Dubnice nad Váhom určite ešte neraz zažije.
34 KM mal štart o 10,00. Organizátor upustil od zažitej 15-tej hodiny. Podľa nás posun správny smerom. Ak by sa štartovalo o 15,00, prietrž mračien by zaplavila atletickú dráhu pol hodinu pred štartom. Štart z nej by bol nanajvýš problémový. Na druhej strane je možné, že frekventovaná cestná premávka súvisí s dopoludňajším štartom. Od delenia financií najviac do M18 organizátor upustiť nechce. Tento rok bolo zloženie štartového poľa náhodou také, že k výraznejším disproporciám nedošlo. Ale je len otázkou času, kedy dôjde k tomu, čo sa udialo v Senici, kedy druhý pretekár v cieli dostal raz toľko, ako celkový víťaz. Problémom treba predchádzať, nie čakať na ne. Vžitý čadčiansky systém neguje globálnu súťaž. Atomizuje štartové iba na vekové kategórie. Navyše možnosť štartu veteránov v M18 vnáša aj do tejto parciálnej súťaže chaos. Ale napriek tomu, že nejasnosti okolo ceny dr. Blahu sa nám nepáčili, vidíme v tom posun. Cena je adresovaná víťazovi v absolútnom poradí. Veď aj jedna lastovička hlási príchod leta. Ale tak, ako to robíme vždy, pripomíname aj teraz, že rešpektujeme právo organizátora rozdeľovať ceny podľa vlastného uváženia. Pravidlá však musia byť jasne a v dostatočnom predstihu zverejnené. 34. KM nevybočil z úrovne, ktorú má v posledných rokoch a musíme pripomenúť, že ide o úroveň vysokú. V pohodlnosti prihlasovania sa na štart nemá na Slovensku obdobu. Dostupnosť výsledkov, prezentácia, šatne ( starostlivosť o sklerózou zmietaných zúfalcov ), sú tiež na tej najvyššej úrovni. K úplnej spokojnosti a možnosti porovnávať sa napr. s Rytrom chýba už iba medaila, alebo nejaký iný signovaný účastnícky predmet. Zapísal eN 16. 6. 2008 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nová
línia, nový smer, nová čiara. Keď nové, tak nové. Nech sa
teda táto story na Zvieratko story zmení a o 34. KM nech hovorí to žlté
čudo, ktoré pred štartom po trávniku v priestore štartu a
cieľa pobehovalo.
Ani
k slzám, ale ani k úsmevu nepriviedla zvieratko zle hustá cestná
premávka a rozkopané cesty. To je ale vis major. Za to organizátori
nemôžu.
Zvieratko
je nezávislé. S odôvodnením, že sa jedná o ojedinelé pindy
bavlnofila, zaradilo umelinu do sekcie úsmevu. Drvivú väčšinu
pretekárov tričko nadchlo. Do
sekcie úsmevu patrí všetko ostatné na 34. KM. 
Aby ľudia spolu hovorili,
nie je zárukou obojstrannej spokojnosti. Veľmi dobre rozumieme výrazu
na tvári Dana. Sme totiž na pravej strane "sporu".
Vlastimil
Bukovjan ( 3:35 - 3. / 1. M40 ) č.
69, ako naznačil Pefo, bežal s rozumom. Keď eN stretal čelo, Vlasto
utekal na štvrtom mieste, za zvyšnou trojicou hlavných favoritov.
Rosťa
Kolich ( 3:38 - 6. / 2. M40 ). Veľmi známe meno, ale eN o ňom
nevie povedať nič iba to, že je rýchly a svojho času býval ešte rýchlejší. 
Petra
Portášika ( 2:49 - 11. / 7. M18 ). Nevieme, či si Peter
podkovičku z čísla odopol, ale že vsadil na šťastie vieme. Nie
jednu, ale hneď dve sedmičky niesol 42 kilometrov na štartovom čísle.
Petrovi
Polákovi ( 3:10 - 25. / 1. M60 ) a
trochu vyplní medzeru za ním. 
Milan
Krajčí ( 3:37 - 53. / 2. M60 )
zostal sám zo slávnej Zvolenskej zostavy M60, ktorá vybojovala pre
svoje mesto nomen omen Hlavné mesto SR M60. 107-my Milanov maratón
nebol určite jeho posledný. 
Bol
zároveň aj 
Evka
Seidlová ( 3:45 - 2. ), ktorej ušiel, keď usúdil, že kolektív
je vpredu. Asi bol vzadu, ale Evka už zradcu do neho nevzala. Keď
opravil zariadenie a okuliare znovu sedeli na nose, všimol si divný úkaz.
Evka v červenom drese sa zmenšovala. Presne na úseku, kde sa mu polámalo
kolečko pri tlačení sa do nesprávneho kolektívu, urobil experiment.
Keď
sme pri umeline, na Nástenku opäť zaťukal ďateľ pokušiteľ, Ďuri
Fotul. Začal ďobať do eN. Veľmi ho interesuje eN umelinofóbia a
bavlnofília. A nemenej ho interesuje eN čelenka.
Dievčatá
v pokladni na plavárni sa ukázali ako nebývalo vynaliezavé. Keď začuli
eN, ako márne pátra po voľnej čelenke, v momente konali. Obetovali bavlnené
tričko Vodnej záchrannej služby a chceli z neho eN vyrobiť šatku. 
Odovzdanie
Diplomu bol od eN taký malý Judášsky bozk. Všimol si, že Peter v
tomto roku mazácky podbieha štyri hodiny. eN ich mazácky nestíha,
preto sa plánoval Petra držať.
