|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
20.
Záhorácky maratón Siedmy dotyk so Záhoráckym maratónom po dvojročnej pauze máličko eN zaskočil. Prezentácia nebola pod prístreškom pohostinstva, ani pod prístreškom organizátorov, ale v miestnosti, ktorú by Michal Horáček charakterizoval ako "z nouze skrýš, ve které kočkou sotva zatočíš". Ale na eN počudovanie, aj napriek stiesnenému priestoru, prezentácia mala spád. A mala by ešte väčší, keby bol býval kritik malého priestoru prihlásený. Za chvíľu, kým sa prihlásil, cvakol 200 Sk (prihlásení 150,-), prebral číslo a tričko v darčekovej papierovej taške s erbom Senice, sa u neho klaustrofobické symptómy prejaviť nestihli. Odchádzal vytešený, lebo sa mu ušlo číslo 42. Veľmi dobré znamenie na úvod. Ale nevydržalo dlho. V šatni sa stretol s Českým kráľom zberačov
Jiřím
Březinou ( 4:35 - 34. / 2. M60 ). „Ty jdeš půlmaraton?"
vítal Jirko eN s neskrývaným údivom. „Tak som sa z tej 42-ky tešil, že som text nad ňou nečítal," sklamane vysvetlil svoj podmierečný omyl a šiel si číslo vymeniť. Ale 27-ka takú čarovnú silu, ako 42-ka už nemala. O tom, potom. Teraz je reč o M60. Ale skôr pochválime organizátorov, že štartové čísla 1/2M boli na prvý pohľad ( u eN na druhý ) od čísel maratóncov odlíšené. Pretekárom to počas spoločného štartu oboch vzdialeností pomáha v orientácii.
Predbehol ho o šesť rokov mladší víťaz 60-nikov Michal Janota ( 3:54 - 21. / 1. M60 ). Ten bežal svoj druhý tohoročný maratón veľký kus pred Jiřím. V Prahe dobehol za 3:40 a bol v 5. M60. Väčšina bežcov by brala ten lepší čas a piate miesto. Ale postaviť sa na najvyšší stupeň má tiež svoje čaro. Michal bol v Skokanovi tretí. Po prepočítaní dosiahol čas 3:07:07. Štefan Hrnčirík ( 4:37 - 37. / 3. M60 ) má tiež svoje priority. Tretie miesto v M60 ho určite teší. Dobrý čas detto. Možno aj druhé miesto v Skokanovi. Ale to nie je pre neho tá rozhodujúca radosť. Rozhodujúce je odštartovať a hlavne dobehnúť do cieľa. Štefan nevynechal ani jediný ročník Záhoráckeho maratónu. To si žiada byť dvadsať rokov v čase ZM vždy ako tak behu schopný. Jediné zaváhania neprerušenú pieseň znehodnotí. Absolvovať všetky ročníky akéhokoľvek podujatia v počte viac desiatok, vyžaduje od držiteľa kus disciplíny. Ak ide o maratón, tak to platí dvojnásobne. Občas sa stane, že je spevák neprerušeného songu nie v optimálnej pohode. Keby nespieval kontinuálne, určite by jednu slohu vynechal. Ale to by znehodnotil desiatky rokov snaženia.
Bolesti v lýtku mu nedovolili utekať tak, ako vie. Preto utekal, alebo kráčal tak, ako mohol. Musel sa preniesť cez to, že nebývalo dlhé tiene ho v cieli vítali. Aj cez to, že ho predbehli postavičky, ktorým dáva za normálnych okolností aj hodinu. Preniesol sa. Boj s indispozíciou vyhral a Senickú neprerušenú sériu si nepokazil. eN s Petrom veľa nenahovorí, ani keď sa mu darí podľa jeho predstáv. Keď dobehol, nepokúšal sa o debatu. Dobre vedel, ako sa cíti. Odfotil ho a povedal mu: „Dobre si urobil, že si nevzdal." Niekto to možno vidí inak, ale ten určite nespieva dvadsať rokov neprerušenú pieseň. Ťažkým remeslom bola pre Petra 20-ta Senica, alebo 283-tí maratón, alebo 294-tá akcia. Je za ním, treba hľadieť dopredu. Tam sa už črtá 300-vka a Peter sa k nej približuje ako tretí bežec v dejinách maratónu na Slovensku. Za normálnych okolností by hral Peter jednu z hlavných úloh na orloji v predstavení M50. Okolnosti boli iné, predstavenie odohrali iní herci.
Tibor hneď po návrate zo Senice do Košíc sadol do lietadla a odletel na druhú stranu zemegule. Svoj stý maratón plánuje utekať práve tam. Zvažuje, či bude po odbehnutí stého maratónu ešte maratóny behať. Senicu ešte v akciopise nemal. A mať ju chcel, tak prišiel. Taká cesta do Austrálie a dvojtýždenný pobyt niečo stojí, dobre mu padla aj korunka, nie iba stá akcia, ktorú si zo Záhoria odviezol.
Keď sa eN s Jarom stretal v Šaštíne, Tibol bol kúsok pred Jarom. Až vtedy mu ho predstavil, ale Jaro už vedel. Nie len to, kto je Tisza, ale hlavne to, že to bude tvrdý oriešok. Na obrátke bol ešte pred ním, lebo Jaro miluje prekopnuté začiatky, v cieli bol osem minút za ním, lebo Tibor nemiluje pomalé konce. Senica je maratón pre bežcov druhého sledu. Konkurencia nebýva taká ostrá, ako na iných maratónoch. Dá užiť slávy aj pri nižšej výkonnosti. Jara odmenila Senica za bojovnosť druhým miestom, lebo
Štefana v závere síce prekotilo, ale to sa stalo väčšine pretekárov. Tak zlé prekotenie, aby ho stálo tretie miesto, jediné vo výprave z Hornej Nitry, to zas nebolo. Števo bežal za peniaze. Vie, čo sa patrí. Počas návratu v Žabokrekoch popýtal. Jediný neSZM pohosti trojčlenný SZM+ zvyšok výpravy.
Na obrátke mal stratu na Štefana stratu minútu a 18 sekúnd. Cestou späť ju umenšil iba na 54 sekúnd a dobehol si po nepopulárne 4. miesto. Asi bolo spojené s 13-kou v absolútnom poradí, ktoré nemá povesť o nič lepšiu, ako 4. miesto. Vláďa mal pred sebou motív, ktorý ho ťahal k cieľu a za sebou tiež, ktorý ho tlačil. Tlačným remorkérom bol
Ak sa chcel Jožo prepracovať do šťastnej 6-ky, musel dvoch súperov z M50 od obrátky do cieľa predbehnúť. Jožo je pretekár, ktorý sa nevzdáva a napriek tomu, že po obrátke spomalil o 13:57, dokázal predbehnúť až troch. Petra Bačíka, pomalšieho po obrátke o 1:19:28, Mira Mikulu z Radošoviec ( +29:48 ) a
Ale po obrátke mu spadol trolej a to malo za následok nie len meškanie 29:11, ale aj prepad na šieste miesto. A aj to uhájil iba iba o štyri sekundy pred dobiedzajúcim rovesníkom. V Čadčianskej story sme spomínali, že Števo je už starý 50-nik. Ročníkom 1950 sa ťažko bojuje s mladšími 50-nikmi, ale Senica ukázala, že aj to je možné. Pred Štefanom boli dve 1951-ky a štyri sekundy za ním pokušiteľ 1950-ka. Rýchly začiatok dokáže Števo ustáť v chladom počasí. Také v Senici nebýva, preto sa prepadol na šieste miesto. Jeho čas príde, keď teplo odíde. Na jeseň bude určite veselší. Zatiaľ sa mu nezostáva nič iné, len sa zo šiesteho miesta tešiť, lebo mohlo byť aj horšie. A aj zo zisku 91. akcie. Poslednú desiatku akcií začal na horúcom Záhorí odškrtávať. Pokušiteľ, ktorý Štefana o poslednú štipku radosti pripraviť chcel, je
Jaro Szeliga ( 3:42 - 16. / 7. M50 ). Verný svojej taktike, že rýchlym začiatkom sa nedá veľa získať, iba veľa stratiť, začal komótnejšie, ako osem súperov v M50 pred ním. Obracal ako deviaty, bez 20 sekúnd 9 minút za Štefanom. Spomalil len o 11:55. Vzhľadom na to, že obrátka bola až za 1/2M, vyznieva to "len" možno trochu ironicky, ale Jaro bol v tomto ukazovateli siedmy. V Senici je úsek po obrátke dlhší, napriek tomu, že je kratší. V cieli svojho 75-teho maratónu bol len o spomínané štyri sekundy od pohladkania organizátorov za usilovnosť. Už aby opäť začal behať Milan Vago. Bez neho je Jarík príliš rýchly. Aj v hustom, klimatickom počasí utekal Senicu presne o 10 minút rýchlejšie, ako posledný beh s Milanom v Prahe. A menej klimatickú Čadcu lepšie o 23 minút!!! Milan už po artroskopii pokluskáva. Meniskus ho otravovať nebude, eN si môže s Trnavským atómom vybaviť účty. Ale ešte by si tiež mohol odskočiť do špitálu na lobotómiu. Možno by mu z hlavy vypálili ideu, že behanie mimo pretekov potrebné nie je. S touto chorou myšlienkou sa mu nedarí rozlúčiť. Zapísal eN 23. 6. 2008 Lenže eN chodí k lekárom nerád a s ideou sa sám rozlúčiť nedokáže. Maličké utrpenia v tréningu ho neoslovujú. Preto zažíva na pretekoch veľké. Ale nachádza v nich zážitky, pred usilovnosťou lomcovanými neobjaviteľne ukryté.
Bolo to takto. V Čadci eN nesplnil úlohu vyhrať kategóriu žien. Dobehol až tretí, preto preklasifikoval Kysuckú úlohu na úlohu stálu.
To eN neznepokojovalo. Iveta je zanietenou vyznávačkou úvodných forsáží a dojazdov na zotrvačnosť. Do Senice prišla s Petrom Košíkom, ktorý utekal 1/2M a Ivetu inšpiroval, že menej býva niekedy viac. Nevieme kde, ale vieme že Iveta maratón nedobehla. Keď ju za obrátkou eN predbiehal, ešte žila. Horšie bolo, že za Ivetou, sa hnala iná baba. To eN spokojnosti nepridalo. Bola to Eva Budínská ( 4:37 - 3. ), piata zástupkyňa Hornej Nitry v Senici, ale nie členka čisto mužskej výpravy, ktorej členom bol eN. Eva minulý rok na Liptove vystrašila eN. Utekal za 3:39 a Eva mu priateľsky povedala: „Škoda, že som išla polmaratón. Mohla som si vedľa teba zaklusať." Na zdesený pohľad eN reagovala tým, že si trúfa utekať maratón o kus rýchlejšie, ale mama a starká jej to zakazujú. V Senici neposlúchla a rozhodla sa, "děvčico něšťastná", s maratónom sa za prsty ťahať.
Ako lev s teplom bojoval. Vlastne ako lev nie. Lev má rozum. Keď je teplo, zvalí sa do tieňa a oddychuje. eN bojoval ako somár. Eva bežala s malým odstupom za Ivetou, eN tiež s malým odstupom za Evou. Ručičky na termostate mu hlásili že prehrievanie motora je na kritických hodnotách. Automatický pilot márne naznačoval, aby prispôsobil tempo stavu a povahe vozovky. eN bojoval, teda bol o pár krokov pred rozumom. Spomaľovať ho ani nenapadlo. Až za 15-tym km, keď slnko opäť vystrčilo svoj horúci ksicht spoza mraku, ho rozum dobehol. Nechal Evu Evou a začal rozmýšľať, ako zo šlamastiky, do ktorej sa bezhlavosťou uväznil, vykľučkuje. Kúsok za obrátkou dobehol Ivetu a pár km po tom aj Evu. eN ešte žil, ale Eva už bola v kóme. Príliš ďaleko od cieľa, aby sa prvé miesto dalo ustáť. eN prevzal vedenie v ženskej kategórii, ale príliš ho to nepotešilo. Bez magnetu pred sebou sa veľmi vzdialený cieľ približoval pomalšie. Vedel, že bude aj oveľa horšie. Eva nakoniec pribehla po boku Petra Bačíka za 4:37 na treťom mieste. Eva má na to, aby eN porazila. Maratón za 3:30 je v jej silách. Ale nie v takých podmienkach, aké vládli v Senici. Po výrazne pomalšom úvode mohla pomýšľať aj na prvé miesto. Ona naň vlastne pomýšľala, len na ten pomalší úvod zabudla.
Nezapojila do súboja o prvé dievčenské miesto. Súboj prenechala Ivete, Eve a eN. Obrátka ju obrátila späť do Senici o vyše sedem minút za Evou. V cieli bola skôr o vyše 26 minút. Nemohla si ale vychutnávať radosť z víťazstva. Netrpezlivo vyzerala, či pribehne Petr Bačík. Ako dobrá manažérka vedela, že príprava Petra v posledných dňoch nespĺňala prísnejšie kritériá na optimálnu prípravu. Medzi pretekármi kolovala správa, že Petra odviezla sanitka. eN jej veril, lebo ho registroval iba s obludným náskokom v Šaštíne. Kedy sa dostal pred neho, to nevie. Zlatka ho možno počas predbiehania na trati zaregistrovala. Ale hlavne že ho zaregistrovala v cieli. Ojedinelá akcia, v ktorej Zlatka v priamom súboji Petra porazila, je jej 148-ma akcia a 124-tý klasický. Patrí jej utešené jedenáste miesto na rebríku SZM a druhé v dámskej časti rebríka. Od funkcie prezidentky ju delí po Rytre 16 akcií.
Do cieľa dobehlo 38 bežcov a Betka s +21:00 je na 10-tom mieste. Zlatka má rozdiel iba o 26 s menší a patrí jej 8-me miesto v MRT a aj MZT. Betka bola určite počas behu mysľou v lietadle a do Austrálie smerovala. Tam by ju Senická klíma sužovať nemala. Na južnej pologuli sa snáď už leto vyzúrilo. Jej 107-ma akcia od protinožcov bude určite rýchlejšia, ako 106-ta zo Záhoria. Držíme Palce Ako Betke, tak Tiborovi, aby sa im aj v Austrálii podarilo nejakú korunku vyhrať a mali sa za čo vrátiť do Košíc. Korunovačné tričko sme 39. viceprezidentovi SZM dlží . Do Austrálie sa eN terigať nežiadalo, tak určil miesto a čas inaugurácie ex offo, MMM pasta párty. Zapísal eN 25. 6. 2008 Miro eN Kriško ( 4:06 - 26. / 11. M50 ) úlohu, ktorá po Čadci zostala v kolónke nesplnené, splnil. Kategóriu žien vyhral, ale radosť nemal, lebo nesplnil úlohu stále stálu, nebyť maratónsky chodec.
Tiahle stúpanie do Čáčova eN veľmi dobre pozná. Kedysi miesto, na ktoré sa tešil, lebo tam vždy niekoho predbehol, sa zmenilo na miesto, na ktoré sa už tešia iní. Pod kopcom sa eN pozrel na čas, čo je príznak rezignácie. Prepočítaval, či je reálne utekať pod štyri hodiny - druhý príznak. Tretím príznakom rezignáciu neodvrátiteľne privolal. Vyšlo mu totiž, že ak nespomalí, tak by sa to pod štyri mohlo podariť. Ale veľmi tesne. Lenže stúpania nie sú najlepšie miesto na nespomaľovanie. A keby sa to v prvom náhodou podarilo, muselo by sa to podariť aj v ďalšom, za 40-tym km. Náhody sa len zriedkavo rodia ako dvojičky. Idea otrockej snahy s výsledkom tesne nad štyri hodiny eN neoslovila. Začal kráčať. Najprv ho predbehol asi Michal Jandásek ( 4:04 - 23. / 7. M18 ). eN tak háda podľa toho, že sa prihovoril po Česky. Potom zaútočil pirát Karel Budík ( 4:05 - 24. / 9. M50 ). Karel síce stopky na ruke mal, ale asi na ne nepozeral, lebo príznaky rezignácie na ňom eN nepozoroval. S pirátskou odhodlanosťou útočil na štyri hodiny. Ani eN ubezpečenie, že to už nestihnú, mu z odhodlania neubralo. Tretím, koho eN prechádzkou v stúpaní potešil, bol Paľo Kincel ( 4:06 - 25. / 10. M50 ). Keď predbiehal, pozýval eN, aby si k nemu nastúpil. „Až za občerstvovačkou," nemienil meniť svoj plán eN. Ale keby ho Paľo nepredbehol, určite by ho zmenil a kráčal aj po pití. Paľove tempo nebolo také ostré, aby ho eN nedobehol. Ale nebolo až také pomalé, aby ho eN predbehol. Veľký pozor si eN dával, aby Paľa nevyprovokoval k zrýchleniu. Nie veľmi sa mu žiadalo príliš sa zadýchať. Asi kilometer pred cieľom zaregistroval eN na radare žltú machuľu. Aj bez optiky uhádal, že je to pirát Karel. Bežal pomalšie, ako dvojica za ním, ktorej tempo udával Paľo. eN sa na žltý identifikovaný objekt už radšej ani nepozrel. Mohol by si to všimnúť Paľo a nedajoné by začal piráta naháňať.
eN si dokázal predstaviť, ako by to dopadlo. Presne ako na obrázku, no spokojný výraz v tvári eN by nahradila predsmrtná grimasa. Karel má od nás pirátsky certifikát za obzvlášť rýchle posledné maratónske metre. S Paľom a eN by si poradil veľmi ľahko. Takto zbabelo sa sa eN súboju s Českým pirátom vyhol. Bol rád, že je rád a že si s Paľom plece pri pleci dobehli po 75-tu a 274-tú akciu. Pre Paľa bola Senica prvý mierečný počin v roku 2008, pre eN 14-ty. Nebyť toho, že v závere vzal Paľo usilovnejšieho pod svoje krídla, ten by utekal, teda presnejšie "utekokráčal" aspoň o päť minút dlhšie. Časy vo oficiálnych výsledkoch majú Paľo a eN rovnaké, ale v poradí vekom rezaným veru nie. To hovorí o rozdiele 12 minút a 6 miest v prospech Paľa ( 3:29:15 - 19. ), lebo Paľo je na svete o šesť rokov dlhšie eN. Prvý mierečný počin prišiel na horúce Záhorie zožať aj
V 29-tej sezóne tento rekord hádam neprekoná. K Senici by mali pribudnúť povinné Rajec a Nové Mesto (vraj Považský bude) a obľúbená Trnava. Patrilo by sa oprášiť vernosť MMM a samozrejme opáčiť o 2 km vyrastenú Perlu. Šesť úloh, ktoré kladieme pred šiesteho muža na rebríku SZM. Ak by nás Jožo neodporučil s našim odporúčaním niekam, k 207-mej Senici by pridal päť kúskov a skončil by rok s 212-timi akciami. Rady sa radujú, plány sa plánujú a realizovať ich býva zložité. Tak, ako dobehnutie do cieľa 20. ZH. Ale ako Jozef, tak i eN dobehli. Keď sa chce, tak to ide. Len keby to tak nebolelo. Zapísal eN 26. 6. 2008 Už nám nič nebráni vrhnúť sa na hlavnú kategóriu, teda M40. Hlavná je preto hlavná, že je najsilnejšia. Ostatné sú slabšie, čiže pohlavné. Ale nie vždy a na Slovensku obzvlášť, býva hlavná kategória M18. V Senici ňou bola na celej čiare M40.
Jano Moravec ( 2:41 - 1. / 1. M40 ) nenaháňal dvoch zajacov. Veľkého v Čadci obetoval a sústredil sa na menšieho v Senici. Keď eN stretal čelo pretekov, založil si okuliare, aby videl chlapcom do tváre. Jano bežal sústredene, typicky mierne naklonený vpred. Jeho dlhý krok plný sily nevykazoval po 25 km ani náznak únavy. Tesne za ním bežala prekvapivo veľká diera a až potom
Jano sa však súperov neľaká. Ak sa nabudí na víťazstvo, uteká od začiatku, nehľadí na kvality súpera. Neraz zaskočil papierovo lepšieho. Vlastimil utekal za Janom a spomínanou dierou. Z ľahkosti, akou prefrčal oproti eN v Čadci, ani náznak. Veľký peniaz, že dobehne Jana, by eN nevsadil. Zostávala mu už iba nádej, že Jano okrem neho, uťahal aj seba. Ale Jano nie je masochista. Sebe zle nerobí. Necháva si to na súperov. Po obrátku ušiel Vlastíkovi minútu a 40 sekúnd. V cieli náskok zvýšil na úctyhodných 9:14. eN s Janom neprehodil ani slovo. Nie, že by sa hnevali, ale dobehol do cieľa bezmála o hodinu a pol po ňom. Pre tých, ktorí prišli k prijímaču práve teraz, myslíme eN za Janom. Kým prišiel eN k sebe, zmyl zo seba pozostatky ťažkého boja s nízkou trénovanosťou, už sa vyhlasovalo. Niečo odfotil, trochu sa so Statívom pohádal, na debatu s víťazom čas nezvýšil. Škoda, Janove medzičasy by nás celkom interesovali. Ale Jano behá tuším bez cvakania stopkami. Keď nie medzičasy, aspoň nejaká pikošky by z rozhovoru vypadla.
Vlastimilovi eN pár otázok položiť stihol. Presne tri. Jednu hlúpu, keď sa ho na štarte spýtal, či sa ide s Janom naháňať. „Když ho mám v kategorii, nic jiného mi nezbývá?" eN si neuvedomil, že aj Jano, napriek nie vysokej postave, už vyrástol z krátkych nohavíc. Ďalšie dve otázky už hlúpe neboli. Boli zásadné. Prvá, „Ako si Ty chápal podľa informácii na nete delenie cien v Čadci?" „Jak jiní, koruny plus Euro," znela stručná odpoveď. Druhá, „Koľko máš odbehnutých maratónov?" „Já je nepočítám. Nejsem sběrač," odvetil s úsmevom žraloka, podobne širokým, ako má na sólo obrázku. „Máš ich viac, ako 50?" nenechal sa odbiť eN. „To určitě. V repre jsem běhával dva, tři za sezónu, teď pět, šest." Druhá zásadná otázka nezaznela preto, aby si eN na Vlasťovi pokrčené ego vyžehlil, že má viac maratónov, ako on. Ide mu o iné. Veľmi by ho zaujímal nie len počet maratónov, ale hlavne ich priemerný čas. Vlasto je jediný, kto prichádza do úvahy, že by sa mu mohlo podariť prekonať rekord z kategórie prakticky neprekonateľných. Ak sem Vlastimil náhodou zablúdi, dostáva domácu úlohu z matematiky. Spočítať svoje behy mierečné a vypočítať ich priemerný čas. Vlastimilove zaváhanie v Senici eN privítal. eN škodoradostný nie je, ale je to dôkaz, že aj VB je iba z mäsa a kostí a občas ho telo neposlúcha tak, ako by si želal. Za Vlastimilom utekala pri stretaní sa s eN ešte väčšia diera, ako pred ním, za ňou trojica pod taktovkou Ľuba Cesneka, ktorý na 35 km vzdal a za trojicou
O negative split v Senici nikto ani nechyroval a Vlado si sily rozložil najlepšie. Obracal siedmy, dobehol tretí. S +8:33 je Majster rovného, ale aj majster zrýchleného tempa. K tomu tri tretie miesta, v absolútnom poradí, v M40 a v poradí vekom rezanom ( 2:50:27). Aj keď sa Vlado vo svojom šiestom maratóne v roku 2008 tesne nezmestil pod tri hodiny, Senicu bude určite hodnotiť ako vydarený beh. Zapísal eN 27. 6. 2008 Do TOP šestky v hlavnej M40 kategórie sa ešte natlačili:
Stano Ďuriga ( 3:22 - 7. / 4. M40 ) toho roku nemá šťastnú ruku pri výbere maratónov. Prahu lízol pár sekúnd nad tri, lebo teplo. Plitvice 12 minút nad tri, lebo kopce a teplo. A Senicu 22 minút nad tri, lebo veľmi teplo. Čadcu, ktorá naservírovala prijateľné počasie, obetoval vegetu pri Chorvátskom mori. Rajec minulý rok lízol tesne pod tri, zostáva dúfať, že to zopakuje aj v tejto sezóne. Vek už začína byť pomaly proti, výkon z Prahy oponuje. Miro Šorek ( 3:24 - 8. / 5. M40 ) plánoval tiež útok na tri hodiny. Ale už pred štartom usúdil, že slnko bude robiť obštrukcie, preto naplánoval voľnejšie tempo po obrátku a potom sa uvidí. 1/2M dal za 1:32, aby v cieli uvidel, že to bolo príliš rýchly úvod. Keď sa pýtal ako začať, eN mu radil 1:35, lebo teplo ukradne z optima minimálne 10 minút. „Po 1/2M sa mi zdalo, že som ešte neutekal. Cítil som sa znamenite a veľa bežcov pred sebou som si trúfal po obrátke predbehnúť," nechápal spomalenie v druhej polovici Miro. Predbehol iba jedného a jedným bol predbehnutý. Pes bol zakopaný v tom, že väčšiu časť trate po obrátku sa utekalo so slnkom pod mrakom. Vracal sa už s jeho horúcou asistenciou. Spomalil o 19:39 minút, ale bolo to šieste najmenšie spomalenie. Vo svojom štvrtom tohoročnom maratóne a 57-mom celkovo veľký čas nezabehol, ale to v Senici nezabehol nikto. Útok na tri hodiny odkladá na najbližší maratón, čo bude asi ako u Stana Ď. Rajec. Jaro Pavlacký ( 3:48 - 19. / 6. M40 ) má slnečné okuliare, cez ktoré asi pred štartom slnko neregistroval. Svoj druhý tohoročný a 137-my opus celkovo rozohral cestou do Šaštína v rezkom tempe. Kapela v tele asi okuliare nemala, prehriala sa. Druhé dejstvo o 2-hom 1/2M trvalo preto Jarovi o 29 minút dlhšie. Či my nemažeme príliš veľa medu a málo bič do ruky berieme. V story z Čadce sme do ruky vzali len taký malý bičík a prepleskli ním
Mira Pavlackého ( 3:49 - 20. / 7. M40 ), že necháva brata Jara samého vyše roka na súrodeneckom rekorde makať. A aj malý bičík priniesol nápravu. Miro sa v Senici objavil, utekal, dobehol, pripísal si 117-tu akciu a 113-ty klasický maratón a po dlhej dobe aj on dvojsúrodenecký rekord zveľadil na 254 akcií. Výčitky svedomia mu nedovolili predbehnúť brata. Po 1/2M zaostával za bratom 11 sekúnd, v cieli 23 sekúnd. Žeby sa bratia hnevali, keď neutekali spolu? Ak áno, budeme musieť väčší bičík do ruky vziať. S bratmi prišli do Senice starý pán so svojou pani. Pán má o dianí okolo maratónu nebývalo dobrý prehľad. Dokonca si na rozdiel od eN pamätá mená a vie ako sa eN volá. Zapísal eN 2. 6. 2008
Ako ľahko sa nám doteraz písalo. Postavičky sme dôverne poznali, aj sme s niektorými slovko dve prehodili. Z najlepšej šestice M18 poznáme iba jedného, Petra Radiča, s ktorým eN prehodil iba pár slov. Plánoval o pár viac, ale to by skončilo cestou do Rytra. Toho sa eN bál, zostalo iba pri pár slovách. eN prehodil pár slov ešte s jedným M18 a za odmenu mu neodstrihol ani milimeter z jeho úžasnej brady. Preto povieme iba toto:
Jiří Brožík ( 3:02 - 4. / 1. M18 ), ak je pravda, čo nám povedal beh.cz, sa na mierečnej trati objavil po dlhom pôste. Ťažko straviteľnú potravu si v Senici objednal. Po obrátku utekal v tempe svojho jediného výkonu v maratóne, ktorý beh.cz odchytil. Potom výrazne spomalil, ale prvé miesto v M18 nepustil. Predbehol ho iba Vlado Balogh a ten je M40. Jiří je určite schopný bežať aj o dve desiatky minút lepšie, ale Senica je priečna ženská. Pre dobrý čas si treba zájsť na chladnejší maratón. Do Senice, ak je teplo, sa chodí pretekať, bez ambícií na dobrý čas. Ondrej Veselovský ( 3:04 - 5. / 2. M18 ) tiež prišiel z Rajca do Senice s predstavou utekať hlboko pod tri hodiny. Určite pomýšľal zlepšiť 2:54 z Bratislavy. Také plány slnko roztopilo. Pod tri hodiny pustilo iba dvoch borcov. Ondrej medzi nimi nebol. Ale ako jediný Rajčan dokázal do cieľa dobehnúť, lebo Ľubovi Cesnekovi sa to nepodarilo. Za zmienku stojí aj jeho siedme miesto v Majstrovi tempa. Spomalil o 17 minút, 34 sekúnd. Na iných maratónoch tragické spomalenie, Senici jedno z najmenších. Peter Radič ( 3:26 - 9. / 3. M18 ) spomalil o 40:38 a to je už dosť aj na Senicu. Trochu sa po behu obával, že bude Majster spomaleného tempa. Ale obavy boli predčasné. 5 pánov a 1 dáma sa prezentovali o 4 - 45 minút horším odhadom. Tretie miesto nech si Peter zapamätá, ale na spomalenie a výsledný čas vo svojom prvom tohoročnom behu mierečnom nech rýchlo zabudne. Doma, na Malokarpatskom už tak kúriť nebudú, tempo po 1/2M bolo slušné ( 1:25 ), treba ho udržať až po STÚ.
Osud chcel, aby ho po behu stretol v sprche, tak mu nedalo a spýtal sa, či je ten, čo držiava hladovku. Drahoš samozrejme nechápal, čo sa ho eN pýta, ale o očistných pôstoch vedel a neboli mu cudzie. Drahošova brada je bradatejšia, ako Milošova. A keď sa mu zahladíte do očí, určite nám dáte za pravdu, že keby ho videl Mel Gibson, v The Passion of The Christ by hral hlavnú úlohu herec z Myjavy. Na to môžete vziať jed tak isto, ako na to, že Drahoš bol piaty najlepší v M18. Ešte jeden Drahoš operoval medzi Senicou a Šaštínom, ale to bol
Bežal druhý maratón v tomto roku a oproti Bratislave za 3:45 nespomalil vzhľadom na počasie dramaticky. Šieste miesto nech mu je odmenou za to, že Senicu zaradil do svojej priazne. Ono fakt platí, ak chcete zažiť pocit vyhlasovania z pódia, v Senici je k tomu relatívne najbližšie. eN si v Senici tiež vychutnával slávu z absolútneho víťazstva v období, keď sa jeho trénovanosť začala dole kopcom gúľať. Málo kde by mu v roku 1993 stačilo 2:37 na celkovo prvé miesto. Senica ho naň ochotne pustila. Preto ju má rád. V Senici napredujú veci k cieľu spoľahlivo, v tempe primeranom letnému horúcemu počasiu. Hektiku a nervozita ju obchádza. Prezentácia, štart a cieľ, šatne, občerstvenie, vyhlasovanie víťazov je na jednom mieste. Aj nižší počet štartujúcich preto vytvára správny pretekový ruch, ktorý k maratónu patrí. Tento rok bola medzi Senica a Čadcou dvojtýždenná pauza, ale počet maratóncov dramaticky nenarástol. Niečo odčerpalo Rytro a Nonstop BHNT, niečo súbežne konaný 1/2M, ktorý nakoniec nebol M SR, niečo dovolenkové obdobie a niečo Summer time, teplom lámajúci charaktery. Najlepší z tých, ktorí sa postavili na štart oboch maratónov, nami v minulom roku zaradených do Slovak Grand Slam ( pre ich termínovú zviazanosť ) bol Vlastimil Bukovjan. Dosiahol najnižší súčet umiestnení, 3 + 2 = 5 a výsledný čas 5:25:59. Vlastimilna Maru, ani na Perlu, tretie a štvrté dejstvo SGS nechodieva. Celkovo najúspešnejšieho pretekára budeme hľadať neskôr medzi tými, ktorí budú mať na svojom konte 4 vybrané maratóny. Po dvoch ale vedie Vlasťo. Porovnali sme úroveň organizácie Čadce a Senice a dospeli sme k:
Hviezdičky hovoria jasnou rečou v prospech Senice. Komentovať každú položku by výrazne predĺžilo už aj tak dosť dlhú story. Pristavíme sa iba pri poslednej. Kľúč, podľa ktorého sa delia financie pre najlepších sa v Senici blíži k piatim hviezdičkám, ale ešte ich dostať nemôže. Stále existuje diskriminácia podľa veku. Víťaz dostal o 1 000 Sk menej, lebo patrí k opozičnej strane M40. Keby sa podarilo vyhrať príslušníkovi ešte opozičnejšej strany M50, dostane menej o 3 000 Sk. Prečo? Absolútny víťaz z M40, nedajoné z M50 je menej, ako víťaz z M18? Prečo je pre víťaza z M18 vopred pripravená väčšia kôpka peňazí? Sú starší borci menejcenní? Podľa nás opak je pravdou. Víťazstvo koalície z M18 je ich povinnosť. Ak si ju nedokážu splniť, "bolestný príplatok" by im organizátor vyplácať nemal. V jednotlivých vekových kategóriách majú byť podľa nás ceny rovnaké. To ešte v Senici nerobia. Výkonnosť nezávisle na veku treba hodnotiť podľa absolútneho poradia, čo už v Senici praktizujú. V Čadci, kde je diskriminácia podľa veku výrazne mohutnejšia ako v Senici, zatiaľ nie.
Zapísal eN 3. 6. 2008 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Peter
Bačík ( 4:37 - 36. / 13. M50 ) musel po obrátke riešiť závažnú
otázku. Vzdať - nevzdať. Keby mal niektorý ročník Senice vynechaný,
tak by sa vedel rozhodnúť ľahko. Ale on nemá. Tak isto, ako Štefan
Hrnčirík, sa na štartovú čiaru ZM postavil po 20-ty krát. 
Tibor
Tisza ( 3:20 - 6. / 1. M50 ) štartom v Senici, ktorý ho posadil
do viceprezidentského kresla SZM ( stá akcia ), eN zaskočil. Musel to
vysvetľovať.
Jaro
Hrabuška ( 3:28 - 10. / 2. M50 ) si pred štartom robil jasno v
konkurentoch a Tibor bol v jeho databáze neznáma. Informáciácie
"píďil" u eN. Ako na potvoru, Tibor sa pred štartom niekam
zašil, neznáma zostala neznámou. 
Števo
Ševčík ( 3:34 - 12. / 3. M50 ) je tiež milovník nezmyselného
počiatočného tempa pri maratónoch. Keby po štarte neutekal s Mirom
Šorekom a nekritizoval ho, že bežia pomaly, je možné, že by Jara
predbehol. Ale to je iba keby a na keby sa v maratón nehrá.
Vladimír
Peřina ( 3:35 - 13. / 4. M50 ) mohol prekaziť hostinu borcov z
Hornej Nitry. Bežal na dostrel za Števom a bol pripravený trestať
jeho zaváhanie. 
Jožo
Zeleník ( 3:39 - 14. / 5. M50 ). Ten za sebou žiaden motív
nemal. Iba dva pred sebou. Otáčal až ôsmy. M50-ka bola najpočetnejšia
a poriadne to v jej čele vrelo a menilo sa poradie.
Štefana
Polca ( 3:42 - 15. / 6. M50 ), ktorý je tiež vyznávač úvodného
tempa bezhlavého a a rýchlejšieho. Rýchlik z Dobrej Nivy obracal na
štvrtom mieste v M50. 
Po
štarte, navzdory teplu, navzdory tvrdeniu, že skoro nič nebehala, sa
prvej ženskej figúry ujala Iveta Kamenská.
>>>
eN
už prehral skoro s každým na svete. Ale so ženou z okresu zatiaľ nie.
V kramflekoch sa príliš silný necítil, ale vzdať boj vopred
odmietol. 
Zlatka
Semanová ( 4:11 - 1. ) zaznamenala ako jedna z mála, ak nie
jediná zo Senickej zostavy, ktorá neutekala prvý maratón v roku 2008
SB, teda season best. Vďačí za to skutočnosti, že asi nepomýšľala
a teda ani nezabudla.
Betka
Tiszová ( 4:26 - 2. ) si rozložila sily skoro na sekundu
rovnako, ako Zlatka. Strata v druhej polovici na to nevyzerá, ale
Senica je v tomto ukazovateli špecifická. Negative split je tu taký
vzácny, ako stovky pretekárov. 
Jožo
Hlávka ( 4:38 - 38. / 14. M50 ). Minulý rok otváral sezónu až
v Rajci. Na prekvapenie eN ju uzatvoril nie na Perle, ale v Trnave.
Spolu s Novým Mestom tri akcie v roku 2007. Najmenej v jeho v jeho kariére
zberača, trvajúcej od roku 1980. 
Vlastimil
Bukovjan ( 2:50 - 2. / 2. M40 ). eN dlho nevidel nikoho, kto by
mohol Janovi zajaca vyfúknuť. Až tesne pred štartom uvidel. Podľa
eN je Vlasťo Janovi súper viac, ako vyrovnaný, aj napriek náskoku šiestich
letokruhov. 
Vlado
Balogh ( 3:00 - 3. / 3. M40 ), ktorý
pôsobil podobným sviežim dojmom, ako Jano M.. Odstup za trojicou
nebol veľký a eN tušil, že na šiestom mieste Vlado nezostane. Ale
že dobehne celkovo tretí, to veru nepredpokladal. 
Drahoš
Kadlečík ( 3:46 - 18. / 5. M18 ) je z Myjavy. Či za svoj domáci
maratón považuje Záhorácky, alebo Považský, to nevieme. eN sa s ním bavil,
ale iba o hladovke. Keď pred štartom zmerčil jeho prorockú bradu,
myslel si, že prišiel Miloš Přibyl zo 
