|
|
|
30. ročník Gold Coast maratónu 6. 7. 2008 Austrália.
Chcem sa s Vami podeliť o naše dojmy z pobytu v Austrálii na maratóne Gold Coast blízko Brisbane. Určite som niektorých priateľov pomýlil tým, že som písal o maratóne a pobyte v Brisbane. Gold Coast je samostatné mestečko vzdialene od Brisbane asi 50km. Do Brisbane sme pricestovali 24. 6. 2008 o 8.20 austrálskeho času, ktorý je posunutý o 8 hodín dopredu oproti času na Slovensku. Leteli sme do Taipei na Taiwane. Let trval 15 hodín a v Taipei sme mali 15 hodinovú prestávku pred odletom do Brisbane. Keďže ten čas sme chceli rozumne využiť vybavili sme si víza, ktoré na mieste stáli 75 USD. Po zložitom vybavení víz sme sa vydali na hodinovú cestu autobusom po prehustenom meste.
Teplota stúpala a tým narastala aj naša únava, ale vidieť a byť na najvyššej budove sveta nám to všetko vynahradilo. Najvyšší mrakodrap sa volá Taipei101 a má výšku 501m. Bol to pekný pohľad z výšky na celé mesto. Tento mrakodrap je ako vytrhnutý z reálneho života tohto mesta, pretože je to veľký kontrast s okolitými budovami mnohokrát veľmi skromne vyzerajúcimi až schátranými. Bolo veľmi príjemné byť v tomto obrovskom komplexe plnom nákupných stredísk, bánk, obchodov rôzneho druhu a ponúk občerstvenia na každom kroku.
Pretože vonku bola 36 stupňová neznesiteľná horúčava väčšinu času pobytu v Taipei sme trávili v tomto komplexe. Po návrate na letisko nás večer čakala cesta do našej vysnívanej Austrálie do mesta Brisbane. Po 8,5 hodinovom lete sme konečne skoro ráno pristali na vytúženom mieste, kde nás ešte preklepli colnici a po vyplnení potrebných tlačív a formulárov sme sa ocitli na pevnine zvanej Austrália. Vrúcne a milo nás privítali a počas celého pobytu poskytovali nádherný komfort Laci a Ruženka. Košičania, ktorí už 20 rokov žijú v Austrálii. Privítali nás fakt úžasne, sú to skvelí ľudia a aj vďaka týmto ľuďom máme z maratónu a z celkového pobytu fantastické zážitky. Našu výpravu tvorilo 12 ľudí a rozdelili sme sa na dve skupiny. Väčšia skupina – 8 ľudí bývala v Brisbane u spomínaných krajanov Laciho a Ruženky a menšia 4-členná skupina bola ubytovaná na Cold Coaste blízko štartu a cieľa. Tých pod svoje krídla zobrala dvojica Saky a Mirka. A tak sme si v nasledujúce dni prezerali mesto Brisbane, ktoré je mimoriadne nádherné a tiež Cold Coast, čo je tiež jedno nádherné mesto plne nádherných pláži a krásnej čistej vody. Celý čas nás sprevádzalo nádherné slnečné počasie, čo tiež umocňovalo dojem z pobytu v nádhernej Austrálii. Keďže je teraz podľa ročného obdobia u protinožcov zima nedúfali sme, že sa budeme aj kúpať, ale napriek tomu v našej batožine nechýbali plavky. Urobili sme však veľmi dobre, pretože sa nám podarilo párkrát sa aj okúpať v oceáne na krásnych piesočnatých plážach Cold Coastu. Bolo to nádherné, aj keď vlny Pacifiku sú zradné a ťahajú vás ďaleko do oceánu. Je treba mnoho síl, aby ste to ustáli, ale bola to fajn zábava.
Po každom rannom vstávaní za štebotu rôznych druhov vtákov hlavne papagájov a kukobar sme obúvali bežeckú obuv a trénovali v miestnom parku. Náš hostiteľ Laci nám vymeral a vyznačil trať dlhú vyše 12 km a označil každý kilometer žltou farbou. Deň čo deň sme tuho trénovali a pripravovali sme organizmus na hlavnú záťaž a vyvrcholenie na maratóne. Už som pochodil kus sveta po maratónoch, ale ešte som nezažil, aby bola prezentácia na maratón týždeň pred konaním maratónu. Čo bolo veľmi fajn, že sme si to tak dopredu vybavili a vybrali štartovné čísla aj s čipom. Prezentácia prebiehala v pohode na veľkom priestore, takže žiadne rady a stresy sme nezažili. Všetko bolo nádherne vybavené vďaka našej Ruženke, ktoré mala nad nami ochrannú ruku. Aklimatizácia pokračovala veľmi dobre, pretože nám do aklimatizačného procesu dobre zapasovali aj oslavy menín Jána, Ladislava, Beáty, Petra a Pavla a tiež narodením Tibora. Takže sa spalo veľmi dobre po takýchto oslavách ... V týždni pred maratónom sme si na dva dni odleteli na výlet do Sydney. Pretože byť v Austrálii a nenavštíviť toto mesto by nás veľmi mrzelo. A musím povedať, že to bolo správne rozhodnutie, pretože vidieť naživo budovu opery, slávny most ,botanickú záhradu ktorá je blízko opery je skvelý a úžasný zážitok. Celé centrum je fantastický krásne. Vďaka ďalšiemu krajanovi Palimu, ktorý nás do úmoru sprevádzal celý deň po všetkých pamiatkach sme toho strašne veľa videli a večer sme ukonaní a skoro mŕtvi od toľkého chodenia spadli vyčerpaní do postele a spali ako zabití.
Na druhý deň sme si boli pozrieť aj olympijský komplex olympiády v Sydney čo v nás zanechalo obrovský dojem. Pre mňa ako športovca to bol silný zážitok. Sú to obrovské športové komplexy na veľkom rozsiahlom priestore. Pozreli sme si atletický štadión, plaváreň kde prebiehali plavecké súťaže a mnoho ďalších hál a objektov olympiády. Na hlavný štadión sme sa nedostali z bezpečnostných dôvodov, pretože v tento deň tu prebiehal finálový zápas v austrálskom futbale. Až sa nám ten ochrankár ospravedlňoval, že mu je ľúto, ale inokedy by nás s radosťou previedol týmto komplexom. Ľutoval nás keď počul odkiaľ sme až pricestovali. Bolo to nádherné spestrenie nášho pobytu na maratóne. Po návrate do Brisbane sme opäť húževnato trénovali ... a čakali na dátum 6. 7. kedy vybehneme na slnečné pobrežie a zažijeme náš vytúžený maratón. Ale posledný deň pred maratónom sa nám výrazne zhoršilo počasie. Celú sobotu pršalo od útleho rána, celý deň a vytrvalo až sme mali všetci z toho hrôzu čo na nás ten dážď skúša, lebo vybiehať do dažďa nie je žiadna slasť. Drobný dážď padal až do nedeľného rána, ale keď sa približovala naša hodina štartu 6.50 hod ráno, ako keby nás niekto vypočul a prestalo pršať. Bola ešte tma, keď sa stovky a tisíce bežcov začali hrnúť do priestoru štartu. Ako sa brieždilo tak aj počasie sa zlepšovalo, aj keď ráno bolo dosť chladné. Všetci sme aj tak verili, že pobežíme v trenírkach a tielku. Trochu nás aj oziabalo, ale naše rozhodnutie sa ukázalo ako správne. Najprv štartovali pol maratónci 6:30 hod., ktorých na trať vybehlo cez 7-tisíc.
6.50 hod. bol čas keď na trať vybehlo štartovné pole maratóncov. Bolo fantastické bežecké počasie. Po daždi, brieždilo sa a my sme bežali za ranného sviežeho vánku, ktorý nás ofúkaval od Pacifik oceánu. Vlny boli veľké a radosť bolo dívať sa na hladinu rozbúreného oceánu. Maratón bol situovaný tak, že to bola taká elipsa na pobreží a prvá obrátka bola po 13,5 km. Pri návrate do miesta štartu sme mali za sebou už 27 km a do cieľa ostávalo posledných 15 km. Ja som vybiehal s Jarom Horným, Palim Brandísom a Bertim Ficzerem a mal som predstavu na čas okolo 3:40 hod. v cieli. Lenže naša „forma“ a počasie urobili samozrejme svoje. Začiatok sme utekali presne po 5 minút. Zdalo sa mi to veľmi výhodné, bežalo sa mi skvelé. Na 5 km medzičas 25:01 a fajn pocit. Keďže som od 2 km bežal pred Jarom a Palim a plánoval som pokračovať behať s nimi, odskočil som si na malú potrebu, lebo ma pritlačilo a hlavne pred štartom už nebolo kde pre veľa ľudí a málo záchodov, čo urobilo svoje. Takže sme opäť vytvorili trojicu a plece pri pleci sme si sledovali každý kilometer.
Desiatka bola za nami a ani sme sa nenazdali a priemer bol 4:57. Ja som sa zabával počítaním maratóncov, ktorí sa už oproti nám vracali späť. Podľa môjho počítania sme na 13,5 km otáčali zhruba na 1020 mieste. Po obrátke trocha začal zaostávať Pali Brandís pre ktorého bolo tempo asi privysoké a my s Jarom sme to držali, ale skôr trochu pridali pretože priemer na 15km nám už ukazoval hodnotu 4:54 na 1 km. A to som si ešte musel opäť odskočiť, pretože zrejme zaúradoval iontový nápoj Endura, na ktorý sme neboli pripravení. U nás sa totiž nevyskytuje. Prebiehame miestom štartu a cieľa, pokračujeme na ďalšiu obrátku v tandeme stále Jaro a ja. Počujeme výkriky a povzbudzovanie našich fanúšikov. Manželka Anička, Miki Vrábeľ, Ruženka a Laci. Je to skvelý pocit, keď Ti ľudia fandia a prajú. Je to dovolený doping a beží sa úžasne, že na Teba niekto myslí a v cieli čaká. Mierne zvlnenie na trati spôsobuje, že náš priemer na 20 km je najhorší doteraz a 5:04 predznamenáva, že môže prísť spomalenie. Jaro predpovedá citujem: „ono sa to samo spomalí“... Lenže metá polmaratónu a čas 1:45:01 je stále fajn na výsledný čas 3:30:02 a to by sme v tejto chvíli obaja brali „všetkými desiatimi“ ako sa hovorí. Každý vieme že to stačí len tak pekne rovnomerne bežať ďalej, ale naša dlhodobá skúsenosť je taká, že sily ubúdajú a tempo sa rovnomerné spomaľuje s narastajúcou únavou. Chceme, aby to bolo čo najneskôr, aby sme v tom tempe vydržali čo najdlhšie a aby sme sa netrápili. Opak je však pravdou. Pretože už ďalšia 5-ka na 25 km a náš priemer na km je 4:53, čo je už ostré ale beží sa fajn. Už nás ale začína sužovať vychádzajúce slniečko spoza mrakov a je teplo. My s Jarom ako keby sme to vôbec nevnímali a práve naopak celkom nám to vyhovuje, aj keď sa začíname oveľa viac potiť a fučať... Dobiehame Bertiho Ficzereho ktorý má zrejme nejaké problémy, alebo to prepálil. Ako sa neskôr ukázalo sťažoval sa na nedostatočné občerstvovanie, že mu to “ENDURA“ nesadlo. Rýchlo sa mu vzďaľujeme a 30 km je pekne vyrovnaný a priemer 4:54 napovedá, že vôbec nespomaľujeme a síl je stále dosť a dosť.
A je tu povestný 35 km a ja prvý krát pociťujem, že už to nebude prechádzka ružovým sadom, ale Jaro má síl dosť a preto ho nabádam, aby šiel, nech beží podľa chutí a síl, nech sa so mnou nezdržiava. Ja pociťujem, že potrebujem ubrať z tohto tempa a samozrejme veď čas na 35 km a náš priemer 4:50 napovedá, že sme skôr pritlačili a z toho je badať úbytok mojich síl. Jaro sa mi krok po kroku vzďaľuje ja predychávam, ale nespomaľujem a postupne zisťujem, že Jara krok po kroku sťahujem a na 37 km sme už opäť spolu. Lenže mne sa zachcelo pokračovať ďalej a dopredu idem postupne ja. Zdá sa mi pritom, že stále udržujem rovnaké tempo, ale na 38 km má Jaro dobieha. Tu sme dobehli ďalšieho nášho bežca zo slovenskej výpravy a to Rudka Verbu, ktorý beží svoj 3 maratón v živote a beží ho odvážne a fajn. Je to mladý chalan z Košíc ktorý začína behať maratóny a zlepšuje sa krok po kroku. Po dobehnutí Rudka vieme, že z našej slovenskej enklávy na Gold Coaste je pred nami už len Tibor Tisza. Bežíme stále bravúrne, predbiehame jedného po druhom a to nám dodáva stále väčšiu a väčšiu chuť. Na 40 km zisťujeme, že náš priemer je 4:49, čo je veľmi dobré znamenie, že je to vynikajúce. Už nás nič nezastaví, pretože cieľ je čoraz bližšie a bližšie a mi bežíme posledné 2 km ešte rýchlejšie - 4:40 je famózne a spoločne prebiehame cieľom ruka v ruke s Jarom a radujeme sa. Časomiera nám ukazuje 3:26:59 a to je vynikajúce, ani sa nám o takom čase nesnívalo. Sme šťastní, že to už máme za sebou a môžeme si vychutnávať slastný pocit z úspešného zdolania ďalšieho prekrásneho maratónu na vzdialenom kontinente. To opojenie je veľké, pocit famózny a všetko na fantastickej úrovni. Vchádzame do oddychovej zóny a občerstvujeme sa. Po odovzdaní čipu dostávame krásne finiš tričko s logom maratónu a veľmi peknú medailu, ktorú nám zaslúžene vešajú na krk organizátori. Občerstvujeme, oddychujeme a v cieli vítame ďalších našich priateľov. Dobehol Rudko Verba, za nim Berti Ficzere, Pali Brandis, Jaro Lehotsky a jediná bežiaca žena z našej výpravy Betka Tiszová. V závere chcem ešte spomenúť aj našich dvoch priateľov ktorí bežali polmaratón a to Miki Vrábeľ, jediný nekošičan vo výprave /z Vranova/, ktorý zabehol 1:19:00 a skončil na 2.mieste v kategórii M45 a Janko Garčár dobehol časom 2:01:06. Súčasťou tohto maratónu boli aj behy kratšie ako maratón a to spomínaný polmaratón,10 km,7,5 km chôdza a tiež 4,5 km beh. Celkovo do cieľa dobehlo okolo 21 000 bežcov a bežkýň.
Je dobojované, ale pocity sú v srdci veľmi hlboko ukryté. Bol to prekrásny maratón na slnečnom pobreží čiže na Gold Coaste. Pri lúčení s našimi drahými priateľmi – rodákmi na letisku slzy dojatia napovedali ,že to čo sme spolu prežili je nezabudnuteľné. Naše spomienky sú nádherné aj vďaka ľuďom ktorých sme stretli na Austrálskom kontinente.
Peter Buc, Brisbane – Košice, 25. 7. 2008 |
