|
|
|
Na začiatok pár slov k organizácii. Na každom kroku som cítil záujem o pretekára a veľkú ochotu vyjsť v ústrety.
Bežal som Rajec po prvý raz, takže trať som poznal len z rozprávania a z propozícii. Obával som sa stúpania pred obrátkou a samozrejme aj horúčavy. Vzhľadom na výpadky v tréningu by som každý čas pod 2:40 pred štartom bral všetkými desiatimi. Nastupoval som s tým, že sa bude jednať o kvalitný tréning smerom ku M-SR v maratóne v Košiciach. Ambície na umiestnenie sa na „bedni" som nemal. Je pravda že viacerí favoriti nakoniec neprišli, ale aj tak sa na moje prekvapenie začalo po štarte pomerne voľne. Prvých 5 km bolo tuším okolo 18:15, nemeral som si medzičasy, takže neviem presne. Vpredu sa utvorila väčšia skupinka, z ktorej postupne bežci odpadávali. Pred nami bežali dvaja polmarátonci. Podľa tempa som myslel, že bežia maratón. Padal príjemný dáždik. Niekde okolo 18 Km som začal mať pocit, že by to chcelo trošku oživiť, tak som to trošku „dvihol" a skupinka sa nám natiahla.
Myslím že sme v nej zostali šiesti. Robo Rolko, Vlasto Bukovjan, Rasťo Galovič, Jano Moravec, Tomáš Ondráček a ja. Polmaratón bol 1:18:59. Potom ešte odbočka do Čičmian a obrátka. V klesaní po nej začalo trošku hustejšie pršať. Pustil som to a zhruba na 23 Km som chalanom odbehol. Za sebou som registroval iba Roba s Vlastom. Predpokladal som že príde „stena" len som nevedel kedy. Bežalo sa mi famózne tak som si vychutnával radosť z behu a dúfal, že to ešte pár km potrvá a že to možno bude stačiť aspoň aj na tú „bedňu". „Malá" prietrž mračien vo Fačkove ma trochu spomalila. Moje sólo trvalo až po cca 33 km. Tam ma dobehol Robo a to som už začínal „vädnúť".
Videl som však, že aj Robo už má toho dosť, tak som si povedal, že to s ním skúsim ešte chvíľu vydržať. Miestami sa mi zdalo, že sme dosť spomalili, tak som ho vystriedal vpredu a trošku potiahol. Ale na poslednej občerstvovačke sa mi definitívne odtrhol. Dostávam info, že za mnou sa rýchlo približuje ďalší bežec. Snažím sa ešte nejakým, spôsobom prebrať, ale už sa nedá. Tak sa len plazím do Rajca. Keď som už v Rajci bežím stále po hlavnej. Len tak v kúte oka, cca 250 m pred cieľom, zazriem transparent, že do cieľa treba odbočiť vpravo.
Zastavil som a pokúšam sa zistiť kadiaľ ďalej. Pána na križovatke, čo bol regulovčík, som si zo začiatku vôbec nevšimol. Zaregistroval som ho až o chvíľu, keď ma dobehol tretí v poradí. Spolu odbočujeme v ústrety cieľu. Pokúšam sa o finiš, ale Tomáš je očividne živší a ľahko ma predbehol. Ešte pár metrov a je tu cieľ. Teším sa, že som v ňom. S časom som spokojný, ale ten záver ma mrzí. Pár sekúnd za mnou dobieha Vlasto Bukovjan. Som rád, že Robo vyhral. Konečne sa mu podarilo zúročiť zodpovednú prípravu.
Počasie bolo pre mňa takmer ideálne. Napriek námahe mám zo svojho výkonu dobrý pocit. Teda až na ten záver. Neviem posúdiť, či ma moje „zaváhanie" stálo druhé miesto alebo či by som bol tretí aj tak. Tomáš mal v závere jasne viac síl ako ja. Už som sa iba plazil. Ťažko povedať, či by môj náskok postačoval na udržanie druhej pozície. Skôr nie, ako áno. Zastavenie a fakt, že ma vtedy dostihol, mi v závere určite psychicky nepomohli a jeho posadili „na koňa". Rajecká trať sa mi páči. V tomto počasí sa mi zdala celkom v pohode. Ale v horúčave je to asi iné kafe. Za seba môžem povedať, že som sa tu cítil super, najmä vďaka ľuďom okolo. Rajčania klobúk dolu. K ostatným veciam je asi zbytočné sa vyjadrovať. Sú tu ľudia ktorí chodia do Rajca pravidelne, takže vedia lepšie, či sa niečo oproti iným ročník zmenilo. Michal Kavacký, 13. 8. 2008 |
Na prezentácii nebol žiadny problém.
Keď som prišiel, hneď som dostal číslo aj „balíček". Napriek úprimnej snahe organizátorov sa vyskytlo pár chybičiek na niektorých občestvovačkách.
Na niektorých si chalani - bežci museli brať svoje fľaše zo zeme, čo nie je dvakrát príjemné.
Výhodu mali tí ktorí mali so sebou doprovod. Ten im ich fľašu podal.
Bol
som presvedčený, že sa má ísť rovno. Bežal som po ľavej strane cesty, zelenú šípku na pravej strane som vôbec nevidel.
