|
|
|
Žilinský Hamburg 83 / 3 Žilina, 16. 8. 2008
Dosť času, aby podrástol mrakodrap, lebo Váhostav neváha, Váhostav stavia. Aj na to, aby rozkopaný úsek popri Všiváku nahradila nová Highway to Hell. A žiaľ dosť času aj na to, aby 41 a pol kola bola pre eN bežecká dávka viac ako veľká. Dávka, ktorá ho spoľahlivo zlomí v páse. Ale na Bôriku nie je najdôležitejšie dobehnúť do cieľa. To je zberačský darček samému sebe. Najdôležitejšie je odštartovať. To je darček pre všetkých zberačov na štarte, lebo neúprosne pravidlo "Najmenej traja" na Bôriku stále platí. eN to vie a vie aj o svojom žalostnom stave trénovanosti. Napriek tomu odmietol ponuku rozhodovať bežecké preteky a do Žiliny vyrazil plný odhodlania. To sa rozplynulo už v Rajeckých Tepliciach, kde na strechu autobusu začal bubnovať lejak. Upršaný Rajec pred týždňom, upršaný ŽH. Zlá kombinácia k rastu optimizmu. Žilina eN privítala mokrá, ale neupršaná. Kým si eN stihol obzrieť nový chodník a mrakodrap, pršať začalo. Schoval sa na zastávke trojejbusu a špekuloval, ako sa behu vyhnúť. Nemohol. Boli presne traja. Keby neutekal, 83. ŽH by nebol smeroplatný a to by bola eN škaredosť.
Petr Hrček ( 3:44 - 1. ) pricestoval až z Brandýsu nad Labem o ktorom hovorí klasik, „Brandýs je nevelké, rušné městečko, s rozvinutou sítí služeb. Obyvatelstvo je přívětivé. Vaše přítomnost nespůsobí žádný větší rozruch." Keby Petr meral cestu pre akciu až do Žiliny a pohodlnosť eN by mu ju nedopriala, to by už rozruch v neveľkom rušnom mestečku spôsobilo. Petr sa rozbehol tradične na výsledný čas 3:30. Pár kôl utekal za Šaňom Simonom ( 3:55:59 - 2. ), ktorý sa tradične rozbehol rovnako, aby bolo z čoho v závere spomaľovať. Miro eN Kriško ( 2:25 - 3. / 24km ), rovnako tradične, plánoval začať pomaly, ale tradíciu, ako jediný nedodržal. Podľa toho, že pod chvíľou ho niekto predbehol, začal pomalšie, ako pomaly. Podľa tepu to pomalé nebolo. Počas prvej 5-ky odhadol, že 135/bpm by mohol byť rytmus trvalo udržateľný. Bol, ale iba po 14-ty km. Potom mu tep padol dole a nechcelo sa mu v páse lámať, aby ho zodvihol. Nebyť toho, že mierny dáždik pri štarte postupne silnel, až sa zmenil na lejak, ktorý zmenil niektoré úseky trate na lagúnu, bol by prestal bežať už po hodine. Ale predstava, že prestane a v lejaku sa bude prezliekať ho na trati podržala. Dlhú chvíľu si krátil hľadaním dôvodu, prečo nemá utekať. Kto hľadá, zákonite vinníka nájde.
Na počudovanie to nebol nový dláždený úsek. Klasickú zámkovú dlažbu eN pod nohami rád nemá, ale highway nie je klasika. Je hladšia, spoje nie je pod nohami vôbec cítiť, beží sa po nej lepšie, ako po zvlnenom asfalte na iných miestach okruhu. Ani zoskakovanie z chodníka, ktorý je pár čísel nad terénom nebol dôvod, prečo neutekať. Prvý dôvod bol privádzač na diaľnicu, ktorého dokončenie sa omeškalo. V období sucha irituje oddýchnutého bežca nemerateľne. S rastúcou únavou bežca otravnosť prevádzača pokrytého hrboľatým stavebným bordelom rastie, ale nevybočí z medzí akceptovateľnosti. Tie opúšťa až v období dažďa. V priebehu jedného okruhu sa privádzač zmenil na vodnú prekážku a hlina na hlboký sajrajt, do ktorého stúpať neradno. Pár metrov z vyše kilometrového okruhu výdatne vytáčalo eN, ale tep mu neustále klesal. Iritovali ho aj divné "žalude", padajúce zo stromov, ktoré majú k dubom tak ďaleko, ako eN k maratónskemu bežcovi. Iritovali ho mláky, zvlnený asfalt v cieľovej rovinke, mokré konáre trčiace do trate, zašpliechaná optika, ktorú musel zložiť, následný rozostrený pohľad... Iritovalo ho všetko, ale rozhodzujúci dôvod našiel až v dvadsiatom štvrtom okruhu. Nechcelo sa mu na seba čakať, kým dobehne. Petr mal náskok štyri kolá, Šaňo tri. Určite by ešte nejaké pridali. eN by dobehol do cieľa minimálne pol a trištvrte hodiny po nich. Chlapci by určite na neho počkali, ale eN na seba čakať ochotný nebol. Petr bežal svižne asi po 35 km. Potom na neho doľahla máličko väčšia, ako zdravá úvodná snaha. Spomalil a dobehol si po 182-hú akciu bez škrípania zubov. 22-hým maratónom v roku 2008 sa posunul na 14-tu priečku rebríka českých zberačov, pred starejšieho maratónu v Česku a okolí, Františka Zikeša. Petr je najčinorodejší český zberač tejto sezóny a vďaka tomu, že eN našiel dôvod, je aj o akciu činorodejší, ako on. V eN silách nie je, aby to zmenil. V hľadaní dôvodov si verí viac, ako v zbieraní akcií.
Šaňo s náskokom získaným v úvode hospodáril tak dobre, že sa v 494. maratóne dostal pod štyri hodiny hlbšie, ako veľmi tesne. Šaňo dôvody nehľadá, Šaňo zbiera. Darí sa mu plniť plán "500-tý na MMM". Mal by to byť tridsiaty kúsok v roku 2008. Je to menej zvierajúce, ako "60-ty v roku k 17. 11. 2007", ale určite nie ľahké. Košice sú za chvíľu a eN má bobky, aby nenašiel dôvod aj tam. Niečo by sa ešte nabehať dalo, len keby sa chcelo. 83-tiu edíciu ŽH zakončili traja kamaráti v Kamélii pod mrakodrapom. Popili, pojedli, dohodli sa, že o týždeň sa stretnú opäť, lebo v okolí niet nieoho mierečného, do čoho by sa pichnúť dalo. 84-tý Žilinský Hamburg bude o Žilinsko - Košickom vyrovnaní. ŽH sa počtom edícií vyrovná MMM. eN musí byť pri tom. Len keby sa mu tie dôvody tak rýchlo hľadať nedarilo. Zapísal eN 20. 8. 2008 |
Tvrdiť,
že od posledného Hamburgu pretieklo veľa vody Všivákom, čo je potôčik
na Bôriku, by nebolo presné. Voda v ňom skoro vôbec netečie. Povedať,
že uplynulo veľa času je tiež nepresné. Koľko je veľa a koľko málo?
Najpresnejšie bude, ak povieme, že sa Žilinský Hamburg na Bôriku
neutekal 174 dní. 
